Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/122/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: S. SA, so sídlom L. de la V. X., avenue V. XX, P.-d´H. S. XXX XX, K. republika, konajúcej prostredníctvom S. SA, pobočka zahraničnej banky, N.: XX XXX XXX, so sídlom Q. XX/XXXX, XXX XX X.., zastúpeného advokátskou kanceláriou D. & Partners, s.r.o., so sídlom U. XX, XXX XX X. X., proti žalovaným: X.) N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, XXX XX Z. P., X.) I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, XXX XX Z. P., o zaplatenie 6.257,98 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní 1.) a 2.) sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 2.801,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.801,06 Eur od 10.03.2010 do zaplatenia, sumu 495,50 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.07.2010 sa pôvodný žalobca spoločnosť BANCO MAIS, S.A. domáhal, aby súd uložil žalovaným 1.) a 2.) zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 6.172,95 Eur, ktorá predstavovala istinu 4.608,89 Eur, dlžný úrok za obdobie do 08.03.2010 v sume 1.084,76 Eur a úrok z omeškania za obdobie do 08.03.2010 v sume 479,30 Eur, spolu s úrokom vo výške 26,83 % ročne zo sumu 4.608,89 Eur od 09.03.2010 do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 32,82 % ročne zo sumy 5.693,65 Eur od 10.03.2010 až do zaplatenia a trovy konania. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný 1.) ako dlžník a žalovaný 2.) ako spoludlžník uzavreli so žalobcom dňa 07.10.2008 zmluvu o úvere číslo XXXX. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému 1.) úver v sume 4.771,16 Eur, ktorý mal splatiť v 60 mesačných splátkach od 20.11.2008 do 20.10.2013 po 148,24 mesačne. Tento úver bol zabezpečený zriadením záložného práva na motorové vozidlo uvedené v čl. 1 úverovej zmluvy. Záložné právo bolo riadne registrované na Notárskom centrálnom registri záložných práv. Žalovaní 1.) a 2.) rade neuhradili žalobcovi dohodnuté splátky zo zmluvy o úvere v lehote ich splatnosti a boli v omeškaní s úhradou najmenej jednej splátky o viac ako tri mesiace, vyhlásil žalobca úver a jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami za splatný podľa bodu 19. úverovej zmluvy a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia o tejto skutočnosti žalovaným. Podľa bodu 10. si účastníci dohodli úrok z omeškania a to vo výške o 6% vyššej, ako úroková sadzba dohodnutá v individuálnych podmienkach zmluvy o úvere. Ročná úroková sadzba úveru dohodnutá v čl. II predstavovala 26,83 % ročne. Výška úroku z omeškania teda predstavovala 32,83 % ročne. Žalobca si uplatnil aj úhradu úrokov z omeškania za obdobie od splatnosti jednotlivých splátok do dňa vyhlásenia splatnosti úveru, zároveň si uplatnil i úrok z omeškania po splatnosti úveru. Po vyhlásení splatnosti úveru žalobca pristúpil k výkonu záložného práva, pričom

mu vznikli náklady s tým spojené v sume 764,55 Eur v dôsledku činnosti s odobratím vozidla a jeho predajom. Tieto náklady si žalobca uplatňuje podľa § 151 l ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca predal motorové vozidlo žalovaného 1.) za sumu 650,- Eur a tento výťažok si započítal v súlade so zmluvou o zriadení záložného práva. Zostatok nákladov si žalobca uplatnil v žalobe v sume 495,50 Eur.

2. Pred začatím konania vo veci samej žalobca podal návrh na zmenu petitu tak, že žiadal zaviazať žalovaných 1.) a 2.) na zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy 4.608,89 Eur spolu s úrokom vo výške 26,83 % ročne zo sumy 4.608,89 Eur od 20.04.2009 do 09.03.2010 v sume 1.084,76 Eur, úrok z omeškania 9,25% ročne zo sumy 4.608,89 Eur od 20.04.2009 do 09.03.2010 v sume 68,83 Eur, úrok vo výške 26,83% ročne zo sumy 4.608,89 Eur od 10.03.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 5.693,65 Eur od 10.03.2010 do zaplatenia, náklady v súvislosti s výkonom záložného práva v sume 495,50 Eur a trovy konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Súd uznesením č.k. 7C/122/2011-63 zo dňa 20.09.2012 zmenu petitu pripustil.

3. Žalovaný 1.) vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobcom uzavrel úverovú zmluvu, na základe ktorej mu žalobca poskytol úver vo výške 159.000,- Sk t. j. 5.227,83 Eur. Poskytnutý úver bol určený na kúpu osobného motorového vozidla zn. G. s vopred určeným dodávateľom a to predajcom T. P.. Úver splácal až do doby, kedy sa motorové vozidlo nepokazilo. Napriek reklamáciám technického stavu vozidla, predajca motorové vozidlo neopravil, pretože nedokázal zabezpečiť náhradné diely na opravu. Žalobca nedokázal zabezpečiť u predajcu prepis motorového vozidla na žalovaného 1.). Predajca žalovanému 1.) odmietol vrátiť zaplatenú sumu a poskytnúť mu náhradné vozidlo. Ak predajca vozidla nedokázal vozidlo opraviť, mal ho žalobca vyzvať, aby vrátil zaplatenú kúpnu cenu. Mal vedomosť o tom, že motorové vozidlo si žalobca zobral, a preto mu nebránilo nič, aby si úver pokryl z predaja motorového vozidla.

4. V konaní bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 7C/122/2011-126 zo dňa 16.09.2014, ktorým súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zahraničná osoba je oprávnená podnikať na území SR podľa § 21 Obchodného zákonníka. Formou podnikania zahraničnej osoby na území SR je podľa § 21 ods. 3 Obchodného zákonníka podnikanie tejto osoby prostredníctvom organizačnej zložky jej podniku umiestnenej na našom území. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, a teda nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti a robiť právne úkony. Ako vyplýva zo Zmluvy o úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva, tieto úkony urobila organizačná zložka, ktorá nemala spôsobilosť na právne úkony. Pre posúdenie spôsobilosti na právne úkony účastníka právneho úkonu veriteľa zo Zmluvy o úvere a záložného veriteľa zo Zmluvy o zriadení záložného práva bolo rozhodujúce, že tento bol označený sumárom údajov viažucich sa len k tejto organizačnej zložke. Právne úkony teda urobila vo svojom mene, hoci na to nemala právnu subjektivitu. Keby bol veriteľ a záložný veriteľ v príslušných právnych úkonoch označený obchodným menom, právnou formou, sídlom a IČO-om zriaďovateľa a až za týmto sumárom údajov by boli uvedené údaje viažuce sa na organizačnú zložku - pobočku zahraničnej banky, v takom prípade by došlo k vzniku právneho úkonu subjektom, ktorý má právnu subjektivitu. Ani sama skutočnosť, že zahraničná osoba je oprávnená podnikať na území SR podľa § 21 Obchodného zákonníka, nič nemení na skutočnosti, že organizačná zložka zahraničnej osoby nemá právnu subjektivitu. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil právne úkony a to Zmluvu o úvere a Zmluvu o zriadení záložného práva ako právne úkony absolútne neplatné, ktoré nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Žalobca v danom prípade uplatňoval práva z absolútne neplatných právnych úkonov, ktoré mu súd nemohol priznať. Preto súd v plnom rozsahu žalobu žalobcu zamietol.

5. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Namietol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd dospel k právnemu záveru, že uvedené zmluvy sú neplatné, lebo ich uzavrel subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu. Podľa súdu pre posúdenie právnej spôsobilosti veriteľa „bolo rozhodujúce, že tento bol označený sumárom údajov, viažucich sa len k organizačnej zložke“. Tento právny názor súdu nemá oporu v platnom práve. Právnická osoba - podnikateľ sa označuje len svojím obchodným menom, ktoré je nezameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa (§ 10 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podľa § 8 Obchodného zákonníka je obchodným menom názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Obdobne aj § 19b Občianskeho zákonníka ustanovuje, že právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení. Všetky ostatné údaje o podnikateľovi, napr.

