Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-197-2016.pdf
PDF · 209.06 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/197/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobkyne : U. X., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. Š. XX, štátna občianka Slovenskej republiky, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa 5/A proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o. so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, zast. advokátska kancelária De minimis, spol. s r. o., so sídlom Bratislava, Lovinského 22, IČO: 36 868 949, v spore o zaplatenie sumy 715,85 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 715,85 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 715,85 Eur počnúc od 12.01.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu žalobkyne proti žalovanému sčasti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 715,85 Eur počnúc od 22.12.2016 do 11.01.2017 z a m i e t a .
III. P r i z n á v a náhradu trov konania žalobkyni od žalovaného v rozsahu 100%.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť SR súdny poplatok vo výške 42,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Lučenec dňa 22.12.2016 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 715,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc od 22.12.2016 do zaplatenia, z titulu bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1 ). Na základe vyššie menovanej zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 300,-Eur. Súčasne žalobkyňa uzatvorila so žalovaným súvisiacu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti žalovaného od žalobkyni na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj len ako „Zmluva o doplnkovej službe č.1 ). Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2 ). Na základe vyššie menovanej zmluvy poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 660,-Eur. Súčasne žalobkyňa uzatvorila so žalovaným súvisiacu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti žalovaného od žalobkyni na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej ako „Zmluva o doplnkovej službe č.2 ).
2. Na základe Zmlúv o doplnkovej službe č. 1 a č. 2 sa žalovaný zaviazal, že žalobkyni bude za odmenu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí finančnej hotovosti, ktorá je určená na úhradu splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa má za to, že Zmluvy o doplnkovej službe majú k Zmluvám o spotrebiteľskom úvere akcesorickú povahu, aj keď je táto zmluva uzatvorená na osobitnej listine. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby dojednanie o spoplatnení hotovostného inkasovania splátok bolo zahrnuté priamo v zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Podľa žalobkyni žalovaný práve takýmto spôsobom obchádzal zákon tým, že dojednal osobitnú zmluvu, hoci poplatok za hotovostné inkasovanie splátok nevyberal osobitne, ale zahrnul ho do splátky úveru. Odplata za doplnkové služby, ktoré boli predmetom Zmlúv o zabezpečení splátok úveru bola pri doplnkových zmluvách percentuálne vo výške 51,50 % z poskytnutých úverov. Žalobkyňa má za to, že Zmluvy o zabezpečení splátok úveru sú doplnkovou službou, ktoré sú spojené a úzko súvisia so spotrebiteľskými úvermi. Z tohto dôvodu by sa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1 a 2 a s nimi súvisiace Zmluvy o doplnkovej službe č. 1 a č.2 mali posudzovať ako jeden celok. Akcesorický charakter Zmlúv o doplnkovej službe k Zmluvám o spotrebiteľských úveroch možno priamo dovodiť aj z bodu 1.1 každej priloženej Zmluvy o doplnkovej službe. V súvislosti s uzavretými Zmluvami o doplnkovej službe č.1 a č. 2 žalobkyňa poukázala na to, že tieto Zmluvy nie sú samostatne označené číslom.
3. Žalobkyňa poukázala na § 52a Občianskeho zákonníka (ďalej ,,OZ“): ,,Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami“. Zmluvy o doplnkovej službe č.1 a č. 2 boli nevyhnutnou podmienkou na uzatvorenie Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2. Je nelogické, aby žalobkyňa z vlastnej vôle pristupovala a požadovala uzatvorenie Zmlúv o doplnkovej službe č. 1 a č. 2, čím sa poskytnuté úvery predražili, nakoľko musí platiť ešte aj odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude vyberať splátky úveru u nej v domácnosti. Táto služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť žalobkyne, ale bola daná len ako podmienka poskytnutia úverov. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného v čase podpisu Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2 má byť odmena za doplnkovú službu zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľskými úvermi, a teda aj do RPMN. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že žalovaný: v Zmluvách o spotrebiteľských úveroch nesprávne uvádza RPMN, pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty zo súvisiacich zmlúv je niekoľkonásobne vyššia. V skutočnosti teda spotrebiteľka - žalobkyňa za úver zaplatí celkom 86% odplatu zo sumy poskytnutých úverov, čo je doslova úžernícke plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Z tohto vyplýva absolútna neplatnosť právneho úkonu ako celku. Ak zákonu alebo dobrým mravom odporujú zmluvy o spotrebiteľských úveroch v časti odplaty, je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako celok.
4. Predmetné Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1 a č. 2, na základe ktorých boli poskytnuté peňažné prostriedky neobsahujú náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len ako zákon 129/2010 Z. z.) a súčasne v nich nachádza viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z .z. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať:
- v súlade s písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - musí byť uvedená konkrétnym dátumom; - v súlade s písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, čo v zmluvách o spotrebiteľských úveroch absentuje. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu podpisu spotrebiteľských zmlúv, musia zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahovať okrem iného aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (musí byť uvedená konkrétnym dátumom). V prípade, že údaj o konečnej splatnosti v zmluve absentuje považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, čoho si musel byť žalovaný ako odborne a právne znalý dodávateľ vedomý. V Zmluvách o spotrebiteľskom úvere č.1 a č. 2 nie je uvedený konkrétny dátum, predstavujúci termín konečnej splatnosti úveru. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsahujú iba údaj týkajúci sa počtu splátok (60). Úmyslom zákonodarcu bolo, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný a uzrozumený so skutočnosťou, kedy má nastať konečná splatnosť poskytovaného úveru. V predmetných Zmluvách o spotrebiteľských úveroch súčasne v súlade s § 9 ods.
2 písm.k) absentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo má taktiež za následok, že poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. S dôrazom na tzv. legálny výklad (dôvodová správa) daného ustanovenia je potrebné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný v akej výške, ako dlho a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky. Spotrebiteľ má už pri podpise zmluvy vedieť aká pomerná časť z každej uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká časť na úroky a aká časť bude pripísaná na úhradu poplatkov. Predmetné zmluvy neobsahujú žiadne dojednania, z ktorých by uvedené bolo zrejmé. Predložené zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzavreté medzi účastníkmi konania zákonom požadované náležitosti neobsahujú. V súvislosti s uvedenou argumentáciou poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 11Co/127/2015 zo dňa 20.04.2015.
