Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/118/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného G. P., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 22. januára 2018, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

G. P., narodený XX.XX.XXXX v L., trvalé bydlisko T. L., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 14:30 hodiny v L., na ulici P., pred pohostinstvom s názvom ".W. G."., na mieste verejnosti prístupnom, fyzicky napadol H. W. a to tak, že ho viackrát udrel päsťami do oblasti tváre a následne jedenkrát presne nezisteným tvrdým tupým predmetom do čelovo temennej krajiny hlavy, čím H. W. spôsobil ľahké zranenia a to otras mozgu ľahkého charakteru, tržno - zmliaždenú ranu v čelovo - temennej oblasti vľavo asi 5 cm dlhú a odreniny kože v oblasti koreňa nosa asi 1,5 x 1,5 cm, na špičke nosa vľavo a v oblasti tváre pod ľavým okom asi 4 x 1 cm s dobou liečenia cca tri týždne, teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej neslušnosti tým, že napadol iného č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 4, § 42 odsek 1, § 41 odsek 1 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste rozsudku Okresného súdu L. z XX.C. XXXX, sp. zn. XXT/XXX/XXXX, právoplatný a vykonateľný 23. októbra 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodeným

- H. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko X., adresa na doručovanie písomností Ú. J., X. XX, L., škodu vo výške 729,60 Eur a

- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom L.B. S. X, X. - mestská časť Petržalka, PSČ 851 04, škodu vo výške 44,43 Eur.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra L.Š. podala na tunajší súd 7. novembra 2017 obžalobu sp. zn. L. XXX/XX/XXXX (ďalej len obžaloba) na G. P. (ďalej len obžalovaný) pre skutok uvedený v obžalobe, právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému si obžalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom namietal výšku uloženého trestu. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 22. januára 2018 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora k vyhláseniu obžalovaného, pričom prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Na podklade vyššie uvedeného súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal súd žiadne pochybnosti o jeho vine. Zároveň súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. K dokazovaniu S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, v rámci ktorých vypočul obžalovaného a oboznámil čítaním relácie (správy) na obžalovaného a ďalšie listinné dôkazy založené v spise. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že je rozvedený, má 12 ročnú dcéru, ktorá žije s matkou. Je nemajetný, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani nič cenné. V minulosti bol viackrát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť. Koľko času celkovo strávil vo výkone trestu to nevie povedať presne, asi 3 a pol roka to mohlo byť, vo výkone trestu bol 4 krát. Bol v minimálnom i v strednom stupni stráženia. Naposledy mal pevný výstup z výkonu trestu odňatia slobody vo februári 2016. Po prepustení z výkonu trestu sa zamestnal brigádne u kamaráta vo firme. Keď bol na slobode, tak býval u starých rodičov na P. XX P. L.. V súčasnej dobe je znova vo výkone trestu odňatia slobody za zanedbanie povinnej výživy, dostal 22 mesiacov tunajším súdom. V ústave je pracovne zaradený, ale zarába málo. Priestupkovo riešený bol asi 9 krát, k spáchaniu priestupkov ho viedli situácie, v ktorých sa nachádzal. Sankcie za priestupky na neho pôsobili „tak normálne“. Do budúcna by chcel viesť normálny kľudný život. Vzťah k alkoholu nemá žiadny, raz za čas si vypije, tak príležitostne, skôr tí poškodení pijú. Od heroínu a pervitínu abstinuje už niekoľko rokov, možno 3 - 4 roky. K motívu konania uviedol, že konal pod nátlakom a v sebaobrane. Volal mu kamarát, že ho hľadali po L. dve neznáme osoby (poškodený H. W. a svedok T. T. - pozn. súdu), že ho chcú zbiť. Tak sa išiel pozrieť ku W., kto to je a keď sa ich opýtal, čo potrebujú, tak ho napadli. Jeden z nich utiekol a tomu druhému sa bohužiaľ stalo, čo sa stalo. Obžalovaný zopakoval, že sa dopustil konania uvedeného v obžalobe, dôvodom bola nutná sebaobrana, jednal pod nátlakom týchto osôb, nedá sa dopichať nožom. Na otázku prokurátora, či sa situácia dala