Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/230/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci navrhovateľa: PATRIOT GROUP, s.r.o., Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657, zast.: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti odporcovi: USS SK s.r.o., Kunov 232, 905 01 Senica, IČO: 47 355 255, zast.: JUDr. Peter Bartoš, advokát, Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 35 Cb/76/2017 - 33 zo dňa 20.06.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 35 Cb/76/2017 - 33 zo dňa 20.06.2017 v odvolaním napadnutej časti prvého výroku z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, prvým výrokom, uložil odporcovi povinnosť zdržať sa používania sloganu „S nami Vaše pohľadávky neodcválajú na KOŇOCH“ v rámci webovej stránky W..N.- sk.sk <P.:/..N.-sk.sk>, vo všetkých propagačných a iných materiáloch, v elektronickej komunikácii ako aj v poštovej komunikácii. Druhým výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšných častiach zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 24.5.2017, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil odporcovi zákaz používania sloganu „S nami Vaše pohľadávky neodcválajú na KOŇOCH“ v rámci webovej stránky W..N.-sk.sk <P.:/..N.-sk.sk>, vo všetkých propagačných a iných materiáloch, v elektronickej komunikácii ako aj v poštovej komunikácii a zákaz použitia označenia svojich služieb „Správa, riadenie a vymáhanie pohľadávok“ v rámci webovej stránky W..N.-sk.sk <P.:/..N.-sk.sk>, vo všetkých propagačných a iných materiáloch, v elektronickej komunikácii ako aj v poštovej komunikácii.

3. Súd skonštatoval, že konanie odporcu na základe predložených listinných dôkazov je možné označiť ako nekalosúťažné konanie vo vzťahu k chráneným záujmom navrhovateľa, preukázanú parazitáciu odporcu na povesti navrhovateľa tým, že na prezentáciu svojich služieb preukázateľne používa slogan zameniteľný so sloganom navrhovateľa, čím ohrozuje jeho postavenie na trhu a dopyt po jeho službách. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi s určením zákazu (povinnosti zdržať sa) používania označenia svojich služieb „Správa, riadenie a vymáhanie pohľadávok“ v rámci webovej stránky W..N.-sk.sk <P.:/..N.-sk.sk>, vo všetkých propagačných a iných materiáloch, v elektronickej komunikácii ako aj v poštovej komunikácii zamietol s odôvodnením, že označenie činnosti navrhovateľa, ako aj odporcu vzhľadom na totožný predmet podnikania je všeobecným označením predmetu podnikania, a preto nie je možné odporcovi ani žiadnemu inému konkurentovi navrhovateľa zakázať používanie tohto označenia. Uvedené konštatovanie súdu nie je v rozpore s ochrannou známkou navrhovateľa č. 243843, nakoľko touto ochrannou známkou má navrhovateľ chránené označenie

predmetu činnosti výhradne v spojitosti s časťou svojho obchodného mena PATRIOT. Uviedol, že o trovách neodkladného opatrenia rozhodne rozhodnutím vo veci samej.

4. Proti rozhodnutiu súdu podal odvolanie odporca v časti prvého výroku, nakoľko ho v tejto časti považoval za nesprávne s poukazom na ust. § § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“). Odporca zastáva názor, že navrhovateľ podmienku existencie potreby a naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov nariadenia neodkladného opatrenia a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy účastníkovi neosvedčil. Vyhodnotenie skutkovej a právnej dôvodnosti tvrdení, ktoré súd prvej inštancie odvodzuje v zmysle dôvodov návrhu od predložených listinných dôkazov, nepovažoval za dostatočné. Uviedol, že komparáciou sporného slovného spojenia možno dospieť k záveru, že nie je pravdou, že používa rovnaký reklamný slogan ako navrhovateľ, ktorý používa logo (ohnivého koňa) s textom „S nami vaše pohľadávky nezhoria na koňoch“, pričom odporca používa logo (dravého vtáka) s textom „S nami vaše pohľadávky neodcválajú na koňoch“. Tieto dva slogany, ako aj reklamné webové stránky, nie sú ani podobné, nie to ešte rovnaké ako tvrdí navrhovateľ, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Navrhovateľ tvrdí, že odporca používa rovnaké reklamné spojenie ako má schválenú ochrannú známku: „Vyobrazenie horiaceho koňa pod. č. 243842 a č. 243843 logo - vrátane sloganu PATRIOT SPRÁVA, RIADENIE A VYMÁHANIE POHĽADÁVOK“, pričom odporca preukázateľne takéto slovné spojenie, ani takéto logo nikdy nepoužíval. Mal za to, že súd prvej inštancie mu nelogicky uložil povinnosť zdržať sa používania sloganu „S nami vaše pohľadávky neodcválajú na koňoch“, nakoľko takýto slogan navrhovateľ nepoužíva, nemá naň vydanú ochrannú známku a slogan, ktorým sa prezentuje, má iný text a iné logo. Odporca preto nikdy neporušil ochrannú známku navrhovateľa. Považoval za podstatné, že navrhovateľova ochranná známka nie je vydaná na samotný text sloganu, ale na spojenie loga navrhovateľa (ohnivého koňa) v spojení s textom. Zastával názor, že súd prvej inštancie mu zakázal niečo, čo je nelogické a čo ani nikdy neexistovalo.

