Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csp-24-2017.pdf
PDF · 108.5 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csp/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Politických vězňú 1272/21, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 043 55 211, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, adresa pre doručovanie: JUDr. Barbara Korenecová, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému B. D., A.. XX.XX.XXXX, S. W. A. S. XXX, XXX XX A. S., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 100,-Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 100,- € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk požiadal o poskytnutie úveru vo výške 100,-€. Odoslaním žiadosti pri registrácii potvrdil, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a potvrdil, že poskytnuté údaje sú úplné a pravdivé. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXX zo dňa 17.01.2014 poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 100,-€, ktorý sa zaviazal splatiť v celkovej výške 128,-€ do 28 dní od poskytnutia úveru. Celkové náklady spojené s úverom sú tvorené výlučne odplatou, čo prestavuje 28,-€. Žalovaný neplnil dlh riadne a včas, dlh sa stal splatným 14.02.2014. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru veriteľ je oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru e-mailom, sms správou alebo písomne a požadovať vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo výške 3,-€ za každú upomienku. Žalobca ďalej uviedol, že vyzval žalovaného na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných SMS správami alebo e-mailami. Na upomienky žalovaný nereagoval, telefonicky sa ho nepodarilo skontaktovať. Žalovanému boli zaslané 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ, mu teda vznikla povinnosť uhradiť 12,-€ za zaslané upomienky. Dňa 09.05.2016 bola zaslaná žalovanému výzva na úhradu dlhu. Žalovaný žiadnu platbu neuhradil. Žalobca v žalobe ako dôkazy označil plnomocenstvo udelené JUDr. Korenecovej, výpis z obchodného registra žalobcu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Následne doložil súdu „doklad o prevode finančných prostriedkov“ a 4 upomienky, ktoré boli zaslané žalovanému.
2. Podľa § 167 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd po opakovaných pokusoch dňa 11.08.2017 doručil žalovanému žalobu s prílohami do vlastných rúk spolu s uznesením zo dňa 12.07.2017, ktorým súd žalovaného v súlade s § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a
povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 21.08.2017, v ktorom poprel dôvodnosť žaloby a tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy, poskytnutí finančných prostriedkov, doručení predložených upomienok a uviedol, že po tom, ako mu bola dňa 13.06.2017 doručená prvá výzva, odpovedal mailom dňa 14.06.2017, v ktorom uviedol, že žiadnu zmluvu neuzavrel ani nečerpal žiadne finančné prostriedky. K podaniu žalovaný pripojil výzvu na zaplatenie zo dňa 05.06.2017, odpoveď na výzvu zo dňa 14.06.2017 a vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.06.2017, v ktorom žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného preverí.
4. Podľa § 165 ods. 3 CSP súd dňa 11.10.2017 doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného spolu s uznesením zo dňa 04.09.2017, ktorým súd žalobcu v súlade s § 167 ods. 3 CSP umožnil, aby sa k doručenému vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného a jeho tvrdeniam, ktoré žalovaný uviedol na svoju obranu, nevyjadril.
6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 19.01.2018, na ktoré sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili, doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané, pričom podaním doručeným súdu dňa 06.12.2017 právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal a súhlasil, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti na základe uvedených tvrdení a predložených dôkazov. Nakoľko podmienky pre odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd v súlade s § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti žalobcu a podanú žalobu prejednal za osobnej prítomnosti žalovaného.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby s prílohami, vyjadrením žalovaného a predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom žalovaného a rozhodol na základe vykonaných dôkazov, pričom zistil tento skutkový a právny stav.
8. Žalobca si uplatňoval svoj nárok voči žalovanému na základe zmluvy o úvere, ktorá podľa žalobcu bola uzavretá dňa 17.01.2014, kedy žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky registroval a požiadal právneho predchodcu žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,-€, pri registrácii uviedol svoje údaje, kde odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru podľa žalobcu žalovaný potvrdil, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ako aj potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú pravdivé.
9. V zmysle zmluvy, ktorú žalobca predložil, právny predchodca žalobcu, spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 852 453 ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi - žalovanému krátkodobý bezúčelový úver do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy v prospech účtu spotrebiteľa uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady vo výške 28,-€ spojené s úverom vo výške 100,- €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 128,-€ do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. RPMN bolo dohodnuté podľa zmluvy vo výške 2290,09 %, priemerná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 75,53 % a úroky boli dohodnuté vo výške 365 % ročne. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Z bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že právnym následkom omeškania dlžníka je povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu dojednanú ako paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,-€ za každú upomienku. Upomienka môže mať formu e-mailu, sms správy alebo písomnú formu. Celkový najvyšší počet upomienok vo všeobecných podmienkach ustanovený nie je.