5. V rámci samotného textu Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2 nie je nijakým spôsobom špecifikované, aký predmet plnenia je ponúkaný spotrebiteľovi za platbu poplatku za garantovanú službu. Nakoľko v texte zmluvy absentuje okruh plnení, ktoré majú byť poskytované spotrebiteľovi ako protiplnenie za poplatok za garantovanú službu je zrejmé, že v zmluvách absentuje skutočné protiplnenie pre spotrebiteľa. Z uvedeného možno vyvodiť, že z dôvodu neurčitosti a absencie skutočného protiplnenia pre spotrebiteľa je možné opodstatnene považovať poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, t. j. za neplatný, keďže dojednaním „iluzórneho“ poplatku došlo k prehĺbeniu nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom v predmetnom úverovom vzťahu.
6. Na základe vyššie uvedeného možno označiť konanie žalovaného ako úžernícke konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu ako celku. V danom prípade ide i o obchádzanie zákona, keďže žalovaný protiplnenie za poskytnutie úveru rozložil na tri sumy, a to na: zdanlivo primeraný úrok, poplatok za garantovanú službu, poplatok za výber splátok úveru. Má za to, že Zmluvy o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2 je nutné považovať za absolútne neplatné právne úkony. Dôsledkom absolútnej neplatnosti Zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. 1 a č. 2 je, že žalovaný mal nárok iba na vrátenie istiny poskytnutých úverov, t.j. iba na vrátenie takých súm, ktoré boli reálne žalobkyni poskytnuté na základe Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2. Súvisiacim dôsledkom je súčasne aj skutočnosť, že všetky peňažné plnenia žalobkyne prijímané nad rámec istiny jednotlivých poskytovaných úverov, je nutné považovať za bezdôvodné obohatenie, nakoľko došlo k získaniu peňažných prostriedkov zo strany žalovaného na úkor žalobkyne bez právneho titulu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Košice II zo dňa 04. októbra 2013, č. k. 36C/69/2011, podľa ktorého ,,zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, v ktorej je uvedený administratívny poplatok a zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru týkajúca sa odmeny za hotovostný výber splátok úveru je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná. K tomuto záveru dospel súd s ohľadom na zistenú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha je daná skutočnosťou, že zmluvná podmienka (administratívny poplatok) netýkajúca sa hlavného predmetu plnenia a odmeny za toto plnenie (odmenou je dohodnutý úrok za poskytnutie úveru) je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa, keď za bližšie neurčené služby spoločnosti Provident Financial, s.r.o. musí spotrebiteľ zaplatiť poplatok, ktorý vo svojom rozsahu takmer zodpovedá dohode o odmene za poskytnutie celého úveru, t.j. tento bližšie neidentifikovaný poplatok zdvojnásobuje výdaje spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru, týkajúca sa odmeny za hotovostný výber splátok úveru taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nakoľko táto zmluvná podmienka je dohodnutá jednoznačne a zjavne v neprospech spotrebiteľa, keď za v zásade spotrebiteľom nepožadovanú službu - osobné vyberanie splátok úveru prostredníctvom pracovníkov spoločnosti Provident Financial, s.r.o. má spotrebiteľ zaplatiť sumu, ktorá predstavuje viac ako polovicu z poskytnutého úveru. Z čoho jednoznačne vyplýva, že takto dohodnutá odmena za osobné inkasovanie splátok úveru podstatne a niekoľkonásobne zvyšuje výdaje spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Aj keď ide o samostatnú zmluvu, táto zmluva priamo súvisí so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere“. Tiež dala do pozornosti aj rozhodnutie Okresného súdu Lučenec zo dňa 14.03.2013, sp. zn.: 12C/63/2013 aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2013, sp. zn.: 41Cob/139/2012.
7. Plnenie, ktoré spotrebiteľ poskytne žalovanému bez platného právneho titulu, zakladá na strane spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ,,ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal“. Bezdôvodné obohatenie predstavuje uhradená suma zo strany žalobkyne, ktorá presahuje reálne poskytnuté finančné prostriedky. Na základe predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je zrejmé, že žalobkyni bola od žalovaného poskytnutá celková čiastka úveru 300,- Eur (istina úveru vyplývajúca zo zmluvy). K predmetnej zmluve žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 474,54 Eur (súčet všetkých súm prislúchajúcich k položke „Čiastka“ v „Karte splátok“). Z uvedeného možno dovodiť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, nakoľko bez právneho titulu prijímal úhrady od žalobkyne nad rámec istiny úveru vo výške 174,54. Na základe predloženej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je zrejmé, že žalobkyni bola od žalovaného poskytnutá celková čiastka úveru 660,- Eur (istina úveru vyplývajúca zo zmluvy). K predmetnej zmluve žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 1201,31 Eur ( súčet všetkých súm prislúchajúcich k položke „Čiastka“ v „Karte splátok“). Z uvedeného možno dovodiť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, nakoľko bez právneho titulu prijímal úhrady od žalobkyne nad rámec istiny úveru za obdobie od 03.09.2014 do 21.05.2015. V súvislosti s neplatnými Zmluvami o spotrebiteľských úveroch č. 1 a č. 2 sa žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu vo výške 715,85 Eur ( súčet súm 174,54 Eur + 541,31 Eur ).
8. Na základe predžalobnej výzvy zo dňa 16.12.2016 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 21.12.2016. Žalobkyňa má za to, že žalovaný sa odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda odo dňa 22.12.2016, dostal do stavu omeškania s úhradou peňažného dlhu voči žalobkyni. Žalobkyňa si preto uplatňuje zákonné úroky z omeškania odo dňa 22.12.2016 do zaplatenia.
