Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoSr/1/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: O. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o. so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25. 01. 2016 č. k. 10Csr/1/15 - 63, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 10Csr/1/15 - 63, zo dňa 25. 01. 2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený pri Victoria legal arbiter, s. r. o., Vojtecha Tvrdého 793/21, vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. RK-PC-1493/13-LP zo dňa 10. 06. 2013, pričom zároveň žiadala o odklad vykonateľnosti uvedeného rozsudku. Okresný súd považoval za preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa zaviazala splácať žalovanému poskytnutý úver 1.500 Eur v 42 splátkach, k 17. dňu v mesiaci, s výškou mesačnej splátky 80,37 Eur. Celkovo mala zaplatiť 3.375,54 Eur, RPMN za úver bol 69,50 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN 47,57 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 %, celková čiastka revolvingu, ktorú mal dlžník zaplatiť 1928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %. Toho istého dňa uzavreli sporové strany rozhodcovskú zmluvu, ktorej predmetom bolo dojednanie o tom, že všetky spory alebo nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou budú riešené za: a) Na Slovenskom arbitrážnom súde, zriadenom Slovak arbitration court, s. r. o. Bratislava, b) Victoria, rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s. r. o. Banská Bystrica. Obidva právne úkony majú formulárový charakter bez možnosti zmeny ich obsahu. Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, sp. zn. RK-PC-1493/13-LP ti d§a 10. 06. 2013 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.966,25 Eur, ako aj zmluvnú pokutu a povinnosť nahradiť trovy konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 08. 2013. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni do vlastných rúk dňa 12. 08. 2013. Na podklade tohto rozhodcovského rozsudku je voči žalobkyni vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., exekútorský úrad Rimavská Sobota, ktorý žalobkyni doručil upovedomenie o začatí exekúcie dňa 08. 06. 2015. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 13. 04. 2015.

2. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku začalo dňa 20. 06. 2015 za účinnosti zákona č. 335/2014 Z. z., včasnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2014, vzhľadom na prechodné ustanovenie § 73 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. 12. 2014. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 12. 08. 2013, preto lehota na podanie žaloby začala žalobkyni plynúť nasledujúcim dňom a bola v trvaní 30 dní v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou doručenou súdu dňa 20. 06. 2015, bolo to po zákonom stanovenej lehote.

3. Za neopodstatnenú označil okresný súd námietku žalobkyne, že v upovedomení o začatí exekúcie nebola ako povinná v postavení spotrebiteľa poučená o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Aj keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie bola účinná novela exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 355/2014 Z. z. zakotvujúca poučovaciu povinnosť súdneho exekútora o možnosti povinného žalovať zrušenie rozhodcovského rozsudku a zároveň bolo zistené, že exekútor si túto povinnosť nesplnil, nemalo to podľa súdu prvej inštancie žiadny vplyv na právne posúdenie veci. Aj v prípade, keby súdny exekútor postupoval v intenciách § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a žalobkyňu by náležite poučil o možnosti podania žaloby v lehote na námietky proti exekúcii, žalobkyni by to neprivodilo plynutie novej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z prechodného ustanovenia § 73 ods. 2 zákona č. 355/2014 Z. z. jednoznačne vyplýva, že na trvanie lehoty na podanie tejto žaloby, ktorá začala plynúť pred 01. 01. 2015 (ako je tomu v súdenej veci) sa použijú predpisy účinné do 31. 12. 2014.

4. Pretože žalobkyňa zmeškala lehotu na podanie návrhu, súd žalobu bez ďalšieho zamietol a nezaoberal sa preskúmavaním rozhodcovského rozsudku z hľadiska jeho súladnosti so zákonom. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP platného a účinného v čase rozhodovania tohto súdu tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a § 205 ods. 2 písm. a) OSP z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

