Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Csp-52-2017.pdf
PDF · 107.73 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Ul. 1. Mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanej: H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX J. Q.Á., v spore o zaplatenie 583,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 288,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8,20 eur od 16. 11. 2016 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 46,67 eur od 16. 12. 2016 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 46,67 eur od 16. 01. 2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 46,67 eur od 16. 02. 2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 46,67 eur od 16. 03. 2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 46,67 eur od 16. 04. 2017 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 46,67 eur od 16. 05. 2017 do zaplatenia, a to v splátkach po 30,- eur mesačne s tým, že prvá splátka je splatná do 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, ďalšie splátky sú splatné do 20. dňa toho ktorého mesiaca. Nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1,2%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28. 11. 2017 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 583,40 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 533,75 eur od 04. 12. 2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou - spotrebiteľkou dňa 22. 05. 2015 Úverovú zmluvu č. 4505079728, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.120,- eur zo strany žalobcu. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 24 pravidelných mesačných splátkach po 60,06 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Obchodných podmienok dňa 15. 11. 2016 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. List bol žalovanej odoslaný dňa 18. 11. 2016. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní odo dňa odoslania výzvy na splnenie povinnosti a táto lehota na plnenie uplynula dňa 03. 12. 2016. Žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v spore aj zákonné úroky z omeškania, a to vo výške 5% ročne. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo dňa 27. 07. 2017 žalovanú k zaplateniu aktuálnej dlžnej sumy s upozornením, že
ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu v posledných 3 mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 831,78 eur, ako to vyplýva z Prehľadu splátok a úhrad. Žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 583,40 eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 148,09 eur (istina 14.-17. splátky), úroku vo výške 49,65 eur (úrok 14.-17. splátky), a zosplatnenej istiny vo výške 385,66 eur (len istina 18.-24 splátky). K žalobe bola pripojená Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22. 05. 2015, Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia platné od 01. 10. 2014, Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 22. 05. 2015, Informácie o poistení dohodnutom zmluvou č. 19100826/2009, Výzva k splateniu celého dlhu zo dňa 15. 11. 2016 s podacím hárkom, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 27. 07. 2017 s podacím hárkom a Výpis čerpania, splátok a úhrad.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 09. 10. 2017 pod sp. zn. 8Up/329/2017 platobný rozkaz, na základe ktorého bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť do 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu žalobcovi istinu vo výške 583,40 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 533,75 eur od 04. 12. 2016 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Platobným rozkazom bola zároveň žalovanej uložená povinnosť nahradiť trovy konania.
3. Proti platobnému rozkazu podala v zákonnej lehote žalovaná odpor, v ktorom vyslovila názor, že návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný a neopodstatnený. Poukázala na nesprávnosť postupu žalobcu v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, pretože tu nebolo dodržané znenie formulované v ustanovení § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Z listín predložených žalobcom nevyplýva, žeby si žalobca splnil povinnosť formulovanú v § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, a teda nemohol vyvolať splatnosť celého dlhu. Za daného stavu a skutkových okolností uvedených žalobcom v jeho návrhu, súd mu nemohol vyhovieť a žaloba mala byť preto zamietnutá. Žalovaná mala za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v danom prípade nemala zákonom stanovenú písomnú formu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., čo robí úver bezúročným a bez poplatkov. Bezúročným a bezpoplatkovým úverom robí spotrebiteľský úver aj skutočnosť, že tento bol poskytnutý peňažnými prostriedkami v hotovosti. Zastávala názor, že uvedená zmluva je bezúročná a bez poplatkov tiež z dôvodu, že v nej absentujú náležitosti formulované v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., a to v zmluve chýba označenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej chýbajú ustanovenia upravujúce čerpanie úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorú je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky o spôsobe vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. V zmluve tiež absentovala odplata podľa osobitných predpisov, ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V spotrebiteľskom kontrakte tiež nebola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnená podľa § 21 ods. 2 zákona za príslušný kalendárny štvrťrok. Na základe uvedeného vznikla žalovanej povinnosť vrátiť len istinu spotrebiteľského úveru. Ku dnešnému dňu bolo na úver uhradených 831,78 eur, nedoplatok istiny tak predstavuje 288,22 eur. Žalovaná zdôraznila, že zmluva obsahovala množstvo neprijateľných podmienok, ktoré sú podľa Občianskeho zákonníka neplatné a konanie v uvedenej veci nemohlo byť vedené ako upomínacie konanie (§ 3 ods. 6 písm. b/ zákona č. 307/2016 o upomínacom konaní). Žalovaná vyjadrila presvedčenie, že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo zákona, nešpecifikoval z čoho uplatnená istina presne pozostáva. Mala za to, že bola tvorená aj ďalšími nárokmi - sankciami, poplatkami, ktoré sú neprijateľnými podmienkami a ktoré nemohli byť uplatnené v žalobe. V dôsledku podaného odporu sa platobný rozkaz zrušil (§ 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní).