9. Žalovaný doručil Okresnému súdu v Lučenci dňa 25.01.2017 vyjadrenie k žalobe žalobcu uviedol, že neprijal od žiadneho svojho zákazníka plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode, a teda relevantnému právnemu titulu, čím je vylúčené, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť. V čase uzavretia Zmlúv o spotrebiteľských úveroch ako aj Zmlúv o doplnkových službách konal v súlade so zákonom a jeho postup bol správny. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že nie je na zvážení žalovaného, či odmenu zo zmluvy o doplnkovej službe zahrnie alebo nezahrnie do RPMN, pretože veličiny, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN sú stanovené kogentnou právnou úpravou, ktorú žalovaný musí dodržiavať. Vzhľadom na jednoznačné znenie § 2 písm. g) ako aj § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že odplaty za dobrovoľné doplnkové služby, či sankcie do RPMN nevstupujú. Poskytovanie doplnkových služieb je nielen úplne bežné na finančnom trhu, ale priamo právna úprava takéto počínanie umožňuje a počíta s ním. Žalovaný odmieta účelovú snahu žalobkyne spájať akcesorickú povahu záväzkov s výškou RPMN v tom, že odmenu za doplnkovú službu nezahrnul žalovaný do RPMN, čím malo dôjsť zo strany žalovaného k nesprávnemu určeniu výšky RPMN. Pravdou je, že mohol doplnkovú službu formálne včleniť do textu Zmlúv o spotrebiteľských úveroch s tým, že v prípade záujmu o túto službu by zákazník priamo v Zmluve o spotrebiteľskom úvere vyznačil, že má záujem aj o ňu. Práve z dôvodu prehľadnosti a nezameniteľnosti sa žalovaný rozhodol doplnkové služby vyčleniť do samostatných zmlúv, uvedenej na samostatnej listine s presným a vecným označením ako zmluvy tak, aby každému zákazníkovi bolo hneď zrejmé, že sa jedná o dva samostatné produkty. Odmena za doplnkovú službu podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch nepatrí do celkových nákladov, a teda nevstupuje do výpočtu RPMN, takže nie je dôležité, či doplnková služba je uvedená v samostatnej zmluve alebo ako voliteľná súčasť v Zmluvách o spotrebiteľských úveroch ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Každý zákazník sa sám rozhodne, či osloví žalovaného s požiadavku o poskytnutie úveru a rovnako sa slobodne rozhoduje, či v prípade poskytnutia úveru bude využívať doplnkové služby, ktoré nie sú podmienkou získania úveru. Výhradne žalobkyňa mohla zvoliť spôsob akým svoj dlh voči žalovanému splní. Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená, keďže sa jedná o dobrovoľnú službu, nie je podmienkou získania úveru, nezapočítava sa do RPMN. Zmluvy o doplnkovej službe obsahujú ustanovenia o predmete plnenia, ktoré je vyjadrené presnou a pevnou sumou. Predmet ako aj ceny sú v Zmluvách o doplnkových službách vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Je z nich zrejmé, aká je odmena ( nie poplatok ) za doplnkovú službu ako aj to, za čo sa táto odmena platí, t.j. v čom spočíva podstata služby. Za tohto stavu žalovanému nie je zrejmé, prečo by takúto doplnkovú službu v slobodnom trhovom prostredí nemohol poskytovať, pričom zákazníci žalovaného mali záujem riadne ju využívať. Žalovaný takúto službu nemohol poskytovať svojim zákazníkom zadarmo. Dohodnutú odmenu
je potrebné považovať za plne súladnú s dobrými mravmi, pretože zodpovedá nákladom spojeným s návštevou obchodného zástupcu svojho zákazníka ako je cestovné, strata času a pod..
10. Žalovaný ďalej uvádza, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 300,-Eur, obsahuje náležitosti predpokladané ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010. Rovnako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni 660,-Eur, obsahuje náležitosti predpokladané ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Termín konečnej splatnosti úveru je zrejmý z obidvoch zmlúv, pretože úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úverov a dlžnej sumy je 7. deň 60.týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaný v Zmluvách o úvere č. 1 a č. 2 uvádza výšku splátky ako jednu sumu. Rozpis každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a ostatné prípadné náklady sa poskytuje iba v prípadoch definovaných v § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. tzn., ak sa zmluvné strany dohodnú na amortizácii istiny, pričom v takom prípade platí, že zákazník má právo požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky podľa § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. , pričom amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedeným amortizácie istiny , úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; nie je však povinnosťou veriteľa uvádzať tieto údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere vždy, ale výlučne vtedy, ak sa dohodol so zákazníkom na amortizácii istiny, čo nebol daný prípad. V danom prípade preto bolo postačujúce, že v Zmluvách o úvere 1/ a 2/ bolo konkrétne definované, že počet splátok je 60 bola definovaná výška každej splátky ( výška každej splátky od prvej po poslednú je 6,73/14,70Eur, a výška poslednej splátky je 6,43/14,50 Eur ) , bola určená splatnosť každej splátky ( splatnosť prvej splátky nastáva 7.kalendárny deň po poskytnutí spotrebiteľského úveru ). Splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7.deň 60.týždňa po dni uzavretia zmluvy) , pričom je potrebné zohľadniť , že úroky , ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť jednotlivých zložiek celkových nákladov žalobcu spojených s poskytnutým úverom.
11. Žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že administratívny poplatok si účtoval v Zmluve o spotrebiteľskom úvere za administráciu, t.j. správu úveru. Z povahy a vecného názvu tohto poplatku vyplýva, že slúži výhradne na správu a riadenie konkrétneho spotrebiteľského úveru, nie ako odplata za užívanie požičanej istiny, ako je tomu pri úrokoch. Administratívny poplatok je v Zmluve o spotrebiteľskom úvere vyjadrený jasne, určito a zrozumiteľne.
12. Žalovaný upozornil na opomenutie synalagmatickej reštitúcie podľa § 457 Občianskeho zákonníka zo strany žalobcu. Keďže teda žalovaný na úkor žalobcu nezískal akékoľvek bezdôvodné obohatenie je dôvodné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na právoplatne ukončené veci, ktoré boli vedené na Okresnom súde Michalovce , sp.zn. 19C/164/2010, Okresného súdu Martin sp.zn. 15C/244/2014, Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 5C/114/2011, rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 7C/138/2014, Okresného súdu Prievidza sp.zn. 8C/183/2014, rozsudok Okresného súdu Košice 2 z 19.03.2015 sp.zn. 17C/73/2014.
13. Žalovaný zastáva názor, že dojednanie poplatku za garantovanú službu a o výške úroku nepodlieha v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 4 ods. 2 Smernice 93/13 a relevantnej judikatúry samostatnému súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku, alebo výšky tohto dohodnutého úroku, pretože ide vždy len o jednu časť ceny úveru. V súvislosti so Zmluvami o úvere č. 1 a 2 žalovaný neprevýšil odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery.