riešiť aj inak, obžalovaný uviedol, že dala by sa určite riešiť inak, možno by brala sanitka jeho (obžalovaného), tak by sa to dalo riešiť. Z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má desať záznamov, pričom v štyroch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Zvyšné odsúdenia sú za krádeže podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, v jednom prípade za marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a dva krát bol odsúdený aj za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, pričom mu boli opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré postupne vykonal. Naposledy mal pevný výstup z výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia po odpykaní 4 mesačného trestu odňatia slobody uloženého mu za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia dňa 7.11.2016. Z pripojeného spisu Okresného súdu L. sp. zn. XXT/XXX/XXXX súd zistil, že naposledy bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu L. sp. zn. XXT/XXX/XXXX z 23.10.2017 uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy spáchaného úmyselne podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na

trest odňatia slobody vo výmere 22 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 23.10.2017. Súd v tejto veci rozhodol aj trestným rozkazom, ktorý bol obžalovanému doručený do vlastných rúk 17.8.2017. Uvedený trest obžalovaný aktuálne vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný bol od septembra 2014 doposiaľ priestupkovo postihnutý 14 krát, z toho 9 krát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré spočívali jednak vo vyhrážaní sa inej osobe ujmou na zdraví a prevažne drobným ublížením na zdraví inej osobe. Za tieto priestupky bol opakovane sankcionovaný pokutami v rozpätí od 20 do 60 Eur. Uvedené skutočnosti potvrdzujú aj pripojené právoplatné rozhodnutia - rozkazy o uložení sankcie za priestupok, vydané Okresným úradom L.Š. pod číslom C.-L.-C.-XXXX/XXXXXX-X (XXXX/XXX) dňa 30.11.2015, pod číslom C.-L.-C.-XXXX/XXXXXX-X (XXXX/XXX) dňa 21.4.2015 a pod číslo C.-L.-C.- XXXX/XXXXXX-X (XXXX/XX) dňa 05.12.2016. Z pripojeného spisu Obvodného oddelenia PZ číslo C.-O.-C.-XXX/XXXX-L. a C.-O.-C.-XXX/XXXX- L. vyplynulo, že T. T. sa mal dopúšťať vo vzťahu k družke Q. I. priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Spisy boli zo strany polície odstúpené Okresnému úradu L. na prejednanie ako priestupky. Právoplatne rozhodnuté dosiaľ nebolo. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému na polícii iné trestné stíhanie aktuálne nevedie. Z databázy STA a GP SR vyplynulo, že sa aktuálne proti obžalovanému iné trestné konania na súdoch a prokuratúre nevedú. Z registra súdov vyplynulo, že sa proti obžalovanému vedú viaceré civilné a exekučné konania. Z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody z 22. decembra 2017 vyplynulo, že obžalovaný sa nachádza v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov od 19. júla 2017. Správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni, počas výkonu trestu je taktiež na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, voči personálu ústavu vystupuje slušne. Zásady osobnej a kolektívnej hygieny má osvojené, chodí riadne ustrojený, v osobných veciach si udržiava primeraný poriadok. V kolektíve odsúdených konflikty nevyhľadáva. Počas doterajšieho výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej skupiny „B". Aktuálne je krátku dobu pracovne zaradený na pracovisku zameranom na ručné šitie obuvi, kde si zatiaľ svoje povinnosti plní zodpovedne. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiava. Voľný čas trávi sledovaním televízie, počúvaním rozhlasových relácií a hraním spoločenských hier. Sociálny kontakt udržiava so starou matkou, dcérou a matkou formou sporadickej korešpondencie. Návštevy dosiaľ nežiadal. Zo správy REGOB vyplynulo, že obžalovaný je rozvedený, má jedno dieťa a trvalý pobyt má v meste L.. Zo záverov znaleckého posudku č. 36/2017 MUDr. Ľ. C., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria z 10. augusta 2017 vyplýva, že obžalovaný je závislý od viacerých psychoaktívnych látok - od pervitínu a heroínu, pričom táto závislosť je v remisii, to znamená, že od týchto látok posledné roky abstinuje. Abúzus alkoholu u obžalovaného nespĺňa kritériá závislosti, môžeme hovoriť o abúze, nadmernom