právna forma, adresa sídla, IČO a pod., sú vedľajšie a slúžia len na zvýšenie informovanosti ostatných podnikateľov a štátnych orgánov. Uvádzanie týchto vedľajších údajov o podnikateľovi vyplýva z tzv. publikačnej smernice - prvej smernice Rady o právnej úprave obchodných spoločností z 9. marca 1968, 68/151/ EHS, kodifikované znenie 2009/101/EU. Slovenský právny poriadok teda ani neustanovuje, že právnická osoba sa musí identifikovať sumárom údajov, t. j. popri názve aj právnou formou, adresou sídla, IČO a podobne, aby preukázala, že je právne spôsobilá konať. Pre posúdenie právnej spôsobilosti (identifikáciu) právnickej osoby postačuje uviesť len jej názov (obchodné meno). Označenie veriteľa v zmluve o úvere a v zmluve o zriadení záložného práva obsahuje úplné a správne znenie obchodného mena portugalskej spoločností „Banco Mais, S.A.“. Ani dodatkové informácie uvedené pri obchodnom mene portugalskej banky nemôžu uviesť druhú stranu do omylu, že uzatváral zmluvu s inou právnickou osobou, pretože odkazujú na pobočku tejto zahraničnej banky, nie na samostatnú banku. Označenie veriteľa v zmluve o úvere a v zmluve o zriadení záložného práva obsahuje úplné a správne znenie obchodného mena portugalskej spoločnosti. Účastníkom uvedených zmlúv bola teda portugalská banka, jej slovenská organizačná zložka konala v mene tejto portugalskej banky podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto záver súdu, že ako zmluvná strana bola označená neexistujúca právnická osoba, je umelou a násilnou konštrukciou. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver, z ktorého žalovaný uhradil žalobcovi iba prvých päť splátok, ďalšie dohodnuté splátky už žalovaní neuhradili. Ak by sa aj pripustil názor o neplatnosti zmluvy o úvere, súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodnutí vo veci nemal viazať právnou kvalifikáciou použitou žalobcom, ale bol povinný právne prekvalifikovať nárok žalobcu podľa ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia - finančných prostriedkov prijatých žalovanými 1 a 2 z neplatného právneho úkonu. Podľa ustálenej súdnej praxe právnym posúdením žaloby zo strany žalobcu súd nie je viazaný, a z dôvodov procesnej ekonomiky je vždy účelné posudzovať žalobu a nároky z nej uplatnené aj podľa iných právnych predpisov, než sú výslovne uvedené v žalobe, ak je to účelné pre spravodlivé vysporiadanie veci. Z tohto dôvodu je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, pretože v ňom absentuje zdôvodnenie, prečo súd neposúdil právny vzťah účastníkov aj podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, keď súčasne súd dospel k záveru, že úver bol poskytnutý na základe neplatného právneho úkonu.

6. Krajský súd v Bratislave rozsudok prvoinštančného súdu zrušil v napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti právnych úkonov, zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, je však nesprávny. Je založený na neprípustnom formalizme a zjednodušenom závere, že organizačná zložka zahraničnej osoby nemá právnu subjektivitu. Pre posúdenie spôsobilosti právnickej osoby nie je rozhodujúce, k čomu sa viaže sumár údajov pri jej obchodnom mene (sídlo, IČO). Dôležité je, aby z označenia v zmluve bolo zrejmé, kto zmluvu uzatvára, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným subjektom. Žalobca bol v zmluve označený svojim obchodným menom, bolo zrejmé, že vo veci úveru a záložného práva koná prostredníctvom svojej pobočky, riadne zapísanej v slovenskom obchodnom registri. O tom, že zmluvu uzavrela zahraničná portugalská banka tak nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti. Ani samotní žalovaní nemali pochybnosti o tom, s kým zmluvy uzavreli. Žalobca správne poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.12.2000, sp.zn. 5 Obo 17/2000, ktoré vychádza z obdobného skutkového stavu. Jeho záver, že ak je v zmluve účastník označený ako organizačná zložka existujúcej právnickej osoby, nemožno dospieť k záveru, že ju uzavrela organizačná zložka vo svojom mene a nie v mene právnickej osoby, ktorej je zložkou, mal súd prvého stupňa rešpektovať. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu boli zmluva o úvere a zmluva o zriadení záložného uzavreté medzi žalobcom, konajúcim prostredníctvom pobočky, a žalovanými, uzavreté platne vzhľadom na už vyššie uvedené dôvody vo vzťahu k právnej subjektivite.

7. Súd uznesením sp. zn. 7C/122/2011-181 zo dňa 06.11.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou S. postupom podľa § 64 C.s.p.

