Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-30-2016.pdf
PDF · 81.13 KB
No categories available
14Csp/30/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: Z.P. C., G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.Á. XX, XXX XX O., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: AB 2 B.V. so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07 043, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 EUR takto
rozhodol:
I. žalobu z a m i e t a ,
II. žalobkyňa n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu osobne podanou dňa 28.07.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 500 EUR a taktiež nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázala na to, že v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 29C/266/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2016 a vykonateľnosť dňa 04.05.2016 bola žalobkyňa ako žalovaná v postavení spotrebiteľky a v tomto konaní bola v prevažnej miere úspešná, keďže žalovaný si voči nej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.598,52 EUR, avšak úspešný bol iba v časti o zaplatenie sumy 500,08 EUR, teda vo zvyšku vo zvyšku v sume 1.098,44 EUR súd žalobu zamietol. Žalobkyňa ďalej konštatovala, že súd v tomto konaní zistil porušenie jej spotrebiteľského práva zo strany obchodníka a v odôvodnení rozhodnutia uviedol: „Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmluve citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. j) spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. V danom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru o nesprávnosti výpočtu RPMN zo strany právneho predchodcu žalobcu, keď do celkových nákladov spotrebiteľa nezahrnul aj náklady za poskytnutú doplnkovú službu - poistenie pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, smrti alebo invalidity. Zmluvné dojednanie o poskytnutí uvedenej doplnkovej služby je súčasťou formulárovej zmluvy bez uvedenia, že žalovaná ako spotrebiteľ mohla poskytnutie uvedenej doplnkovej služby odmietnuť, preto súd vychádzal z predpokladu, že zmluvné dojednanie o uvedenej doplnkovej službe
bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, a preto náklady ktoré spotrebiteľovi vznikli s týmto poistením, mali byť zahrnuté do celkových nákladov pre účely výpočtu RPMN.“ Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa si ako spotrebiteľa uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje práva si musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 500 EUR, čo predstavuje necelú polovicu sumy, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju zamietnuť. Namietal nesplnenie podmienok hypotézy právnej normy s tým, že jeho procesná obrana spočíva v tom, že nie sú naplnené podmienky hypotézy právnej normy, a to konkrétne ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa, na základe ktorého žalobca odvodzuje svoj hmotnoprávny nárok v znení: Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ďalej poukázal na to, že: „Nespochybňuje to, že žaloba na plnenie bola čiastočne zamietnutá a nespochybňuje ani odôvodnenie rozsudku OS Prešov sp. zn. 29C/266/2015, v ktorom súd aplikoval výklad právnej normy a dospel k právnemu názoru o bezodplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, ale žalovaný spochybňuje to, že sa spotrebiteľ domohol porušenie práv, tak ako ich ustanovuje zákon č. 250/2007 Z.z. a osobitné predpisy (kumulatívna podmienka). Uvedené rozhodnutie sp. zn. 29C/266/2015 nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný zastáva právny názor, že nie každé rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol o čiastočnom zamietnutí žaloby možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, ale len také, z ktorého je zrejmé, že žalovaný skutočne porušil tento zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný musí poukázať pri výklad predmetnej hmotnoprávnej normy o tzv. finančné zadosťučinenie spotrebiteľa, že toto právo pre spotrebiteľa zakotvil zákonodarca do nášho právneho poriadku v roku 2004 zákonom č. 616/2004 Z.z. ustanovenie § 26 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. predchádzajúcej právnej úpravy je totožné s aktuálnym znením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. od ktorého žalobca odvodzuje svoj údajný právny nárok. Žalovaný prvotne pri výklade zmyslu a obsahu právnej normy o finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa siahol po dôvodovej správe k zákonu, ktorá v tomto smere nie je obzvlášť rozsiahla, žalobca cituje z dôvodovej správy k ust. § 3: Z jednoznačnej špecifikácie práv spotrebiteľa v tomto ustanovení so zvýraznením postupnosti ochrany života a zdravia spotrebiteľa, vyplýva aj nárok na výrobky a služby v kvalite, ktorá zodpovedá technickým predpisom na výrobky alebo služby, ktoré nevykazujú zjavné vady. Náhrada škody a finančné zadosťučinenie je záverečných prostriedkom ochrany spotrebiteľa v prípade, že preventívne pôsobenie nesplní svoj účel, aby boli nahradené alebo zmiernené následky.“ Žalovaný sa podporne taktiež bránil voči uplatnenému nároku aj námietkou premlčania z dôvodu, že mu nie je zrejmé, v akom časovom okamihu došlo k údajnému porušeniu práv spotrebiteľa, pričom z naformulovanej žaloby sa dá usúdiť, že momentom predzmluvných rokovaní, kedy sa skúmala bonita žiadateľa o úver t.j. ku dňu 15.05.2012 t.j. majetkové právo na finančné zadosťučinenie nebolo uplatnené v lehote troch rokov odo dňa, kedy spotrebiteľovi prislúchala žaloba.
