Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-55-2015.pdf
PDF · 91.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/55/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanej v 1. rade: V., žalovanej v 2. rade: V., o zaplatenie 1.779,81 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.190,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.190,81 eur od 12.09.2013 do zaplatenia, v splátkach po 40,- eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade v rozsahu 33,82 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 19.06.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú v 1. a 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.779,81 eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.779,81 eur od 12.09.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.01.2013 žalobca a žalovaná v 1. rade ako dlžníčka žalovaná v 2. rade ako spoludlžníčka uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220130214 na čiastku 1.550,- eur. Žalované v 1. a 2. rade uhradili celkovo len sumu 359,19 eur, pričom posledná úhrada bola vykonaná dňa 19.05.2014. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 07.07.2014 žalobca oznámil žalovanému, že dlh sa splatným v celosti ku dňu 11.09.2013. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku žalobca označil v žalobe nasledovné dôkazy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 220130214 zo dňa 30.01.2013 (ďalej len „Zmluva“), Predžalobná upomienka adresovaná žalovanej v 1. rade zo dňa 15.05.2014, podací hárok zo dňa 20.05.2014, Predžalobná upomienka adresovaná žalovanej v 2. rade zo dňa 15.05.2014, podací hárok zo dňa 20.05.2014, Oznámenie o zosplatnení záväzku adresované žalovanej v 1. rade zo dňa 07.07.2014, podací hárok zo dňa 07.07.2014, Oznámenie o zosplatnení záväzku adresované žalovanej v 2. rade zo dňa 07.07.2014, podací hárok zo dňa 07.07.2014.
3. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že bola na vyjadrenie k žalobe vyzvaný uznesením zo dňa 28.09.2015, ktoré jej spolu so žalobným návrhom bolo riadne doručené dňa 02.10.2015. Žalovaná v 2. rade sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že bola na vyjadrenie k žalobe
vyzvaný uznesením zo dňa 28.09.2015, ktoré jej spolu so žalobným návrhom bolo riadne doručené dňa 02.10.2015.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie a po oboznámení sa s obsahom celého súdneho spisu, zistil tento stav veci: strany uzatvorili Zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1. rade a 2. rade úver vo výške 1.550,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom, ktorý bol určený fixnou sumou ku dňu uzavretiu zmluvy, a to 20% z istiny a servisným poplatkom, ktorý činí 18% z istiny a predstavuje odplatu za poskytnutý úver, spolu v celkovej výške 589,- eur. Splátky boli dohodnuté vo forme 13 mesačných splátok, prvé tri splátky vo výške 7,75 eur a ďalších 10 splátok po 211,58 eur. Vzhľadom na to, že žalované riadne neplnili svoju povinnosť, žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 15.05.2014 oznámil, že záväzok zo zmluvy môže byť po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zosplatnený, pokiaľ nebude dlžná sumu uhradená v lehote 5 dní od doručenia výzvy a zároveň ich vyzval na úhradu dlžnej čiastky, ktorá k uvedenému dňu predstavovala sumu 1.779,81 eur. Žalobca následne Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 07.07.2014, oznámil žalovaným zosplatnenie úveru ku dňu 11.09.2013 a vyzval ich na bezodkladnú úhradu dlžnej sumy vo výške 2.601,31 eur.
5. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 8. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
9. V zmysle § 53 ods. 9 OZ v platnom znení ku dňu oznámenia o zosplatnení záväzku, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
15. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení, účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami bola dňa 30.01.2013 platne uzavretá Zmluva, ktorú súd, posudzujúc ju podľa obsahu hlavných záväzkov, podriadil pod úverovú zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak súčasne na ňu nahliadal ako na zmluvu spotrebiteľskú v zmysle zhora citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca pri jej uzatváraní a plnení z nej konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalované ako fyzické osoby - nepodnikateľky, nie. Z formy a obsahu zmluvy je navyše zrejmé, že záväzkový vzťah bol založený formulárovou (typovou, štandardizovanou) zmluvou, ktorej text bol žalobcom vopred pripravený za účelom jeho použitia vo viacerých prípadoch, a ktorej obsah žalované ako spotrebiteľky nemali možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť. Na základe uvedeného preto súd posudzoval nárok uplatnený v tomto konaní za použitia právnych noriem prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s dodávateľom.
18. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o žalobcom vopred pripravené tlačivo zmluvy a obchodných podmienok a to pre širší vopred neurčený okruh účastníkov ako dlžníkov, na príprave ktorých sa dlžník nepodieľa (okrem údajov, ktoré sa do zmluvy len dopĺňajú) a nemá ani možnosť zásadným spôsobom meniť jej obsah. Menia sa len údaje ohľadne osoby dlžníka, jeho osobných identifikačných údajov a tie časti zmlúv, kde sa dopĺňa výška úveru, počet splátok, výška splátky, výška poplatku. Ide teda o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom je zrejmé z obsahu listín, že ide o zmluvu, aká sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a ide o vzťah spotrebiteľský podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na jej právnu formu. Navyše je nutné tento vzťah posudzovať ako vzťah podliehajúci právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy totiž vyplýva, že žalobca a žalované uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru, teda ide o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi za dohodnutých podmienok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť. V danom prípade je písomná forma zachovaná. Aby však žalobca mohol požadovať za poskytnutie spotrebiteľského úveru úroky z úveru a poplatky (celkový poplatok (odplata) za poskytnutie úveru v sume 589,- eur) musí súd skúmať, či zmluva obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože s absenciou niektorých týchto náležitostí spája § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
19. Pri skúmaní náležitostí zmluvy dospel súd k záveru, že úver je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, lebo v zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), a k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
20. Zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, ani dobu trvania zmluvy.
21. Zmluva neobsahuje ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve nie je uvedená výška splátok istiny, výška splátok úroku, výška splátok poplatkov a nie je uvedený termín splátok. V zmluve je uvedená výška prvých troch mesačných splátok vo výške 7,75 eur a následne výšky ďalších desiatich mesačných splátok vo výške 211,58 eur. Z uvedených súm však nevyplýva, aká je splátka istiny, aká je splátka úroku a aká splátka prípadných poplatkov. Okrem
uvedeného chýba v zmluve aj termín splatnosti splátok, lebo termín splatnosti tak ako je uvedený v zmluve je nedostatočný a zavádzajúci (30. deň od splatnosti predchádzajúcej splátky).
22. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov a preto priznal žalobcovi sumu vo výške 1.190,81 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi úverom poskytnutým žalovaným ako spoludlžníčkam vo výške 1.550,- eur a sumou 359,19 eur, ktorú žalované uhradili titulom splátok úveru a vo zvyšku žalobu zamietol.
23. Keďže s plnením sumy 1.190,81 eur sa žalované dostali do omeškania, sú povinné zaplatiť z tejto dlžnej sumy aj úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.190,81 eur od 12.09.2013 (nasledujúci deň po zosplatnení úveru) do zaplatenia.
24. Na pojednávaní dňa 22.01.2018 žalovaná v 1. rade navrhla, že dlžnú sumu budú splácať so žalovanou v 2. rade po 40,- eur mesačne, s čím právny zástupca žalobcu súhlasil. Na podklade uvedeného súd povolil splátky po 40,- eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
25. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,82 %. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.779,81 eur.
28. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 66,91 % a hrubý úspech žalovaných v 1. a 2. rade v rozsahu 33,09 %, keď žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.779,81 eur a súd zaviazal žalované spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 1.190,81 eur. S poukazom na uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 33,82 %, súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.