8. Žalovaní 1.) a 2.) sa na pojednávanie nedostavili, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo doručené dňa 13.11.2017. Svoju neúčasť neospravedlnili. Preto súd podľa § 180 C.s.p. konal v neprítomnosti žalovaných 1.) a 2.).

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere zo dňa 07.10.2008, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 07.10.2008, Všeobecnými podmienkami, finančným plánom, upozorneniami na úhradu dlžných splátok, vyhlásením splatnosti zo dňa 01.03.2010, oznámením o

začatí výkonu záložného práva, výpisom z notárskeho centrálneho registra ZP, faktúrou GR8auction, a.s., faktúrou Notárskeho úradu, výpisom z účtu žalobcu, faktúrou EVOL, s.r.o., záverečnou správou výkonu ZP, protokolom o odovzdaní vozidla zo dňa 28.05.2010, sadzobníkom poplatkov, kúpnou zmluvou zo dňa 16.07.2010, oznámením o výkone záložného práva, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 10.10.2008, oznámením o schválení úveru zo dňa 07.10.2008, poštovým podacím hárkom, znaleckým posudkom č. 70/2010, zmluvou o obchodnom zastúpení a zistil tento skutkový a právny stav.

10. Žalobca v rámci prednesu k žalobe uviedol žalovaní uhradili 4 splátky po 148,24 Eur a piatu splátku vo výške 178,24 Eur. Spolu uhradili sumu 771,20 Eur. Uvedené skutočnosti vyplývajú z finančného plánu zo dňa 19.07.2012. Čo sa týka rozdielu medzi odoslanou sumou predajcovi Milanovi Škodovi vo výške 147.552,- Sk a výškou poskytnutého úveru uvedeného v zmluve o úvere vo výške 143.736,- Sk, rozdiel predstavuje vyplatenú províziu predajcovi auta. Čo sa týka sumy 127.200,- Sk uvedenej ako financovaná čiastka oznámení o schválení zo dňa 07.10.2008 a sumou poskytnutého úveru 143.736,- Sk rozdiel tvorí spracovateľský poplatok uvedený na druhej strane zmluvy o úvere vo výške 16.536,- Sk. Čo sa týka nákladov na realizáciu záložného práva, tieto tvoria sumu 764,55 Eur a pozostávajú zo sumy 328,30 Eur (faktúra spoločnosti GR8auctions, a.s.), zo sumy 19,75 Eur, ako alikvótna časť nákladov za registráciu začatia výkonu záložného práva (faktúra Notárskeho úradu č. 69/10) a zo sumy 416,50 Eur za odobratie auta (faktúra EVOL, s.r.o.). výťažok z predaja motorového vozidla bol vo výške 650,- Eur s tým, že žalobca ponížil časť nákladov na realizáciu záložného práva na sumu 495,50 Eur a zo zvyšného výťažku si uspokojil nároky týkajúce sa úrokov z úveru, prípadne istiny.

11. Dňa 07.10.2008 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaní 1.) a 2.) ako dlžník a spoludlžník zmluvu o úvere, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkom úver vo výške 143.736,- Sk (4.771,16 Eur) za účelom kúpy motorového vozidla, ktorý mali žalovaní splácať v 60tich mesačných splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.10.2008 s konečnou splatnosťou 20.10.2013 v sume 4.466,- Sk (148,24 Eur). Úroková sadzba bola 26,83 %, RPMN 31,75%, s celkovým súčtom všetkých platieb 264.960,- Sk (8.795,06 Eur). K zmluve boli pripojené aj všeobecné obchodné podmienky (VOP). Na zabezpečenie pohľadávok z úveru dňa 07.10.2008 bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva, kde zálohom bolo motorové vozidlo, na kúpu ktorého bol poskytovaný úver. Kúpna cena vozidla je v tejto zmluve uvedená vo výške 159.000,- Sk (5.277,83 Eur).

12. Listom zo dňa 07.10.2008 oznámil žalobca predajcovi motorového vozidla (T.), že žiadosť o úver bola schválená a cena vozidla je 159.000,- Sk, prvá zvýšená splátka je 31.800,- Sk, financovaná čiastka je 127.200,- Sk s výškou splátok 4.416,- Sk v počte 60 (čl 90).

13. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že predajcovi motorového vozidla (T.) bola uhradená suma 147.552,- Sk (4.897,83 Eur).

