Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45C-54-2017.pdf
PDF · 107.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45C/54/2017
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcov: 1./ Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX E., 2./ E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX E., 3./ Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX E., právne zastúpení JUDr. Darina Solárová, advokátka so sídlom, Škultétyho 3, 040 01 Košice, IČO: 31 943 683, proti žalovaným: 1./ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, 2./ Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné nám. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, 3./ Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Flámska 1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1 až 3 rade ( ďalej aj „Žalobcovia“) sa návrhom zo dňa 20.12.2017, doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.12.2017, domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, aby súd prikázal žalovaním v 1. a 3. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených na LV č. XXXXX, v časti „CKN“ ako byt č. XX na 7. posch. bytového domu so súp. č. XXX, vchodom č. 7, Z. XXX/X, XXX XX E., so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 2363/10000-in, všetko vedené Okresným úradom E., Katastrálny odbor, pre k.ú. U. až do právoplatného rozhodnutia do veci samej. Zároveň žiadajú aby žalovaný v 1. a 3. rade im boli povinný spoločne a nerozdielne nahradiť trovy právnych služieb žalobcom v plnom rozsahu. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia v 1. až 3. rade odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci na strane jednej so žalovaným v 1. rade ako veriteľom na strane druhej 10.9.2013 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U 1079377-13 /ďalej len ako zmluva o úvere/ na 56 937,50 eura. Žalovaný v 3. rade (správne má byť uvedené žalobca v 1. rade) 10.9.2013 uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. Z 20594-09 (správne má byť uvedené č. Z 1079377-13). Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, v časti „CKN“ ako: byt č. XX na 7. posch. bytového domu so súp. č. XXX, vchodom č. 7, Z. XXX/X, XXX XX E., so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti podielu 2363/10000-in, všetko vedené Okresným úradom E., Katastrálny odbor, pre k.ú. U. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalovaný v 1. rade listom z 27.9.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 27.9.2017. Žalobca v 1. rade požiadal listom z 3.10.2017 v 1. rade o splátkový kalendár. Žalovaný v 1. rade odpovedal listom z 12.10.2017 tak, že úver je zosplatnený a nie je možné vystaviť nový splátkový kalendár. Žalovaný v 3. rade žalobcom v 1. až 3 rade listom z 1.12.2017 oznámil začatie záložného práva, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré pohľadávku zabezpečovali. Ďalej uviedli, že len splatné pohľadávky môžu byť predmetom výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) priamo odkazuje na ust. § 565 OZ. Žalobcovia si zo žalovaním v 1. rade zmluvne nedohodli zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky tak, ako to vyžaduje ust. § 565 OZ. Preto nemohlo k zosplatneniu úveru dôjsť. A preto nie je možné realizovať výkon záložného práva. Ďalej citujú § 53 ods. 9 OZ. K zmluve o úvere uviedli, že
napádaná zmluva okrem neprijateľných zmluvných podmienok obsahuje časti A, B, C. Z časti „C“ úveru je zrejmé, že 32 862,97 eura nepoukázal žalovaný v 1. rade na účet žalobcov, ale táto zmluva bola určená na splatenie pohľadávok žalobcov. Zmluva o úvere obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Príkladmo uvádzajú, že čiastka „B“ úveru je vo výške 837,50 eura bola prevedená na účet žalovaného v 2. rade ako úhrada výdavkov -nákladov žalovaného v 2. rade s poskytnutím úveru. Ďalej poukazujú na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karsruhe z 3. mája 2010 č.k. AZ 17 U 192/2010, a Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu z 21.6.2016 č.k. 7U 17/06. Citujú ust. § 53 ods. 4, ods. 5 OZ. Ďalej uviedli, že žalovaný v 1. rade žalobcom v 1. a 2. rade poskytol úver vo výške 56937,50 eura. Z časti C úverovej zmluvy vyplýva, že tieto sumy boli určené na úhradu pohľadávok: 3630,07 eura, 3630,07 eura, 8799,97 eura, 4627,05 eura a 11 342,59, teda ani účel zmluvy