Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci rozvodu manželstva G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. G.O. XXX, XXX XX J. a C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXX, právne zastúpená JUDr. Michaelovou Mihalcovou, advokátkou so sídlom Fatranská 2/E, 040 11 Košice a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, kolíznym opatrovníkom, o odvolaní otca proti výroku o úprave styku rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6P/5/2017-63 zo dňa 24.07.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o úprave styku otca s mal. D. a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov G. D., nar. XX.XX.XXXX a C. D., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa 14.02.2015 zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T., vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom X rozviedol. Na čas po rozvode zveril mal. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. D. sumou vo výške 100,- eur mesačne vždy k 15. dňu príslušného mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. D. každý druhý víkend v mesiaci, a to v sobotu od 16:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 12:00 hod., a to prvých 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva za prítomnosti matky dieťaťa a v ďalšom období bez prítomnosti matky. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu, stanovisko účastníkov, citoval ust. § 22, § 23, § 27 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva je dôvodný. Manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a nie je predpoklad, aby v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Manželia žili v spoločnej domácnosti po uzavretí manželstva asi len po dobu štyroch mesiacov, nenašli zhodu a vzájomné pochopenie v zásadných otázkach manželského spolužitia, čím došlo k ich odlúčeniu a s odstupom času i k vzájomnému odcudzeniu, čo je príčinou rozvratu manželstva. Manželstvo účastníkov je formálne, manželia spolu nekomunikujú, neriešia svoje problémy, nezaujímajú sa o vzájomné potreby, každý z nich obstaráva svoje záležitosti a nejavia ani záujem o obnovenie manželského spolužitia, ani o vyhľadanie odbornej pomoci pre zachovanie tohto zväzku. Rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami mal. dieťaťa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že účastníci sa pred uzavretím manželstva poznali pomerne

krátku dobu a dôvodom uzavretia manželstva bolo tehotenstvo manželky. Z dôvodu nezabezpečenia vlastného bývania počas výkonu práce navrhovateľa v zahraničí odporkyňa bývala u svojich rodičov spolu s mal. dieťaťom. Definitívne opustila spoločnú domácnosť v auguste v roku 2005. Odkedy spolu nežijú, navzájom sa odcudzili. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol.

Na čas po rozvode upravil rodičovské práva a povinnosti k mal. D. tak, že zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke, poberá spolu s prídavkom na dieťa celkom sumu 236,- eur, s mal. dieťaťom žije v jednoizbovom byte v obci X., kde mesačne uhrádza 110,- eur, platí telefón 20,- eur, poistné pre mal. dieťa vo výške 25,70 eura. Ostatné výdavky má bežné, týkajúce sa stravy, ošatenia, hygieny, lekárskej starostlivosti. Celodenne zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa. Otec je zamestnaný a za obdobie september/2016 - máj 2017 dosiahol čistú mzdu vo výške 15.250,- Kč. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým mesačne prispieva na domácnosť sumou 50,- eur, sumu 100,- eur vynakladá na cestovné do práce, ďalej platí poistné vo výške 45,- eur mesačne, telefón 35,- eur mesačne, výživné na mal. D. 60,- eur. Ostatné výdavky sú bežné, týkajúce sa stravy, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie určil výživné otcovi na mal. dieťa mesačne vo výške 100,- eur, ktoré považoval za primerané zárobkovým pomerom otca, ktorý pracuje v Českej republike, býva u svojich rodičov a má len jednu vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Určenú výšku výživného považoval za primeranú aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, príjmu matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, býva sama a je poberateľkou štátnych sociálnych dávok. Zároveň súd prvej inštancie upravil styk otca s mal. dieťaťom tak, že zohľadnil vek mal. D., a preto rozhodol, že prvých 6 mesiacov sa mal. dieťa bude s otcom stretávať za prítomnosti matky, na ktorú je mal. dieťa vzhľadom na jeho vek zvyknuté a po uplynutí tejto prechodnej doby sa bude otec s mal. dieťaťom stretávať bez prítomnosti matky. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len .

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o úprave styku odvolanie otec. Namietal upravený styk, s ktorým nesúhlasil. Poukázal na to, že má vo vzťahu k mal. dieťaťu rovnaké práva a povinnosti ako matka mal. dieťaťa. Nesúhlasil s úpravou styku v rozsahu 12 hodín mesačne za prítomnosti matky z dôvodu, že kvôli krátkosti času a sústavnej prítomnosti matky si nedokáže vybudovať dostatočne dobrý vzťah otca a dcéry, a tak aktívne sa podieľať na jej výchove. Zdôraznil, že počas vyše dvoch rokov života mal. dieťaťa mal len minimálnu možnosť podieľať sa na jej výchove a starostlivosti s tým, že najmä v útlom veku je aj lehota niekoľkých mesiacov dostatočne dlhá na to, aby pre svoju dcéru sa stal osobou absolútne neznámou. Navrhol zmeniť napadnutý výrok o úprave styku a umožniť mu stretávať sa s mal. dieťaťom každý víkend v čase, a to v piatok od 18:00 hod. do nedele do 16:00 hod. bez prítomnosti matky a ktorýkoľvek deň v priebehu týždňa, a to po dohode s matkou.

