Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/118/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. januára 2018 prejednal odvolanie obžalovaného

V. L.

nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom K., H. X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v B. K., ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 1T/148/2016-329 zo dňa 1.6.2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/148/2016 zo dňa 1.6.2017 bol obžalovaný V. L. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. pretože dňa 28.04.2016 v presne nezistenom čase okolo 23.50 hod. zaklopal na vstupné dvere rodinného domu č. XXX v G. pod Z., časť E., držiac v ruke kuchynský nôž s čiernou plastovou rúčkou dlhou XX cm a čepeľou dlhou 19 cm, načo vlastník domu poškodený F.. F. K., nar. XX.XX.XXXX, dvere otvoril, načo obvinený, ktorý mal vedomosť, že poškodený má vek okolo 70 rokov, tohto sotil a žiadal od neho peniaze, čo však poškodený F.. F. K. odmietol, nato obvinený začal poškodeného opakovane udierať do hlavy rukou zovretou v päsť, ako aj rukou, v ktorej držal nôž a poškodeného vyzýval, aby mu dal peniaze, čo však poškodený odmietal a útokom sa bránil, poškodeného poranil nožom na hlave a spôsobil mu bodno-reznú ranu v oblasti pod ľavou sánkou v dĺžke 3 cm, hlbokú asi 4 cm, rozrazený ľavý ústny kútik v dĺžke 2 cm, reznú ranu vo vlasatej časti hlavy v ľavej spánkovo záhlavovej oblasti asi v dĺžke 3 cm a pomliaždenie - podliatinu na hornom viečku ľavého oka, pričom tieto zranenia si vyžiadali chirurgické ošetrenie a hospitalizáciu na chirurgickom oddelení v Nemocnici s poliklinikou Myjava od 29.04.2016 do 03.05.2016, pričom obvinený potom, ako uvidel, že poškodený krváca, z miesta činu ušiel. Bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona a § 38 ods. 5 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci a to 1 ks kuchynského noža s čiernou plastovou rúčkou o dĺžke 13 cm, čepeľou dlhou 19 cm. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného, ktoré smerovalo proti výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný namietal, že nesúhlasí s právnou kvalifikáciou jeho konania, ku ktorému sa doznal, ako zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 Tr. zák. Podľa jeho názoru, poškodený Ing. F. K. vo svojej výpovedi potvrdil, že samotný fyzický útok na neho sa začal v momente, keď sa obžalovaného opýtal čo je a obžalovaný niečo

