Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3C-260-2015.pdf
PDF · 95.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/260/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu JUDr. Vladimíra Komana, advokáta Advokátskej kancelárie so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42 233 429, právne zast. JUDr. Vierou Komanovou, advokátkou AK so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému R. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. K. XX, XXX XX L. K., občan SR, zast. splnomocnenou zástupkyňou R. Z., bytom L. K. XX, XXX XX L. K. v konaní o zaplatenie 389,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.
III. Súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 389,- eur s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako advokát na základe požiadavky J. B. vypracoval kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 5. 10. 2012 medzi J. B. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Účastníci kúpnej zmluvy sa v zmysle článku VIII. dohodli, že náklady spojené so spísaním zmluvy a návrhu na vklad uhradia každý v jednej polovici. Odmenu za poskytnuté právne služby žalobca vyúčtoval dňa 5. 10. 2012 na sumu 778,- eur a predmetné vyúčtovanie si obaja účastníci zmluvy prevzali. Žalovaný polovicu vyčíslenej odmeny v sume 389,- eur žalobcovi ani na základe predžalobnej upomienky neuhradil.
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä Kúpnou zmluvou zo dňa 5. 10. 2012 (ďalej len ,,kúpna zmluva“), návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 5. 10. 2012, vyčíslením odmeny za právne zastupovanie zo dňa 5. 10. 2012, vyjadrením k vyčísleniu odmeny zo dňa 6. 10. 2012, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 30. 1. 2015, odpoveďou na výzvu úhrady dlžnej sumy zo dňa 7. 2. 2015, predžalobnou upomienkou zo dňa 10. 2. 2015, vyjadrením k predžalobnej upomienke zo dňa 25. 2. 2015, stanoviskom žalobcu k vyjadreniu k predžalobnej upomienke zo dňa 15. 4. 2015, vyjadrením opatrovníčky žalovaného zo dňa 21. 12. 2015, písomným vyjadrením opatrovníčky žalovaného zo dňa 2. 5. 2016 a zo dňa 22. 9. 2016, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
3. Žalobca dňa 5. 5. 2012 vypracoval pre J. B. ako predávajúceho a žalovaného ako kupujúceho kúpnu zmluvu špecifikovaných nehnuteľností resp. spoluvlastníckych podielov k nim. Účastníci zmluvy sa, okrem iného, dohodli, že náklady spojené so spísaním zmluvy a spísaním návrhu na vklad uhradí žalobcovi ako advokátovi predávajúci a kupujúci každý v jednej polovici. Účastníci prehlásili, že si zmluvu
riadne prečítali a s jej obsahom bez výhrad súhlasili. Podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol v zmysle dohody účastníkov zmluvy poverený žalovaný ako kupujúci. Dňa 5. 10. 2012 si žalobca voči obom účastníkom zmluvy vyčíslil odmenu za spísanie zmluvy a návrhu na vklad spolu vo výške 778,- eur. Účastníci zmluvy mali povinnosť každý svoju polovicu vyčíslenej odmeny žalobcovi uhradiť v lehote do 7 dní odo dňa doručenia vyčíslenia. Predávajúci J. B. svoju polovicu nákladov žalobcovi uhradil. Žalovanému bolo predmetné vyčíslenie odmeny doručené dňa 5. 10. 2012, avšak z dôvodu ním vytýkaných vád kúpnej zmluvy čo do chýbajúceho geometrického plánu a nezahrnutia 1 parcely do zmluvy, žalobcovi svoju polovicu nákladov uhradiť odmietol. Z uvedeného dôvodu si žalobca voči žalovanému uplatňuje polovicu vyčíslenej odmeny vo výške 389,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vrátane trov konania.