14. Podľa finančného plánu žalovaní uhradili celkovo sumu 771,20 Eur (súčet súm v položke „splatená čiastka“) (čl. 47).

15. Listom zo dňa 10.02.2010 boli žalovaní upozornení na nesplácanie záväzkov zo zmluvy o úvere a na to, že pokiaľ bude v omeškaní s úhradou splátky o viac než 3 mesiace, bude vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Listom zo dňa 01.03.2010 žalobca vyhlásil mimoriadnu predčasnú splatnosť úveru podľa bodu 19 VOP k 09.03.2010, nakoľko žalovaní boli v omeškaní s úhradou splátky o viac než 3 mesiace a boli vyzvaní na úhradu dlhu vyčísleného podrobne v tomto liste.

16. Z kúpnej zmluvy zo dňa 6.07.2010 (uzatvorenej medzi R. ako predávajúcim a Ivanom Šimkom ako kupujúcim) ako aj z tvrdenia žalobcu vyplýva, že výťažok z predaja motorového vozidla bol vo výške 650,- Eur.

17. Z faktúry od spoločnosti GR8 Auctions a.s. vyplýva, že náklady súvisiace s predajom motorového vozidla boli účtované v sume 328,30 Eur. Faktúrou č. 69/10 bola Notárskym úradom žalobcovi fakturovaná suma 19,75 Eur za registráciu začatia výkonu záložného práva vo vzťahu k predmetnému motorovému vozidlu. Faktúrou č. XXXXXXX bola žalobcovi od spoločnosti EVOL s.r.o. fakturovaná suma 416,50 Eur za odobratie predmetu leasingu.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná oboznámiť podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

27. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

28. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

29. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

30. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaní 1.) a 2.) zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže sa jedná o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri právnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov.

32. Súd preskúmal predmetnú zmluvu, pričom zistil, že táto neobsahovala náležitosti podľa citovaných ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) a k) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. V zmluve sa uvádza iba toľko, že žalovaní 1.) a 2.) sa zaväzujú splatiť úver v 60 mesačných splátkach vo výške po 4.466,- SK (148,24 Eur). Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.

Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška mesačnej splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. V danom prípade to tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť iba na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú (bez toho, aby mal dlžník možnosť si uvedené skontrolovať) v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je v zmluve presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky splatené dlžníkom započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Okrem toho súd poukazuje na to, že v zmluve absentuje aj náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z., a to priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver. Absenciu uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona.

33. Súd pre úplnosť dodáva, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia, ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR a predtým zákonom 258/2001 Z.z.), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon č. 258/2001 Z.z. vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v prejednávanej veci najmä nedostatok rozčlenia splátok na istinu, úrok a poplatky) nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. I napriek uvedenému, keby aj absencia náležitosti - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nemala spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, neuvedenie priemernej hodnoty RPMN by aj tak spôsobilo bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, a to aj podľa výkladu rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z 09.11.2016, pretože tento v bode 69, 70 a 72 prakticky konštatoval to, že porušenie takej povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je ročná percentuálna miera nákladov, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť by spôsobila absencia takej náležitosti, ktorá svojou povahou môže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaj o priemernej hodnote RPMN, ktorý v zmluve absentoval, je nepochybne takým údajom, ktorý má vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku v porovnaní s inými úvermi dostupnými na trhu, keďže ide o ukazovateľ výhodnosti úveru. Táto náležitosť má podstatný vplyv pri rozhodovaní sa spotrebiteľa o tom, či sa mu daný úver za danej RPMN a úrokovej sadzbe poskytovaný žalobcom vlastne oplatí, resp. či je dôvodné hľadať a využiť služby iného poskytovateľa úverov za RPMN nižšej, než ponúka žalobca tak, aby sa táto čo najviac približovala tej priemernej RPMN, za ktorú sú úvery na trhu bežne dostupné.

34. Zmluva o úvere taktiež obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov v nesprávnej výške, aj takýto nedostatok vyhodnotil súd tak, ako keby v zmluve o úvere ročná percentuálna miera nákladov nebola uvedená s ohľadom na to, že klamlivé alebo nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za splnenie si zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaja v súlade s § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ak je v predmetnej zmluve o úvere RPMN uvedená vo výške 31,75 %, zo základných parametrov zmluvy (výška úveru 4.222,27 Eur, pravidelná mesačná splátka 148,24 Eur, počet splátok 60, dodatočné náklady

- spracovateľský poplatok 548,89 Eur) možno vyvodiť záver, že RPMN mala byť v zmluve správne uvedená minimálne vo výške 51,25 % (porovnaj http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/ spotrebitelsky- uver-rpmn-rpsn.php alebo http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn).