10. Žalobca spolu so žalobou predložil jedno vyhotovenie zmluvy o úvere, ktorá mala byť podľa neho uzavretá elektronickou formou medzi stranami sporu, v ktorej zmluve sú uvedené jednotlivé zmluvné podmienky tak, ako to bolo uvedené vyššie, kde v zmluve o úvere v poslednom odseku zmluvy je uvedené, že spotrebiteľ uzavretím zmluvy potvrdzuje, že obdržal jeden rovnopis zmluvy vo forme elektronického dokumentu vygenerovaného v užívateľskom profile spotrebiteľa. Spotrebiteľ uzavretím zmluvy vyhlasuje, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol pred uzavretím zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca ďalej k žalobe pripojil všeobecné podmienky poskytovania úveru, verzia 2 platnou od 29. 11. 2013.
11. Z výzvy žalobcu na okamžité uhradenie dlžoby zo dňa 05.06.2017 na č.l. 37 súd zistil, že žalobca touto výzvou vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 531,84 € do 3 dní od jej doručenia.
12. Z odpovede žalovaného zo dňa 14.06.2017 na č.l.38 súd zistil, že žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy a o čerpaní finančných prostriedkov a vyzval žalobcu na zjednanie nápravy.
13. Z odpovede žalobcu na č.l. 40 súd zistil, že žalobca žalovanému oznámil, že jeho tvrdenia o neuzavretí zmluvy a nečerpaní prostriedkov preverí.
14. Podľa § 295 CSP v spotrebiteľských sporoch súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
15. Súd preto vyzval žalobcu, aby predložil doklady preukazujúce uplatnený nárok, najmä žiadosť o poskytnutie úveru a doklady o poskytnutí finančných prostriedkov, preukazujúce čerpanie úveru, na čo žalobca súdu oznámil, že žiadosťou o poskytnutie úveru ani dokladom o registrácii nedisponuje a predložil doklad, o ktorom tvrdil, že je dokladom o prevode finančných prostriedkov na účet žalovaného (založený na č.l. 24 spisu).
16. Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
17. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
18. Podľa ustanovenia § 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
19. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je teda opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 01.07.2016 už zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP).
20. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V civilnom sporovom konaní spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, tzn. že je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok, a to nielen čo sa týka právneho dôvodu, ale aj výšky uplatňovaného nároku. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo, a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.
21. Podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016 ak strana konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, na preukázanie stranou tvrdených skutočností súd stranu nevyzýva, s výnimkou stanovenou v § 295, nakoľko by tým súd mohol porušiť zásadu rovnosti strán sporu. Predkladanie dôkazov je na stranách sporu, a pokiaľ si niektorá zo strán svoju dôkaznú povinnosť nesplní, bude postihnutá dôkaznou núdzou, čo sa môže prejaviť v konečnom negatívnom rozhodnutí. Súd musí mať žalobou uplatnený nárok pri jeho priznaní dostatočne preukázaný, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti prekontrolovať a posúdiť celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu v sporovom konaní nie je pátrať z čoho uplatnený nárok pozostáva a či skutočne existuje, pokiaľ tento nie je predloženými dôkazmi preukázaný, nakoľko by tým súd zasiahol do rovnosti postavenia strán sporu. Je povinnosťou žalobcu svoj nárok jednoznačne predloženými dôkazmi preukázať. Úlohou
súdu je len oboznámiť sa s predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku, a to nielen čo do jeho právneho základu ale aj jeho výšky. Žalobca v konaní nevyužil možnosť plniť dôkaznú povinnosť ani účasťou na pojednávaní, na ktorom súd podľa § 182 ods. 2 CSP uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie a uviedol predbežné právne posúdenie veci. Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 CSP). Súd teda rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa CSP (§ 215 ods. 1, 2 CSP) a dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP), neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané, keďže v meritórnom rozhodnutí je povinnosťou súdu aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, a ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie (§ 220 ods.2 CSP).
22. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech.
23. Súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci nebol súdu poskytnutý dôkaz o čerpaní úveru, resp. o tom, že žalobca, príp. jeho právny predchodca poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktorých vrátenia sa žalobou domáha. Žalobca k žalobe, no ani v ďalšom priebehu konania, nepredložil žiadny doklad, ktorý by svedčil o tom, že na účet žalovaného boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 100,-€. Dňa 22.05.2017 právna zástupkyňa žalobcu zaslala súdu elektronickou formou doklad, v ktorého hlavičke je uvedené 17-01-2014-12-26-6500.txt. Doklad ďalej obsahuje 4 riadky s číselnými údajmi s uvedením slov mikropôžičky, vyplatenie pôžičky bez uvedenia sumy. Súd z predloženého dokladu nemal preukázané poskytnutie sumy 100,-€, nakoľko sa v doklade uvedená suma neuvádza, a už vôbec nie je týmto dokladom preukázané jej poukázanie žalovanému. Z predloženého dokladu nie je možné vôbec identifikovať, že žalovaná suma bola poukázaná na účet žalovaného. Tento doklad nemá žiadnu výpovednú a dôkaznú hodnotu, keďže nie je jasné, či ide o interný doklad žalobcu (v tom prípade by bolo potrebné, aby tento doklad obsahoval dátum vyhotovenia dokladu, pečiatku a podpis oprávnenej osoby takýto doklad vyhotoviť), preto súd takýto doklad vyhodnotil ako „zhluk čísiel bez akejkoľvek výpovednej hodnoty“. Nie je ani jasné, či by tento doklad mal byť výpisom z účtu žalobcu alebo jeho právneho predchodcu, keďže v predloženom doklade sa nenachádzajú žiadne identifikačné údaje príslušnej banky, aby súd mohol verifikovať okolnosť, že vôbec ide o nejaký doklad o poukázaní určitej sumy nejakej osobe. Keďže žalobca nepreukázal poukázanie finančných prostriedkov vo výške 100,-€ žalovanému, nebolo možné mu priznať jeho nárok, ktorým si uplatňoval zaplatenie tejto sumy
voči žalovanému. Zároveň mu samozrejme v danom prípade nebolo možné priznať ani príslušenstvo v podobe úroku z omeškania takejto nepreukázanej pohľadávky.
