Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-6-2022.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Subarea
31Cob/6/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobcu: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s. r. o., so sídlom Tuhovská 29, Bratislava, IČO: 35 728 116, zastúpeného splnomocnencom: Ernst & Young Law s. r. o., so sídlom Žižkova 9, Bratislava, IČO: 47 255 960, proti žalovanému: R. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 3.764,47 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17Cb/15/2020-182 z 28. mája 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.764,47 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 18.12.2017 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 303, § 306 ods. 1, § 365 ods. 2, § 369 ods. 1, 2, § 369c zákona č. 513/1991 Z. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“), § 1 ods. 1, § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
2. Vecne dôvodil, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako ručiteľom došlo k uzatvoreniu zmluvy o ručení podľa § 303 Obchodného zákonníka, z ktorej pre žalovaného vyplývala povinnosť uspokojiť všetky peňažné nároky žalobcu vyplývajúce z leasingovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a dlžníkom a s ňou súvisiace, pokiaľ ich neuspokojí dlžník. Keďže dlžník svoje povinnosti nesplnil, veriteľ si svoje nároky uplatnil u ručiteľa v súlade s ustanoveniami zmluvy o ručení a leasingovej zmluvy (vrátane jej súčastí). Pokiaľ žalovaný tvrdil, že zmluve o ručení nerozumel, nakoľko slovenský jazyk neovláda v dostatočnom rozsahu, toto tvrdenie súd považoval za účelové. Žalovaný bol v čase uzavretia zmlúv konateľom dlžníka, a teda bol povinný pri uzatváraní leasingovej zmluvy konať za dlžníka s odbornou starostlivosťou (§ 135a ObZ) vyžadujúcou si zvýšenú mieru opatrnosti (ktorá by mala byť obzvlášť prítomná pri rozhodnutiach finančného charakteru); v súvislosti so zmluvou o ručení, ktorá hlavný leasingový záväzok zabezpečovala, mal potom žalovaný venovať dostatočnú pozornosť jej obsahu s ohľadom na následky pre neho plynúce. Žalobcom predložená zápisnica zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia dlžníka z 1.8.2017 i materiál zo sociálnej siete (komenáre žalovaného k zverejneným fotografiám) svedčili o tom, že žalovaný slovenskému jazyku rozumel dostatočne na to, aby v ňom dokázal komunikovať. Navyše obsah pojmov „leasing“ a „ručenie“ je všeobecne známy i osobám bez právneho vzdelania. Vzhľadom na postavenie, aké mal žalovaný u dlžníka (konateľ), považoval súd za nepravdepodobné, že by nemal vedomosť o tom, k akým povinnostiam dlžníka a následne sám seba zaväzuje. Keďže žalobca svoj nárok riadne
odôvodnil a preukázal listinnými dôkazmi, súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, pričom z dlžnej sumy priznal žalobcovi i úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle výzvy z decembra 2017.