4. Súd po vykonaní dokazovania návrhu žalobcu vyhovel. Krajský súd v Prešove po odvolaní žalovaného zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie. Po zrušení veci bolo povinnosťou súdu, ktorý je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere, dopočutím žalobcu, žalovaného a svedka B., či vôbec k uzavretiu nejakej zmluvy o poskytnutí právnych služieb medzi žalobcom a žalovaným došlo. Ak áno, preveriť s akým obsahom došlo k dohode o odmene za poskytnutie právnych služieb a napokon, z akých dôvodov nedošlo ku zavkladovaniu tejto kúpnej zmluvy správou katastra a prečo medzi účastníkmi tohto právneho vzťahu došlo k uzavretiu inej kúpnej zmluvy, ktorú si dal vypracovať u iného dodávateľa. Odvolací súd vytkol nedostatočné zistenie skutkového stavu a vykonanie dokazovania v predmetnej veci.
5. Po zrušení a vrátení veci na nové konanie súd doplnil dokazovanie.
6. Pr. zástupkyňa žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení z 29.11.2017 sa podrobne zaoberala konaním 6C/218/2009, ktoré úzko súvisí s predmetom kúpnopredajnej zmluvy, keďže sa v ňom riešila časť parciel, ktoré mali tvoriť predmet prevodu medzi žalovaným a B.. Poukázala na to, že J. B. mohol previezť na žalovaného len také nehnuteľnosti a podiely k nim, ktoré v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy vlastnil, nič viac, s čím bol žalovaný uzrozumený, keďže v tom čase prebiehalo vyššie uvedené konanie. Žalovaný mal povinnosť predložiť kúpnu zmluvu za účelom vkladu do katastra, čo však sám podľa jeho vyjadrenia neurobil. Keby si bol splnil túto povinnosť, bol by nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. 1 pod písmenom A kúpnej zmluvy a bol by sa stal spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX, LV XXXX k.ú. L. K.. Teda týmto svojim postupom žalovaný zmaril účel kúpnej zmluvy. Podľa čl. 8 kúpnej zmluvy sa kupujúci a predávajúci dohodli, že náklady spojené so spísaním zmluvy a návrhu na vklad uhradí každý v 1. Takáto dohoda bola ich rozhodnutím. Advokát do ich dohody v žiadnom prípade nevstupoval. Informoval ich, čo je predmetom prevodu a taktiež, že bude treba prípadne vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k ďalším nehnuteľnostiam s ostatnými spoluvlastníkmi.
7. V konaní pred súdom opäť poukázala na konanie 6C/218/2009, v ktorom J. B. bol žalobcom a jedným zo žalovaných R. Z., v ktorom sa riešilo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Jedným zo žalovaných v tomto konaní bol aj p. P., o ktorom sa najskôr tvrdilo, že je na neznámom mieste a potom p. Z., zástupkyňa žalovaného uviedla, že vie o jeho pobyte a túto parcelu si dodatočne vysporiadajú. J. B. ponúkol predaj svojich pozemkov s tým, že klientom žalobcu bol menovaný. B. sa obrátil na JUDr. Komana s požiadavkou o vypracovanie kúpnej zmluvy, pretože tvrdil, že sa so žalovaným na zmluve v takom znení, ako bola vypracovaná, dohodli. Zmluva o poskytnutí právnej pomoci bola uzavretá medzi JUDr. Komanom a J. B., ale nie so žalovaným. Nevie uviesť, z akého dôvodu nedošlo ku zavkladovaniu predmetnej zmluvy, hoci návrh na začatie vkladového konania bol vypracovaný, ale túto povinnosť mal žalovaný. Keby p. Z. nebola „špekulovala“, mohol sa dokončiť spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vtedy by sa vypracoval GP a bola by zmluva v úplne inom znení.
8. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich doterajších stanoviskách, že JUDr. Koman bol znalý práva, vedel, že najskôr treba vysporiadať spoluvlastnícky podiel B. a až následne urobiť kúpnopredajnú zmluvu. Predložila súdu písomné vyjadrenie zo dňa 06.10.2012 adresované JUDr. Komanovi, v ktorom vysvetľuje spôsob uzavretia zmluvy. Podmienku pre zaplatenie polovice ceny za vyhotovenie kúpnej zmluvy, ktorá je podmienená zapísaním tejto zmluvy do správy katastra, taktiež vyjadrenie zo dňa 18.11.2012 ako reakciu na zastavenie konania vo veci 6C/218/2009 a napokon vyjadrenie z 25.02.2015 ku predložalobnej upomienke žalobcu. Poukázala na skutočnosť, že keby bol žalobca napísal zmluvu v znení, na akom sa dohodli s B., že bude do nej zakomponovaný aj pozemok, ktorý bol v tom čase
v správe SPF, nebol by tento problém vznikol a ak by zmluva bola totožná s vyhotovením GP. Spornú zmluvu osobne podávala na správe katastra a bolo jej povedané, že to, čo je napísané v zmluve bude zapísané aj do LV. Prekontrolovali, či všetky parcely, ktoré užíva B. a ktoré mali v úmysle kúpiť, sú obsiahnuté aj v zmluve a tam zistili, že chýba 1 parcela č. 317 (354/2), a preto nebol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Na túto skutočnosť bol upozornený B. aj JUDr. Koman, že treba napísať novú zmluvu podľa GP. JUDr. Koman odmietol novú zmluvu napísať a B. vyhotoviť aj platiť. Následne bola vyhotovená nová zmluva medzi jej synom a B., tá zavkladovaná, a na základe nej vystavený LV pre žalovaného. Z toho dôvodu v závere poukázala na to, že nesúhlasí so zaplatením požadovanej sumy žalobcovi, pretože nevypracoval zmluvu v takej podobe, ako sa dohodli s B., pretože tam chýbala 1 parcela, ktorú užíval B. a preto musela byť vypracovaná druhá zmluva, ktorá je riadne zaevidovaná na správe katastra. Jej vyhotovenie zaplatil sám žalovaný. Celý tento proces je týmto dokončený. Keby žalobca vyhotovil zmluvu tak, ako sa na nej dohodli, nemuselo k sporu vôbec dôjsť a hradili by trovy za jej vyhotovenie. Prosila, aby súd už ukončil toto konanie, lebo nie je schopná zúčastniť sa ďalších pojednávaní vzhľadom na svoj vek.
9. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania a v zmysle právneho názoru vysloveného v zrušovacom rozhodnutí odvolacieho súdu dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
10. Predmetom tohto sporu je vyplatenie odmeny za poskytnuté právne služby, ktoré mal žalobca poskytnúť žalovanému z titulu vyhotovenej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/> o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,z. o advokácii“), výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).
12. Podľa § 18 ods. 1 zák. č 586/2003 Z.z. o advokácii (ďalej len ZoA), advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
13. Podľa § 18 ods. 2 ZoA, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomite, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytnutých právnych služieb.
14. Podľa § 18 ods. 3 ZoA, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
15. Podľa § 18 ods. 4 ZoA, advokát je povinný v priebehu poskytnutia právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.
16. Podľa § 18 ods. 5 ZoA, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
17. Žalobca sa svojho nároku voči žalovanému domáha na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy, ktorú vyhotovil medzi žalovaným a treťou osobou Jánom Torbíkom.
18. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona o advokácii však advokát poskytuje právne služby svojmu klientovi na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb. Platne dojednaná takáto zmluva môže byť písomne, ale aj ústne. Úlohou súdu bolo zistiť dotazom na strany sporu, či vôbec k uzavretiu nejakej zmluvy o poskytnutí právnych služieb medzi žalobcom a žalovaným došlo. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní jednoznačne skonštatovala, že medzi stranami sporu ku žiadnej
zmluve o poskytnutí právnych služieb medzi JUDr. Komanom a žalovaným nedošlo, pretože zmluva o poskytnutí právnej pomoci bola medzi JUDr. Komanom a B.. Teda vychádzajúc z tohto prehlásenia súd nepovažoval za dôležité skúmať, či a akým spôsobom malo dôjsť pred uzavretím zmluvy k dohode o výške odmeny, pretože vykonávanie tohto dôkazu je právne irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že ku uzavretiu zmluvy podľa tvrdenia pr. zástupkyne žalobcu nedošlo.