tak ako ho v zmluve žalovaný v 1. rade deklaroval neobstojí. K zmluve o zriadení záložného práva uviedli, že žalovaný v 1. rade bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Tieto darovacou zmluvou previedol na žalobcu v 3. rade, vklad povolený 11.12.2013, V-10049/2013. Vlastníkom nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou je žalobca v 3. rade. Záložná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Spĺňa všetky kritéria podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ na spotrebiteľskú zmluvu. Záložná zmluva nebola individuálne dojednaná, je zákonnou vyvrátiteľnou domnienkou v zmysle § 53 ods. 3 OZ. Žalobca v 3. rade tvrdí, že záložné právo neexistuje a záložná zmluva je neplatná. Žalobcovia mali záujem výlučne o úver. Nie o to, aby založili svoje nehnuteľnosti. Poukazujú na § 37 OZ, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ako aj § 53 OZ. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval OZ, bola prevzatá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpelačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Uvedené stanovisko je podporené aj rozsudkom ESD zo dňa 27.6.2000, v ktorom konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Ďalej poukazujú na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Montaza Claro c/a Centro Móvil Milenium SL bod 38 a na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Gyorfi body 43 a 32 tohto rozhodnutia. Ďalej uvádzajú, že dôvodom neplatnosti napádaných ustanovení zmluvy o úvere a zmluvy o záložnom práve je fakt, že výkonom záložného práva by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcov. Takýmto konaním by došlo k porušeniu čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aplikáciou zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení, v akom ho poznáme dochádza k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život, pričom poukazujú na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej uviedli, že žalovaný v 1. rade by vymohol viac, než na čo má nárok. Žalovaný v 1. rade výšku pohľadávky nešpecifikoval. Nie je napríklad jasné, aké úroky si v skutočnosti žalovaný v 1. rade uplatňuje / do zosplatnenia úveru má nárok len na úroky zmluvné, po zosplatnení na úroky z omeškania/. Dražba ako inštitút uspokojenia záložného veriteľa má byť inštitútom ultima ratio. Dobrovoľná dražba podstatným spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 Ústavy SR. To všetko bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je počas trvania záložného práva vystavovaný rozhodovaniu a vôli záložného veriteľa. Zákon o dobrovoľných dražbách odporuje základným súkromnoprávnym zásadám a to najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Súkromné osoby na dražobnom procese v pozícii dražobníka nemôžu garantovať nezávislý a nestranný výkon záložného práva. Právna úprava zákona o dobrovoľných dražbách nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv pre účastníkov právnych vzťahov. Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje každému právo vlastniť majetok a každému vlastníkovi rovnaký obsah a ochranu vlastníckeho práva. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR toto ustanovenie nezaručuje právo nadobudnúť určitú konkrétnu vec do vlastníctva, ale zaručuje naopak každému, kto v súlade s právnym poriadkom určitú konkrétnu vec do vlastníctva nadobudol, že svoje vlastnícke právo stratí opäť iba v súlade so zákonom. Rýdzo ekonomický pohľad jednostranne zohľadňujúci výlučne investíciu vydražiteľa je nezlučiteľný s ústavnou ochranou existujúceho vlastníckeho práva. Vlastník má právo užívať svoj majetok „pokojne“, a nemôže byť teda nútený pravidelne si zisťovať, či jeho majetku náhodou nehrozí zo strany tretích osôb zásah. Ďalej citujú uznesenie NS SR, sp.zn. 2M Cdo 20/2011 z 18.12.2012 a poukazujú na rozsudok ESD, E./ Smart Capital, sp.zn. C-34 zo dňa 10.9.2014 a nález ÚS SR PL. ÚS 23/2014-18 z 24.9.2014. Uvádzajú, že majú príjem a disponujú hnuteľným majetkom. Žalobca v 1. rade žiadal žalovaného o splátkový kalendár. Žalovaný v 1. rade mal možnosť žalobcov žalovať na všeobecnom súde a tak si vymáhať svoj dlh. Namiesto toho realizuje výkon záložného práva, ktorý nezvratne zasiahne
