Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-53-2021.pdf
PDF · 112.34 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/53/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Jozef Orosz, so sídlom Jána Brocku 1681/22, Rožňava, IČO: 37 339 320, zastúpený: JUDr. Andrea Oroszová, so sídlom Floriánska 19, Košice, proti žalovanému: Pepco Slovakia, s.r.o., so sídlom Nevädzová 6, Bratislava, IČO: 46 868 674, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, o zaplatenie istiny 15.874,56 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Súd priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol súd zaviazaný na zaplatenie sumy 15.874,56 Eur s príslušenstvom.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 28.08.2017 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vystavil žalovanému faktúry č. 200100141 vo výške 3.968,64,- Eur, splatná ku dňa 04.03.2021, č. 200100155 vo výške 3.968,64 Eur, splatná ku dňu 4.3.2021, č. 200100158 vo výške 3.968,64 Eur, splatná ku dňu 29.03.2021, č. 200100171 vo výške 3.968,64 Eur, splatná ku dňu 17.04.2021, č. 200100176 vo výške 3.968,64 Eur, splatná ku dňu 13.5.2021. Tieto faktúry, boli nájomcovi - žalovanému riadne vystavené a doručené v zmysle čl. 11, bodu 11.1. nájomnej zmluvy, pričom mu bola doručená aj výzva na úhradu.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 07.06.2021 platobný rozkaz sp. zn. 43Up/645/2021, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že má zato, že žalobcom uplatnený nárok neexistuje, a to z dôvodu, že časť údajnej pohľadávky žalobcu nevznikla a časť zanikla započítaním. Dôvod, že pohľadávka žalobcu nevnikla resp. neexistuje je ten, že žalovaný ako nájomca nemohol vôbec užívať predmet nájmu na dohodnutý účel, z dôvodov ktoré sám žalovaný nezavinil a zároveň si žalovaný riadne a včas uplatnil svoj nárok na odpustenie nájomného u žalobcu. Strany sporu si teda slobodne a vážne dohodli v čl. 14 ods.14.2 zmluvy dohodli, že žalovaný ako nájomca nie je povinný platiť nájomné za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienky prerušenia prevádzky žalovaného ako nájomcu, prerušenie prevádzky nebolo zavinené žalovaným ako nájomcom, prerušenie prevádzky trvalo viac ako 24 hodín. Uvedené podmienky boli kumulatívne splnené a žalovaný si odpustenie nájomného uplatnil u žalobcu riadne a včas a to listom zo dňa 23.12.2020, ktorý bol doručený Žalobcovi dňa
29.12.2020. Žalovaný nemohol užívať predmet nájmu na účel dohodnutý v Zmluve z dôvodu vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré boli prijaté v dôsledku prijatých mimoriadnych opatrení v súvislosti so zamedzením následkov šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Táto skutočnosť vylučuje, že by bolo prerušenie prevádzky žalovaného zavinené samotným Žalovaným. Žalovaný nemohol užívať Predmet nájmu na účel dohodnutý v Zmluve odo dňa 19.12.2020, a to z dôvodu nadobudnutia účinnosti k tomuto dňu Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí, ktorá bola vydaná dňa 17.12.2020 vo Vestníku vlády Slovenskej republiky, ročník 30, čiastka 26 a v zmysle ktorej sa uzatvárajú maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby, vrátane maloobchodnej prevádzky žalovaného. Povinnosť žalovaného mať uzatvorený predmet nájmu (a teda aj úplná nemožnosť žalovaného užívať predmet nájmu) kontinuálne a bez prerušenia pretrvávala na základe nadväzujúcich vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR do dňa 19.04.2021 kedy mohol po prvý krát (od uzatvorenia dňa 19.12.2020) otvoriť predmet nájmu pre verejnosť a prenajaté priestory užívať na účel dohodnutý v zmluve. V zmysle ustanovenia čl. 14 ods. 14.2 zmluvy má žalovaný nárok na odpustenie nájomného uplynutím 24 hodín od prerušenia, t. j. od 20.12.2020 a tento nárok trval až do znovuotvorenia predmetu nájmu pre verejnosť, t. j. do 18.04.2021 (vrátane). Nárok žalobcu na zaplatenie nájomného za mesiace január až apríl 2021 žalovaný poprel a to z dôvodu, že za toto obdobie má žalovaný nárok na odpustenie nájomného v zmysle čl. 14 ods. 14.2 zmluvy. Nárok žalovaného na odpustenie nájomného trval do 18.04.2021 (vrátane), žalovaný tak bol od 19.04.2021 do 30.04.2021 povinný platiť nájomné v plnej výške. Nájomné za obdobie od 19.04.2021 do 30.04.2021 (12 dní) predstavuje sumu 1587,46 