3. Žalobkyňa v rámci výsluchu pred súdom poukázala na to, že úver od spoločnosti Home Credit Slovakia brala vtedy, keď mala prácu a prvotne splátky aj riadne uhrádzala, avšak keď prišla o prácu, žiadala, aby jej boli umožnené nižšie splátky, avšak jej žiadosti nebolo vyhovené a následne od nej, cestou súdu, žiadali zaplatenie celej sumy naraz, pričom v konaní bola úspešná, keďže rozsudok znel tak, že má doplatiť iba 500 EUR a oni od nej žiadali 1.700 EUR. K výške uplatneného nároku uviedla, že žalovaný sa chcel na jej úkor obohatiť o cca 1.000 EUR, preto žiada zadosťučinenie vo výške 500 EUR, čo je 50 %.
4. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
5. Žalobkyňa v rámci žaloby citovala iba poslednú vetu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.. Súd ale poukazuje na to, že z prvej vety citovaného ustanovenia vyplýva, že proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Z uvedenej citácie zákona, podľa názoru súdu, nepochybne vyplýva, že právo na primerané finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať vtedy, ak sa spotrebiteľ aktívne domáha ochrany svojich práv, teda vystupuje v postavení žalobcu, resp. pokiaľ vystupuje v postavení žalovaného a vzájomným návrhom uplatnil nárok voči dodávateľovi a v takomto konaní bol úspešný. V tomto prípade možno hovoriť o splnení hmotnoprávnej podmienky citovaného zákonného ustanovenia. V danom prípade si ale žalobkyňa svoj nárok uplatňuje na základe pôvodného konania, v ktorom žalovaný vystupoval ako žalobca a uplatňoval si svoj nárok voči žalobkyni ako žalovanej. Keďže nebola splnená podmienka ustanovená týmto zákonom, súd nárok žalobkyne zamietol. 6. Súd taktiež poukazuje na to, že spotrebiteľ môže mať nárok na „zadosťučinenie“, teda nápravu určitej krivdy, ujmy, ktorá ale musí byť v konaní zároveň preukázaná. Žalobkyňa v rámci svojho výsluchu žiadnym spôsobom konkrétne nešpecifikovala, či jej nejaká ujma vznikla a v čom táto ujma spočíva. Súd má taktiež za to, že žalobkyňa už v pôvodnom konaní docielila satisfakciu v tom zmysle, že súd konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov a žalobkyni bola uložená povinnosť vrátiť iba reálne poskytnuté plnenie bez akéhokoľvek navýšenia.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že predmetný spor považoval za špecifický s ohľadom na nejednotnosť praxe súdov ohľadom rozhodovania o uplatnenom nároku a teda aj skutočnosť, že žalobkyňa sa mohla domnievať, že na základe pôvodného konania, v ktorom bola pomerne úspešnejšia sa môže domáhať aj nároku uplatneného v tomto konaní, čo súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).