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že žalovanú opakovane upozorňoval na omeškanie so splatnosťou splátok, ako aj na možnosť straty výhody budúcich splátok a to formou SMS správ. Žalobca nepovažoval za potrebné uniesť dôkazné bremeno v tejto časti, keďže s ohľadom na trvanie úverovej zmluvy 24 mesiacov ku dňu vyhlásenia rozsudku nastala splatnosť všetkých mesačných
splátok, a teda splatnosť dlhu bez ohľadu na zosplatnenie nastala uplynutím času. Zdôraznil, že predmetná úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom na podporu tohto názoru odkázal aj na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15. Žalobca zároveň navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku.
5. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Liptovský Mikuláš postupom podľa § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
6. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil skutkový stav nasledovne.
7. Sporové strany uzavreli dňa 22. 05. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej výške 1.120 eur. Išlo o bezúčelový úver, ktorý mal byť splatený v 24 mesačných splátkach po 60,06 eur, pričom výška úrokovej sadzby predstavovala 25,84%, výška ročnej percentuálnej miery nákladov dosiahla 29,5%, odplata predstavovala 25,84% a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 37,67%. V zmysle zmluvy bola celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 1.441,44 eur. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o revolvingovom úvere s úverovým rámcom vo výške 500,- eur, z ktorej však žalobca v spore neuplatňoval žiadne nároky.
8. Z predloženého Výpisu čerpania splátok a úhrad na meno klienta H. O. č. zmluvy 4505079728 mal súd zistenú celkovú výšku úhrad realizovaných žalovanou v zmysle zmluvy, a to v celkovej sume vo výške 831,78 eur.
9. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 15. 11. 2016 požiadal žalobca žalovanú o zaplatenie dlžnej čiastky v sume 646,40 eur, a to najneskôr do 15 dní od spísania danej výzvy. Výzva bola žalovanej odoslaná dňa 18. 11. 2016.
10. Z obsahu Predžalobnej výzvy na zaplatenie dlhu zo dňa 27. 07. 2017 mal súd preukázané, že zástupca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky vo výške 667,39 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru, účtovaných poplatkov podľa Úverovej zmluvy a Úverových podmienok, zákonného úroku a zmluvného úroku. Výzva bola žalovanej odoslaná dňa 28. 07. 2017.
11. Po právnej stránke posúdil okresný súd vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 22. 05. 2015 ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 22. 05. 2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), keďže žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania, keď žalovanej poskytol úver a spotrebiteľka, teda žalovaná, nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedenú zmluvu bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 9 uvedeného zákona, a to v znení účinnom ku dňu 22. 05. 2015. V zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ daného predpisu bol povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
12. Z obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že táto vymedzila výšku úveru, výšku splátok, ako aj sadzby ročnej percentuálnej miery nákladov. Výška splátky úveru predstavovala 60,06 eur, avšak daná suma nie je členená v zmysle spomínaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahovala priamo v texte štruktúrované spresnenie jednotlivých zložiek danej splátky, a to rozčlenením na istinu, poplatky a úroky, čo malo za následok posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.).
13. V tejto súvislosti považoval okresný súd vzhľadom na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/15 venovať pozornosť argumentácii tejto súdnej autority, a to v kontexte naznačeného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. Predovšetkým bolo nevyhnutné posúdiť, či závery prijaté Súdnym dvorom EÚ vo vzťahu k otázke štruktúry splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere možno aplikovať na danú vec.
14. Súdny dvor na základe prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Dunajská streda okrem iného v rozhodnutí uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice (pozn. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS) sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 15. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
16. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že Súdny dvor EÚ poskytuje výlučne výklad európskej legislatívy, nie vnútroštátneho práva, teda v danom prípade nevykladal zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jeho relevantné ustanovenia (§ 9), ale smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS.
17. Niet žiadnych pochybností, o tom, že slovenský zákon ide nad rámec smernice č. 2008/48/ES a celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala tak splátky istiny, ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica č. 2008/48/ES, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§ 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 22. 05. 2015). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.
18. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokonformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ.
19. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smerníc spočívajúci v eurokonformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne: musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa smernice, musí ísť o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykovým logicky, systematický, historický, teleologický výklad), nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady.
20. Súdny dvor medze nepriameho účinku smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo 4. júla 2006, keď uviedol, že „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva“.
21. Vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku Súdneho dvora EÚ C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi
jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.
22. Žiada sa uviesť, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/642/2014, rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013, sp. zn. 6Co/30/2017, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/21/2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/243/2014, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/47/2015) a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so smernicou, by bolo potrebné zákon č. 129/2010 Z. z. novelizovať a zosúladiť s textom smernice, inak by sa jednalo o výklad práva contra legem a bola by porušená zásada právnej istoty.
23. V zmysle uvedených záverov, keďže okresný súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, priznal žalobcovi len nezaplatenú časť istiny v sume 288,22 eur (úver v sume 1.120,- eur mínus zaplatená suma 831,78 eur).