do ústavných práv žalobcu v 3. rade. Je na súdoch aby sa vysporiadali s pomaly vžitým modelom správania sa veriteľov, ktorí už ani neuvažujú nad podávaním žalobných návrhov, ale preferujú výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Aj za situácie keď dlžník svoj dlh splácať chce a vie. Ďalej cituje z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 13/00 z 10. júla 2001. Nie je možné o nevyhnutnom opatrení, ak sa žalobca v 1. rade chcel dohodnúť na splátkovom kalendári a úver chcel a mohol ďalej splácať. Podľa čl. 19 ods. 2 v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaní,“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. Z čl. 19 ods. 2, resp. čl. 21 ods. 3 ústavy vyplýva povinnosť všeobecných súdov v každom prípade, v ktorom hrozí zásah do základných práv, ktoré tieto články zaručujú, skúmať s ohľadom na jeho konkrétne okolnosti, či je tento zásah nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a primeraný sledovanému cieľu. Žalobcovia napádajú to, že žalovaný v 1. rade nepostupoval v súlade s ust. § 565 OZ. Úver preto nebolo možné zosplatniť a nie je možné realizovať výkon záložného práva, že výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou žalobcovia prídu o svoje jediné obydlie, neprijateľné zmluvné podmienky, že výkonom záložného práva dôjde k vymoženiu aj toho, na čo žalovaný v 1. rade nárok nemá, neplatnosť zmluvy o zriedení záložného práva, neexistenciu záložného práva, zmluvu o vykonaní dražby. Žalovaný v 3. rade je pasívne vecne legitimovaný, pretože jeho mal žalovaný v 1. rade zmluvou o vykonaní dražby realizáciou výkonu záložného práva poveriť. Spotrebiteľom hmotné právo inú možnosť, ako žiadať súd o vydanie neodkladného opatrenia a následného rozhodnutia vo veci samej zdržaním sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou priznáva. žalobcovia súdu doručujú nález ÚS SR PL. ÚS 23/2014 z 24.9.2014, z ktorého vyplýva že je obrana spotrebiteľa sťažená (nález nebol súdu s návrhom doručený). Ďalej poukazujú na § 325 CSP ods. 2 písm. d/ a § 330 CSP ods. 2 písm. d/. Tzv. dobrovoľná dražba podľa zákona č. 524/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex (§ 151j ods. 1 OZ). Dobrovoľná dražba je typická tým, že ju sprevádza preventívna súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky rozhodne súkromná osoba - odporca v 1. rade Dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. To všetko vykoná napriek tomu, že žalobcovia protestujú proti zneniu zmluvných podmienok a námietkam výšky pohľadávky. Príkladmo citujú z uznesenia KS PO, sp.zn. 6Co/106/2014, uznesenia KS KE, sp.zn. 1Co/79/2015 z 5.3.2015, uznesenia KS KE, sp.zn. 2Co/958/2014 z 18.11.2014, uznesenia KS PO, sp.zn. 20Co/8/2015 z 19.2.2015. Na záver poukazujú na princíp predvídateľnosti práva a navrhujú aby súd vydal neodkladné opatrenie v znení uvedenom v ods. 1 odôvodnenia tohto uznesenia. 3. Žalobcovia v 1. až 3. rade ako dôkaz preukazujúci ich tvrdenia uvádzané v návrhu označili a predložili zmluvu o poskytnutí úveru „ Hypopôžičku“ č. U 1079377-13 zo dňa 10.9.2013, všeobecné podmienky VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov v rámci programu „Hypopôžičky“ zo dňa 10.9.2013, zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 10.9.2013, vyhlásenie mimoriadnej platnosti žalovaným v 1. rade zo dňa 27.9.2017, list žalobcu v 1. rade z 3.10.2017, odpoveď žalovaného v 1. rade z 12.10.2017, oznámenie o začatí výkonu záložného práva a čiastočný výpis listu z vlastníctva č. 11280. 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 8. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 9. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a predložených listín súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť z týchto dôvodov: 10. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny
vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. 11. V posudzovanej veci žalobcovia žiadajú pozastaviť výkon záložného práva prostredníctvom dražby k nehnuteľnosti ktorej podľa výpisu z katastra nehnuteľností je vlastníkom žalobca v 3. rade. 12. Vo svojom rozsiahlom návrhu poukazujú hlavne na to, že žalovaný v 1. rade nepostupoval v súlade s ust. § 565 OZ, úver nebolo možné zosplatniť a nie je možné realizovať výkon záložného práva, že výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou žalobcovia prídu o svoje jediné obydlie, neprijateľné podmienky v zmluve o úvere, že výkonom záložného práva dôjde k vymoženiu aj toho, na čo žalovaný v 1. rade nárok nemá, neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, neexistenciu záložného práva, zmluvu o vykonaní dražby. 