14. Žalobkyňa uzavrela každú Zmluvu o doplnkovej službe dobrovoľne. (so skutočnou, slobodnou a vážnou vôľou, nie v tiesni), čo preukazuje aj to, že:
- nie každý spotrebiteľ zmluvu o doplnkovej službe so žalovaným uzavrie;
- každá Zmluva o úvere je úplne nezávislá od skutočnosti, či dôjde alebo nedôjde k uzavretiu príslušnej Zmluvy o doplnkovej službe so spotrebiteľom;
- každá Zmluva o doplnkovej službe bola so žalobkyňou osobitne uzavretá až po uzavretí príslušnej Zmluvy o úvere. Nemohla teda podmieňovať uzavretie Zmluvy o úvere, keďže táto bola v čase podpisu Zmluvy o doplnkovej službe už uzavretá;
- žalovaný svojich obchodných zástupcov školí o dobrovoľnej povahe Zmluvy o doplnkovej službe, ktorí spotrebiteľov na túto skutočnosť upozorňujú. V prípade, ak by obchodný zástupca túto svoju povinnosť porušil (k čomu nedošlo) bolo by to porušením jeho zmluvných povinností k žalovanému, čoho dôsledkom by došlo k ukončeniu spolupráce s daným obchodným zástupcom. Žalovaný tak žalobkyni poskytoval na základe Zmluvy o doplnkovej službe reálne a ekonomicky náročné protiplnenie, ktoré ale žalovaný dokázal racionalizovať na pre spotrebiteľov primeranú výšku. Vyššie identifikované hlavné zmluvné podmienky, teda doplnková služba ako hlavný predmet plnenia a celková odmena ako cenové dojednanie sú pritom explicitne vylúčené zo súdneho prieskumu ich prijateľnosti podľa § 53 ods. 1 OZ. Právo EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa totiž vychádza z predpokladu, že priemerný spotrebiteľ si vie ustrážiť hlavné zmluvné podmienky konkrétnej zmluvy predovšetkým tým, či zmluvu uzavrie alebo nie, aj z toho dôvodu sú preto hlavné zmluvné podmienky vo všeobecnosti vylúčené zo súdneho prieskumu skúmania ich prijateľnosti.
15. Žalobkyňa sa na viacerých miestach žaloby snaží tendenčne spájať celkovú odmenu podľa Zmluvy o doplnkovej službe s odplatou podľa Zmluvy o úvere (t. z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom), aby potom jej prepočtami docielila prekvapivú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a odplaty podľa Zmluvy o úvere, ktorú potom sama dokonca považuje za úžernícku. Žalovaný takéto žalobkyne tvrdenia v celom rozsahu popiera pre ich nepravdivosť, pričom trvá na tom, že žalobkyňou uvedená výška RPMN a odplaty je nesprávna, pričom správne sú údaje uvedené v každej Zmluve o úvere. Žalobkyňa nemusela uzavrieť Zmluvu o doplnkovej službe, aby na základe Zmluvy o úvere získala spotrebiteľský úver a aby ho získala za ponúkaných podmienok, teda celková odmena podľa Zmluvy o doplnkovej službe sa nezahŕňa do:
- určenia najvyššej prípustnej odplaty podľa § 53 ods. 6 OZ; odplata aj celková odmena sú tak súlade s právnymi predpismi a dobrými mravmi;
- celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.; údaje v každej Zmluve o úvere o celkových nákladoch žalobkyne sú tak správne;
- celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; údaje v každej Zmluve o úvere o celkovej čiastke, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť, sú tak správne;
- výpočtu RPMN; údaje v každej Zmluve o úvere o výške RPMN sú tak správne.
16. Ustanovenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. používa pre oblasť spotrebiteľských úverov terminus technicus pre označenie odplaty - ceny, ktorým je spojenie „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“. V danom prípade ide o špeciálnu právnu úpravu definujúcu odplatu/cenu za spotrebiteľský úver. Inak povedané, odplatou za spotrebiteľský úver sú úroky a poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť (s výnimkou nepovinných doplnkových služieb). Medzi týmito zložkami odplaty za úver nerobí zákon č. 129/2010 Z. z. žiaden rozdiel. V konkrétnom prípade to znamená, že celkové náklady žalobkyne z každej Zmluvy o úvere tvorili len úrok a poplatok za garantovanú službu. Cenové dojednania, ktorými sú v každej Zmluve o úvere úrok a poplatok za garantovanú službu preto podľa § 53 ods. 1 OZ nepodliehajú samostatnému súdnemu prieskumu ich prijateľnosti, ale spoločne ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov podliehajú súdnemu prieskumu z pohľadu, či táto „celková“ odplata nepresahuje najvyššiu prípustnú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere, iba z pohľadu, či takáto celková odplata podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odplata podľa týchto Zmlúv o úvere je v súlade s právnymi predpismi, a tak aj s dobrými mravmi. Najvyššia prípustná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa § 53 ods. 6 OZ tak v Zmluve o úvere prekročená nebola, teda odplata a všetky jej zložky vrátane úroku a poplatku za garantovanú službu sú v súlade s právnymi predpismi, a tak nevyhnutne aj v súlade s dobrými mravmi.
17. Poplatok za garantovanú službu je len špecifikáciou cenového dojednania každej Zmluvy o úvere, ktorou sa poskytuje finančná služba - úver, a jeho súdny prieskum je tak v súlade s § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 6 OZ prípustný iba podľa § 53 ods. 6 OZ spolu s príslušným úrokom, teda pri posudzovaní celkovej odplaty za príslušný úver. Poplatok za garantovanú službu je v každej Zmluve o úvere vyjadrený jasne, zrozumiteľne a určito, pričom bol v čase uzatvorenia každej Zmluvy o úvere prípustným a zákonom dovoleným poplatkom, pretože ho predpokladal aj § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj čl. 3 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v platnom znení (ďalej len „smernica 2008/48“). Súdny dvor EÚ k uvedenému ustanoveniu judikoval, že „táto smernica neobsahuje hmotnoprávne pravidlá týkajúce sa typov poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať“ (rozsudok z 12. júla 2012, vec C-602/10, SC Volksbank România SA, bod 65). Je teda zrejmé, že ani samotná smernica 2008/48 nestanovuje žiadne obmedzenia čo sa týka druhov, rozsahu alebo kvality poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať v rámci poskytovania spotrebiteľských úverov. Rovnako žalovaný pripomína, že žalobkyňa v žalobe zjave tendenčne nerozlišuje medzi administratívnym poplatkom, ktorý v minulosti používal žalovaný a poplatkom za garantovanú službu, ktorý je uvedený v Zmluve o úvere. Protiplnenie za poplatok za garantovanú službu je pritom výslovne špecifikované v bode 4 Zmluvy o úvere.