pití, škodlivom užívaní alkoholu. Podľa aktuálnych diagnostických kritérií MKCH 10 sa stupne závislosti neurčujú, stačí konštatovanie závislosti. Čo sa týka psychoaktívnch látok, od ktorých je závislý, od týchto látok posledné roky abstinuje, preto nie sú potrebné ochranné liečebné opatrenia. Vzhľadom k tomu, že nie je závislý od alkoholu, nie je potrebné navrhovať ochranné liečebné opatrenia. Ak by chcel, mohol by prestať piť alebo svoje pitie kontrolovať. Poruchy správania, protispoločenské prejavy vrátane agresívnych prejavov sú osobnosti obžalovaného v priebehu jeho životnej histórie vlastné a objavujú sa aj bez potenciácie alkoholom/psychoaktívnou látkou. K právnej kvalifikácii skutku Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 122 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Objektom ochrany pri trestnom čine výtržníctva je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované

ďalšie chránené záujmy, najmä zdravie ľudí, cudzí majetok, česť a dôstojnosť ľudí a pod. (tzv. sekundárny objekt trestného činu). Objektívna stránka trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti. Konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy aj prekrývajú. Spravidla ide o násilný či slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných súčasne. Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky. Hrubý charakter neslušnosti nemožno hodnotiť len na základe charakteru osobnosti páchateľa, ale z jeho konkrétnemu prejavu, a to aj vo vzťahu k prostrediu, kde k nemu došlo. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam. Povahu výtržnosti môže mať aj svojvoľné konanie, ktoré výraznejšie naruší verejný pokoj a poriadok (napr. vandalské ničenie tovaru vystaveného na chodníku za súčasného znečistenia verejného priestranstva a spôsobenie hluku narušujúceho v nočných hodinách pokoj občanov). Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. Podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona, ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pri trestnom čine ublíženia na zdraví je objektom ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pod pojmom nie na krátky čas sa rozumie doba okolo sedem dní. Pracovná neschopnosť je síce dôležitým kritériom pri posudzovaní ublíženia na zdraví, nie je však jediným a ani rozhodujúcim kritériom. V niektorých prípadoch ublíženie na zdraví nemusí mať vôbec za následok pracovnú neschopnosť (napr. vybitie niekoľkých zubov). Ani okolnosť, že poškodený v takomto prípade vykonáva prácu na vlastné riziko, však nemôže viesť k záveru, že nejde o ublíženie na zdraví. Pod pojmom „inému“ treba rozumieť individuálne určitú(-é) osobu(-y) odlišnú(-é) od páchateľa. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Subjektom oboch prečinov môže byť ktokoľvek. Konanie obžalovaného po právnej stránke obžaloba správne posúdila ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, lebo obžalovaný sa fyzicky a verejne dopustil výtržnosti tým, že napadol iného a zároveň aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný pri tom inému úmyselne ublížil na zdraví. Čo sa týka ujmy na zdraví u poškodeného, neboli pochybnosti v tom smere, že rozsah zranení poškodeného podľa záverov znaleckého posudku právne zodpovedá ublíženiu na zdraví, keďže jeho poškodenie zdravia si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob jeho života. Právna kvalifikácia súdeného skutku tak zodpovedá stavu veci a zákonu. Obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu a najmä jeho následku, ale aj okolností, za ktorých bol spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. K výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. To ale neplatí, ak súd ukladá úhrnný trest podľa tzv. asperačnej zásady upravenej v § 41 odsek 2 Trestného zákona. Zároveň platí, že ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu sa postupuje aj v prípade ukladania súhrnného trestu, ktorý súd ukladá vtedy, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. V tomto prípade súd zistil, že súdený skutok spáchaný obžalovaným 16. júla 2017 sa zbieha so skutkom dokonaným 23.10.2017, za ktorý bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu L. sp. zn. XXT/XXX/XXXX z 23.10.2017, právoplatným a vykonateľným 23.10.2017 s účinkami napomenutia doručeným trestným rozkazom 17. augusta 2017. Zbiehajú sa preto, lebo medzi týmito skutkami nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za iný trestný čin obžalovaného. Obžalovanému bolo preto potrebné ukladať súhrnný trest. Zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov je v tomto prípade najprísnejšie trestný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona so sadzbou trestu odňatia slobody od jedného až do piatich rokov. Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež súd obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu všetkých trestných činov priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Obžalovanému naopak priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona) a že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona). Poľahčujúcu okolnosť, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písmeno n) Trestného zákona), ktorej sa obžalovaný domáhal, mu súd nepriznal. Samotná skutočnosť, že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal neodôvodňuje bez ďalšieho aplikáciu aj tejto poľahčujúcej okolnosti. Súd sa taktiež nestotožnil s námietkou obžalovaného, ktorý sa domáhal poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona poukazujúc na rozhodnutia iných súdov, ktoré obžalovanému, ktorý urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, priznávajú pri ukladaní trestu obe poľahčujúce okolnosti, teda aj podľa § 36 písmena l) aj písmena n) Trestného zákona. V tomto smere súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmena n/ a písmeno l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písmena b/ alebo písmena c/ Trestného poriadku, ktoré stanovisko bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR číslo 5/2017 pod poradovým číslom 44. Zo stanoviska je zrejmé, že ....samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písmena n/ Trestného zákona. To platí nielen pri uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku, ale aj pri „riadnej“ výpovedi na hlavnom pojednávaní. Dôvodom je nemožnosť zohľadňovania rovnakej okolnosti duplicitne (viacnásobne), vyplývajúca z ustanovenia § 38 ods. 1 Trestného zákona.........Aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako

obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa písmena n/ naposledy označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Taká súčinnosť musí byť poskytnutá orgánom prípravného konania, nakoľko už tie musia objasniť čin (a to aj procesným dokazovaním, vedeným v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, nie len „operatívne“) do tej miery, aby mohla byť podaná obžaloba ....... Z vyšetrovacieho spisu nijako nevyplýva, že by obžalovaný bol aktívny (nápomocný) pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, len sa k trestnej činnosti doznal, ktoré priznanie je ale už premietnuté v poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona. Osobitne potom treba zdôrazniť, že aby bolo možné v tomto prípade priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, tak pri ukladaní súhrnného trestu (za viac trestných činov) by sa táto poľahčujúca okolnosť musela vzťahovať na všetky trestné činy, za ktoré sa ukladá súhrnný trest. O taký prípad ale nejde, lebo v prípade rozsudku Okresného súdu L. sp. zn. XXT/XXX/ XXXX z 23.10.2017, právoplatného a vykonateľného 23.10.2017, ktorým bol obžalovaný odsúdený za zbiehajúci sa prečin zanedbania povinnej výživy, mu takáto poľahčujúca okolnosť priznaná nebola. Súd obžalovanému nepriznal ním požadované poľahčujúce okolnosti, že spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení (§ 36 písmeno a) Trestného zákona) a že spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku (§ 36 písmeno f) Trestného zákona). Dôvody pre aplikáciu týchto poľahčujúcich okolností z obsahu spisového materiálu nevyplývajú. Naopak, bol to obžalovaný kto konflikt iniciatívne vyhľadal a kto zaútočil na poškodeného H. W. ako prvý. T. T., pred ktorým sa obžalovaný mal údajne brániť, utiekol pred obžalovaným, preto neobstojí tvrdenie obžalovaného, že T. T.