24. Vzhľadom na to, že si žalobca v konaní uplatnil aj úroky z omeškania, súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. o priznaní nároku na úhradu úrokov z omeškania, pričom neakceptoval žalobný návrh s určením úrokov z omeškania od 04. 12. 2016. Žalobca pristúpil k vyhláseniu tzv. mimoriadnej s platnosti úveru s účinnosťou ku dňu 03. 12. 2016 majúc za to, že tu boli splnené podmienky predpokladané v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Konštatujúc bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, dospel súd k presvedčeniu, že výška splátky úveru predstavovala 46,67 eur (úver 1.120,- eur ÷ počet splátok 24). Pri redukcii výšky splátky vychádzal súd zo znenia Úverových podmienok (Hlava 5, § 1), z ktorých vyplýva, že v splátke je zahrnuté aj príslušenstvo. Ak súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, potom nemohla byť výška splátky 60,06 eur, ale túto súd „očistil“ o príslušenstvo, v dôsledku čoho dospel k vyššie uvedenej sume 46,67 eur. Žalovaná zaplatila doposiaľ 831,78 eur, čo predstavuje úhradu viac ako 17 splátok (831,78 eur ÷ 46,67 eur). V poradí 17. splátka bola splatná v októbri 2016 (viď Výpis čerpania, splátok a úhrad), z čoho treba vyvodiť, že mimoriadna splatnosť mohla nastať najskôr v januári 2017. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalobca nemohol požadovať splnenie dlhu jednorazovo a z tohto dôvodu aj úroky z omeškania možno priznať len od každej jednotlivej splátky. Žalobcovi patrili úroky z omeškania z časti nezaplatenej 18. splátky (288,22 eur mínus [46,67 krát 6] rovná sa 8,20 eur) a následne zo splátok v poradí 19.-24. Pokiaľ ide o termíny, odkedy patrí žalobcovi úrok z omeškania, vychádzal súd z pôvodne určeného splátkového kalendára. Ak bola splátka splatná do 15. dňa v mesiaci (viď obsah zmluvy zo dňa 22. 05. 2015), potom k omeškaniu mohlo dôjsť od nasledujúceho dňa, teda od 16. dňa príslušného mesiaca.
25. Žalobkyňa požiadala o možnosť úhrady dlhu v splátkach, ktorému súd postupom podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP vyhovel. Na preukázanie opodstatnenosti postupu v zmysle uvedenej regulácie žalovaná predložila na pojednávaní dňa 18. 01. 2018 Potvrdenie zmeny výšky úverového rámca zo dňa 15. 05. 2014, Zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania uzavretú s B. bankou dňa 25. 11. 2011, Záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam uzavretú so W. W., a.s. zo dňa 30. 07. 2015, Potvrdenie o prijatej platbe vo vzťahu k dodávateľovi Skylink za obdobie od 10. 06. 2017 do 10. 07. 2017 a Potvrdenie o vklade hotovosti v sume 30,- eur v prospech B. banky zo dňa 02. 11. 2017. Žalovaná rovnako v origináloch (ktoré boli hneď vrátené) predložila SMS správu o pripísaní sumy 395,93 eur od spoločnosti Tesco stores SR, a.s. (išlo o výplatu za obdobie december 2017), výpis z účtu V. O., z ktorého je zrejmá prijatá úhrada dňa 10. 11. 2017 vo výške 395,70 eur od spoločnosti Tesco stores SR, a.s. (rovnako ide o výplatu), výpis z účtu V. O., z ktorého vyplýva platba v prospech spoločnosti Quatro vo výške 30,- eur, a to dňa 03. 11. 2017 (ide o splátku z kreditnej karty), potvrdenie W. W., a.s. o vklade sumy 650,- eur dňa 08. 06. 2017 na účet W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (splátka na základe záložnej zmluvy) a potvrdenie W. W., a.s. o hotovostnom vklade v sume 290,- eur na číslo účtu W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to dňa 25. 09. 2017.
26. Je nepochybné, že žalovaná dosahuje mesačný príjem nepresahujúci sumu 400,- eur, pričom je úverovo zaťažená na základe zmlúv s viacerými veriteľmi. Súd považoval za opodstatnené najmä s ohľadom na výšku priznaného nároku umožniť žalovanej uhradiť dlh v splátkach a dať jej tak šancu splniť si svoje zmluvné záväzky pri zachovaní primeraného životného štandardu, a to najmä s ohľadom na fakt, že má maloleté dieťa. Na základe určených splátok bude dlh v časti istiny splatený za necelých 10 mesiacov, čo súd považoval aj v kontexte ochrany záujmov veriteľa za primerané.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z čiastočného úspechu žalovanej v spore. Táto dosiahla úspech v rozsahu 50,06%, žalobca dosiahol úspech v rozsahu 49,4%, z čoho vyplýva čistý úspech žalovanej v rozsahu 1,2%. O výške trovy konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.