18. Dohodnutý úrok je v každej Zmluve o úvere uvedený jasne, zrozumiteľne a určito, a to fixnou úrokovou sadzbou vo výške uvedenej v príslušnej Zmluve o úvere ročne zo sumy úveru. Úrok vyjadrený prostredníctvom fixnej úrokovej sadzby uvedenej v Zmluve o úvere je len špecifikáciou cenového dojednania popri poplatku za garantovanú službu. Výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch nemôže byť súdom samostatne posudzovaná aj z toho dôvodu, že medzi výškou úrokovej sadzby a výhodnosťou konkrétneho spotrebiteľského úveru pre spotrebiteľa nemusí byť žiadna korelácia. Z uvedeného dôvodu zákonodarca zaviedol povinnosť v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorá vychádza z celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, a tak umožňuje spotrebiteľovi jednoducho a presne porovnať výhodnosť jednotlivých finančných produktov na trhu. Cieľom zavedenia RPMN bolo zaviesť jednoduchý údaj pre spotrebiteľov podľa ktorého vedia jednoznačne a presne porovnať jednotlivé ponúkané spotrebiteľské úvery z pohľadu ich výhodnosti, aj keď tieto obsahujú viacero cenových dojednaní popri úroku. Priemerný spotrebiteľ preto pri spotrebiteľských úveroch porovnáva RPMN ponúkaných spotrebiteľských úverov a nie úrokovú sadzbu. Dohodnutý úrok je porovnateľný s úrokmi, ktoré v rozhodnom čase poskytovali iné nebankové subjekty za daný druh spotrebiteľského úveru, resp. dokonca nižší ako priemer v danom segmente trhu. Žalovaný zdôrazňuje, že nekompenzuje nízky úrok vysokými poplatkami, ako je to bežnou praxou v bankovom sektore a navyše, žalovaný pri poskytovaní spotrebiteľského úveru podstupuje podstatne vyššie riziko ako banka poskytujúca spotrebiteľský úver. Banka má zväčša splatenie úveru zabezpečené aspoň pohľadávkami z účtu zákazníka, vedeného v danej banke, čo žalovaný nemá.
19. Žalovaný uviedol v Zmluve o úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) v správnej výške. Pokiaľ ide o nepravdivé tvrdenia žalobkyne tomuto odporujúce, tieto sú založené na nesprávnom výpočte RPMN zo strany žalobkyne, ktorá do výpočtu RPMN zahŕňa aj celkovú odmenu podľa následne uzatvorenej Zmluvy o doplnkovej službe.
20. Súd vyzval žalobkyňu na vyjadrenie uznesením č.k. 9Csp/197/2016-111 zo dňa 02.02.2017. Žalobkyňa uviedla, že zotrváva na tom, že Zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú v rozpore so zákonom, resp. zákon obchádzajú. Poukázala najmä na rozpor s § 3 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 9 ods. 2 a § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
21. Má za to, že poplatky za výber splátok v hotovosti, ktoré mala žalobkyňa platiť na základe Zmlúv o poskytnutí zabezpečení splátok úveru), bolo nutné zahrnúť do RPMN, pričom je potrebné vychádzať zo znenia § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný argumentuje, že údajne malo ísť o dobrovoľné rozhodnutie žalobkyne uzatvoriť predmetné Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, pričom tvrdí, že ide o ekonomické dôvody na strane žalobkyne a iných spotrebiteľov. Ekonomická motivácia je však v tomto prípade jedine na strane žalovanej spoločnosti a jej obchodných zástupcov.
22. Snahu žalovaného obchádzať zákon pred spoločensky neudržateľnou výškou RPMN považuje za neprijateľnú, a preto takéto právne úkony v žiadnom prípade nemôžu požívať v spoločnosti súdnu ochranu.
23. Podľa názoru žalobkyne podnetom pre zákonodarcu pre zaradenie zákazu v ust. § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch bolo zneužívanie poplatkov za správu úveru zo strany poskytovateľov úverov tým, že dodávatelia dojednávali v zmluvách o úveroch všeobecné poplatky, ktoré sa „tvárili“ ako poplatky za správu úveru (avšak skutočné plnenie absentovalo), čím neúmerne navyšovali cenu úveru.
Zmenou praxe žalovanej spoločnosti, došlo iba k formálnej zmene pomenovania poplatku (na poplatok za garantovanú službu nahradil administratívny poplatok) ako reakcia na spomínanú novelu. Žalovaný mal síce snahu konkretizovať okruh plnení v obchodných podmienkach, ktoré majú byť poskytnuté spotrebiteľovi za úhradu poplatku, avšak je potrebné sa zaoberať otázkou, či bola žalobkyňa, resp. jej právny predchodca s jednotlivými obchodnými podmienkami skutočne oboznámení.
24. Žalobkyňa nenachádza dôvod, prečo by malo byť žalovaným namietané „opomenutie synalagmatickej reštitúcie“ dôvodom na zamietnutie žaloby. Uvedenú argumentáciu považuje, vzhľadom k uplatňovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, za bezpredmetnú. Pokiaľ uváži, že žalovaný v dôsledku absentujúcich obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nemal a nemá nárok na odplatu zo spotrebiteľského úveru, zároveň konal spôsobom obchádzajúcim zákon a v rozpore s dobrými mravmi, potom možno uzavrieť, že žalovaný nemá nárok ani na náhradu v súvislosti so službami poskytovanými na základe zmluvy o doplnkovej službe, o ktorých službách tvrdíme, že tieto boli podmienkou čerpania pôžičky, patria do réžie žalovaného a mali byť započítané do RPMN.
25. Uznesením č.k. 9Csp/197/2016-123 zo dňa 06.03.2017 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne.
26. Žalovaný doručil Okresnému súdu Lučenec dňa 20.03.2017 písomné vyjadrenie, v ktorom zdôraznil, že trvá na svojom vyjadrení zo dňa 20.01.2017 v celom rozsahu. Poplatok za garantovanú službu, ak bol súčasťou adhéznej zmluvy o úvere používanej žalovaným bolo vždy súčasťou ceny spotrebiteľského úveru, pričom jeho výška je vždy jasne, nemenne a veľkým písmom uvedená hneď na prvej strane zmluvy o úvere. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 2 písm.g) požíva pre oblasť spotrebiteľských úverov terminus technicus pre označenie ceny, ktorým je spojenie „celkové náklady spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“. Nevytvára sa žiadna samostatná kategória hlavných a vedľajších cenových dojednaní, pretože cena je pri spotrebiteľských úveroch jediná. Dojednanie úroku a poplatku v zmluve o úvere nepodlieha v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, článku 4 ods. 2 Smernice 93/13 a relevantnej judikatúry samostatnému súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny, výšky tohto dohodnutého úroku alebo tohto poplatku , pretože ide vždy len o jednu „časť“ ceny úveru. Súdny prieskum prijateľnosti celkovej ceny je síce vo všeobecnosti vylúčený ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, článku 4 ods. 2 smernice č. 93/13 a relevantnou judikatúrou vo vzťahu k celkovej odplate za poskytnutie finančných prostriedkov sa však použije špeciálna úprava podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorá pripustila súdny prieskum primeranosti celkovej odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov z pohľadu, či celková odplata pri jednotlivých zmluvách o úvere podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Zmluvy o úvere majú náležitosti predpokladané zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zmluvy o zabezpečení splátok úveru sú samostatnými akcesorickými zmluvami k zmluvám o spotrebiteľskom úvere. Zmluvné strany si v nich presne dohodli okrem iného aj predmet plnenia . Vzhľadom na jednoznačné znenie § 2 písm. g) ako aj § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že odmeny z dobrovoľných doplnkových služieb , či sankcie do RPMN nevstupujú. Žalobkyňa nepravdivo tvrdí, že zmluvy o zabezpečení splátok úveru boli podmienkou uzavretia zmlúv o úvere, pričom túto skutočnosť ničím nepreukazuje. Záver o tom, že v Zmluve o úvere ako aj v Zmluve o zabezpečení splátok úveru nie je žiadna neprijateľná podmienka celkom jednoznačne potvrdzujú aj opakované rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré už riešili rovnaké žaloby zo strany iných žalobcov.
