Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Ek-83-2017.pdf
PDF · 96.01 KB
Case nature
Subarea
17Ek/83/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného 1/ mal. Y. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XXX, XXX XX I. a 2/ mal. Z. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XXX, XXX XX I., obaja zast. zákonným zástupcom S. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. XXX, XXX XX I., zast. JUDr. Ladislav Korfanta, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti povinnému Y. P., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom H.. J.X. XXX/XX, XXX XX I., o vymoženie výživného, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Zora Ferdinandy, so sídlom Štefánikova 6, 040 01 Košice pod sp. zn. 285EX 5766/17, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/83/2017 zo dňa 20. 11. 2017, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Ek/83/2017 zo dňa 20. 11. 2017 m e n í tak, že exekúciu vedenú v časti vymoženia bežného výživného od 01. 09. 2017 spolu na oboch oprávnených vo výške 180 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
Súd vo zvyšnej časti sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 17Ek/83/2017 zo dňa 20. 11. 2017 návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Samotné podanie dovolania, ktorým povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie, nemá ex offo za následok odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutých rozhodnutí. K danej skutočnosti môže dôjsť len na základe rozhodnutia dovolacieho súdu o odložení vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Nakoľko uvedenú skutočnosť povinný ku dňu vydania rozhodnutia nepreukázal, vyšší súdny úradník nemohol dôjsť k záveru o možnom očakávaní, že exekúcia bude zastavená. To znamená, že nemal osvedčenú existenciu takých skutočností, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, v opačnom prípade by v určitom zmysle judikoval budúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho právny názor. Exekučnému súdu takýto postup neprislúcha, preto vyšší súdny úradník konštatoval, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je aj naďalej vykonateľné v celom rozsahu. Skutočnosť, že povinný podal dovolanie proti exekučnému titulu, a že zároveň žiada o odklad vykonateľnosti, nie je dôvod, pre ktorý by mal súd vyhovieť návrhu na zastavenie exekúcie. Aj v prípade, že by povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), súd by musel pri ďalšom postupe prihliadať na skutočnosť, že takýto odklad má len dočasný charakter. To znamená, že aj ďalší procesný postup musí zodpovedať danej dočasnosti, a nie je preto dôvodné, aby súd vyhovel návrhu a exekúciu zastavil. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že sa oboznámil s prílohou k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a to poštovými poukazmi preukazujúcimi úhrady výživného povinným v rokoch 2014-2017, pričom mal za to, že zameškané výživné zodpovedá sume uvedenej v návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. 2 560,00 Eur. Po podaní návrhu
na vykonanie exekúcie povinný zaplatil dňa 11. 09. 2017 poštovým poukazom zákonnému zástupcovi oprávnených sumu 180,00 Eur a dňa 11. 10. 2017 sumu 180,00 Eur, ktoré sumy vyšší súdny úradník považoval za bežné výživné, ktoré má povinný povinnosť platiť v uvedenej sume vopred, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Ani z návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyplývalo, že by išlo o úhradu zameškaného výživného. Pokiaľ povinný zároveň žiadal o odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že o odklade exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017 rozhoduje súdny exekútor. 2. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil, resp. zmenil tak, že exekúciu v celom rozsahu zastaví. Sťažnosť odôvodnil tým, že exekučný súd neprihliadal na ním podaný návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie. Ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti exekučnému titulu - právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP/5/2017-644 zo dňa 27. 04. 2017 a Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/15/2014-550 zo dňa 18. 08. 2016 a v súlade s § 444 C. s. p. navrhoval, aby súd uznesením povolil pred rozhodnutím o dovolaní odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku o zročnom výživnom do doby právoplatného rozhodnutia o dovolaní. Podľa povinného už tieto okolnosti bránili a bránia jeho vymáhateľnosti a sú dôvodmi neprípustnosti vedenia exekúcie. Povinný ďalej namietal, že oprávnený bez relevantného dôvodu podával okrem exekúcie na zameškané výživné exekúciu aj na bežné výživné, napriek tomu, že preukázateľne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie plnil vyživovaciu povinnosť, o čom súdu predložil dôkazy. Povinný v sťažnosti taktiež uviedol, že po začatí exekúcie došlo k zablokovaniu účtov vrátane účtu, z ktorého sa uhrádza úver, ktorý je predmetom vyporiadania BSM po rozvode, čím bola spôsobená patová situácia. Zo strany záložného veriteľa hrozí z dôvodu nerealizovania splátok sankcionovanie dlžníka, mimo iného aj matky maloletých detí, ktorá sa na splácaní úveru nepodieľala jedinou splátkou napriek tomu, že je rovnocennou dlžníčkou. To bol jediný zámer matky maloletých detí, ktorá si musí byť vedomá toho, že ohrozuje svoj majetok. Matka neprihliada na práva povinného ako rodiča maloletých detí a všemožne mu ich znemožňuje. Povinný zdôraznil, že dňa 29. 11. 2017 po návrate zo zahraničia uhradil priamo u súdneho exekútora nároky vyplývajúce z upovedomenia o začatí exekúcie, a to istinu vo výške 2.560 Eur plus 59,46 Eur plus 27,84 Eur plus 375,60 Eur (z pôvodne uplatňovanej čiastky 751,20 Eur), spolu jednorázovo uhradil 3.022,90 Eur. Má teda za to, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Nakoľko zaplatil zameškané výživné, uhradil trovy exekúcie, podal žiadosť o odklad exekúcie a preukázal, že aj pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie platil a platí bežné výživné podľa rozhodnutia súdu dobrovoľne a dobrovoľne vyhlásil, že aj do budúcna bude platiť bežné výživné v súdom stanovenej lehote, nebol a nie je dôvod, aby exekúcia pokračovala do budúcna na bežné výživné. Preto navrhuje, aby súd exekúciu zastavil aj na bežné výživné do budúcnosti. Povinný taktiež navrhol, aby súd zohľadnil osobu povinného, ktorá sa nikdy nevyhýbala a zodpovedne vždy pristupovala s svojim rodičovským povinnostiam. 3. Oprávnení sa k sťažnosti povinného do dňa vydania tohto rozhodnutia nevyjadrili. 4. Podľa § 202 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov / ďalej len „Exekučný poriadok“/, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 6. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len „C. s. p.“/, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. 8. Podľa § 248 C. s. p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie. 9. Podľa § 249 C. s. p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 250 ods. 1 C. s. p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 11. Podľa § 250 ods. 2 C. s. p., ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnení v zastúpení matkou ako zákonným zástupcom podali dňa 23. 08. 2017 prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažného nároku - zameškaného výživného ku dňu podania návrhu vo výške 2.560 Eur, ktoré pozostáva z dlžného výživného za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 08. 2016 na oprávneného 1/ vo výške 1.060 Eur a na oprávneného 2/ vo výške 780 Eur a za obdobie od 01. 09. 2016 do 23. 08. 2017 na oprávneného 1/ vo výške 405 Eur a na oprávneného 2/ vo výške 315 Eur, a bežného výživného od 01. 09. 2017 spolu na oboch oprávnených vo výške 180 Eur mesačne, a to na základe rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/15/2014-279 zo dňa 30. 09. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP/327/2014-314 zo dňa 29. 04. 