Č. je agresor, o čom majú podľa obžalovaného svedčať aj oboznámené priestupkové spisy k nemu sa vzťahujúce. K tomu treba uviesť, že v priestupkových spisoch T. T. nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté, na rozdiel od právoplatných priestupkových sankcií u obžalovaného. Hlavne ale treba zdôrazniť, že v tejto veci nie je poškodený T. T., ale H. W., u ktorého neboli zistené a ani obžalovaným tvrdené žiadne sklony k agresivite. Úvahy obžalovaného o konaní v nutnej obrane tak nemajú žiadne opodstatnenie, ide len o účelové tvrdenia s cieľom dosiahnuť zmiernenie uloženého trestu. Tu naopak o evidentných sklonoch obžalovaného k impulzívnemu a agresívnemu konaniu svedčia nielen závery znaleckého posudku MUDr. C., ktorá popisuje agresívne správanie obžalovaného ako jemu vlastné, ale predovšetkým priestupkový register obžalovaného, kde za ostatné necelé (4 mesiace bol vo výkone trestu) dva roky stihol spáchať 9 priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu spočívajúce prevažne vo fyzickom napádaní iných osôb. Taktiež treba uviesť, ako na to správne poukázal už prokurátor v konaní pred súdom, že konanie v nutnej obrane je okolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť činu. Ak teda obžalovaný bol toho názoru, že konal v nutnej obrane, mal po konzultácii s ustanoveným obhajcom v rámci obhajoby zvoliť iný prístup k prejednávanej veci (trvať na vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní), nie realizovať vyhlásenie o vine. O procesných dôsledkoch vyhlásenia o vine bol pritom riadne poučený. V konečnom súčte tak u obžalovaného prevažoval pomer priťažujúcich okolností, preto v súlade s ust. § 38 odsek 4 Trestného zákona došlo k modifikácii trestnej sadzby zvýšením dolnej hranice o jednu tretinu, teda súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí od 28 mesiacov do 5 rokov. Pri úvahách o druhu trestu súd vychádzal z faktu, že za zbiehajúci prečin zanedbania povinnej výživu už bol obžalovaný potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý aktuálne vykonáva. Táto okolnosť tak znemožňovala uloženie iného než nepodmienečného trestu odňatia slobody ako trestu súhrnného, keďže súhrnný trest musí byť vždy prísnejší ako trest uložený skorším rozsudkom (obdobne pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2013, sp. zn. 2 Tdo 68/2012, zdroj: www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>). Čo sa týka výmery trestu, v rámci rozpätia od 28 mesiacov do 5 rokov súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov, teda blízko dolnej hranice modifikovanej trestnej sadzby. Zohľadnil najmä osobu obžalovaného ako bola charakterizovaná v znaleckom posudku, ďalej jeho trestnú a priestupkovú minulosť, tiež jeho opakované pobyty vo výkone trestu odňatia slobody nevedúce k jeho zjavnej náprave, ale aj jeho sklony k násilnému a agresívnemu konaniu. Nebolo preto namieste uvažovať o upustení od uloženia súhrnného trestu, ale bolo potrebné súhrnný trest primerane navýšiť. Keďže súd ukladal súhrnný trest, zároveň podľa 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu L. z 23.októbra 2017, sp. zn. XXT/XXX/XXXX, právoplatný a vykonateľný 23. októbra 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Ide o výrok obligatórny v prípade ukladania súhrnného trestu. Nepodmienečný trest, ktorý vo veci obžalovaný aktuálne vykonáva, mu bude započítaný do uloženého súhrnného trestu po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením. Obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, preto ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . K výrokom o náhrade škody S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), kde si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnili poškodený a zdravotná poisťovňa. Ohľadom nároku zdravotnej poisťovne z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne pochybnosti o opodstatnenosti uplatneného nároku, preto súd poisťovni uplatnený nárok priznal. Rovnako postupoval súd aj v prípade nároku poškodeného, kde nemal žiadne pochybnosti o správnosti a úplnosti záverov znaleckého posudku číslo 107/2017 vypracovaného MUDr. T. L., znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia. Z posudku vyplynul jednak rozsah a charakter zranení poškodeného tak, ako sú tieto opísané v skutkovej vete výroku o vine rozsudku, ale aj bodové ohodnotenie týchto zranení, ktoré znalec postupom podľa zákona NS SR č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vyčíslil na sumu 40 bodov, čo pri hodnote bodu 18,24 € činí v peňažnom vyjadrení sumu 729,60 €. Oba nároky na náhradu škody nakoniec obžalovaný na hlavom pojednávaní uznal čo do dôvodu a výšky.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.