3. V časti o trovách konania súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne plným procesným úspechom žalobcu.
4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a zastavenie konania. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Dôvodil, že zistený skutkový stav neobstojí z dôvodu, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany. Za takýto prostriedok procesnej obrany označil skutočnosť, že spoludlžník G. C., nar. XX.X.XXXX, I. H., U. XXXX/Fl, uzatvoril dohodu o povolení splniť vymáhaný nárok v splátkach s exekútorom JUDr. Rudolfom Vargom, súdnym exekútorom so sídlom Hlavná 26/5, Dunajská Streda, predmetom ktorej je splácanie pohľadávky a jej príslušenstva, ktorá je predmetom rozhodnutia, voči ktorému smeruje odvolanie. Na základe tejto dohody ako spoludlžníci plnia záväzok riadne a včas.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že žalovaným označený prostriedok procesnej obrany (skutočnosť, že G. C. bolo súdnym exekútorom povolené plniť vymáhaný nárok v splátkach) nebol uplatnený včas, keďže žalovaný si bol vedomý existencie exekučných splátok najneskôr dňa 24.5.2021, teda pred vynesením rozsudku a nepreukázal, že by tento prostriedok procesnej obrany nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto je v odvolaní neprípustný. Záväzok žalovaného voči žalobcovi vyplýva zo zmluvy o ručení a na jeho plnenie bol žalovaný riadne vyzvaný dňa 24.5.2018. Tvrdenie žalovaného, že plnením exekučných splátok G. C. dochádza k riadnemu plneniu záväzkov žalovaného neobstojí, keďže žalovaný v právnom vzťahu vystupuje v postavení ručiteľa a zaviazal sa, že uspokojí žalobcu, ak dlžník nesplní akékoľvek svoje peňažné záväzky, ktoré vznikli alebo vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou. Skutočnosť, že v právnom vzťahu vystupuje aj iný ručiteľ (G. C.) nemá v zmysle § 307 ods. 1 ObZ dopad na povinnosť žalovaného plniť svoje povinnosti ručiteľa voči žalobcovi a žalobca je oprávnený žiadať splnenie záväzku od každého učiteľa osobitne, a to podľa vlastného uváženia, či už v celku alebo sčasti, pričom medzi ručiteľmi vzniká právo na regresnú náhradu. Tvrdenie žalovaného, že úhrada exekučných splátok G. C. predstavuje riadne a včasné plnenie povinností žalovaného vyplývajúcich zo zmluvy o ručení neobstojí, keďže čiastočné plnenie jedným z ručiteľov nie je možné považovať za riadne a včasné plnenie druhého ručiteľa. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný v podanom odvolaní nenamietal žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za odvolacie dôvody v zmysle § 365 CSP.
6. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať právne významnou skutočnosťou, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného v priebehu odvolacieho konania uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 60OdK/69/2022-12 z 13.4.2022, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 76/2022 dňa 21.4.2022 (tieto údaje sú verejne dostupné). Právne účinky vyhlásenia konkurzu tak nastali 22.4.2022, t.j. nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku.
8. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu (ďalej len „ZKR“) ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
9. Podľa § 166a ods. 1 a 2 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak
ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
10. Podľa § 166b ods. 1 a 2 ZKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
11. Podľa § 166c ods. 1 až 3 ZKR oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa
- fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka. Ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka. Oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou.
12. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone (ZKR) dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti, druhej hlavy ZKR) alebo splátkovým kalendárom (podľa štvrtej časti, tretej hlavy ZKR). Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu.
13. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti ZKR odvolací súd vyzdvihuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu (druhá časť, prvá hlava ZKR), súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a a nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e).
14. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil voči žalovanému pohľadávku z titulu ručenia, ktorá mala podľa žalobcu vzniknúť pred vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v rámci jeho oddlženia. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného, boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie predmetného konania, s poukazom na § 167e ods. 1 ZKR, k čomu potom odvolací súd i pristúpil, tu po predchádzajúcom zrušení napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu s podporným použitím § 391 ods. 1 v spojení s § 389 ods. 1 písm. d) CSP (dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia neskôr odpadli), vychádzajúc pritom tiež zo znenia čl. 4 ods. 1 CSP (umožňujúceho použiť analógiu ako špecifický prostriedok interpretácie práva), keďže zákonodarca pri koncipovaní na vec sa vzťahujúcu právnu normu výslovne neriešil všetky do úvahy prichádzajúce situácie, za
ktorých môže dôjsť k naplneniu zákonných predpokladov na zastavenie konania podľa § 167e ZKR, teda že sa tak môže stať aj v odvolacom konaní. Účelom predmetného zákonného ustanovenia je jednoznačne zastavenie konania bez rozhodnutia o uplatnenej pohľadávke, ktorá pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze, preto podľa odvolacieho súdu zastaveniu konania musí predchádzať zrušenie napadnutého rozsudku o predmetnej pohľadávke, na čom je v podstate koncipovaný aj sám Civilný sporový poriadok, ktorý so zastavením konania odvolacím súdom vždy viaže i zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
15. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 a s analogickým použitím § 255 ods. 2 CSP, vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť, vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného ako zákonný dôvod zastavenia konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom konaní (odvolacom konaní), čím potom žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, preto potom ani žiadna zo strán sporu nemôže mať právo na náhradu trov konania.
16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).