Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-288-2017.pdf
PDF · 99.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/288/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 812 08, IČO: 47 258 713, zast. JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti žalovanému U. U., O.. X.X.XXXX, naposledy bytom G. XX, M., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, o zaplatenie 710,83 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 37C/1/2014-107 zo 6.júna 2016
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania. Trovy odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu o zaplatenie sumy 710,83 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 686,93 eura od 1.12.2010 do zaplatenia zamietol a vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom je žalobkyňa povinná nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 148,59 eura, v prospech právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Vychádzal zo zistenia, že do konania na strane žalovaného vstúpil z vlastnej iniciatívy vedľajší účastník, ktorý žalobkyňou uplatnený nárok v konaní neuznal a na obranu žalovaného vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 5.6.2014 vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky uplatnenej žalobkyňou dôvodiac tým, že žalobca odstúpil od Úverovej zmluvy dňa 8.10.2010 s účinnosťou k 30.11.2010 kedy sa stal celý dlh splatným, pričom žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 13.6.2013 teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Vedľajší účastník poukázal na ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého odstúpením od Zmluvy sa Zmluva zrušila od začiatku a zanikla a preto žalovaný je povinný vydať iba bezdôvodné obohatenie. Vedľajší účastník si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Vo veci rozhodol Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 7.7.2014, č. k. 37C/1/2014-79 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 710,83 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 686,93 eura od 1.12.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 256,11 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 42,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 213,61 eura, v prospech právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav.
Na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 1.3.2010 poskytla žalobkyňa žalovanému klasický úver vo forme splátkového predaja vo výške 612,30 eura (predajná cena tovaru predstavovala výšku 680,30 eura a priama platba žalovaného výšku 68 eur). Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v 12-tich mesačných splátkach po 59,69 eura so splatnosťou prvej splátky najskôr do 15.4.2010, pričom termín splatnosti splátky bol dohodnutý v 15-ty deň kalendárneho mesiaca. Súčet mesačných splátok predstavoval sumu 716,28 eura. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 30% (Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 1.3.2010 na č.l. 6). Podľa čl. V bod V.-3 Všeobecných podmienok, ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní (Všeobecné obchodné podmienky na druhej strane č. l. 6). Žalobkyňa poskytla v zmysle uzavretej Zmluvy so žalovaným predajcovi tovaru sumu vo výške 612,30 eura (potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 7.3.2014 na č.l. 32). Z platobnej histórie úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný neuhradil žalobkyni ani jednu splátku (platobná história na č.l. 33). Žalobkyňa listom zo dňa 8.10.2010 odstúpila od Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z dôvodu omeškania žalovaného so splácaním úveru a zároveň žalovanému oznámila, že ku dňu 30.11.2010 sa stal splatným úver v celom rozsahu, pričom žalovaného vyzvala na úhradu dlžnej sumy vo výške 710,83 eura zloženej zo sumy 358,14 eura, t.j. dlžných mesačných splátok úveru, t.j. úverovej istiny vrátane úrokov po lehote splatnosti ku dňu účinnosti odstúpenia, zo sumy 328,79 eura, t.j. úverovej istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od Zmluvy, zo sumy 23,90 eura, t.j. zmluvnej pokuty za omeškania so splácaním úveru (odstúpenie od Úverovej zmluvy zo dňa 8.10.2010 na č.l. 5). Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, t. j. dňa 1.3.2010 (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia, keďže vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom. Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.) a tak ako každý iný účastník konania, tak aj vedľajší účastník, vystupujúci na strane žalovaného, má právo garantované jednak Ústavou SR v čl. 47 ods. 2, ako aj ustanoveniami O.s.p. na to, aby sa dal zastúpiť. Celkovú sumu priznaných trov právneho zastúpenia tvorí odmena vypočítaná podľa ust. § 10 ods.1, § 13a ods. 1, § 16 ods.3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška),
- prevzatie a príprava zastúpenia - odmena 41,49 eura, režijný paušál 8,04 eura,
- písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k žalobe zo dňa 5.6.2014 - odmena 41,49 eura, režijný paušál 8,04 eura,
- písomné podanie vo veci samej - odvolanie voči rozsudku zo dňa 28.11.2014 - odmena 41,49 eura, režijný paušál 8,04 eura, Vychádzajúc z uvedeného súd rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 148,59 eura k rukám jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
2. V podanom odvolaní žiadal žalobca vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalobcu a vedľajšieho účastníka z dôvodu neúčelnosti zmeniť rozhodnutie a priznať opačne trovy žalobcovi alebo zrušiť vo výroku o trovách konania. Čo sa týka trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, mal za to, že tieto sú priznané neoprávnene a nejde o účelne vynaložené trovy. Vedľajší účastník je totiž združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Pritom podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Účelom združenia podľa jeho stanov je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§3, ods.5, zákona č. 250/2007 Z.z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§93, ods.2 O.s.p.). Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Preto ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstúpilo), musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť len v mimoriadne ťažkých právnych veciach. V opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len „vo vstupe“ do konania spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny. Tým združenia namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa vstupuje do konania už zastúpené právnym zástupcom. Podľa názoru žalobcu v danom prípade nieje účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože takéto úkony má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu I. stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu k novému prerokovaniu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to zaplatený súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia za jeden právny úkon + režijný paušál + DPH, a to na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Československej obchodní banke a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX. Žalobca súčasne informoval súd, že s účinnosťou odo dňa 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčení spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONÁL FINANCE SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONÁL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990 B., ktorá sa stala jej právnym nástupcom.
3. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania v rozsahu odvolacích dôvodov podľa § 380 CSP, preskúmal napadnuté výroky rozsudku o trovách konania a zistil, že odvolanie je neopodstatnené a rozsudok, ktorý má charakter uznesenia vo výroku o trovách konania je treba potvrdiť podľa § 387 CSP.
4. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
5. Procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný CSP v § 161 ods.1 ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu - vada tejto podmienky je však reglementovaná samostatne v § 365 ods.1 písm. c)] a procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Vadu predpokladanú v § 365 ods.1 písm. a) CSP má tak konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek naznačeným nedostatkom. Na účely odvolania môže ísť o nasledujúce nedostatky: 1. Nedostatok žaloby, 2. Právomoc súdu, 3. Príslušnosť súdu, 4. Procesná subjektivita, 5. Procesná spôsobilosť, 6. Prekážka začatého konania a 7. Prekážka rozsúdenej veci.
6. Konanie na súde nemá ani jeden z uvedených nedostatkov.
7. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody.
8. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a preto ani nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
9. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10. Žalovaným v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde bolo takou inou vadou postihnuté.
11. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne, lebo majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
13. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
14. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie rozhodoval ešte pred účinnosťou CSP zák. č. 160/2015 Z.z., t.j. pred 1.7.2016, a preto správne aplikoval § 142 ods.1 CSP a podľa zásady úspechu vo veci priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania a žalovanému nepriznal trovy, pretože žalobca nemal úspech vo veci (teraz už § 262, § 255 ods.1 CSP).
15. Na zvýraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozsudku súdu prvej inštancie je treba uviesť, že aj keď v tomto konaní vystupoval vedľajší účastník, jeho účasť bola nutná, lebo žaloba bola zamietnutá a ochrana práv a záujmov žalovaného bola naplnená tým, že zástupca vedľajšieho účastníka mal priznané trovy konania vo výške 148,59 €.
16. Treba uviesť, že správne súd prvej inštancie po zániku spol. CETELEM, a.s. Bratislava pokračoval so spol. BNP PARIBA PERSONAL FINANCE SA (č.l. 120 uznesenie zo dňa 23.1.2017), lebo došlo k zmene podľa § 470 ods.1 CSP a pokračoval tak súd s právnym nástupcom pôvodnej spoločnosti podľa zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I (dôsledne toto uznesenie a podrobne odôvodnil podľa § 64 CSP).
17. V konaní o zaplatenie 710,83 € s prísl., bol úspešný žalovaný zastúpený opatrovníčkou tak, že žaloba bola zamietnutá a úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 686,93 € od 1.12.2010 do zaplatenia taktiež boli zamietnuté, teda zásadný úspech žalovaného bol preukázaný (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR 7M Cdo/5/2012 z 20.3.2012). Najvyšší súd v uznesení vo veci 7M Cdo/5/2012 jasne uviedol, kedy sú predpoklady aplikácie ust. § 150 ods.1 OSP, kedy je preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu a keďže súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, aplikoval § 142 ods.1 O.s.p. a potom ust. § 150 O.s.p. nepoužil, lebo toto sa používa len vo výnimočných prípadoch, odvolacie dôvody sú neopodstatnené a nie sú namieste ani spomenuté rozhodnutie Ústavného súdu ČR nález I.ÚS 3819/13 (dostupné na www.conkout.cz) a nemožno ani aplikovať v danom spore z hľadiska efektívnosti a nadbytočných nákladov ani uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6M Cdo/9/2013 zo dňa 20.6.2014 tak ako to namietal v odvolaní žalobca.
18. Po účinnosti CSP je už iná úprava, vedľajší účastník v sporoch zanikol, preto odvolací súd ešte v záhlaví uvádza vedľajšieho účastníka a nie „intervenienta“, avšak na úspechu žalovaného to nič nemení v tomto spore, že trovy patria vedľajšiemu účastníkovi.
19. Výrok o trovách odvolacieho konania odôvodňuje odvolací súd § 396 CSP, lebo už nedošlo k vyjadreniu odvolania žalovaným zastúpeným Združením ako vedľajším účastníkom v odvolacom konaní.
20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.