27. Žalobkyňa doručila súdu dňa 27.04.2017 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, v ktorom zdôraznila, že je nelogické, ba až absurdné, aby sama požadovala uzatvorenie Zmlúv o zabezpečení splátok úveru. Pravidelný osobný výber splátok je pre žalovaného výlučne nástrojom na zlepšenie platobnej disciplíny jeho klientov, dlžníkov ale nijako neslúži záujmov samotných klientov. Na základe podrobnej znalosti praxe a osobných informácií od bývalých klientov žalovaného z okresov Lučenec a Rimavská Sobota zastáva jednoznačne názor, že obchodní zástupcovia žalovaného ponúkali klientom osobný výber splátok ako jedinú možnosť úhrady úveru. Opätovne poukázala na rozhodnutia iných súdov rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn. 11C/435/2015, rozsudok Krajského súdu Prešov, sp.zn. 19Co/142/2016 a trvala na žalobe a svojich predošlých vyjadreniach.
28. Súd určil termín pojednávania na deň 19.01.2018. Na pojednávanie sa dostavila žalobkyňa, zástupca žalobkyne. Zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti s tým, že trvá na dôvodoch rozvedených v písomných vyjadreniach.
Súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti zástupcu žalovaného. Na tomto pojednávaní bola vypočutá žalobkyňa U. X., ktorá bola vypočutá za prítomnosti tlmočníka C.. R. U.. Žalobkyňa vypovedala tak, že v rámci rodiny sa rozprávali o tom, že potrebujú úver. Obchodná zástupkyňa jej nevysvetlila presne obsah listín, ktoré podpisovala. Nebol jej ponúknutý iný spôsob splácania úveru len ten, že splácala úver v hotovosti obchodnej zástupkyni. Pri uzavretí Zmluvy o úvere nevedela, že bude musieť platiť za túto službu. Zistila to, až keď mala k dispozícii kartu splátok. 29. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prečítaním Zmlúv o spotrebiteľských úveroch, Zmlúv o zabezpečení splátok úveru, Kariet splátok k zmluve, čestných prehlásení klientov žalovaného, na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav:
30. Žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila so žalovaným ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 300,-Eur. Celkové náklady žalobkyne ako zákazníčky podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 28,38% ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 23,20 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 60,30 Eur. RPMN bola vo výške 70,38 %, celková čiastka, ktorú je zákazníčka povinná zaplatiť Providentu je 403,50 Eur, priemerná hodnota RPMN 46,06 %. Žalobkyňa ako zákazníčka mala splatiť Providentu dlžnú sumu v 60.týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 6,73Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 6,43 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov, termín splatnosti poslednej splátky a teda aj konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň šesťdesiateho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Plnenie z uvedenej zmluvy bolo v režime - hotovostný režim. Splatnosť prvej splátky nastáva 7.kalendárnym dňom po uzavretí zmluvy, splatnosť každej splátky nastane 7.kalendárnym dňom po splatnosti predchádzajúcej splátky.
31. Dňa 02.11.2013 medzi stranami sporu bola uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, kde žalovaný ako poskytovateľ sa zaviazal žalobkyni ako zákazníčke za odmenu počas splatnosti zmluvy pravidelne poskytovať služby, v rámci ktorej okrem iného bude preberať od žalobkyne ako zákazníčky peňažné sumy určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru, poskytnutému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobkyňa ako zákazníčka sa zaviazala za poskytnutie tejto služby zaplatiť žalovanému ako poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 154,50 Eur, ktorú sa zaviazala žalobkyňa splácať v 60.pravidelných splátkach, a to v 59.týždených splátkach vo výške 2,57 Eur a poslednú splátku vo výške 2,87 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru.
32. Žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila so žalovaným ako veriteľom dňa 30.01.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 660,-Eur. Celkové náklady žalobkyne ako zákazníčky podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38% ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 95,04 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 132,66 Eur. RPMN bola vo výške 70,38 %, celková čiastka, ktorú je zákazníčka povinná zaplatiť Providentu je 887,70 Eur, priemerná hodnota RPMN 45,94%. Žalobkyňa ako zákazníčka mala splatiť Providentu dlžnú sumu v 60.týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 14,80 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 14,50 Eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60.týždňov, termín splatnosti poslednej splátky a teda aj konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň šesťdesiateho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Plnenie z uvedenej zmluvy bolo v režime - hotovostný režim. Splatnosť prvej splátky nastáva 7.kalendárnym dňom po uzavretí zmluvy, splatnosť každej splátky nastane 7.kalendárnym dňom po splatnosti predchádzajúcej splátky.
33. Dňa XX.XX.XXXX medzi stranami sporu bola uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, kde žalovaný ako poskytovateľ sa zaviazal žalobkyni ako zákazníčke za odmenu počas splatnosti zmluvy pravidelne poskytovať služby, v rámci ktorej okrem iného bude preberať od žalobkyne ako zákazníčky peňažné sumy určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru, poskytnutému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobkyňa ako zákazníčka sa zaviazala za poskytnutie tejto služby zaplatiť žalovanému ako poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 339,90 Eur, ktorú sa zaviazala žalobkyňa splácať v 60.pravidelných splátkach, a to v 59.týždenných splátkach vo výške 5,66 Eur a poslednú splátku vo výške 5,96 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru.