2015 a rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/15/2014-550 zo dňa 18. 08. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP/5/2017-644 zo dňa 27. 04. 2017. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/15/2014-279 zo dňa 30. 09. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP/327/2014-314 zo dňa 29. 04. 2015 bolo povinnému uložené za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 01. 2015 prispievať na výživu oprávneného 1/ zvýšeným výživným vo výške 100 Eur mesačne a na výživu oprávneného 2/ zvýšeným výživným vo výške 80 Eur mesačne, a to pre oboch vopred vždy do 15. dňa mesiaca do rúk matky. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/15/2014-550 zo dňa 18. 08. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP/5/2017-644 zo dňa 27. 04. 2017 bolo povinnému uložené prispievať na výživu oprávneného 1/ zvýšeným výživným vo výške 100 Eur mesačne a na výživu oprávneného 2/ zvýšeným výživným vo výške 80 Eur mesačne, a to pre oboch od 01. 02. 2015 vopred vždy do 15. dňa mesiaca do rúk matky. Zároveň súd zaviazal povinného zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloleté deti za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 08. 2016 na oprávneného 1/ vo výške 1.060 Eur a na oprávneného 2/ vo výške 780 Eur, teda v úhrnnej sume 1.840 Eur, a to v mesačných splátkach po 60 Eur splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku, do rúk matky, pod následkami straty výhody splátok. Predmetné rozhodnutie v zmysle vyznačenej doložky nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 05. 2017. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že podáva „námietky proti exekúcii“ z dôvodu, že podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti exekučnému titulu a v súlade s § 444 CSP navrhoval, aby súd uznesením povolil pred rozhodnutím o dovolaní odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku o zročnom výživnom do doby právoplatného rozhodnutia o dovolaní. Naviac oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie aj na bežné výživné do budúcnosti aj napriek tomu, že pravidelne v stanovenej lehote platí bežné výživné v sume 180 Eur. Rovnakými skutočnosťami odôvodnil aj „návrh na zastavenie exekúcie v súlade s usta. § 57, odst.1, písm.g), Ex.por.“. Súčasťou podania je aj návrh na odklad exekúcie a námietky proti trovám exekúcie. Prílohu podania tvoria fotokópie podacích lístkov poštových poukazov, zmluvy o úvere a dovolania. Oprávnení vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že návrh povinného na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie považujú za nedôvodný a navrhuje ho zamietnuť. Oprávnení uviedli, že povinný napriek právoplatným a vykonateľným rozsudkom dlhodobo platil výživné spolu 100,00 Eur za oboch oprávnených a od júna 2017 platí spolu 180,00 Eur, pretože sa od maloletých oprávnených dozvedel, že bude proti nemu podaný návrh na exekúciu, a preto aj podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. 15. Povinný v sťažnosti vo vzťahu k vykonávaniu exekúcie na bežné výživné namietal, že preukázateľne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie plnil vyživovaciu povinnosť, o čom súdu predložil dôkazy. Z fotokópie dokladov o úhrade predložených zo strany povinného (fotokópie podacích lístkov poštových poukazov) spolu s návrhom na zastavenie exekúcie vyplýva, že dňa 14. 06. 2017 uhradil do rúk matky oprávnených sumu 180 Eur, dňa 14. 07. 2017 sumu 180 Eur a dňa 15. 08. 2017 taktiež sumu 180 Eur. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 23. 08. 2017) mal teda povinný uhradené bežné výživné za mesiac za mesiac september 2017, t. j. za mesiac vopred tak, ako mu to ukladá exekučný titul, teda nebol v omeškaní s platením bežného výživného. Predmetné úhrady súd považoval za okolnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku v tejto časti. Uvedené úhrady pritom vo svojom vyjadrení potvrdila aj zástupkyňa oprávnených, ktorá uviedla, že povinný od júna 2017 platí spolu 180 Eur.