zamumlal. Následne došlo k vysoteniu obžalovaného pred dvere, kde začal vyvádzať a rozhadzovať veci a poškodený ho asi trikrát udrel. Obžalovaný potom poškodeného udrel až v čase, keď od neho nič nepožadoval, ani peniaze a ani alkohol. Je teda evidentné, že násilie voči poškodenému bolo použité zo strany obžalovaného ešte pred požiadavkou o peniaze a teda nie okamžite po otvorení dverí poškodeným. Nie je preto možné súhlasiť so záverom súdu o tom, že obžalovaný použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci - peňazí. Násilie na poškodeného smerovalo až po vysotení obžalovaného pred dvere. Podľa jeho názoru teda bolo potrebné skutok kvalifikovať ako trestný čin vydierania podľa § 189 Tr. zák. Súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ uveril výpovedi poškodeného, keď tento na hlavnom pojednávaní bol k tvrdeniu o pýtaní peňazí a alkoholu obžalovaným od neho privedený otázkami prokurátora. Ďalej namietal postup súdu, pokiaľ mu nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie a tak isto podľa § 36 písm. n) Tr. zák., a to napomáhanie pri objasňovaní skutku, pretože nielen v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní obžalovaný skutok doznal, akurát nesúhlasil s jeho právnou kvalifikáciou. Namietal aj použitie § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., pretože žiadny z dôkazov nepreukázal fakt, že by vedel o tom, že u poškodeného ide o osobu vyššieho veku, pretože ho poznal len zbežne a nevedel koľko má rokov. Ani žiaden z dôkazov nepreukazuje fakt, že spáchal uvedený trestný čin so zbraňou, teda, že pri fyzickom útoku na poškodeného použil nôž. Je preukázaný len fakt, že poškodený bol porezaný, avšak niet dôkazu o tom, či bol porezaný v rámci prvej potýčky pri dverách, alebo neskôr. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Pokiaľ sa týka skutkového stavu, podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v predmetnej trestnej veci vykonal všetky dostupné dôkazy a na základe dôkaznej situácie vyplývajúcej z výsledkov hlavného pojednávania, správne ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ani odvolací súd vychádzajúc z takto preukázanej dôkaznej situácie nemal o vine obžalovaného žiadne pochybnosti. Okrem čiastočného doznania sa obžalovaného bol tento jednoznačne usvedčovaný výpoveďou poškodeného F.. F. K. a to nielen z hlavného pojednávania, ale už z prípravného konania, kde jednoznačne uviedol, že obžalovaný pod hrozbou noža pýtal od neho alkohol a peniaze. Pokiaľ si poškodený v podrobnostiach na hlavnom pojednávaní nespomenul ako ku skutku prišlo, nemožno jeho výpoveď spochybňovať len na základe toho, že k reprodukovaniu výpovede z prípravného konania bol privedený otázkami prokurátora. Ide o staršiu osobu a vzhľadom na odstup času si tento skutočne nemusel už pamätať všetky podrobnosti, tak ako tieto uviedol vo výpovedi v prípravnom konaní. Na druhej strane samotný obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že vedel, že vo vedľajšom dome býva starý pán, asi 70 až 80 ročný a chcel od neho nejaký alkohol. Preto sa rozhodol, že si k nemu pôjde nejaký alkohol vypýtať. Vzal kuchynský nôž a šiel rovno k tomuto susedovi. Po otvorení dverí pýtal od neho nejakú pálenku, on ho poslal preč, čo ho rozčúlilo a došlo k potýčke, ale presné detaily si nepamätá. Vie, že keď ho porezal a uvidel krv, tak z miesta ušiel. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc aj z ďalších dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, je možné jednoznačne vysloviť záver o vine obžalovaného, že od poškodeného pod hrozbou noža, ktorý napokon aj použil, vyžadoval vydanie alkoholu a peňazí. Pokiaľ by aj od začiatku konania obžalovaného mohli byť nejaké pochybnosti v tomto smere, jeho ďalšie konanie jednoznačne prerástlo do takého štádia, že ním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže, pre ktorý bol správne uznaný vinným. Pokiaľ sa teda týka uznania viny, v tomto smere odvolací súd odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie zo strany súdu prvého stupňa ani pri ukladaní trestu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pretože aj keď sa obžalovaný ku skutku doznal, vzhľadom na jeho predchádzajúcu trestnosť má odvolací sú odôvodnené pochybnosti o úprimnom oľutovaní skutku, ktorá okolnosť je dôležitou pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. spočívajúcu v napomáhaní orgánom činným v trestnom konaní, resp. súdu, tým, že obžalovaný skutok doznal, ale nesúhlasil s jeho právnou kvalifikáciou, v dôsledku čoho musel súd vykonávať dokazovanie,

nebolo možné obžalovanému priznať. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti vyžaduje vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní a tým aj akceptáciu právnej kvalifikácie žalovaného skutku Súd prvého stupňa teda správne uložil obžalovanému trest odňatia slobody nad dolnou hranicou trestnej sadzby § 188 ods. 2 Tr. zák., upravenou podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. na 9 a pol roka vo výmere 10 rokov nepodmienečne, so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože boli splnené podmienky ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. Keďže odvolací súd nezistil ani pochybenie súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu prepadnutia veci, ani ukladaní ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, odvolanie obžalovaného vzhľadom na vyššie uvedené závery nepovažoval za dôvodné a toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.