Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Csp-87-2017.pdf
PDF · 94.21 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/87/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému F. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. S., K. XXX/X, t. č. bytom R. V., S. XXXX/X, v spore o zaplatenie 988,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 856,92 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 54,10 eura od 20. 6. 2014 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 6. 2014 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 7. 2014 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 8. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 54,10 eura od 21. 9. 2014 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 10. 2014 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 12. 2014 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 1. 2015 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 2. 2015 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 3. 2015 do zaplatenia a zo sumy 54,10 eura od 21. 4. 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11. 5. 2017, sa pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding a. s.) domáhal voči žalovanému zaplatenia 988,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 20. 6. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke číslo 7117923, uzavretej so žalovaným dňa 10. 4. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1300 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku splatiť v 24 mesačných splátkach po 71,41 eura. Doposiaľ zaplatil 642,69 eura. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, dňa 21. 5. 2014 ho upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru a dňa 19. 6. 2014 úver zosplatnil. Žalovaná suma pozostáva z rozdielu medzi celkovou dlžnou sumou, ktorú mal žalovaný zaplatiť ku dňu podania žaloby, vo výške 1631,49 eura a úhradami vo výške 642,69 eura.
2. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadril, hoci bol na vyjadrenie ku žalobe vyzvaný uznesením zo dňa 14. 8. 2017, ktoré prevzal dňa 21. 11. 2017.
3. Uznesením zo dňa 13. 11. 2017 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí sporu.
4. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu pojednávanie nenariaďoval, keďže v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené dňa 9. 1. 2018 oznámením, vyveseným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 9. 1. 2018, zveseným dňa 19. 1. 2018, teda najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalovaný dňa 9. 4. 2013 požiadal obchodnú spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. o poskytnutie spotrebiteľského úveru - Najľahšej pôžičky č. 4540572935, vo výške 1300 eur, s úrokom vo výške 32 % ročne, so splácaním v 24 mesačných splátkach vo výške 71,41 eura, s termínom konečnej splatnosti úveru 4/2015, ročnou percentuálnou mierou nákladov 32 %, priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov 47,29 %, celkovou čiastkou, ktorú sa zaviazal zaplatiť 1713,84 eura. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. žalovanému oznámila, že ním navrhnutá zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky bola dňa 10. 4. 2013 schválená. Žalovaný uhradil veriteľovi spolu 642,69 eura. Dňa 21. 5. 2014 vyzval veriteľ žalovaného na úhradu omeškaných splátok úveru v sume 228,51 eura a upozornil ho na možnosť predčasného zosplatnenia úveru.
9. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
10. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
11. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Z. E. A. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a. s.) a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička, ktorú sa zaviazal vrátiť, spolu s dojednaným úrokom, v mesačných splátkach. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré, vzhľadom na zákonné ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť vykonané v písomnej forme (návrh na uzavretie zmluvy - oferta a prijatie návrhu na uzavretie zmluvy - akceptácia). Súd mal preukázanú existenciu návrhu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, učineného žalovaným v písomnej forme a akceptácie návrhu zo strany právneho predchodcu žalobcu učinenej v písomnej forme, čím došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutie úveru, ani výšku dlžnej sumy žalovaný nerozporoval. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti), jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, najmä dojednaný úrok. Podľa zákonného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných od 20. 5. 2014 do 20. 4. 2015, t. j. do dojednanej konečnej splatnosti úveru, nárok na zaplatenie ktorých v čase podania žaloby na súd dňa 11. 5. 2017 nebol premlčaný, spolu 12 splátok po 71,41 eura, čo činí 856,92 eura. V zostávajúcej časti súd podanú žalobu z dôvodu premlčania časti žalovaného nároku zamietol. V tejto súvislosti je potrebné viesť, že súd nemal preukázané predčasné zosplatnenie úveru žalobcom, nakoľko žalobca nepreukázal, že možnosť žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka si jeho právny predchodca so žalovaným dojednal. Navyše, listinný dôkaz, predložený žalobcom - predžalobná upomienka zo dňa 21. 5. 2014 predstavuje len upozornenie na možnosť využitia práva na predčasné zosplatnenie dlhu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nepreukazuje však, že právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
27. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, prislúchalo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd nemal preukázané, že úver bol vyhlásený za predčasne splatný, preto priznal žalobcovi úroky z omeškania len z jednotlivých nezaplatených splátok, a to vždy len z časti splátky pripadajúcej na istinu, t. j. zo sumy 54,10 eura (zo splátky v sume 71,41 eura, pri výške úroku 32 % ročne, pripadá na úrok 17,31 eura a na istinu 54,10 eura), nakoľko úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky neprislúchajú z úrokov, teda z príslušenstva pohľadávky. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 54,10 eura od 20. 6. 2014 do zaplatenia (keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 20. 6. 2014, kedy už bola splatná splátka splatná 20. 5. 2014) a následne z istiny z jednotlivých nezaplatených splátok, vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, t. j. od 21. dňa v mesiaci, vo výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, a to zo sumy 54,10 eura od 21. 6. 2014 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 7. 2014 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 8. 2014 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 54,10 eura od 21. 9. 2014 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 10. 2014 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 12. 2014 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 1. 2015 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 2. 2015 do zaplatenia, zo sumy 54,10 eura od 21. 3. 2015 do zaplatenia a zo sumy 54,10 eura od 21. 4. 2015 do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu zamietol.
28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore úspešnejšiemu žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval
856,92 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 87 %, jeho neúspech 131,88 eura, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 13 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 74 % (87 % - 13 %). Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.