16. V súvislosti s koncentračnou zásadou, ktorá sa uplatňuje v rámci rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd konštatuje, že povinný predmetnú skutočnosť namietal už v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, keď tvrdil, že oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie aj na bežné výživné do budúcnosti aj napriek tomu, že pravidelne v stanovenej lehote platí bežné výživné v sume 180 Eur. 17. Na základe uvedeného sudca dospel k záveru, že sťažnosť povinného vo vzťahu k exekúcii vedenej v časti vymoženia bežného výživného od 01. 09. 2017 spolu na oboch oprávnených vo výške 180 Eur je dôvodná. Preto súd podľa § 250 ods. 2 C. s. p. napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu vedenú v časti vymoženia bežného výživného od 01. 09. 2017 spolu na oboch oprávnených vo výške 180 Eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. 18. Na tomto mieste však súd vo vzťahu k obave, ktorú vyjadril zákonný zástupca oprávnených vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, a to že sumu 180 Eur povinný hradí pod hrozbou podania návrhu na vykonanie exekúcie, zároveň konštatuje, že plnenie vyživovacej povinnosti povinného ako rodiča vo vzťahu k oprávneným je jeho zákonnou povinnosťou, pričom túto je povinný plniť tak, ako bol zaviazaný vykonateľným rozhodnutím súdu. V opačnom prípade majú oprávnení aj v budúcnosti možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie rovnako, v súvislosti s ktorým by povinnému vznikla opäť povinnosť na úhradu trov exekúcie, ktoré sú v nezanedbateľnej výške a úhrada ktorých môže mať pre povinného aj v budúcnosti pre prípad ďalšieho exekučného konania odstrašujúci účinok. 19. Povinný v sťažnosti ďalej vo vzťahu k zameškanému výživnému namietal, že ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti exekučnému titulu - právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7CoP/5/2017-644 zo dňa 27. 04. 2017 a Okresného súdu Rožňava č. k. 7P/15/2014-550 zo dňa 18. 08. 2016 a v súlade s § 444 C. s. p. navrhoval, aby súd uznesením povolil pred rozhodnutím o dovolaní odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku o zročnom výživnom do doby právoplatného rozhodnutia o dovolaní. Podľa povinného už tieto okolnosti bránili a bránia jeho vymáhateľnosti a sú dôvodmi neprípustnosti vedenia exekúcie. 20. Pokiaľ vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v časti vymoženia zameškaného výživného (ku dňu podania návrhu) vo výške 2.560 Eur zamietol, sa sudca stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka. 21. Súd nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku k skutočnostiam, ktoré namieta povinný v podanej sťažnosti uvádza, že v exekučnom konaní súd už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nemožno stotožňovať s opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie /exekučný titul/ alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. V exekučnom konaní súd nie je v žiadnom prípade oprávnený posudzovať relevanciu dôvodov uvedenú v podanom dovolaní, t. j. nie je oprávnený nahrádzať rozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanom dovolaní. Samotné podanie dovolania nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, ani nebráni vymáhateľnosti exekučného titulu tak, ako to tvrdí povinný. Podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku totiž nemá samo o sebe vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19. 05. 2004). 22. Vyšší súdny úradník taktiež dospel k správnemu záveru, že dôvodom na zastavenie exekúcie nemôže byť ani samotné podanie návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku napadnutého dovolaním. Rovnaký záver je potrebné prijať i v prípade, že už k povoleniu odkladu exekúcie došlo (čo však povinný v danom prípade doposiaľ nepreukázal), keďže takýto odklad má len dočasný charakter. Uvedenému výkladu zodpovedá aj ustanovenie § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je rozhodnutie o odklade vykonateľnosti exekučného titulu po začatí exekúcie len dôvodom na odklad exekúcie. 23. Na tomto mieste vo vzťahu k argumentom povinného o vzniku patovej situácie pri splácaní úveru, o nesplácaní úveru a znemožňovaní práv povinného ako rodiča zo strany matky oprávnených, konštatuje, že uvedené nie sú okolnosťami, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Keďže nárok na výživné je nárokom výlučne oprávnených slúžiacim na zabezpečenie ich oprávnených potrieb na kalendárny mesiac ako napríklad strava, ubytovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne, aj keď platobným miestom je do plnoletosti oprávnených ich matka, vzťahy medzi rodičmi a ich finančné záväzky sú v tomto smere irelevantné. Napokon, podľa § 62 ods. 5 prvej vety zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