13. Žalobcovia namietali postup žalovaného v 1. rade ohľadom zosplatnenia predmetnej pohľadávky, nakoľko si zo žalovaným 1. rade zmluvne nedohodli zosplatnenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky tak ako to vyžaduje § 565 OZ a tak nedošlo k zosplatneniu a preto nie je možné realizovať výkon záložného práva. Bližšie však svoje skutkové tvrdenia nekonkretizovali. Zo zmluvy o poskytnutí úveru „Hypopôžičky“ č. U 1079377-13 zo dňa 10.9.2013, konkrétne bod 2 (následky nesplácania úveru) ktorú podpísali žalobcovia v 1. a 2. rade je zrejmé, že banka je oprávnená žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky Banky, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka. Z Obchodných podmienok VÚB, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov v rámci programu „Hypopôžičky“ zo dňa 10.9.2013 ktorú podpísali žalobcovia v 1. a 2., konkrétne v čl. 7, bod 36, podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (okamžitá splatnosť úveru) zo strany banky, je zrejmé, že banka je oprávnená žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky banky, ktorá sa stane okamžite splatnou, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9, § 103 a § 565 OZ. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.9.2017 žalovaného v 1. rade adresovaného žalobcovi v 2. rade je zrejmé, že VÚB, a.s. v predžalobnej upomienke vyzvala na doplatenie splatných splátok a zároveň ich v zákonnej lehote upozornila na stratu možnosti splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok. Nakoľko dlžné splátky v stanovenej predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradili, VÚB, a.s. im týmto oznamuje, že ich dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz a dlžný zostatok je vo výške 55 689,82 eura (istina 53 699, úroky 1956,39 eura a ostatné dlžné pohľadávky 35 eur). Žalobcovia v 1. a 2. rade nepredložili súdu predžalobnú upomienku, ktorá im mali byť doručená, ale ani skutočnosť, že im nebola doručená neuvádzali vo svojich tvrdeniach. Žalobca v 1. rade požiadal žalovaného v 3. rade o splátkový kalendár ( z ktorého je zrejmé, že dňa 2.10.2017 mu bolo doručené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru) a žiada o vystavenie splátkového kalendára na neuhradené splátky ku dňu 3.10.2017, pričom sa zároveň zaviazal splácať splátky podľa splátkového kalendára a aj riadne splátky na základe zmluvy o úvere. Z odpovede na list žalobcu v 1. rade zo dňa 12.10.2017 je zrejmé, že mu žalovaný v 2. rade oznámil, že úver sa stal splatným v celom rozsahu a nie je možné vystaviť k nemu nový splátkový kalendár, prípadne ho zmeniť. Z týchto dôvodov mu navrhli uhradiť do 27.10.2017 dlh, ktorý vznikol na omeškaných splátkach vo výške 3261,60 eura ( zahrnutá aj októbrová splátka) a následne pokračovať v pôvodnom splátkovom kalendári so splátkou vo výške 271,80 eura. V prípade neuhradenia sumy, bude ich spoločnosť postupovať v súlade s Obchodnými podmienkami. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523565'&ucin- k-dni='30.12.9999'> najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ako jeden z hlavných dôvodov ktoré napádajú uvádzajú skutočnosť, že žalobca nepostupoval v súlade s § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ. Akým spôsobom žalovaný v 1. rade nepostupoval v súlade s týmto ustanovením
súdu neuviedli. Z predložených dôkazov je zrejmé len, že žalobcovia v 1. a 2. rade zmluvne dohodli zosplatnenie celej pohľadávky, avšak ani zo skutkových tvrdení žalobcov ďalej nie je zrejmé, či boli porušené ďalšie podmienky pre zosplatnenie uvedené v § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ. Teda žalobcovia skutočnosti ohľadom namietaného postupu pri zosplatnení pohľadávky neosvedčili. Žalobcovia ďalej poukazujú na množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, pričom príkladmo uviedli len skutočnosť ohľadom sumy 837,50 eura ktorá mala byť prevedená na účet žalovaného v 2. rade. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvne podmienky tak tu súd poukazuje na to, že existencia neprijateľných podmienok by mala za následok neplatnosť niektorých zmluvných dojednaní, nie zmluvy celej, pričom aj Súdny dvor EÚ v rozsudku z 10. septembra 2014 vo veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, na ktorý žalobcovia poukazovali pripustil výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobcovia napádajú aj neplatnosť a neexistenciu záložného práva a to z dôvodov, že záložná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a nebola individuálne dojednaná. Žalobca v 3. rade tvrdí, že záložné právo neexistuje a záložná zmluva je neplatná. Žalobcovia mali záujem o úver, nie aby založili svoje nehnuteľnosti. Poukazujú aj na § 37 OZ, že právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z návrhu (ako aj zo zmluvy o zriadení záložného práva) je zrejmé, že žalovaný v 1. rade bol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Túto darovacou zmluvou previedol žalobca v 1. rade na žalobcu v 3. rade v roku 2013. Z predloženej zmluvy o zriadení záložného práva č. Z 1079377-13 zo dňa 10.9.2013 je zrejmé, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bola uzavretá v písomnej forme ako samostatný dokument. V zmluve je presne označený záložný veriteľ (žalovaný v 1. rade), záložca (žalobca v 1. rade) a dlžníci (žalobcovia v 1. a 2. rade). Zmluva obsahuje nezameniteľným spôsobom označený záloh. V zmluve je ďalej uvedená hodnota zálohu. Zmluvne strany (žalobca v 1. rade a žalovaný v 1. rade) nakoniec vyhlásili, že zmluva nebola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pričom žalovaný v 1. rade túto zmluvu potvrdil svojim podpisom. Z predloženej zmluvy žalobcovia v 1. až 3. rade neosvedčili skutočnosť aby táto zmluva nebola individuálne dojednaná ani v rozpore s § 37 OZ. K tvrdeniu, že výkonom záložného práva dôjde k vymoženiu aj toho, na čo žalovaný v 1. rade nárok nemá súd uvádza, že záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti sa nemožno zbaviť. Žalobcovia namietajú vo svojom návrhu sporný poplatok vo výške 837,50 eura, pričom z oznámenia o začatí realizácie záložného práva zo dňa 1.12.2017 je zrejmé, že výška pohľadávky ku dňu 21.11.2017 predstavuje sumu 58 463,28 eura. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že mali príjem a disponujú hnuteľným majetkom. Ako aj to, že nie je možné hovoriť o nevyhnutnom opatrení, ak sa žalobca v 1. rade chcel dohodnúť na splátkovom kalendári a úver chcel a mohol ďalej splácať. Ani túto skutočnosť žalobcovia súdu neosvedčili (napríklad potvrdením o príjme). Z odpovede na list žalobcu v 1. rade zo dňa 12.10.2017 je zrejmé, že do 27.10.2017 mohol uhradiť dlh vo výške 3261 eur. Súdu však žalobcovia nepredložili žiaden doklad ani o čiastočnej úhrade tohto dlhu ani po tejto lehote. K tomuto súd uvádza, že veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie a v prípade, že tak veriteľ nespraví, môže dlžník čiastočné plnenia uhrádzať do súdnej úschovy. Ak žalobcovia chceli úver splácať mohli tak urobiť. K tvrdeniu, že výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou prídu žalobcovia o svoje jediné obydlie súd považuje za potrebné uviesť, že z výpisu z listu vlastníctva č. 11280 je zrejmé, že predmetné záložné právo bolo zapísané ako ťarcha v roku 2013 a to konkrétne (v prospech Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava IČO 31320155 podľa V 8157/13 zo dňa 7.10.2013 na byt č.19 na 7.p. vchod Mauerova 7, v bytovom dome s.č.745 na p.č.1996, podiel na spol. častiach a spol. zariadeniach domu 2363/100000 - 2253/13). Žalobca v 3. rade si musel byť vedomí toho, že k nehnuteľnosti je zriadené záložné právo a ak žalobcovia 1. a 2. rade nebudú dlh splácať, žalovaný v 1. rade pristúpi k jeho výkonu. Žalobcovia uvádzajú aj to, že napádajú zmluvu o vykonaní dražby, avšak žiadne skutkové tvrdenia k tomuto neuvádzajú. Z tohto dôvodu sa súd týmto tvrdením nezaoberal.
14. Súd má v zmysle tvrdených a z časti osvedčených skutočností za to, že žalobca nepreukázal naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami a dôvodnosť nároku. Tvrdenia ohľadom neprijateľných podmienok v zmluve o úvere a neplatnosti záložnej zmluvy ostali bez bližšej špecifikácie v úrovni tvrdení. Súd mal za to, že žalobcovia v základnej miere neosvedčili dočasnú potrebu úpravy vzťahov a nariadenia zdržania sa výkonu záložného práva a nestotožnil sa s argumentmi žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
15. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II, písomne v 4 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.