34. Žalobkyňa do súdneho spisu predložila ako listinné dôkazy čestné prehlásenia klientov žalovaného (č. l. 176 až 198 spisu), z ktorých je zrejmé, že sa jedná o čestné prehlásenia blanketné, rovnakého
obsahu, v zmysle ktorých označené subjekty menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom vyhlasujú, že v určitý konkrétny deň uzatvorili so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49, prostredníctvom jej obchodného zástupcu, taktiež označeného menom, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, číslo vypísané v každom prípade vo vzťahu k tej ktorej zmluve. Osoby vyhlasujú, že potom ako si obchodný zástupca overil, že spĺňajú podmienky na poskytnutie úveru, pripravil a predložil im k podpisu zmluvu pozostávajúcu z viacerých formulárových listín. Pamätajú si, že k tomu, aby úver dostali, museli podpísať viacero papierov, obchodný zástupca im nič nehovoril o tom, že by bola aj iná možnosť ako čerpať daný spotrebiteľský úver ani im neponúkol lacnejšiu možnosť čerpania. Bola iba jedna možnosť, a to podpísať všetky papiere a tak dostať pôžičku. Splátky úveru potom chodil osobne pravidelne vyberať obchodný zástupca. Uvedené čestne prehlasujú podpísané osoby označené podpisom a vo I. s uvedením konkrétneho dňa s tým, že tieto zodpovedajú skutočnosti a takto si ju pamätajú. Čestné prehlásenia sú podpísané v slovenskom aj maďarskom jazyku osobami P. V., R. M.O., I. X., U. V., Š. Z., R. M., C. L. Z., R. L. Z., E. X., I. M., R. B., Y. V., W. P., L. V., R. B., U. X., R. V., Š. B. R. L. V..
35. Čestné prehlásenie bolo predložené aj od Zuzany Čobákovej (č. l. 183 spisu), ktoré čestné prehlásenie sa obsahovo aj formou líši od vyššie uvedených čestných prehlásení. Menovaná uvádza, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., prostredníctvom jej obchodného zástupcu Z. U. zmluvu o úvere č. XXXXXXXX a to tým spôsobom, že na základe reklamnej ponuky požiadala o úver a obchodná zástupkyňa prišla k nej domov, kde popisovali zmluvu. Obchodná zástupkyňa nevysvetľovala čo sú jednotlivé listiny, ktoré treba podpísať, iba ukazovala „tu a tu sa to má podpísať“. Dokumenty boli položené na seba, obchodná zástupkyňa len odkrývala. Obchodná zástupkyňa jej nedala na výber či budú splátky týždenné alebo mesačné, ale rovno určila, že podľa výšky úveru, v konkrétnej výške bude splátka a bude splatná týždenne. Inú možnosť splácania, ako splácať len doma, zástupkyňa nedala, pričom nemala možnosť neuzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru, listina ani jej obsah jej neboli vysvetľované. Peniaze jej boli poskytované dávnejšie v hotovosti, neskôr na účet. V ten istý deň, keď bola podpísaná zmluva u nej doma si obchodná zástupkyňa vypýtal aj prvú splátku úveru.
36. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
37. Podľa ustanovenia § 290 Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
38. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia oboch zmlúv sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
39. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 1 musí obsahovať tieto náležitosti: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
40. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinný ku dňu uzavretia Zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 2 musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
41. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
42. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy ku dňu 02.11.2013, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
43. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu,1) na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov1) na platobné transakcie1) a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie1) sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.
44. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia oboch zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
45. Podľa ustanovenia § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
46. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
47. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
48. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
49. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
50. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
51. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
52. Podľa ustanovenia § 131 C.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (ustanovenie § 216 C.s.p.). V súlade s citovaným zákonným ustanovením žalobca žiadal vydať od žalovaného bezdôvodné obohatenie.
53. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval v tomto spore.
54. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným boli uzavreté spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou Provident Financial s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 300,-Eur. Súčasne žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o zabezpečení splátok úveru spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti žalovaného od žalobkyne na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa so spoločnosťou Provident Financial s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 660,-Eur. Súčasne žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o zabezpečení splátok úveru spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti žalovaného od žalobkyne na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.
55. Bezdôvodné obohatenie v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy je konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle citovanej úpravy konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo, sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Takto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.
56. Plnenie bez právneho dôvodu - ťažiskom tejto skutkovej podstaty je poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. V praxi môže ísť o prípady, poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom, plnenia tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu.
57. Zákon jednoznačne hovorí, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať a túto povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Subjektom, ktorý má právo žiadať vydať bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.
58. Súd dokazovaním skúmal, či Zmluvy o úvere mali zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), k), j) zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluvy boli uzavreté v písomnej forme, čiže v súlade so zákonom. Je pravda, že slovenské súdy v rámci svojej judikatúry rozhodovali, že veriteľ bol povinný určiť v zmluvách o úvere presný rozpis súm a to, koľko sa z jednotlivých splátok započítava na istinu a koľko na úroky a ostatné náklady (ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) vyššie citovaného zákona). Súdy citované znenie zákona prísnejšie interpretovali v porovnaní so znením Smernice č.48/2008/ES, ktorá hovorí len o povinnosti uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok.
59. V tejto súvislosti súd poukazuje a stotožňuje sa so správnou argumentáciou žalovaného, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora) C-42/15 z 09. novembra 2016 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová sa vzťahuje aj na žalobcom namietanú absenciu (bod 72 v ktorom Súdny dvor Európskej únie na prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala každú splátku spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum alebo či v tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz v zmluve umožňujúci identifikovať dátum týchto splátok, a či zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami musí spresňovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, odpovedal, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, a že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. I keď právo Európskej únie de iure neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov únie je daná zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie, napr. aj tým, že vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora (Köbler - C-224/01, 30.09.2003) a (právny názor Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Co/790/2015 zo dňa 25.01.2017).
60. Vyššie citovaný odkaz na rozsudok vo veci C-42/15 sa vzťahuje aj na žalobcom namietanú absenciu náležitosti Zmluvy písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V Zmluve o úvere bol žalobkyni úver poskytnutý na dobu 60 týždňov. Termín poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol v siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy. Súdny dvor vo svojom výroku záväzným spôsobom okrem iného objasnil aj článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES nasledovne: „2.Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ ES sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby Zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Súdny dvor EÚ príslušné ustanovenie smernice 2008/48/ES jasne vyložil tak, že obsahom danej náležitosti nie je nevyhnutne uvedenie konkrétneho dátumu splatnosti úveru ( deň, mesiac, rok ). Dôležitým pre tento spor je ale spôsob, akým Súdny dvor EÚ k takémuto záveru dospel. V bode 48 rozsudku C-42/15 poukázal na cieľ daného ustanovenia, ktorý uvádzala generálna advokátka E.Sharpston, a to zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru. Podľa Súdneho dvora EÚ na naplnenie tohto cieľa postačí akákoľvek formulácia, ktorá umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy, veriteľovi sa však neukladá v zmluve uviesť presný dátum (deň, mesiac, rok). V danom spore bolo postačujúce, že v Zmluvách o úvere 1 a 2 bol konkrétne definovaný počet splátok 60 a 60, definovaná výška každej splátky,
určená splatnosť každej splátky, pričom je potrebné zohľadniť, že úroky ani istina nemali žiaden osobitný dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať samostatne splatnosť jednotlivých zložiek celkových nákladov žalovaného spojených s poskytnutým úverom.