Eur vrátane DPH. Žalovaný však uhradil faktúru za celý mesiac december 2020, a to v plnej výške 3.968,64 Eur vrátane DPH. V zmysle vyššie uvedeného a v zmysle ust. čl. 14 ods. 14.2 nájomnej zmluvy však žalovaný nebol povinný platiť nájomné od 20.12.2020 do 31.12.2020. Časť nájomného od 20.12.2020 do 31.12.2020 (12 dní) predstavuje sumu 1587,46 Eur vrátane DPH. Nakoľko žalovaný uhradil žalobcovi aj časť nájomného od 20.12.2020 do 31.12.2020 napriek tomu, že žalovanému vzniklo právo na odpustenie nájomného, toto plnenie vo výške 1587,46 Eur vrátane DPH predstavuje plnenie zo strany žalovaného žalobcovi bez právneho dôvodu (resp. na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol). Žalovaný si týmto v odpore proti platobnému rozkazu započítal pohľadávku žalovaného vo výške 1.587,46 Eur vrátane DPH, ktorá vznikla titulom bezdôvodného obohatenia žalobcu, voči časti pohľadávky žalobcu vo výške 1587,46 Eur vrátane DPH, ktorá žalobcovi vznikla titulom neuhradeného nájomného za obdobie od 19.04.2021 do 30.04.2021. Pre úplnosť žalovaný dodal, že uhradením faktúry za nájomné za mesiac december 2020 v plnej výške neuznal nárok žalobcu. Predmetná faktúra bola uhradená v plnej výške z dôvodu, že splatnosť faktúry bola dňa 08.12.2020, pričom v tom čase sa nevedelo, že od 19.12.2020 bude musieť mať žalovaný povinne uzatvorený, a teda že mu vznikne právo na odpustenie nájomného. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca uznal nárok žalovaného na odpustenie nájomného, a to počas „1. vlny“ uzatvárania maloobchodných prevádzok, ktorá prebiehala od 17.03.2020 do 05.05.2020. Žalobca sa v tomto období stotožnil s nárokom žalovaného na odpustenie nájomného a s argumentáciou žalovaného týkajúcej sa výkladu ustanovenia čl. .14 ods. 14.2 nájomnej zmluvy (ktorú teraz rozporuje) a vystavil žalovanému dobropisy, v ktorých zohľadnil za obdobie uzatvorenia predmetu nájmu a nemožnosti jeho užívania, t. j. od 17.03.2020 do 05.05.2020 zľavu z nájomného vo výške 100%.
4. Žalobca vo vyjadrení sa k odporu uviedol, že argumentácia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, podľa ktorej si správne uplatnil nárok na odpustenie platby nájomného, nakoľko kumulatívne splnil podmienky na odpustenie platby nájomného, je nesprávna. V zmysle prvej vety bodu 14.2. nájomnej zmluvy nájomca nemusí platiť prenajímateľovi nájomné, ak po určitú dobu z akéhokoľvek dôvodu bez zavinenia nájomcu je prevádzka prerušená. Nasledujúca veta však zaväzuje prenajímateľa na odstránenie dôvodu prerušenia prevádzky, čím pojednáva o zodpovednosti prenajímateľa, aby bezodkladne zabezpečil otvorenie prevádzky. V konkrétnom prípade však žalobca ako prenajímateľ bez vlastného zavinenia nemohol zabezpečiť užívanie predmetu nájmu pre žalovaného, čím sa vylučuje možnosť žalovaného uplatniť si právo na odpustenie platieb podľa nájomnej zmluvy, pretože žalobca nemohol odstrániť dôvod prerušenia prevádzky. Podľa žalobcu je ta vzhľadom na čl. 14, bod 14.2. nájomnej zmluvy zrejmé, že jedine v prípade, pokiaľ by za príčinu prerušenia prevádzky zodpovedal žalobca ako prenajímateľ a túto by bezodkladne neodstránil, vtedy by žalovaný ako nájomca mal právo na odpustenie platieb podľa nájomnej zmluvy, ktorému by podľa nájomnej zmluvy musel vyhovieť. Žalovaného výklad čl. 14, bodu 14.2. je tak nekorektný, keď bez ďalšieho vytrháva len jedinú - prvú vetu bodu 14.2. bez ohľadu na kontext celého znenia bodu 14.2. nájomnej zmluvy, najmä na nadväzujúcu druhú vetu, ktorá zaväzuje žalobcu ako prenajímateľa na odstránenie dôvodu prerušenia prevádzky,
otvorenie ktoré však aplikujúc na konkrétne okolnosti prípadu a súvisiace právne predpisy žalobca nijakým spôsobom nevedel a nevie ovplyvniť. Za zavádzajúce a klamlivé rovnako označil žalobca aj tvrdenia žalovaného o tom, že časť pohľadávky mala zaniknúť započítaním, nakoľko žalovaný uhradil faktúru za celý mesiac december 2020, a to v plnej výške 3.968,64 Eur vrátane DPH, pričom nebol povinný platiť nájomné od 20.12.2020 do 31.12.2020. Žalovaný nemal nárok na odpustenie platieb nájomného a tým si ho nesprávne uplatnil voči žalobcovi, preto akékoľvek započítanie, resp. argumentácia o bezdôvodnom obohatení žalobcu je absolútne nesprávna. Žalobca taktiež uviedol, že neuznal nárok žalovaného na odpustenie nájomného.
