Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-66-2014.pdf
PDF · 94.18 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/66/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu B. M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Xc, N. - N., Poľská republika, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8511-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014 za účasti Q. V. W., bytom B. Xb/XX, XX-XXX, N. - N., Poľská republika takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 8511-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
III. Účastníkovi konania Q. V. W. sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 8511-4/2014-BA zo dňa 26.03.2014, ktorým žalovaný rozhodujúc o odvolaní žalobcu zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0275/2011-23 zo dňa 12.09.2011 vyslovujúce, že mu účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 07.04.2010 nevznikla, tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Vo zvyšnej časti žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil.
2.
Žalobca namietal, že žalovaný neprimerane použil čl.11 ods.2 písm. a) základného nariadenia jeho nesprávnym uplatnením za situácie, keď žalobca nevykonával len prácu na vlastný účet v Poľsku, ale aj nájomnú prácu na Slovensku, vzhľadom k čomu mal byť voči nemu uplatnený výlučne čl.13 ods. 3 nariadenia. Poukazoval tiež na to, že pracovnú zmluvu uzavrel v dobrej viere, bol pripravený prácu vykonávať a nemyslel, že jeho zamestnávateľ vykonáva činnosť v rozpore so zákonom. Žalovaný podľa jeho názoru nezohľadnil skutočnosť, že on nemal vedomosť o podnikateľskom zámere svojho zamestnávateľa a prípadnom neplatení poistného, či neprihlásenia zamestnanca na poistenie. Považuje za nesprávne, aby bol zaťažený negatívnymi účinkami zlyhania zamestnávateľa. Voči napadnutému rozhodnutiu namietal tiež ľubovoľné hodnotenie dôkazov a odmietnutie dôkazov ním predložených, ktoré by prispeli k vysvetleniu okolností dôležitých pre riešenie veci.
3.
Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že riešenie zamestnancov zamestnávateľa Q. V. W. -GM CONZULTING prebiehalo pomerne dlhé obdobie a Sociálna poisťovňa akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej je v prípade týchto zamestnancov určené poľské zákonodarstvo. Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy je rozhodujúci nielen status osoby ako zamestnanca, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými predpismi a ich zneužívaniu. Kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území SR, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala Sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov ZUS Varšava odôvodnených vznikom firiem, cieľom činnosti ktorých nebol výkon zamestnania mimo hraníc Poľska, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú.
4.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava sa dňa 07.07.2011 pokúsila vykonať kontrolu v mieste sídla zamestnávateľa žalobcu, pričom zistila, že adresou jeho podnikania je rodinný dom, v ktorom sa nenachádza žiadna prevádzka, v ktorej by zamestnanci mohli vykonávať prácu. V čase kontroly sa v mieste podnikania nezdržiaval zamestnávateľ ani žiaden zamestnanec, ku kontrole neboli predložené žiadne doklady preukazujúce, že by zamestnávateľ zamestnancom počas trvania pracovnoprávneho vzťahu prideľoval prácu, evidencia dochádzky do práce nebola vedená. Z pracovných zmlúv zamestnancov výlučne s bydliskom v Poľskej republike vyplýva, že stanovený pracovný čas bol 40 hodín týždenne a dohodnutá dĺžka pracovného času 1/8 z pracovného času, hrubá mzda bola 40 eur mesačne. Zamestnávateľ na výzvu predložil štvrťročné správy o vykonaní práce, ku ktorým boli pripojené vizitky hotelov a reštaurácií, napriek následnej výzve nepredložil ďalšie doklady ako objednávky na realizované internetové školenia, faktúry za vykonané služby, certifikáty, objednávky a faktúry na výučbu obchodnej angličtiny alebo iné činnosti realizované zamestnancami na území Slovenska. Má za to, že reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenska nebol preukázaný a že zistené skutočnosti nepreukazujú ani splnenie kritérií na uznanie miesta sídla zamestnávateľa zapísaného v obchodnom registri.
5.
Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 23.02.2016 rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.03.2014 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a písm. d) O.s.p. ako prijaté na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a súčasne ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
6.
Na základe odvolania žalovaného správneho orgánu bol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 23.02.2016 zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžso/75/2016 z dôvodu procesného pochybenia spočívajúceho v nepribratí G. J. W. do konania ako účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti mohli byť zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté.
7.
Po zrušení rozsudku a vrátení veci tunajšiemu súdu súd uznesením zo dňa 06.12.2016 pribral do konania Q. V. W. a vec následne za splnenia procesných podmienok prejednal postupom podľa § 23 ods. 2 písm. b) a § 114 v spojení s § 491 ods.1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) v neprítomnosti účastníkov, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane pripojeného administratívneho spisu žalovaného, a opätovne dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
8.
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.03.2014 bolo rozhodnutie, ktorým žalovaný v zásade potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0275/2011-23 z 12.09.2011 vyslovujúce, že žalobcovi nevznikla účasť na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti dňom 07.04.2010 (zmena prvostupňového rozhodnutia spočívala iba v inej formulácii jeho výroku), so stručným odôvodnením, podľa ktorého u zamestnávateľa Q. V. W. - GM CONZULTING nebolo možné ani fyzickou kontrolou preukázať reálny výkon činnosti zamestnanca, u
zamestnávateľa nevznikol poistný pomer odo dňa 04.07.2010, preto žalobcovi ako zamestnancovi účasť na nemocenskom a dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti odo dňa 04.07.2010 nevznikla.