35. Navyše je potrebné uviesť, že keby aj zmluva obsahovala správny údaj o RPMN, úrok vo výške 26,83 % súd považuje za neprimeraný s poukazom na priemernú úrokovú mieru z úverov v rozhodnom období (15 %). Podľa názoru súdu v prejednávanom prípade je toto ustanovenie zmluvy týkajúce sa úroku z úveru pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka) ako aj pre jeho neprijateľnosť (§ 53 Občianskeho zákonníka) absolútne neplatné. Dojednaná výška úrokov zo zmluvy spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Žalobca by bez akéhokoľvek pričinenia získal neprimerane navýšenú sumu.

36. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovou mieru v dobe jej ujednania obvyklú, stanovenú s prihliadnutím k najnižším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozhodnutie NS ČR č. 21 Cdo 1484/2004). Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti. V konaní mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovaným úver v skutočnej výške 127.200,- Sk (4.222,26 Eur) a nie vo výške 143.736,- Sk (4.771,16 Eur) ako je uvedené v zmluve. Rozdiel týchto súm tvoril spracovateľský poplatok vo výške 16.536,- Sk (548,89 Eur), ktorý si žalobca zahrnul v zmluve o úvere do istiny. Uvedené potvrdil aj samotný žalobca a žalovaný a táto skutočnosť vyplýva aj z písomnosti adresovanej predajcovi motorového vozidla (čl. 90 spisu). Žalovaní 1.) a 2.) celkovo uhradili splátkami sumu 771,20 Eur a výťažok z predaja motorového vozidla bol vo výške 650,- Eur. Vychádzajúc z uvedeného pri konštatovaní, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok na zaplatenie sumy 2.801,06 Eur, ktorá suma predstavuje sumu skutočne poskytnutého úveru 4.222,26 Eur - 771,20 Eur (splátky uhradené žalovanými) - 650,- Eur (výťažok z predaja motorového vozidla). Vo zvyšku požadovaného kapitalizovaného úroku z úveru vo výške 26,83 % od 20.04.2009 do 09.03.2010 v sume 1.084,76 Eur ako aj požadovaného kontinuálneho úroku z úveru vo výške 26,83 % ročne zo sumy 4.608,89 Eur od 10.03.2010 súd žalobu zamietol.

38. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Nakoľko žalovaní 1.) a 2.) sú v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy 2.801,06 Eur od 10.03.2010 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 10.03.2010 (prvý deň omeškania žalovaných s dlžnou sumou, t.j. deň nasledujúci po vyhlásení splatnosti) predstavovala 1 % ročne (1 % + 8 % = 9 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013. V často o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 68,83 Eur vo výške 9,25 % ročne resp. 9 % ročne zo sumy 4.608,89 Eur od 20.04.2019 do 09.03.2010 (deň vyhlásenia predčasnej splatnosti) súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca súdu nepreukázal a akých konkrétnych súm a za aké obdobie bol tento úrok vyčíslený. Aj vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nebolo možné priznať úrok z omeškania zo splátok, ktoré obsahujú úrok a prípadné poplatky.

42. Podľa § 151 l ods. 3 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

43. Súd mal ďalej v konaní preukázané, že žalobcovi vznikli účelne vynaložené náklady v súvislosti s výkonom záložného práva a to minimálne vo výške 495,50 Eur (sumu, ktorú si žaloba v žalobe uplatnil), keďže z doložených faktúry spoločností GR8 auctions, a.s., Notárskeho úradu a EVOL s.r.o. ako aj z výpisov z účtov žalobcu vyplýva, že žalobca uhradil tieto náklady v sume 764,55 Eur. preto súd priznal žalobcovi sumu 495,50 Eur ako náklady v súvislosti s výkonom záložného práva.

44. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.257,98 Eur (istiny, vyčíslený dlžný úrok, vyčíslený úrok z omeškania a náklady výkonu záložného práva), úspešný bol v časti 3.296,56 Eur, čo predstavuje 53%. Keďže žalobca mal úspech len čiastočný (v polovičnej časti) súd rozhodol, tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).