24. Žalovaný v konaní poprel aj tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy o úvere, na ktoré žalobca nereagoval, resp. uviedol, že dokladom preukazujúcim uzavretie zmluvy nedisponuje. Možno konštatovať, že zmluva, ktorá mala byť uzavretá medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikoval.
25. Žalobca k podanej žalobe v rozpore s § 132 ods. 3 CSP, a ani v ďalšom priebehu konania nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce dôvodnosť a výšku žalobou uplatneného nároku, pričom žalobca v konaní nevyužil možnosť plniť dôkaznú povinnosť ani účasťou na pojednávaní, na ktorom súd podľa § 182 ods. 2 CSP uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie a uviedol predbežné právne posúdenie veci, a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu. Súd preto pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy o úvere, a ani poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému.
26. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca nepreukázal v konaní ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu vzhľadom na to, že zmluvu o úvere so žalovaným mal uzavrieť iný právny subjekt. Podľa predloženej zmluvy o úvere túto mal uzavrieť so žalovaným subjekt MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, kde žalobca v žalobe tvrdil, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Nové Město, Politických věznú č.1272/21, Praha 1, Česká republika. Oboznámením sa s výpisom z obchodného registra pôvodného veriteľa súd zistil, že došlo k predaju časti podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Praha, a keďže došlo k predaju podľa obchodného registra len časti podniku, nejde teda o univerzálnu sukcesiu - nástupníctvo. Dôkaz preukazujúci, že pri predaji časti podniku pôvodného veriteľa došlo aj k prevodu konkrétnej žalovanej pohľadávky na žalobcu voči žalovanému žalobca nepredložil. Z predloženého výpisu z obchodného registra spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, SE nevyplýva, že žalobca je univerzálnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa, keďže nedošlo k prevodu celého podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s. Súd má za to, že žalobca neosvedčil skutočnosť, že na žalobcu bola postúpená aj konkrétna pohľadávka voči žalovanému. Žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že došlo k postúpeniu konkrétnej pohľadávky na žalobcu pri prevode časti podniku pôvodného veriteľa voči žalovanému, a preto už len z tohto dôvodu by bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
27. Na záver súd uvádza, že žaloba v časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania zmluvnej pokuty vo výške 12,-€, by ani v prípade unesenia dôkazného bremena nemohla byť úspešná, nakoľko dojednanie o zmluvnej pokute v čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože je objektívne spôsobilé spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd pri právnom posúdení tohto dojednania vychádzal z toho, že ide o dojednanie, ktoré je obsahom spotrebiteľskej zmluvy a ktoré je vopred pripravené veriteľom a inkorporované do všetkých spotrebiteľských zmlúv uzatváraných v čase platnosti Všeobecných obchodných podmienok so všetkými dlžníkmi. Nejde teda o individuálne dojednané ustanovenie. Toto ustanovenie je dojednané tak, že žalobcovi patrí za každú upomienku zmluvná pokuta (paušálna náhrada nákladov) vo výške 3,-€. Takýto spôsob dojednania umožňuje veriteľovi v podstate ľubovoľne navyšovať výšku svojej pohľadávky proti spotrebiteľovi tým, že mu bude posielať neobmedzené množstvo upomienok (v prípade, ak ich zašle e-mailom, nebude mať s nimi žiadne podstatné náklady) a za každú si môže uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 3,-€. To súd hodnotí ako neprijateľné. Spotrebiteľ si už v čase uzavretia zmluvy musí byť vedomý, akú najvyššiu sankciu bude povinný zaplatiť v prípade porušenia svojej povinnosti. Ak je zmluvná pokuta dojednaná tak, že jej výška závisí v podstate výlučne na vôli veriteľa (na tom, koľko sa rozhodne odoslať upomienok, pričom ich najvyšší možný počet obmedzený nie je), ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Zároveň podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne, pričom jej dojednanie len vo všeobecných zmluvných podmienkach, ako už opakovane dovodila súdna prax, písomnú formu nespĺňa.
28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Hoci bol žalovaný v konaní úspešný v celom rozsahu a mal by nárok na náhradu trov konania, keďže žalovaný na pojednávaní dňa 19.01.2018 uviedol, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje, súd mu preto nárok na náhradu trov konania nepriznal. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia sa preto postup podľa § 262 ods. 2 CSP neuplatní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).