9.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71, zo 14.06.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, z 21.03.1972.
10.
Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej len „vykonávanie nariadenie“).
11.
Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II základného nariadenia majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých vykonávajú činnosti, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu.
12.
Podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
13.
V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v článku 13 ustanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch.
14.
Podľa článku 13 (1) základného nariadenia v znení účinnom do 27.06.2012 osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha: a) právnym predpisom členského štátu bydliska, ak takáto osoba vykonáva podstatnú časť svojej činnosti v tomto členskom štáte, alebo ak je zamestnaná vo viacerých podnikoch, alebo ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania je v odlišných členských štátoch, alebo b) právnym predpisom členského štátu, v ktorom je registrované sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo zamestnávateľa zamestnávajúceho danú osobu, ak táto osoba nevykonáva podstatnú časť svojich činností v členskom štáte svojho bydliska.
15.
Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s článkom 13 (1) základného nariadenia.
16.
Pri určovaní uplatniteľnej legislatívy nie je rozhodujúci len status osoby ako zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj výkon činnosti. Preto je dôležité skúmať pri aplikácii osobitného pravidla, ktorého cieľom je zabezpečenie uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, nielen status osoby, ale aj reálny výkon činnosti za účelom zamedzenia manipulácii s uplatniteľnými právnymi predpismi a ich zneužívania v tejto oblasti. Napriek tomu, že pojem reálneho výkonu činnosti nie je explicitne zadefinovaný v základnom nariadení, v pravidlách určujúcich uplatniteľnú legislatívu ustanovených v hlave II základného nariadenia je pojem reálneho výkonu činnosti jedným z faktorov na posúdenie a určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia.
17.
Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, že v posledných rokoch vznikli na území Slovenskej republiky firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v Poľskej republike.
18.
Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.03.2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Preto inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať.
19.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, vykonala dňa 07.07.2011 fyzickú kontrolu priamo v sídle zamestnávateľa, s výsledkom tak, ako bol konštatovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.
20.
Na základe výsledkov kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že účastník konania vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže byť poistený na území Slovenskej republiky ani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného nariadenia, t.j. článku 11 (3) (a), článku 13 (1) a článku 13 (3), čoho dôsledkom sa na neho nevzťahujú slovenské právne predpisy sociálneho zabezpečenia.
21.
Podľa § 196 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
22.
Preskúmavané rozhodnutie je v danom prípade rozhodnutím odvolacieho orgánu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu organizačnej zložky sociálnej poisťovne zo dňa 12.09.2011, v odôvodnení ktorého absentujú podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.. Vo vzťahu k významu rozhodnutia neprimerane stručnom odôvodnení Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, neuviedla žiaden dôkaz potvrdzujúci prijatý záver o nedostatku vzniku účasti žalobcu na poistení a, logicky, ani spôsob jeho vyhodnotenia.
23.
O odvolaní rozhodujúci žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia síce popísal vnútroštátnu i medzinárodnú právnu úpravu posudzovaného nároku, obsah spolupráce s orgánmi sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky i spôsob vykonávania šetrenia v tomto konkrétnom prípade, svoje potvrdzujúce stanovisko však zhrňujúco odôvodnil iba tým, že výsledkami kontroly vykonanej pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebolo preukázané, že by žalobca na území Slovenskej republiky vykonával činnosť ako zamestnanec /hoci rozhodujúci orgán konštatoval aj akceptovanie návrhu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia na uzatvorenie dohody v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej malo byť žalobcovi určené poľské zákonodárstvo, vznik takejto dohody, jej formu a právne účinky podrobnejšie nezdôvodnil, a v konečnom dôsledku ju ani jednoznačne neoznačil za podklad svojho rozhodnutia/.
24.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako v súvislosti so záverom o nepreukázaní reálneho výkonu práce žalobcom v roku 2010, majúcim pre rozhodnutie zásadný význam, vyhodnotil jednotlivé dôkazy a zistenia vykonané v nasledujúcich rokoch a týkajúce sa sídla a prevádzky zamestnávateľa žalobcu, neuviedol, ako vyhodnotil výpoveď E. O., ktorá sa podľa správy o vykonaní kontroly zo dňa 14.07.2011 v sídle zamestnávateľa žalobcu nachádzala /išlo o obyvateľku domu/, vykonávala funkciu ekonómky kontrolovaného subjektu a potvrdila, že zamestnávateľ z Poľska zamestnancov privážal autobusom a že činnosť na území Slovenska vykonávali.
25.
Žalovaný tak neodstránil nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, prvého stupňa, v súvislosti s čím možno konštatovať, že hoci samotné parametre tvrdeného pracovného pomeru žalobcu (pracovná doba, mzda, vzdialenosť miesta výkonu práce od bydliska žalobcu) a zistenia správnych orgánov vzbudzujú pochybnosti o reálnom výkone pracovnej činnosti a naznačujú iný účel prihlásenia žalobcu do slovenského sociálneho systému, správne orgány to nezbavuje povinnosti vykonať relevantné dokazovanie a prijaté rozhodnutia odôvodniť v súlade s požiadavkami zákona (§ 209 zák. č. 461/2003 Z.z.).
26.
Nakoľko priebeh konania vo veci po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia odvolacím súdom nedáva súdu základ pre zmenu jeho právneho názoru týkajúceho sa zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.03.2014 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
27.
O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu a ďalšieho účastníka rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že týmto účastníkom v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.