Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-45-2014.pdf
PDF · 106.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/45/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 716 930, so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, právne zastúpená: advoconsulting, s.r.o., IČO: 47 253 428, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, proti žalovanej: G., o zaplatenie 276,21 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 276,21 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanej súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.06.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 276,21 eur s príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 1,47 eur a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 276,21 eur od 28.09.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 uzavretej medzi Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „Postupca“) a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej na postupníka. Postupca uzavrel so žalovaným Zmluvu o bežnom účte, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania. Žalovaná podmienky povoleného prečerpania účtu porušila, pričom postupcovi vznikla voči žalovanej pohľadávka vo výške 276,21 eur s príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 1,47 eur.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.07.2015 žalobca doplnil, že Zmluva o kontokorentnom úvere č. 0048216900/1/1 bola uzavretá dňa 18.08.2005 (ďalej len „Zmluva“) s úverovým rámcom 11.000,- Sk (365,13 eur). Uzavretím Zmluvy sa žalovaná zaviazala dodržiavať aj Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.08.2002 (ďalej len „VOP“). Úver začala žalovaná čerpať dňa 18.08.2005. Dňa 30.09.2005 úverový rámec prekročila a dostala sa do nepovoleného prečerpania účtu. Posledný vklad na účet bol realizovaný dňa 28.06.2010 vo výške 415,- eur, po započítaní ktorého predstavoval debetný zostatok dumu 2,07 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaná realizovala dve úhrady v prospech Postupcu dňa 16.03.2012 vo výške 100,- eur a dňa 21.05.2012 vo výške 30,- eur. Príslušenstvo pohľadávky predstavuje úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 20.09.2013 do 26.09.2013 vyčíslené sumou 1,47 eur. K žalobe pripojil nasledovné listiny, ktoré navrhol vykonať ako dôkazy: Zmluva, Dodatok č. 1 k Zmluve o sporožírovom účte č. 0048216900/0900 z 24.07.1996 uzavretý dňa 24.02.2000, Zmluva o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 17.05.2001, Oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 11.10.2013, Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013, Oznámenie o výške dlhu zo dňa 21.11.2013, Výzva na úhradu dňa 22.04.2014, Výpis z účtu za obdobie 02.01.1997
- 31.12.2008, 01.01.2009 - 14.06.2011, 01.01.2009 - 06.08.2011, 06.08.2011 - 07.11.2014, VOP.
4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.07.2015 vzal žalobca čiastočne žalobu späť v rozsahu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 276,21 eur od 01.01.2015 do zaplatenia.
5. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť pred pojednávaním, súd v zmysle citovaných ustanovení konanie zastavil v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 276,21 eur od 01.01.2015 do zaplatenia.
9. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila napriek tomu, že jej žaloba bola doručená spolu uznesením, ktorým ju súd vyzval na vyjadrenie k žalobe dňa 27.12.2016.
10. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
12. Súd prejednal spor v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné (pozn. žalovaný sa nevyjadril), hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov, ako aj s obsahom celého súdneho spisu, súd zistil tento stav veci: zo Zmluvy vyplynulo, že ju uzavrel postupca a žalovaná na strane dlžníka spolu s Jánom Šumským ako spoludlžníkom. Predmetnom Zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru s výškou úverového rámca 11.000,- Sk, úrokovou sadzbou premenlivou 12,15% ročne, splatnosťou úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 17.08.2006. Podľa bodu III. ods. 1 a 2 Zmluvy, Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa podpísania Zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania Zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak Dlžník neoznámi Veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania Zmluvy (pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania Zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Úver je splatný v deň splatnosti uvedený v základných podmienkach Zmluvy. V prípade predĺženia Zmluvy podľa bodu 1. tohto článku Zmluvy sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť Zmluvy, t.j. o jeden rok.
13. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX z 24.07.1996 uzavretého dňa 24.02.2000, vyplynulo, že k Zmluve o sporožírovom účte pristupuje majiteľ účtu - Ján Šumský. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013 vyplynulo, že Postupca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky vedenej voči nej vo výške 277,68 eur na postupníka - žalobcu. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 a jej prílohy uzavretej medzi Postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplynulo, že Postupca postúpil pohľadávku voči žalovanej na postupníka. Z listu zo dňa 21.11.2013 vyplynulo, že žalobca oznámil žalovanej aktuálnu výšku dlhu a vyzval ju na jeho úhradu. Z listu zo dňa 22.04.2014 - výzva na úhradu vyplynulo, že žalobca opakovane vyzval žalovanú na úhradu dlhu.
14. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), v znení ku dňu uzavretia Zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497).
16. Podľa § 52 ods. 1 až 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Súd mal z listinných dôkazov nesporne za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 18.08.2005 uzatvorená Zmluva, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver. Hoci predmetná zmluva o úvere je zmluvou podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z.. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred právnym predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemala žalovaná možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.
19. Podľa § 524 ods. ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Otázka, či žalobca môže byť v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
21. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
22. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, súd je toho názoru, že toto ustanovenie je k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávok právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky je náležité z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná kontinuita náležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi účastníkmi zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. (por. napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 9Co/264/2016).
23. V predmetnom prípade Zmluva o postúpení pohľadávok bola nepochybne uzavretá dňa 27.09.2013, jej súčasťou bola aj príloha, z ktorej vyplynula špecifikácia pohľadávky voči žalovanej. Žalobca súdu predložil aj Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 11.10.2013 adresované žalovanej. Za nepochybné však súd nemohol považovať, že došlo k postúpeniu pohľadávky platne s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V danom prípade nebola splnená podmienka, že by Postupca písomne vyzval žalovanú na splnenie dlžnej pohľadávky pred postúpením pohľadávky. Takúto listinu žalobca súdu nepredložil.
24. Žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách. Nemožno považovať za preukázané, že je postúpenie platné a že sa žalobca stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol.
25. Pre úplnosť však nemožno opomenúť ani nasledovné skutočnosti: zo Zmluvy (čl. I) vyplynulo, že konečná splatnosť úveru nastala dňa 17.08.2006. Žalobca netvrdil, ani nepreukazoval, že by došlo k odstúpeniu od zmluvy alebo vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, splatnosť úveru nastala dňom konečnej splatnosti úveru.
26. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
27. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný alebo či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené zákonné ustanovenie zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z úradnej povinnosti) preskúmavať a prihliadať na všetky neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ako i zákonné prekážky brániace priznať nárok voči spotrebiteľovi. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah
(rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Océano GrupoEditorial, C-168/05, Mostaza Claro).
28. Na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, ktorou bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Rozdiel medzi časovou pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne.
29. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti. Pritom ustanovenie § 5b zák. o ochrane spotrebiteľa upravuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny, a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia (por. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 9Co/319/2016).
30. Podľa § 101 a § 103 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
31. V danom prípade je nutné konštatovať, že nie je dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej trojročnej dobe podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného zákonníka (s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 OZ). Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 01. 2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009).
32. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
33. V zmysle citovaných ustanovení mohol žalobca svoj nárok uplatniť na súde do troch rokov. Ustanovenie čl. III. Zmluvy - Záverečné ustanovenia obsahuje v bode 1 a 2 princíp prolongácie zmluvy vždy o ďalší rok, pokiaľ dlžník nevyhlási v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania Zmluvy, že nemá záujem o predĺženie Zmluvy. Predmetné ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je preto neprijateľnou podmienkou. Pokiaľ by súd pripustil výklad ustanovenia tak, že z dôvodu pasivity žalovanej sa Zmluvy vždy automaticky predĺži ako 1 rok, znamenalo by to že v čase niekoľko rokov po tom, ako bolo realizované posledné čerpanie úveru, resp. nastala splatnosť dlhu podľa čl. I. zmluvy by mohlo dochádzať k účelovému, vo vzťahu k spotrebiteľovi k nespravodlivému predlžovaniu premlčacích lehôt v neprospech spotrebiteľa. Takýto výklady by bol neprijateľný, v rozpore s princípmi spravodlivosti. (pozri aj rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 25Co/618/2015 zo dňa 25.01.2017)
34. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná až dňa 13.06.2014, pokiaľ by aj bola splnená podmienka aktívnej legitimácie žalobcu, žaloba by musela byť zamietnutá pre premlčanie.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a čl. 17 CSP tak, že síce úspešnej žalovanej (v časti o zastavenie príslušenstva, nakoľko čiastočné späťvzatie žaloby žalobca nijako neodôvodnil, zavinil preto z procesného hľadiska zastavenie konania a v časti zamietajúcej) vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, ale nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žalovanej akékoľvek trovy vznikli (úplná pasivita žalovanej) náhradu trov konania voči žalobcovi jej nepriznal s prihliadnutím na čl. 17 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).