61. Súd sa postavil na to stanovisko, že v Zmluvách o spotrebiteľských úveroch č. 1 a 2 je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť, za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov, okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Za doplnkovú službu - inkasovanie splátok , ktorá bola medzi stranami sporu dojednaná osobitnou zmluvou vrátane odmeny za takúto službu bola žalobkyňa povinná platiť odmenu osobitne, avšak inkludovanú v jednotlivých splátkach úveru. Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok bola podmienkou poskytnutia úveru za podmienok uvedených v úverovej zmluve. Potvrdzuje to výpoveď žalobkyne. Žalobkyňa potrebovala finančné prostriedky, a aby ich získala musela podpísať dohodu o doplnkových službách k Zmluvám o úvere č. 1 a 2. Naviac obchodný zástupca žalovaného bol odmeňovaný v závislosti od výšky sumy výberu splátok od jednotlivých klientov. Obchodný zástupca mal teda aj vlastný ekonomický záujem na uzatvorení zmluvy o garantovanom výbere splátok. V súlade s ustanovením § 52a Občianskeho zákonníka, sa jedná o prípad, keď z povahy zmlúv ako aj stranám známeho účelu týchto zmlúv pri ich uzatváraní zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé. Potom náklady spojené s doplnkovou službou mali byť započítané do ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko sa jedná o dodatočné náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že platbu odmeny v zmysle zmluvy o garantovanej službe do RPMN nezahrnul, takže táto otázka nebola medzi žalobkyňou a žalovaným spornou. Finančná situácia žalobkyne nebola dobrá, takže v takejto ťaživej finančnej situácii súd uveril jej výpovedi, ktorá bola podporená aj tým, že neovláda jazyk slovenský, takže sama sa nevedela oboznámiť podrobne s podmienkami Zmlúv o úvere a zmlúv a doplnkových službách. Žalobkyňa nemala možnosť zvoliť si iný spôsob platenia len ten, ktorý jej ponúkol žalovaný, pričom výška odmeny za doplnkovú službu 154,50 Eur bola percentuálne vyššia ako 50% z poskytnutého úveru ( 300,-Eur ). Súd uveril žalobkyni, ktorá bola v ťaživej finančnej situácii a potrebovala finančné prostriedky ihneď, že Zmluva o doplnkovej službe bola podmienkou uzavretia Zmluvy o úvere, ktorá je predmetom sporu a v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX nebola správne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech žalobkyne. Súd považoval Zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.. Výška odmeny za Zmluvu o zabezpečení splátok úveru 154,50 Eur bola percentuálne vyššia ako 50% z poskytnutého úveru ( 300,-Eur ). Rovnako Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola podmienkou uzavretia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá je predmetom sporu a v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX nebola správne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech žalobkyne z tých istých dôvodov ako u Zmluvy č. 1. Potom považoval súd Zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný by nebol uzavrel so žalobkyňou Zmluvu o úvere, pokiaľ by neuzavrela Zmluvu o doplnkovej službe. Výška odmeny za Zmluvu o zabezpečení splátok úveru 339,90 Eur bola percentuálne vyššia ako 50% z poskytnutého úveru ( 660,-Eur ). Spôsob platenia oboch úverov viedol súd k záveru, že odmeny dohodnuté v Zmluvách o doplnkových službách mali byť započítané do ročnej priemernej miery nákladov. Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdil, že Zmluvy o doplnkových službách vo vzťahu k Zmluvám o úveroch majú akcesorickú povahu, ich zánik bol viazaný na zánik Zmlúv o úvere č. 1 a 2. Súd sa nestotožnil s jeho tvrdením o tom, že neboli podmienkou získania úveru. Pokiaľ by ich žalobkyňa nebola podpísala, nebol by jej žalobca poskytol úver v hotovosti v krátkej lehote.
62. Poplatok za garantovanú službu nepodlieha v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 OZ ako aj podľa Čl.4 ods. 2 Smernice 93/13/EHS samotnému súdnemu prieskumu prijateľnosti ceny tohto poplatku. Žalovaný v Zmluvách o úvere tento administratívny poplatok špecifikoval a určil ho určito, jasne a zrozumiteľne.
63. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého zo Zmlúv o úveroch. Keďže súd sa postavil na to stanovisko, že úvery z dôvodov, ktoré rozvádza vyššie je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Žalobkyni bola podľa Zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX poskytnutá suma 300,-Eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu vo výške 474,54 Eur, čo vyplýva z listinného dôkazu Karty splátok, takže žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 174,54 Eur. ( úhrady 474,54 Eur - 300,-Eur = 174,54 Eur ). Žalobkyni bola podľa Zmluvy č. XXXXXXXXX poskytnutá suma 660,-Eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu vo výške 1201,31 Eur, čo vyplýva z listinného dôkazu Karty splátok, takže žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 541,31 Eur. ( úhrady 1201,31 Eur - 660,-Eur = 541,31 Eur ).
64. Vzhľadom na skutočnosť, že súd sa postavil na to stanovisko, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, nakoľko v Zmluvách o úvere absentuje povinná náležitosť a to správne vypočítaná RPMN čoho dôsledkom je, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, keďže súčasťou úverovej zmluvy sú poplatky nezahrnuté do RPMN uvedené v súvisiacej Zmluve o garantovanej službe, súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
65. Žalovaný je v omeškaní s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie, ale len od 11.01.2017, kedy prevzal žalobu, ktorú súd považoval za kvalifikovanú výzvu na mimosúdne plnenie. Predžalobnú výzvu zástupcu žalobcu zaslanú e-mailom nepovažoval za takú, ktorá mohla vyvolať účinky dobrovoľného plnenia zo strany žalovaného. Súd priznal úroky z omeškania počnúc od 12.01.2017 do zaplatenia, a vo zvyšku žalobu ohľadne počiatku omeškania zamietol.
66. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
67. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
68. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu aj keď súd v časti počiatku príslušenstva žalobu zamietol. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu aj neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva a ak príslušenstvo žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe ( uznesenie NS SR sp.zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008 ).
69. Žalobkyňa - poplatník bol v spore oslobodený od súdneho poplatku (ustanovenie § 4 ods. 2 písm. u) zák. č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) a úspešný. Poplatková povinnosť prešla podľa ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona na neúspešného žalovaného, ktorý je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 42,50 Eur podľa položky 1 písm. a ) Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.