5. Na uvedených skutkových tvrdeniach zotrvali strany sporu aj v priebehu ďalšieho konania.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z faktúr č. 200100141, č. 200100155, č. 200100158, č. 200100171, č. 200100176 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému nájomné za obdobie od januára do mája 2021 v celkovej sume 15.874,56 Eur.
8. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.08.2017 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bol nájom nebytového priestoru s podlahovou plochou 526,71 Eur, nachádzajúceho sa na prízemí v obchodného centra na Krásnohorskej ulici č. 12 v Rožňave. Žalovaný sa za užívanie predmetných nebytových priestorov zaviazal platiť žalobcovi nájomné v sume 3.160,26 Eur s príslušenstvom. Podľa čl. 14.1 tejto zmluvy pokiaľ nájomca môže predmet nájmu užívať len obmedzene z dôvodu, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti uvedené v zmluve a v zákone má nájomca na pomernú zľavu z nájomného. Podľa čl. 14.2 v prípade, ak z akéhokoľvek dôvodu dôjde k prerušeniu prevádzky žalovaného, ktorá nastala bez jeho zavinenia a ktoré trvá po dobu viac ako 24 hodín, nie je nájomca povinný po uplynutí 24 hodín od vzniku prerušenia prevádzky nájomcu platiť prenajímateľovi nájomné a to ž do doby, pokiaľ nebude obmedzenie v plnom rozsahu odstránené a prevádzka obnovená. Prenajímateľ je povinný zabezpečiť odstránenie dôvodu prerušenia prevádzky bez zbytočného odkladu. Súčasne sa prenajímateľ zaväzuje uhradiť nájomcovi kompenzáciu fixných prevádzkových nákladov, ktoré nájomcovi vznikli počas doby, kedy bola prevádzka predmetu nájmu prerušená v zmysle tohto ustanovenia zmluvy.
9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).
10. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
11. Podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.
12. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
13. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
14. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
15. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení
osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
16. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
17. Podľa § 266 ods. 4 prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
18. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.08.2017 uzatvorená zmluva, ktorej predmetom bol ktorej predmetom bol nájom nebytového priestoru s podlahovou plochou 526,71 Eur, nachádzajúceho sa na prízemí v obchodného centra na Krásnohorskej ulici č. 12 v Rožňave. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaný neuhradil nájomcovi nájomné za mesiace január až apríl 2021. Spornou medzi žalobcom a žalovaným tak nebolo ani jedno skutkové tvrdenie, ktorým žalobca zdôvodňoval svoj nárok. Napriek uvedenému žalovaný nárok žalobcu neuznával, keď poukazoval na skutočnosť, že v období od 18.12.2020 do 18.04.2021 žalovaný nemohol prevádzkovať v prenajatých priestoroch svoju maloobchodnú predajňu a to z dôvodu nadobudnutia účinnosti vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia. Nárok žalovaného na zaplatenie nájomného za obdobie od 19.04.2021 do 30.04.2021 nepopieral, tento však podľa žalovaného zanikol započítaním s nárokom žalovaného na vydanie nájmu za obdobie od 20.12.2020 do 31.12.2020, keďže za toto obdobie žalovaný nájom uhradil aj keď povinnosť platiť nájomné nemal.