3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nemá záujem brániť otcovi vo vytváraní si a upevňovaní zdravého vzťahu s mal. dieťaťom. Navrhovateľ však nechce zrejme pochopiť, že dieťa ešte stále dojčí a tomu je potrebné styk s mal. dieťaťom prispôsobiť. Podľa jej názoru, rozsah úpravy styku otca s mal. dieťaťom v napadnutom rozsudku je dostatočný na to, aby s prihliadnutím na potreby dieťaťa a jeho súčasný vek sa upevňovala jeho väzba s otcom. Zároveň trvala na tom, aby bola pri styku otca s maloletou prítomná, nakoľko mal. D. má iba 2 roky a je silne citovo naviazaná na matku. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľ sa o maloletú nikdy samostatne nestaral, nekŕmil ju, neprebaľoval, nebol s ňou u lekára. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky k odvolaniu opätovne poukázal na jeho eminentný záujem o vybudovanie si vzťahu s mal. dieťaťom. Podľa jeho názoru, aj keď nemal možnosť zabezpečiť starostlivosť o mal. dieťa sám, lebo túto možnosť nemal, neznamená to, že by sa nedokázal o maloletú postarať. Uviedol, že pracuje v Českej republike, ale každý víkend je doma práve preto, aby mohol byť čo najviac s mal. dcérou. V rámci odvolacej dupliky matka vo vyjadrení opätovne poukázala na to, že dieťa je na ňu silne naviazané. Problém je len ten, že mal. dieťa k svojmu otcovi ísť nechce. Prvý mesiac života dieťaťa žili u rodičov u navrhovateľa, ktorý bol v tom čase doma, ale napriek tomu nepomáhal, ani sa nepodieľal na starostlivosti o dieťa. Kolízny opatrovník sa k doručeným vyjadreniam rodičov mal. dieťaťa písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len v spojení s § 2 ods. 1 CMP, vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 11.01.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania a zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil vo vzťahu k úprave a rozsahu úpravy styku otca s mal. D. nar. XX.XX.XXXX.

5. Odvolací súd k odvolaniu otca uvádza, že jeho návrh na úpravu styku v rozsahu stretávania sa každý víkend v čase od piatka od 18:00 hod. do nedele do 16:00 hod., bez prítomnosti matky a ktorýkoľvek deň v priebehu týždňa po dohode s matkou je vzhľadom na vek mal. dieťaťa, doposiaľ rozvrátené vzťahy medzi rodičmi mal. dieťaťa neprimeraný. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že je prioritou a v záujme mal. dieťaťa, aby si dieťa na otca zvyklo. Osobná prítomnosť matky počas šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva pri realizácii styku otca s mal. dieťaťom nemôže byť na jeho ujmu s prihliadnutím k tomu, že je potrebné, aby si mal. dieťa na otca zvyklo, nepovažovalo ho za osobu neznámu a postupne si vytvárali medzi sebou vzájomné citové väzby. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval uplatnenú odvolaciu námietku týkajúcu sa neprimeraného rozsahu úpravy styku za dôvodnú. Rodičia mal. dieťaťa po narodení nežili v spoločnej domácnosti, lebo matka mal. dieťaťa odišla zo spoločnej domácnosti v auguste v roku 2015, pričom mal. dieťa sa narodilo 09.07.2015. Otec zrejme nemal príležitosť si citový vzťah k mal. dieťaťu vytvoriť, ani možnosť sa o dieťa postarať. Táto skutočnosť však vyplynula z rozvrátených vzťahov medzi manželmi navzájom, najmä z dôvodu ich vzájomného odcudzenia a ukončenia vzájomného spolužitia. Na strane mal. dieťaťa je potrebné zohľadniť nielen jeho nízky vek, ale aj denný režim, zabezpečenie stravy dojčením matkou mal. dieťaťa, ako aj okolnosti na strane oboch rodičov dané plnením si pracovných povinností na strane otca mimo miesta trvalého bydliska. I napriek úprave styku rozhodnutím súdu nie je vylúčené, ak dôjde k zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi rodičmi mal. dieťaťa, aby na základe vzájomnej dohody otca s matkou dochádzalo k stretávaniu sa otca s mal. dieťaťom aj nad rozsah upraveného styku rozhodnutím súdu. V danom prípade a za daných okolností na strane oboch rodičov mal. dieťaťa, ako aj s prihliadnutím na vek, denný režim mal. dieťaťa, je aj podľa názoru odvolacieho súdu úprava styku v rozsahu každý druhý víkend v mesiaci v sobotu od 16:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 12:00 hod. primeraná a najmä v záujme mal. dieťaťa.

6. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o úprave styku otca s mal. dieťaťom a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP.

7. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh.

8. V odvolacom konaní si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania matka. Odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ust. § 52 tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Procesné podmienky pre aplikáciu ust. § 53 alebo § 55 splnené neboli, a preto odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám v zmysle § 49 ods. 1 CMP, a preto náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná žiadnemu z účastníkov (§ 52 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.