24. Na základe vyššie uvedeného sudca dospel k záveru, že sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/51/2017 zo dňa 17. 10. 2017 vydanému vyšším súdnym úradníkom, pokiaľ vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v časti vymoženia zameškaného výživného (ku dňu podania návrhu) vo výške 2.560 Eur zamietol, nie je dôvodná. Keďže povinný v sťažnosti netvrdil také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na zmenu napadnutého uznesenia aj v tejto časti, sudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, že sťažnosť povinného vo zvyšnej časti zamietol. Z uvedeného teda vyplýva, že I. výrok, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, ostáva vo vzťahu k exekúcii vedenej v časti vymoženia zameškaného výživného (ku dňu podania návrhu) vo výške 2.560 Eur nezmenený. 25. Vo vzťahu k tvrdeniu povinného v podanej sťažnosti, že dňa 29. 11. 2017 uhradil priamo u súdneho exekútora nároky vyplývajúce z upovedomenia o začatí exekúcie vo výške spolu 3.022,90 Eur, súd konštatuje, že predmetnú skutočnosť nemohol vyšší súdny úradník zohľadniť v skôr vydanom napadnutom uznesení. V zmysle ustanovenia § 245 C. s. p. síce je možné v sťažnosti uvádzať nové skutočnosti, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné, avšak v tomto štádiu konania vzhľadom na skutočnosť, že ide o sťažnosť proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podanému do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, je potrebné rešpektovať taktiež ustanovenie § 61k ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku, v zmysle ktorého v takomto návrhu na zastavenie exekúcie musia byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. V rámci rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní súd rozhoduje, či bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dôvodne a či je exekúcia vedená oprávnene, pričom ani v rámci rozhodovania o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd nemôže vybočiť z tohto rámca. Preto uvedenú skutočnosť nemohol súd zohľadniť ani v rámci konania o tejto sťažnosti. Súd zároveň uvádza, že v zmysle konštantnej judikatúry dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Cdo 83/02 zo dňa 30. júla 2002) a povinný súdu nepredložil dôkaz o úhrade. Zohľadnenie úhrad s prihliadnutím na zastavenie exekúcie v časti bežného výživného je teda na súdnom exekútorovi, ktorý ak dôjde k záveru, že povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, vydá podľa § 61o Exekučného poriadku upovedomenie o ukončení exekúcie. 26. Pre úplnosť súd taktiež konštatuje, že s účinnosťou od 01. 04. 2017 došlo k zmene Exekučného poriadku, ktorý v súčasnosti už neupravuje inštitút námietok proti trovám exekúcie, preto súd o námietkach povinného proti trovám exekúcie obsiahnutým v návrhu povinného na zastavenie exekúcie nerozhodol. Za súčasnej právnej úpravy o trovách exekúcie súd rozhoduje iba v prípade, ak exekúciu v celom rozsahu zastaví. V prípade čiastočného zastavenia exekúcie súdny exekútor vo zvyšnej časti vo vykonávaní exekúcie pokračuje, vrátane vymáhania trov exekúcie, pričom však rozhodujúca je výška vymoženého plnenia bez výšky plnenia vo vzťahu k zastavenej časti. Súd dáva do pozornosti povinného taktiež skutočnosť, že s účinnosťou od 01. 04. 2017 už Exekučný poriadok neupravuje ani inštitút námietok proti exekúcii, ktorý plne nahradil inštitút návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku). Súd teda jeho námietky peori exekúcii podľa obsahu považoval za súčasť tohto návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol navyše odôvodnený totožnými skutočnosťami. Súd taktiež nerozhodoval o návrhu povinného na odklad exekúcie, pretože ako správne v napadnutom uznesení skonštatoval vyšší súdny úradník, o odklade exekúcie zo zákonných dôvodov už s účinnosťou od 01. 04. 2017 rozhoduje výlučne súdny exekútor (viď ustanovenie § 61h a nasl. Exekučného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.