19. Medzi žalobcom a žalovaným bol sporný iba výklad ustanovenia čl. 14 bod 14.2 nájomnej zmluvy. Tento čl. 14 bod 14.2 zmluvy žalovaného podľa jeho názoru oslobodzoval od povinnosti uhrádzať žalobcovi nájom aj vtedy, ak predmet nájmu nemohol užívať v súlade so zmluvou v dôsledku opatrení, ktoré boli prijaté v súvislosti so zamedzením následkov šírenia choroby COVID-19. Od posúdenia tejto otázky záviselo nielen vyriešenie otázky, či je žalobca oprávnený domáhať sa zaplatenia nájmu zo obdobie od 01.01.2021 do 18.04.2021, ale aj to, či bol žalobca oprávnený ponechať si žalovaným uhradené nájomné za obdobie od 20.12.2020 do 31.12.2020.
20. Obsah zmluvy sa určuje výkladom (interpretáciou). Výklad zmluvy sa sústreďuje na objasnenie toho, aká bola vôľa strán, ktorú vyjadrili v zmluve, čo strany chceli dosiahnuť. Vôľu strán možno zistiť len z prejavu vôle, t.j. z vyjadrenia vôle navonok, aby bola poznateľná inými osobami. Prejav vôle je základným prvkom právneho úkonu. Ak má prejav vôle zakladať právny úkon, musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Pre výklad obsahu zmluvy je relevantná vôľa strán vedúca ku konsenzu v čase uzavierania zmluvy.
21. Obsah zmluvy nemožno objasňovať na základe slovného znenia zmluvy, ale pre zistenie skutočného obsahu prejavu vôle strán v čase uzavierania zmluvy, ktorá viedla ku konsenzu, treba použiť aj ďalšie interpretačné pomôcky. Výklad zmluvy je teda proces, ktorý vedie k zisteniu skutočnej vôle zmluvných strán, ktorá je vyjadrená v obsahu zmluvy. Výklad zmluvy je v mnohom podobný výkladu právnej normy, nemožno ich však stotožňovať.
22. Niektoré pravidlá pre výklad prejavu vôle sú sformulované aj v zákone. Takéto interpretačné ustanovenia sú obsiahnuté v Občianskom zákonníku (§ 35 ods. 2 a 3). Obchodný zákonník obsahuje osobitné interpretačné pravidlá pre obchodné vzťahy, ktoré majú prednosť pred interpretačnými pravidlami, ktoré obsahuje Občiansky zákonník.
23. Prvoradým kritériom pri výklade prejavu vôle je význam vôle, ktorý obchodný zákonník uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Požaduje, aby sa prejav vôle vykladal podľa úmyslu konajúcej osoby. Ide o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho. Pritom sa vyžaduje, aby bol úmysel strane, ktorej je určený známy alebo jej musel byť známy. Ak pri výklade zmluvy nemožno jej obsah zistiť na základe subjektívneho kritéria (úmysel konajúcej strany), prejav vôle treba vykladať podľa významu, ktorý mu spravidla prikladá osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Ide o objektivizáciu interpretačného hľadiska v tom, že sa berie do úvahy abstraktná osoba v rovnakom postavení ako osoba, ktorej bol prejav vôle určený.
24. Z uvedeného je zrejmé, že Obchodný zákonník vychádza z kombinácie a z vyváženosti subjektívnej a objektívnej metódy interpretácie prejavu vôle. V zmysle § 266 ods. 1 a 2 však pri výklade vôle treba použiť aj osobitné (doplňujúce) kritériá interpretácie. Ide o snahu pri výklade prejavu vôle prihliadať na také skutočnosti, ktoré môžu pomôcť čo najpresnejšie rozšifrovať úmysel strán pri robení právnych úkonov. Obchodný zákonník v tejto súvislosti predovšetkým prikazuje, pokiaľ to pripúšťa povaha veci, brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na správanie účastníkov právneho úkonu. V tejto súvislosti zákon vyzdvihuje tri skutočnosti, ktorým priznáva právny význam pri interpretácii právnych úkonov. Sú to rokovania o uzavretí zmlúv, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následné správanie strán. Ďalšie výkladové pravidlo je obsiahnuté v ustanovení § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka. Toto pravidlo sa týka prípadu, keď prejav vôle obsahuje výrazy.
25. Zmluvou o nájme nebytových priestorov sa nájomca zaväzuje prenechať nájomcovi do užívania nebytový priestor a nájomca sa zaväzuje platiť žalobcovi nájomné. Nájomca je zásadne povinný uhrádzať nájomné, zákon však nezakazuje, aby si zmluvné strany v samotnej zmluve dohodli za akých okolností žalovaný nájomné platiť nemusí. Dohoda o tom, že nájomca nie je povinný hradiť nájomné pokiaľ nemôže predmet nájmu riadne užívať nie je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
26. Ustanovenie čl. 14 nájomnej zmluvy upravovalo nárok žalovaného na oslobodenie od povinnosti uhrádzať nájomné. Citované ustanovenie vymedzovalo dve situácie kedy žalovaný nebol počas trvania nájomného vzťahu povinný uhrádzať žalobcovi nájomné, resp. mal nárok na zľavu z nájomného. Nárok na zľavu z nájomného mal žalovanému vzniknúť vtedy, ak by predmet nájmu mohol užívať obmedzene a toto obmedzenie bolo spôsobené porušením povinnosti žalobcu vyplývajúcich mu ako prenajímateľovi z nájomnej zmluvy.
27. V prípade, ak bez zavinenia žalovaného došlo z akýchkoľvek dôvodov k prerušeniu prevádzky žalovaného na dobu dlhšiu ako 24 hodín mal žalovaný nemal po dobu prerušenia prevádzky vôbec povinnosť hradiť žalobcovi nájomné. Citované zmluvné ustanovenie jednoznačne uvádza, že v prípade, ak došlo k prerušeniu maloobchodnej prevádzky, ktorú žalovaný prevádzkoval v prenajatých priestorov, žalovaný nebol povinný platiť nájomné a to bez ohľadu na to, či k prerušenie prevádzky bolo spôsobené zavineným alebo nedbanlivostným konaním zo strany žalobcu alebo bolo spôsobené zásahom vyššej moci alebo v dôsledku rozhodnutí orgánov verejnej moci súvisiacich so šírením choroby COVID-19. Uvedené ustanovenie prvej vety citovaného ustanovenia zmluvy je formulované jednoznačne a nepripúšťa iný výklad. Nejednoznačnosť nespôsobuje ani druhá veta citovaného ustanovenia zmluvy, podľa ktorej bol žalobca ako prenajímateľ povinný zabezpečiť odstránenie dôvodu prerušenia prevádzky bez zbytočného odkladu. Z uvedeného ustanovenia zmluvy nie je možné odvodiť, že by žalovaný mal mať nárok na oslobodenie od povinnosti uhrádzať nájomné iba v tom prípade, ak bolo prerušenie prevádzky spôsobené z dôvodov na strane žalobcu a teda, že v prípade ak bolo prerušenie spôsobené vyššou mocou alebo zásahmi úradnej moci, žalovaný je povinný nájomné platiť aj vtedy, ak je prevádzka uzatvorená. Taktiež z neho nemožno odvodiť ani to, že nárok na oslobodenie od povinnosti platiť nájomné by mal žalovanému vzniknúť iba vtedy, ak si žalobca nesplní svoju povinnosť zabezpečiť odstránenie dôvodu prerušenia prevádzky. Konečne, aj v prípade, že dôjde k prerušeniu prevádzky v dôsledku vyššej moci (napr. prírodného živlu) môže žalobca ako vlastník prenajímanej budovy ovplyvniť dobu, po ktorú tieto priestory nebude možné užívať a to napr., tým, ako rýchlo pristúpi k ich obnove. V prípade, ktorý nastal samozrejme žalobca nebol schopný ovplyvniť šírenie choroby COVID-19 a ani trvanie opatrení nariadených Úradom verejného zdravotníctva, to však neznamená, že by to zakladalo jeho právo žiadať nájomné aj za dobu prerušenia prevádzky.
28. Cieľom výkladu právnych úkonov je odstránenie pochybností o skutočnom obsahu právnych noriem a to vtedy, ak účastníci právneho úkon interpretujú jeho obsah rozdielne. Súd pri odstraňovaní týchto rozporov musí postupovať v súlade s výkladovými pravidlami vymedzenými v § 266. Súd si nemôže ľubovoľne vyberať, akým spôsobom bude ustanovenia zmluvy vykladať, ale pri výklade musí postupovať v súlade s interpretačnými pravidlami vymedzenými v obchodnom zákonníku. Nemôže sa teda rozhodnúť iba pre jeden spôsob výkladu a tento aplikovať bez ohľadu na iné.
29. Súd považuje za potrebné uviesť, že jednotlivé výkladové pravidlá je potrebné uplatniť tam, kde je obsah právneho úkonu nejasný, resp. jednotlivé dojednania medzi jeho účastníkmi pripúšťajú
pochybnosti o ich určitosti, resp. použité výrazy môžu mať viacero odlišných významov alebo pripúšťajú viaceré možnosti výkladu. Iba v takýchto prípadoch je možné použiť aj spôsob výkladu contra proferentem. Výklad právnych úkonov contra proferentem je princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Nemožno ho však chápať tak, že v prípade rozdielnych názorov na výklad jednotlivých úkonov sa súd musí stotožniť s výkladom tej zmluvnej strany, ktorá obsah zmluvy neformulovala, obzvlášť, ak tento výklad je v priamom rozpore so skutočným znením zmluvy.
30. Výraz akýkoľvek dôvod nepripúšťa žiaden iný výklad ako ten, že ide o každý dôvod (výraz každý ako synonymum slova akýkoľvek uvádza aj Synonymický slovník slovenského jazyka) Pokiaľ by mal mať žalovaný nárok na oslobodenie od povinnosti uhrádzať nájomné iba vtedy, ak tomuto prerušeniu došlo zavinením žalobcu, muselo by byť ustanovenie čl. 14 bod 14.2 zmluvy formulované obdobne ako ustanovenie čl. 14 bod 14.1, ktoré jednoznačnej uvádza, že žalovaný ako prenajímateľ mal pri obmedzenej možnosti užívať predmet nájmu nárok na zľavu z ceny iba vtedy, ak bolo toto obmedzenie spôsobené porušením povinností žalobcu ako prenajímateľa, ktoré mu vyplávajú zo zákona alebo z nájomnej zmluvy.
31. Ustanovenie prvej vety čl. 14 bodu 14.2 nájomnej zmluvy je formulované tak jednoznačne, že nepripúšťa žiaden iný výklad, ako ten, že aj v prípade, ak bola prevádzka uzatvorená na základe opatrení orgánov verejnej moci prijatých v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, žalovaný nie je nájomné povinný platiť. Jednoznačný obsah ustanovenia čl. 14 nájomnej zmluvy nie je možné spochybniť ani za použitia interpretačných pravidiel vymedzených v Obchodnom zákonníku. Citovaný čl. 14 nájomnej zmluvy jednoznačne oslobodzuje žalovaného od povinnosti platiť nájomné po dobu prerušenia prevádzky maloobchodnej predajne umiestnenej v prenajatých nebytových priestoroch. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že žalovaný nemohol predajňu prevádzkovať v období od 19.12.2020 do 18.04.2021. To znamená, že v zmysle čl. 14 bod 14.2 nájomnej zmluvy žalovaný nebol povinný, v období od 20.04.2021, žalobcovi uhrádzať nájomné a žalobca nemá nárok domáhať sa jeho zaplatenia. Žalobca mal teda iba právo na zaplatenie nájomného za obdobie od 19.04.2021 do 30.04.2021. Žalovaný tak neuhradil žalobcovi nájomné za obdobie 11 dní. Naopak žalovaný uhradil žalobcovi nájomne za mesiac december 2020 a to napriek tomu, že jeho prevádzka bola v období od 19.12.2021 do 31.12.2021 uhradená, pričom od 20.12.2021 už nájomné nebol povinný platiť. Žalovaný uhradil v decembri 2020 nájomné za obdobie 11 dní, napriek tomu, že nájomné nebol povinný platiť a v tejto časti je žalobcom prijaté plnenie potrebné považovať za plnenie prijaté z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
32. Žalovaný si svoj nárok na vrátenie nájomného za obdobie 11 dní v mesiaci december 2020 započítal s nárokom žalobcu na úhradu nájomného za obdobie 11 dní v mesiaci apríl 2021. Započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Pritom k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon, sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa navzájom kryjú. Zákon nevylučuje, aby bol započítací úkon obsiahnutý v procesnom úkone vykonanom v civilnom sporovom konaní. Žalovaný započítal svoje pohľadávku voči žalobcovi v odpore proti platobnému rozkazu. Doručením tohto odporu žalobcovi došlo k zániku pohľadávky žalobcu na úhradu nájmu za obdobie od 19.04.2021 do 30.04.2021, ako aj k zániku pohľadávky žalovaného na vrátenie uhradeného nájomného za obdobie od 20.12.2020 do 31.12.2020.
33. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.
35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).