6. Konkrétne namietal, že súd neaplikoval v predmetnej veci správne platné a účinné právne predpisy pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, najmä neprihliadal na celé znenie ustanovenia § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa zákona č. 335/2014 Z. z. - § 46 ods. 3, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. Podľa § 73 ods. 1, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 01. 01. 2015 zostávajú zachované; podľa ods. 2 tohto ustanovenia na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. 12. 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) - § 48 ods. 2 exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu. Žalobca postupoval v súlade s týmito ustanoveniami a aplikoval právne predpisy v celom ich znení a nie len časť vybraných ustanovení zákona tak, ako to urobil súd prvej inštancie. V danej veci síce došlo k podaniu žaloby po uplynutí 30 dňovej lehoty na jej podanie od doručenia rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, avšak v lehote na podanie žaloby podľa ustanovení zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spojitosti s uvedenými ustanoveniami exekučného poriadku. Z týchto ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyplývajúca z § 46 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je aplikovateľná aj v tom prípade, ak už skôr pred 01. 01. 2015 došlo k začatiu plynutia lehoty na podanie žaloby o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, avšak ustanovenie zákona o osobitnej lehote na podanie žaloby v lehote na podanie námietok v zmysle exekučného poriadku nie je dotknuté prechodným ustanovením § 73 ods. 2 veta pred bodkočiarkou zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zo samotného účelu prijatej zmeny právnej úpravy, ako aj z logického a gramatického výkladu uvedených právnych predpisov vyplýva úmysel zákonodarcu umožniť spotrebiteľom podať žalobu o zrušenie tých rozhodcovských rozsudkov, ktoré sa stali exekučnými titulmi a zároveň neboli spotrebiteľmi napadnuté žalobou o zrušenie v lehote, ktorá im márne uplynula 30 dní po doručení rozhodcovských rozsudkov. Podľa argumentácie súdu prvej inštancie, prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 73 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, veta za bodkočiarkou, by bolo nadbytočné a nemalo by právne relevantný význam. Žalobkyňa má za to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v lehote tak, ako to umožňoval zákon a preto navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“) preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario. Rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Krajský súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobkyne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku včasnosti podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. a dospel k záveru, že žalobkyni, ktorej bol sporný rozhodcovský rozsudok doručený dňa 12. 08. 2013, nasledujúcim dňom začala plynúť 30 dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. 12. 2014. Súd prvej inštancie z toho vyvodil, že žalobkyňa, ktorá podala žalobu dňa 20. 06. 2015 tak urobila po zákonom stanovenej lehote, pretože na trvanie lehoty na podanie žaloby, ktorá začala plynúť pred 01. 01. 2015, ako je tomu v súdenej veci sa použijú predpisy účinné do 31. 12. 2014.

10. Vzhľadom na odvolanie žalobkyne sa musel odvolací súd vysporiadať s otázkou, či je dôvodná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci vzhľadom na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. s tým, že súd neaplikoval celé znenie ustanovenia § 73 ods. 2, konkrétne neaplikoval vetu za bodkočiarkou: „ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.“

11. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. 12. 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z., ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

13. Osobitným predpisom, na ktorý § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. odkazuje, je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok). Podľa § 48 ods. 2 exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

14. V súdenej veci žalobkyňa v žalobe uvádza, že jej bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 479/2015 dňa 08. 06. 2015. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na okresnom súde dňa 20. 06. 2015. Z priloženej kópie upovedomenia o začatí exekúcie nie je zrejmé,

kedy toto bolo vydané (keďže je neúplné), avšak je z neho zistené, že poverenie na vykonanie exekúcie v tejto veci bolo vydané Okresným súdom Žiar nad Hronom pod číslom 5613*071266 dňa 13. 04. 2015. Odvolací súd podotýka, že z obsahu spisu nie je zistiteľné, kedy predmetné exekučné konanie začalo, je možné len predpokladať, že tak s veľkou pravdepodobnosťou mohlo byť v lehote od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2015 (to uvádza vzhľadom na skutočnosť, že po 01. 04. 2015 nebolo možné podľa § 243 d) ods. 1 Exekučného poriadku udeliť poverenie na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky spotrebiteľského rozhodcovského konania vydaného pred 01. 01. 2015, pretože takéto rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať). Odvolací súd považuje za správny názor žalobkyne, že súd prvej inštancie neaplikoval znenie ustanovenia § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. v celom znení, neaplikoval znenie tohto § v časti vety za bodkočiarkou, podľa ktorého „ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.“ Práve týmto odkazom je poskytnutá možnosť účastníkom rozhodcovského konania, ktoré spĺňa charakter spotrebiteľského rozhodcovského konania podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku aj v prípade, že už lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z. z. uplynula. To však za predpokladu, že exekučné konanie týkajúce sa tejto veci začalo v lehote od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2015 tak, ako sa uvádza vyššie. V danom prípade treba potom dospieť k záveru, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku včas, túto skutočnosť však bude potrebné v ďalšom stranami sporu preukázať, pretože v spise sa nachádzajúce dôkazy na túto skutočnosť nie sú úplné a tieto čiastočné dôkazy sú len vo fotokópiách.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak ho zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie použil v tejto veci správny právny predpis na právne posúdenie veci, nesprávne ho však interpretoval z dôvodov uvedených vyššie. Ďalšími dôvodmi podania žaloby sa súd prvej inštancie nevysporiadal, pretože to nepovažoval za dôvodné majúc za preukázané oneskorené podanie žaloby. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, pretože súd prvej inštancie pochybil v právnom posúdení veci a preto vykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Vzhľadom na uvedené nebolo účelné a nebolo ani dobre možné, aby toto naprával odvolací súd. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 391 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom podľa ods. 2 tohto ustanovenia je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v otázke posúdenia včasnosti podania žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude doplniť skutkový stav v zmysle návrhov strán sporu, konkrétne preskúmať otázku začatia exekučného konania a doručenia upovedomenia o začatí exekúcie žalobkyni, ako aj vyhodnotiť žalobkyňou uvádzané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .