Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-96-2014.pdf
PDF · 124.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/96/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci obžalovaného G. X., B.. XX.XX.XXXX P. O., trvale bytom B. T. B. P., P.É. XX, stíhaný na slobode, trestne stíhaného pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 22. januára 2018 t a k t o
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
obžalovaný: G. X., B.. XX.XX.XXXX P. O., trvale bytom B. T. B. P., P. XX , stíhaný na slobode,
trestne stíhaný pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. l, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti Q. U., spol. s r. o., so sídlom Benkova č. 9, Nové Mesto nad Váhom, IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX, nezaplatil daň z príjmov právnickej osoby za rok XXXX vo výške 23.166,76 eur, ktorá bola splatná dňa XX.XX.XXXX, ktorú bol daňový subjekt povinný zaplatiť na základe daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok XXXX podaného na Daňovom úrade Nové Mesto nad Váhom dňa XX.XX.XXXX, a taktiež nezaplatil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november XXXX vo výške 10.624 eur, ktorá bola splatná dňa XX.XX.XXXX, ktorú bol daňový subjekt povinný zaplatiť na základe daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca november XXXX, podaného na Daňovom úrade Nové Mesto nad Váhom dňa XX.XX.XXXX, čo predstavuje celkovú výšku nezaplatenej splatnej dane 33.790,76 eur,
sa spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 531/11/3304-94 zo dňa 10.06.2014, doručenej súdu dňa 10.06.2014,
o s l o b o d z u j e,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodený Daňový úrad Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Hviezdoslavova 36, sa s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 10.06.2014 obžalobu na obvineného G. X., B.. XX.XX.XXXX P. O., sp. zn. Pv 531/11/3304 pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2017 a 18.01.2017 dokazovanie výsluchom obžalovaného G. X. v zmysle § 258 Tr. por., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne Q. X. z prípravného konania v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne I. X. z prípravného konania v zmysle § 263 Tr. por., výsluchom svedka poškodeného N.. O. Š. v zmysle § 261 Tr. por., výsluchom znalca Ing. Ernesta Jurigu ako aj čítaním znaleckého posudku tohto znalca č. 02/2012 zo dňa 21.04.2012 a č. 07/2012 zo dňa 05.10.2012, výsluchom znalkyne JUDr. Ing. Gabriely Štrbáňovej ako aj oboznámením jej znaleckého posudku č. 4/2013 zo dňa 25.10.2013 v zmysle § 268 Tr. por., čítaním listinných dôkazov v zmysle § 269 Tr. por.: podklady Daňového úradu, výpisy z účtov, správy, posudky a hodnotenia na obžalovaného, zápisnica Daňového úradu, správy o povesti na obžalovaného, výpis evidencie priestupkov na obžalovaného, odpis registra trestov na obžalovaného, oboznámením spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. S.r.o. 16467/R, ďalšími dôkazmi a zistil nasledovné:
Z výpovede obžalovaného G. X. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že sa cíti byť nevinný. Poukázal na to, že v prípravnom konaní nebola dôkazmi preukázaná jeho vina, nebola dôkazmi preukázaná výška dlhu na daniach, v opačnom prípade by žalovanú sumu uhradil a využil by tak inštitút účinnej ľútosti. Daňový nedoplatok by bol uhradil aj zo svojich prostriedkov, hoci spoločnosť Q. U. s.r.o. už nemala finančné prostriedky. Ohľadom vedenia účtovníctva v sledovanom období sa vyjadril, že teraz vie, že nebolo vedené správne, v súlade so zákonom. Účtovníctvo bolo vedené v programe (software) Pohoda. V období od XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX bol vo vyšetrovacej väzbe v inej veci, kedy mali k účtovníctvu prístup aj iné osoby. Po jeho návrate z väzby mali vo firme v účtovníctve „guláš“ a taktiež riešil absolútne nástupníctvo, s ktorým tiež nenakladal správne. Daňové priznania za žalované obdobia podával obžalovaný v tom, že ich podáva správne, vychádzal z materiálov ktoré mal k dispozícii po návrate z väzby. Neskôr zistil, že boli vykonané na základe chybných dát. Opravné daňové priznanie obžalovaný nepodal. Čo bolo v systéme sa vytlačilo, podpísalo a podalo. Nebola však robená žiadna daňová kontrola zo strany poškodeného za účelom zistenia správnosti daňových priznaní. Problémy v spoločnosti sa snažil v tej dobe riešiť aj s predchádzajúcou spoločníčkou I. X., no z jej strany snaha nebola. Obžalovaný vytlačil tlačové doklady z účtovníctva, doložil ich do vyšetrovacieho spisu, no z týchto bolo evidentné, že účtovníctvo firmy nebolo vedené správne, čo potvrdil aj znalec Ing. Juriga. Dňa 16.07.2008 bola spísaná Zmluva o absolútnom nástupníctve, kedy mala záväzky a pohľadávky pôvodnej spoločnosti Q. U., s. r. o. prevziať firma Q. U., s. r. o., kedy boli prevádzané finančné prostriedky z jednej firmy do druhej za účelom zabezpečenia chodu tejto spoločnosti. Prevody boli robené prevažne v roku 2008, pričom splatnosť daní bola až XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, teda tieto nemali vplyv na splnenie daňovej povinnosti daňovým subjektom. Obžalovaný ďalej uviedol, že niektorí klienti platili faktúry na pôvodnú spoločnosť Q. U., s. r.o., hoci podľa Zmluvy o absolútnom nástupníctve mali byť uhradené už na účet Q. U., s. r.o. V tom čase mala spoločnosť Q. U., s. r. o. viac záväzkov (14.372.956,32 eur) ako pohľadávok (8.431.354,46 eur). Všetky nevysporiadané záväzky spoločnosti Q. U., s. r. o. v tom čase boli uhrádzané zo spoločnosti Q. U., s. r. o. Boli zaplatené všetky záväzky, najmä v roku 2008, daňový dlh v tom období ešte nebol. Dlh na dani bol splatný v decembri roku 2009 a marci roku 2010, kedy však spoločnosť Q. U., s. r. o. už preukázateľne nemala žiadne finančné prostriedky. Zmluva o absolútnom nástupníctve však bola v roku 2008, kedy obžalovaný nemohol vedieť, že bude mať nejaký dlh na daniach za žalované obdobie, a to dlh na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2009 podaného na Daňovom úrade Nové Mesto nad Váhom dňa 31.03.2010 a na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009, splatná dňa 28.12.2009. V dňoch splatností daní, t. j. ku dňu 28.12.2009 a 31.03.2010 nemala spoločnosť Q. U., s. r. o. (platiteľ dane) finančné prostriedky, bola insolventná. Dôvodom založenia novej spoločnosti Q. U., s. r. o., boli zlé vzťahy medzi obžalovaným a spoločníčkou Lenkou Brázdilovou. Obžalovaný chcel mať svoju vlastnú spoločnosť, preto založil spoločnosť Q. U., s. r.o. Reálna činnosť I. X. v ich spoločnosti nebola žiadna, o podnikateľskej činnosti spoločnosti nemala vedomosť ani záujem. Následne spoločníkom spoločnosti Q. U., s. r. o. zostal iba obžalovaný, ktorý potom spoločnosť previedol na osobu Ľ. W. dňa 05.09.2014. Poukázal na to, že aj v roku 2009 boli uhrádzané preddavky na daniach, daňové povinnosti si dovtedy riadne a včas plnil, čo potvrdila aj znalkyňa JUDr. Štrbáňová. Z finančných prostriedkov, ktoré boli v roku 2008 prevádzané na spoločnosť Q. U., s. r. o., bola neskôr uhrádzaná aj pôžička, ktorú mal obžalovaný od Q.Ó. X.. Pôžička bola z 05.05.2008 na sumu 60. miliónov Sk, bola to v podstate pôžička od otca, avšak doklad bol písaný na matku Q. X.. Bola mu poskytnutá postupne. Uviedol, že táto pôžička voči Q. X. bola postupne uhradená, v značnej sume pred nástupom obžalovaného do väzby, najneskôr bola celá pôžička zaplatená do prvého kvartálu roku 2009, t. j. trištvrte roka pred splatnosťou daní za žalované obdobie. Obžalovaný
na hlavnom pojednávaní uviedol, že táto suma nebola zaúčtovaná v účtovníctve firmy. Iná pôžička vo výške 1.680.000 Sk zaúčtovaná bola. Faktom zostáva, že v roku 2009 nemala firma Q. U., s. r. o. žiadne finančné prostriedky, čo v záveroch znaleckých posudkov potvrdili aj obaja znalci. V roku 2009 boli uhradené len dve čiastkové záväzky, a to platba za plyn a platba za poistné poisťovni Wüstenrot. Iné platby tam uskutočnené neboli. Peniaze na účty neprichádzali. Zároveň platil za toto obdobie aj preddavky na dane. Poukázal na to, že počas väzby vznikol spoločnosti dlh. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že bolo voči spoločnosti Q. U., s. r. o. vedené aj daňové exekučné konanie, no v rámci exekučného konania nebola vymožená žiadna suma, nakoľko bola v tom čase už podaná obžaloba na súde v predmetnej trestnej veci, preto obžalovaný čakal na výsledok trestného konania. Daňové exekučné konanie bolo neúspešné z dôvodu nedostatku majetku spoločnosti. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že znalkyňa JUDr. Ing. Gabriela Štrbáňová mala pri spracovaní jej znaleckého posudku totožné podklady ako mal znalec Ing. Ernest Juriga pri spracovaní jeho znaleckého posudku.
Svedkyňa Q. X. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať z dôvodu, že obžalovaný je jej syn. Súd preto v zmysle § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal podstatnú časť zo zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania. Z prečítanej výpovede svedkyne Q. X. z prípravného konania zo dňa 13.05.2013 na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že dňa 05.05.2008 uzatvorila ako veriteľ so spoločnosťou Q. U. s.r.o. Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičala tejto spoločnosti sumu 60.000.000 Sk (šesťdesiatmiliónov Sk). Uviedla, že v danom období vedela od manžela, že obžalovaný má vo firme nejaké problémy, preto mu pomohli pôžičkou peňazí. V podstate pôžičku riešil manžel, manžel pripravil zmluvu, on mal vtedy pracovné povinnosti v zahraničí, preto zmluvu podpísala ona spolu s obžalovaným u notára. Potom sa obžalovaný dohodol s jej manželom ohľadom predmetnej pôžičky a jej splácania, ona to už neriešila. Podľa nej požičanú sumu obžalovaný splatil manželovi, otcovi obžalovaného, ktorý je už po smrti. Jej osobne tieto peniaze nevrátil. Ona nemala ani svoj osobný účet. Účet si zriadila až po smrti manžela. Ona ani zo spoločných peňazí ani zo súkromných či firemných nikdy peniaze nevyberala. Ohľadom vrátenia predmetných peňazí ona doklady nemala. Našla iba príjmové pokladničné doklady spol. Q. U. s.r.o. zo dňa 12.02.2008 na sumu 10.000.000 Sk a zo dňa 05.05.2008 na sumu 10.000.000 Sk, ktoré predložila, pričom uviedla, že ona osobne tieto finančné prostriedky obžalovanému neposkytovala. Doklady mohla podpísať aj ona, keď ju manžel o to požiadal, ona mu v tomto smere plne dôverovala.
Z výpovede svedka poškodeného N.. O. Š., zástupcu Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom, na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že vo veci vypovedal v prípravnom konaní, kedy na základe trestného oznámenia bola spoločnosť Q. U., s.r.o. podozrivá zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane a poistného, nakoľko nebola zaplatená splatná daň vyplývajúca z podaného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2009 v sume 23.166,76 eur splatná dňa 31.03.2010 a daň z pridanej hodnoty za obdobie november 2009 vyplývajúcu z podaného daňového priznania vo výške 10.624 eur splatná dňa 28.12.2009. Sumy sú stále vedené ako daňový nedoplatok. Tieto pohľadávky boli v roku 2015 a 2016 na základe dohôd a zákona postúpené na Slovenskú konsolidačnú, v ktorej má štát 100 % účasť. Poškodený je Slovenská republika. Nevie uviesť, kto je aktuálne oprávnený konať v mene poškodeného. Nevie, či nie je vedené iné konanie o náhradu škody. Žalované sumy boli vypočítané z podaného daňového priznania. Daňovú povinnosť si teda určil daňový subjekt sám. Postup po nezaplatení splatnej dane sa v priebehu 1 - 2 mesiacov zasielajú výzvy daňovému subjektu na doplatenie nedoplatku, ak tento nie je zaplatený, je vec odstúpená na daňové exekučné konanie na vymoženie dlžnej sumy. V predmetnej veci bolo vedené daňové exekučné konanie na vymoženie nedoplatku prikázaním pohľadávky z účtu v banke Volksbank Slovensko, a.s., na tomto účte sa však nenachádzali žiadne finančné prostriedky. V daňovom exekučnom konaní nebola správcom dane vymožená žiadna dlžná suma, nebol zistený žiadny majetok spoločnosti Q. U., s.r.o. Odklad splátok spoločnosti, resp. splátkový kalendár nebol povolený, nakoľko nebol zistený žiaden majetok spoločnosti Q. U., s.r.o. Poškodený uviedol, že u predmetného daňového subjektu neboli vykonané žiadne daňové kontroly, na základe ktorých by sa zistilo, či boli daňové priznania podané správne. Nevedel sa vyjadriť k správnosti vedenia účtovníctva spoločnosti Q. U., s.r.o.
Znalec Ing. Ernest Juriga na hlavnom pojednávaní poukázal na to, že niekoľkokrát od vyšetrovateľa žiadal ďalšie doklady, ktoré by mu umožňovali vypracovať kvalifikovaný znalecký posudok. Tieto doklady mu zo strany vyšetrovateľa neboli predložené, vec sa niekoľko rokov neriešila až následne znalec dostal predvolanie na súd na hlavné pojednávanie. Znalec je aj audítor a daňový poradca. Znalec nemal prvotné doklady na vypracovanie znaleckého posudku. Znalec poukázal aj na to, že mu v prípravnom konaní
nebola umožnená konfrontácia so znalkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Štrbáňovou. V čase splatnosti daní, t. j. 28.12.2009 a 31.03.2010 bolo účinné ustanovenie § 43 zákona o správe daní č. 511/1992 Zb., kedy platil zákaz prenosu daňovej povinnosti na iný subjekt. Tu však bolo poukázané na to, že zmluva o absolútnom nástupníctve bola z 16.07.2008, pričom dane boli splatné k 28.12.2009 a 31.03.2010. K výpovedi poškodeného Š. sa znalec vyjadril, že správca dane by mal v predmetnom prípade urobiť daňovú kontrolu v prípade zistenia neodvedenia daňového nedoplatku ako to bolo v spoločnosti Q. U., s.r.o. Správca dane musel vedieť o tom, že spoločnosť nemá majetok. Na záver svojho výsluchu znalec uviedol, že si nevie vysvetliť, prečo nebola v danej veci vykonaná daňová kontrola správcom dane, pričom on počas jeho dlhoročnej praxe (znalec je audítor od roku 1990 a daňový poradca od roku 1994), ale nikdy sa mu počas jeho 27-ročnej praxe nestalo, že by správca dane nevykonal kontrolu u daňového subjektu, ktorý vykazuje daňový nedoplatok. Znalec uviedol, že nechápe, že na základe takto vypracovaného znaleckého posudku bolo vedené trestné stíhanie a voči obžalovanému podaná obžaloba na súd. Podľa jeho vyjadrenia pôžička 60. mil. Sk od Q. X. podľa neho bola zaúčtovaná v účtovníctve, no nevedel sa vyjadriť, či táto pôžička bola reálne poskytnutá a záveroch posudku sa vyjadril, že na účte sa takáto čiastka sa na účte spoločnosti nenachádzala. Znalec sa k prevodom a výberom z účtu spoločnosti Q. U., s.r.o. na spoločnosť Q. U., s.r.o. v mesiacoch jún, júl, august 2008 vyjadril tak, že podľa neho nešlo o zbavovanie sa majetku spoločnosti, ale nakoľko podľa zmluvy o absolútnom nástupníctve z júla roku 2008 bola nová spoločnosť povinná plniť svoje záväzky, preto tam boli prevedené zdroje na ich úhradu. Zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Ernesta Jurigu, znalca v odbore ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, č. 2/2012 zo dňa 21.04.2012 a č. 7/2012 zo dňa 05.10.2012 vyplýva, že spoločnosť Q. U., s.r.o. nemala v čase vyrubenia daňových nedoplatkov ku dňu 25.03.2010 a 19.02.2010 dostatok finančných prostriedkov. Ďalej poukázal na to, že spoločnosť Q. U., s.r.o. v období splatností daní, ktoré sa kumuluje na koniec roku 2009 a začiatok roku 2010 nemala dostatok finančných zdrojov. V období od 25.12.2009 do 30.04.2010 uhradila v podstate len dva záväzky svojim obchodným partnerom, výdavky z pokladne doložené neboli. Účtovníctvo spoločnosti nebolo vedené správne v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Záverom poukázal na to, že v podstate sa zhoduje so závermi znalkyne JUDr. Štrbáňovej.
Znalkyňa JUDr. Ing. Gabriela Štrbáňová, znalec z odboru ekonomika a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ev. č. 913458, na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku č. 4/2013 zo dňa 25.10.2013, s ktorými závermi sa v plnom rozsahu stotožnila. V záveroch písomného znaleckého posudku a na hlavnom pojednávaní uviedla, že spoločnosť Q. U., s.r.o. v roku 2010 vôbec nedisponovala voľnými finančnými prostriedkami. V čase splatnosti danie z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2009, ktorá bola splatná dňa 31.03.2010, tiež dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009, spoločnosť na bežných účtoch nemala dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu. Dňa 24.05.2010 nadobudol vykonateľnosť daňový exekučný príkaz - prikázaním pohľadávok z účtu. Spoločnosť Q. U., s.r.o. v roku 2010 už nevykonávala žiadnu svoju podnikateľskú činnosť. Nemala v roku 2010 žiadne tržby podľa údajov nachádzajúcich sa vo výkaze ziskov a strát 2010. Bežné účty podliehali exekúcii a spoločnosť v čase splatností daní nedisponovala žiadnymi finančnými prostriedkami v pokladni ani na bežných účtoch. Uzatvorenie Zmluvy o absolútnom nástupníctve medzi prevodcom Q. U., s.r.o. a nadobúdateľom Q. U., s.r.o. zo dňa 16.07.2008, na schopnosť plniť si svoje daňové povinnosti nemalo žiaden vplyv vzhľadom na to, že uvedená zmluva bola podpísaná 1,5 roka pred vznikom daňových povinností spoločnosti Q. U., s.r.o. Uvedené povinnosti vznikli spoločnosti z jej podnikateľských aktivít realizovaných až v roku 2009. V roku 2009 si spoločnosť riadne platila preddavky na dane z príjmov, a to štvrťročne. Daňové povinnosti si teda spoločnosť riadne plnila, aj keď účtovníctvo tejto spoločnosti nebolo vedné perfektne, súvaha a obraty hlavnej knihy niekde nadväzujú, inde nie. Spoločnosť si tak predplácala daňovú povinnosť, ktorá jej vznikla za rok 2009. Podľa knihy existuje nejaká pôžička pani X. na 622 tisíc eur ako aktívum a na druhom mieste záväzok spoločnosti okolo 660 tisíc eur ako pasívum, teda jedná sa o existujúci záväzok spoločnosti (uvedený v prílohe posudku). Takže peniaze zo spoločnosti boli poskytnuté ako vrátená pôžička. Doklad o údajnej pôžičke 622 tisíc eur je však podľa znalkyne nepoužiteľný, neobsahuje zákonom predpísané údaje. Vzhľadom na to, že neboli predložené prvotné účtovné doklady - interné doklady nie je možné zistiť účtovanie Zmluvy o absolútnom nástupníctve ako celok. Zmluva o absolútnom nástupníctve bola podpísaná 16.07.2008, kedy boli prevzaté záväzky vyššie ako hodnota prevzatých pohľadávok a finančných prostriedkov (spoločnosť Q. U. s.r.o. prevzala celkovo pohľadávky a finančné prostriedky vo výške 8.431.354,46 eur a záväzky vo výške 14.372.956,35 eur), preto je možné jednoznačne a preukazne konštatovať, že právny úkon absolútne nástupníctvo nemalo žiaden vplyv na plnenie si daňových povinností spoločnosti Q. U. s.r.o., ktoré jej vznikli v budúcnosti, teda po roku 2008. K
prevodom a výberom realizovaným v mesiacoch máj až august 2008 sa znalkyňa vyjadrila tak, že vzhľadom na existenciu pôžičky preukázateľne poskytnutej vo výške 20.900.000 Sk, je možné dôvodne predpokladať, že uvedené platby predstavovali vrátenie zapožičaných finančných prostriedkov, kedy požičaných bolo 20.900.000 Sk a vrátených bolo 10.974.729 Sk. Finančné prostriedky vložené na účet spoločnosti Q. U. s.r.o. dňa 30.06.2008 vo výške 200.000 Sk predstavujú zapisované imanie spoločnosti, ktoré konateľ vložil na účet ako správca vkladu. Znalkyňa sa v posudku vyjadrila aj k ďalším prevodom z roku 2008. V spoločnosti Q. U. s.r.o. nie je možné zistiť akým spôsobom boli uvedené prevody zaúčtované, neboli predložené prvotné účtovné doklady a účtovná evidencia nebola vedená v súlade s ustanovením zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Aj keď neboli tieto prvotné účtovné doklady predložené, vzhľadom na charakter a podstatu uvedených finančných operácií je možné konštatovať, že uvedené vklady finančných prostriedkov, ich objem a časová nadväznosť jednoznačne nasvedčujú tomu, že sú súčasťou právneho úkonu - absolútneho nástupníctva majetku a záväzkov a rozpracovaných obchodov na spoločnosť Q. U. s.r.o. zo spoločnosti Q. U. s.r.o. Znalec v záveroch posudku uviedol, že na základe predložených listín je možné dôvodne konštatovať, že spoločnosť Q. U. s.r.o., IČO XX XXX XXX, viedla účtovnú evidenciu v sústave podvojného účtovníctva. Predložila výkazy Súvah a Výkaz ziskov a strát a tiež Hlavnú knihu analytickú za rok 2008, 2009 a 2010. V záznamoch boli zistené nedostatky a nezrovnalosti, preto nebolo účtovníctvo vedené správne a zrozumiteľne v zmysle zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Ohľadom prevodu daňovej povinnosti na inú spoločnosť znalkyňa uviedla, že správca dane musí prijať daňovú povinnosť od konkrétneho daňového subjektu, nemôže ju vymáhať od niekoho iného. Znalkyňa potvrdila, že na základe tých operácii, ktoré mala spoločnosť zaúčtované správne, a na základe všetkých predložených dokladov sa dá zotrvať na tých záveroch znalkyne, že spoločnosť Q. U. s.r.o., v čase splatnosti žalovaných daňových povinností nemala dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu. Tento záver vyplýva z predložených listinných dokladov obsiahnutých v jej znaleckom posudku, ktoré sú obsahom vyšetrovacieho spisu, z pohybov na účtoch spoločnosti, z exekučných titulov, blokovaním účtov, stavov finančných prostriedkov na účtoch a podobne. Poukázala na to, že jej úlohou nebolo skontrolovať celé účtovníctvo spoločnosti Q. U. s.r.o. a vyjadrovať sa k nemu, ale z predložených dokladov, ktoré tvoria prílohu posudku, pre zodpovedanie otázok uvedených v závere jej znaleckého posudku mala prvotné účtovné doklady na to, aby prijala závery uvedené v znaleckom posudku o insolventnosti spoločnosti v čase splatnosti daní a na týchto záveroch trvá v plnom rozsahu.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dôkazy v rozsahu a spôsobom ako vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) skutok nie je trestným činom, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, f) trestnosť činu zanikla, alebo g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.
Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Oslobodenie obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom v dôsledku existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky, alebo že išlo o omyl, nutnú obranu, krajnú núdzu a pod.
Podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nezaplatenie dane a poistného,
(1)
Kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.
Objektom trestného činu je záujem štátu na včasnom zaplatení dane a poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Ide o trestnoprávny postih za nesplnenie záväzku, ktorý vyplýva z príslušných daňových zákonov a zákonov o sociálnom poistení, zdravotnom poistení a dôchodkovom sporení. Daň je splatná vo vopred určenej výške a v zákonom ustanovených lehotách, ktorú fyzická alebo právnická osoba odvádza zo svojich príjmov na základe zákonom ustanovených skutočností, resp. po tom, čo ju štátny orgán alebo orgán verejnej samosprávy vyrubil. Predpokladom trestnej zodpovednosti je aj v tomto prípade solventnosť platiteľa dane. Páchateľom tohto trestného činu je špeciálny subjekt - platiteľ dane, platiteľ poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Jedná sa pritom o úmyselný trestný čin, pričom úmysel sa musí vzťahovať aj na okolnosť, že ide o nezaplatenie dane, poistného na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú splatné.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
V zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom s rovnakou starostlivosťou objasňoval na hlavnom pojednávaní okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, a to každý dôkaz a okolnosť súdeného prípadu jednotlivo a všetky v ich súhrnne a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že obžalovaného je potrebné spod obžaloby oslobodiť pre závažné pochybnosti o relevantných okolnostiach tvoriacich najmä nedostatok podmienok trestnej zodpovednosti ako aj subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu. Povinnosťou súdu bolo v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) spod obžaloby obžalovaného oslobodiť podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom.
V danom prípade súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle § 285 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že skutkový dej uvedený v obžalobe nie je trestným činom nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a to v dôsledku existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, teda v danom prípade absentuje podmienka trestnej zodpovednosti, a to solventnosť platiteľa dane. Insolventnosť bola u spoločnosti Q. U. s.r.o. v čase splatnosti daní uvedených v obžalobe nesporne preukázaná predovšetkým znaleckým dokazovaním JUDr. Štrbáňovej a aj znalca Ing. Jurigu, na ktoré súd poukazuje. Závery oboch znalcov ohľadom insolventnosti danej spoločnosti boli v podstate zhodné, čo potvrdili obaja znalci pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Zároveň chýba subjektívna stránka, teda úmysel obžalovaného nezaplatiť splatné dane, nakoľko v dobe uzatvorenia zmluvy o absolútnom nástupníctve dňa 16.07.2008, teda 1,5 roka pred splatnosťou daní, t.j. 28.12.2009 a 31.03.2010, obžalovaný ako konateľ spoločnosti nemohol vedieť, že spoločnosti Q. U., s.r.o. vznikne daňová povinnosť titulom dane z príjmov právnickej osoby za rok 2009 vo výške 23.166,76 eur, ktorá bola splatná dňa 31.03.2010 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2009 vo výške 10.624 eur, ktorá bola splatná dňa 28.12.2009. Obžalovaný si v roku 2009 pritom riadne platil preddavky na dane, čo potvrdila aj znalkyňa. Nebol teda preukázaný úmysel obžalovaného ako konateľa spoločnosti nezaplatiť splatné dane. Neboli naplnené znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu spočívajúce v tom, že absentujú subjektívne znaky. Len samotné nesplnenie daňovej povinnosti, resp. spôsobenie daňového dlhu nenapĺňa znaky
žiadneho trestného činu, nakoľko v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp zodpovednosti za zavinenie , t.j. princíp subjektívnej zodpovednosti, keďže žalovaný je fyzická osoba. Znamená to teda, že jednou z podmienok trestnej zodpovednosti páchateľa je jeho zavinenie, a to zavinenie úmyselné alebo nedbanlivostné. Pre trestnú zodpovednosť nestačí spôsobenie následku konaním osoby, pokiaľ toto konanie nebolo zavinené. V danom prípade je nesporné, že z popísaného konania obžalovaného ako konateľa spoločnosti Q. U., s.r.o. nevyplýva žiadne jeho úmyselné zavinenie (§ 15, § 17 Tr. zákona), teda nie je správne právne kvalifikované ako trestný čin nezaplatenia dane podľa § 278 Trestného zákona. V prípade tohto trestného činu sa vyžaduje z hľadiska subjektívnej stránky úmyselné zavinenie, ktoré obžalovanému nebolo preukázané.
Súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tdo 62/2011 zo dňa 16.08.2012 podľa ktorého povinnosť uhradiť dlžnú DPH spoločnosti (právnickej osoby s právnou formou s.r.o.) ako platiteľa dane nie je možné v žiadnom prípade zosobniť obžalovanému ako jej bývalému štatutárnemu orgánu. Aj keď s poukazom na § 128 ods. 8 Tr. zákona možno voči obžalovanému vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie niektorého z v tejto súvislosti do úvahy prichádzajúcich daňových trestných činov, neznamená to, že aj zákonná povinnosť spoločnosti uhradiť priznanú DPH sa tým automaticky stáva povinnosťou obžalovaného (platiteľom dane je právnická osoba). Neuhradenú daňovú povinnosť si pri trestných činoch daňových v zmysle existujúcej judikatúry nemôže štát zastúpený príslušným daňovým úradom uplatňovať ani v adhéznom konaní ako škodu, nakoľko nárok štátu na uhradenie dane nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným činom, keďže tento nevzniká ako následok konania páchateľa, ale ide o nárok štátu vyplývajúci priamo zo zákona. Na vymoženie daňového nedoplatku má štát voči povinnému iné zákonom stanovené možnosti. Súd poukazuje na to, že v danom prípade bolo začaté a vedené daňové exekučné konanie a bolo neúspešné z dôvodu preukázaného nedostatku finančných prostriedkov spoločnosti Q. U. s.r.o., kedy sa nepodarilo vymôcť ani časť vymáhanej pohľadávky, nakoľko na blokovaných účtoch tejto spoločnosti neboli finančné prostriedky.
V konaní nebolo po vykonanom dokazovaní preukázané, že by mala spoločnosť Q. U. s.r.o. reálne na účte pôžičku 60 miliónov Sk od Q. X., čo vyplýva aj z posudku znalca Ing. Jurigu. Predmetná pôžička mala byť poskytnutá G. X. dňa 05.05.2008, teda viac ako 1,5 roka pred splatnosťou daní, pričom podľa vyjadrení obžalovaného táto bola splatená v prevažnej miere pred jeho nástupom do väzby (27.08.2008 až 05.11.2008), a celá bola splatená najneskôr prvý kvartál roku 2009, teda trištvrte roka pred splatnosťou daní (splatnosť 28.12.2009 a 31.03.2010). Preukázané bolo, že z účtov spoločnosti bolo vrátených okolo 20 miliónov Sk. Obžalovaný tiež poukázal na to, že počas väzby mohol s účtovníctvom spoločnosti manipulovať ktokoľvek. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že v čase splatnosti daní spoločnosť uhradila len dve čiastkové platby, a to SPP za plyn a poisťovni Wüstenrot. Iné platby neboli preukázané. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že Zmluva o absolútnom nástupníctve bola podpísaná 16.07.2008, kedy boli prevzaté záväzky vyššie ako hodnota prevzatých pohľadávok a finančných prostriedkov (spoločnosť Q. U. s.r.o. prevzala celkovo pohľadávky a finančné prostriedky vo výške 8.431.354,46 eur a záväzky vo výške 14.372.956,35 eur), preto je možné jednoznačne a preukazne konštatovať, že právny úkon absolútne nástupníctvo nemalo žiaden vplyv na plnenie si daňových povinností daňového subjektu - spoločnosti Q. U. s.r.o., ktoré jej vznikli o 1,5 roka neskôr. Insolventnosť bola u spoločnosti Q. U. s.r.o. v čase splatnosti daní uvedených v obžalobe nesporne preukázaná predovšetkým znaleckým dokazovaním JUDr. Štrbáňovej (posudok má 710 strán) ale aj znalca Ing. Jurigu. Znalkyňa JUDr. Štrbáňová sa vyjadrila, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverov jej znaleckého posudku, pri vypracovaní ktorého mala prvotné účtovné doklady na to, aby k takýmto záverom dospela. Súd nemá dôvod spochybňovať tieto závery znaleckého dokazovania.
Súd nepovažoval za potrebné vykonať osobný výsluch bývalej spoločníčky spoločnosti EUROMARK safety s.r.o. I. X., nakoľko ako sa sama vyjadrila na výsluchu v prípravnom konaní, vedenie spoločnosti a aj platby mal na starosti výlučne obžalovaný. Jej výpoveď z prípravného konania bola bez výpovednej hodnoty k žalovanému skutku, keďže sa uvedenej agende nevenovala. K osobe Ľubomíra Kráľa, ktorému obžalovaný mal odovzdať doklady ohľadom spoločnosti v roku 2014 súd uvádza, že táto osoba nemala v čase splatnosti daní 28.12.2009 a 31.03.2010 so spoločnosťou Q. U., s.r.o. nič spoločné, nie je teda predpoklad, že by sa vedela vyjadriť ohľadom spôsobu a správnosti vedenia účtovníctva spoločnosti, ani k jej prípadným pôžičkám, či iným finančným operáciám.
Vzhľadom na oslobodzujúci výrok v otázke viny bolo potrebné o nároku poškodeného na náhradu škody rozhodnúť v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku tak, že ho súd s týmto nárokom odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.