19. Kúpna zmluva, ktorú uzatvoril síce žalobca, ale zaväzovala tretí subjekt a žalovaného, nemôže nahradiť zmluvu o poskytnutí právnych služieb medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným. Samotné znenie čl. VIII. kúpnej zmluvy iba všeobecne pojednáva o povinnosti uhradiť náklady spojené so spísaním zmluvy a vkladom do katastra, ale vôbec nie je v ňom obsiahnutá výška. Nepojednáva o tom, kto má návrh na vklad do katastra vyhotoviť, či ním má byť žalobca, žalovaný alebo tretí subjekt.
20. Zástupkyňa žalovaného sa v priebehu celého konania bránila tým, že žalovaný mal v úmysle kúpiť od J. B. nehnuteľnosti, na ktorých sa dohodli. Okrem tých, ktoré boli zahrnuté do kúpnopredajnej zmluvy, ktorá tvorí predmet sporu, malo ísť o ďalšiu parcelu, vo vzťahu ku ktorej v čase, keď bola spísaná kúpna zmluva, prebiehalo súdne konanie, s čím boli uzrozumení tak účastníci zmluvy, ako aj JUDr. Koman, ktorý v tomto konaní zastupoval žalobcu J. B.. Ak takáto požiadavka zo strany žalovaného bola vznesená na JUDr. Komana, nemôže sa brániť tým, že predmetom prevodu mohli byť len tie nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvárania kúpnej zmluvy vlastnil predávajúci. Všetky tieto okolnosti mal podrobne vysvetliť kupujúcemu, teda žalovanému, prípadne, ak došlo k dodatočnému vyporiadaniu, tak buď uzatvoriť novú kúpnu zmluvu alebo vyhotoviť dodatok k tejto kúpnej zmluve, aby zadosťučinil požiadavkám žalovaného. Keďže zástupkyňa žalovaného zistila, že do tejto zmluvy nebola zakomponovaná parcela, ktorú chceli, aby bola predmetom prevodu, nedala ju zavkladovať, ale vyhotovili si ďalšiu kúpnu zmluvu, ktorú v celom rozsahu uhradili a na základe nej sa vysporiadali vlastnícke vzťahu ku predávaným nehnuteľnostiam.
21. Súd s poukazom na vyššie uvedené a doplnenie dokazovania dospel k záveru, že ak žalobca nemal uzatvorenú so žalovaným zmluvu o poskytnutí právnej pomoci, nemá nárok domáhať sa platenia z nej od žalovaného. Odmena mu nepatrí za úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s ust. § 18 ods. 5 ZoA. Možno súhlasiť s tvrdením zástupkyne žalovaného, že JUDr. Koman je znalý práva a teda mal žalovanému vysvetliť, aké možnosti prevodu sú v tomto prípade možné, prípadne dodatočne doriešiť ostatné nehnuteľnosti, ktoré v čase spisovania kúpnopredajnej zmluvy nebolo možné zahrnúť do zmluvy, keďže ešte neboli vysporiadané. Takisto bolo povinnosťou advokáta informovať žalovaného o výške odmeny pred vyhotovením kúpnej zmluvy, čo v danom prípade absentuje a o výške odmeny sa žalovaný dozvedel až z písomného vyčíslenia vyhotoveného dodatočne., Teda vzhľadom na tieto skutočnosti súd považuje nárok žalobcu za nedôvodný a z toho dôvodu ho zamietol.
22. Súd sa bližšie nezaoberal skúmaním, či strany sporu uzatvorili novú kúpnu zmluvu tak, ako to tvrdí žalovaný a jeho zástupkyňa - matka, pretože toto tvrdenie nespochybnil žalobca, ani J. B. ako predávajúci.
23. Súd prvej inštancie odstránil procesnú chybu vytknutú odvolacím súdom v bode č. 19 zrušovacieho uznesenia doručením poučenia žalovanému dňa 25.10.2017.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal. Žalobca bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, a teda by mal žalovanému nahradiť trovy konania. Žalovaný si však žiadne trovy prvoinštančného a odvolacieho konania neuplatnil a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva vznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.