5. Odporca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že skutková podstata nekalej súťaže v zmysle § 47 písm. c) Obchodného zákonníka, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, nezahŕňa používanie rozdielnych sloganov na prezentáciu služieb, súťažiteľov. Vyvolanie možnosti zámeny spája dva javy - klamlivosť a zameniteľnosť. Zdôraznil, že klamlivé konanie sa môže týkať dvoch prípadov:

- použitia cudzieho obchodného mena alebo iných cudzích označení, ktoré sú pre iných súťažiteľov príznačné, napr. logá, tlačív, katalógov a i. [písm. a) alebo b.)],

- napodobnenie cudzieho výrobku či služby [písm. c)]. Odporca vyslovil názor, že nakoľko pre aplikáciu § 47 Obchodného zákonníka je vždy nutné i klamlivé konanie, neexistuje právne možnosť uzurpovať si nejaké slovné spojenie (slogan) a dovolávať sa ochrany pred vyvolávaním nebezpečenstva zámeny. Ochranná známka navrhovateľa je kombináciou daného slovného výrazu a jeho grafického znázornenia, ktorú a ani iný slogan neužíva a ani žiadnym spôsobom neohrozuje podnikateľskú činnosť navrhovateľa, jeho postavenie na trhu a dopyt po jeho službách. Na základe uvedeného mal za to, že v danom prípade nedochádza k zameniteľnosti sloganu navrhovateľa so sloganom odporcu.

6. Záverom odporca vytkol súdu prvej inštancie, že len strohým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby sa riadil ustanoveniami a nevedno z čoho vychádzal. Mal za to, že nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že napadnuté uznesenie je zmätočné a nedostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie sa v ňom nevysporiadal so skutočnosťami tvrdenými navrhovateľom, ktoré sú pre posúdenie veci rozhodujúce, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces vylučuje ľubovôľu súdov pri rozhodovaní, preto je povinnosť súdov svoje rozhodnutie odôvodniť. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 232/2000, sp. zn. 6 Sžo 65/2008 a Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 26/1994 z 10.05.1994 a na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením v celom rozsahu a považuje ho za vecne a právne správne. Mal za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a správne ho aj právne posúdil, keď nariadil neodkladné opatrenie na ochranu jeho záujmov, keďže odporca jednoznačne koná v rozpore so zákonnými ustanoveniami slúžiacimi

na ochranu hospodárskej súťaže. Súd prvej inštancie správne skonštatoval nekalosúťažné konanie odporcu, ktoré jednoznačne vyplýva z jeho činnosti. V súvislosti so sloganom „S nami Vaše pohľadávky nezhoria na KOŇOCH“ uviedol, že je pravda, že na tento slogan nebola vydaná ochranná známka, čo však navrhovateľ ani netvrdí. Ochranná známka bola vydaná na grafické vyobrazenie koňa, ku ktorému však tento slogan neodmysliteľne patrí. Vyobrazenie koňa navrhovateľ využíva len s pripojením tohto sloganu, pretože vcelku to má taký význam, aký bol v prvopočiatku mienený. Nestotožnil sa s tvrdením, že ide o „bežný“ slogan a už vôbec nie s tým, že nie je zameniteľný so sloganom využívajúcim odporcom. V nadväznosti na to, že tento navrhovateľ využíva niekoľko rokov v spojení so službami, zastáva názor, že takéto nekalosúťažné konanie mu môže privodiť ujmu v podobe straty potenciálnych klientov, ktorý si môžu spoločnosť zameniť. Citujúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012 poukázal na to, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, keď má súd za osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov strán sporu, čo v danom prípade bolo nepochybne splnené. Záverom uviedol, že odporca konkrétne nezdôvodnil, čím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňatiu možnosti konať pred súdom. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že návrh sa nedoručuje druhej strane na vyjadrenie. V prípade, že súd neodkladné vyjadrenie vydá, následne spolu s ním doručuje návrh odporcovi, ktorý má možnosť svoje námietky vzniesť v rámci odvolania, čo aj uskutočnil. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne a priznal mu náhradu trov konania.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania odporcu a vyjadrením navrhovateľa odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

9. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa § 326 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:

- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,

- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie,

- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha,

- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,

- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah,

- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

15. Navrhovateľ navrhovaným neodkladným opatrením požadoval ochranu pred nekalosúťažným konaním odporcu, ktorého konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže v zmysle generálnej klauzuly nekalosúťažného konania a vyvoláva možnosť nebezpečenstva zámeny v zmysle ust. § 47 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“).

16. Podľa § 44 ods. 1 OBZ, nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

17. Podľa § 44 ods. 2 OBZ, nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) porušovanie obchodného tajomstva, f) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

18. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly vymedzené v ust. § 44 ods. 1 OBZ, t.j. musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, je potrebné, aby sa pri naplnení zákonných pojmových znakov nekalej súťaže stretli produkty súťažiacich subjektov na trhu v predmete, čase a priestore. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na navrhovateľovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. V situácii, keď nie je splnená podmienka objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim, spotrebiteľom, sa súd nezaoberá posudzovaním konania v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo/364/2005 zo dňa 01.01.2008).

19. V prvom rade má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil skutočnosť, či sú navrhovateľ a odporca priamymi súťažiteľmi na relevantnom trhu. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje generálna klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na

trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívou. Na tomto mieste dáva odvolací súd do pozornosti, že v prípade, ak súd prvej inštancie konštatoval, že konanie odporcu na základe predložených listinných dôkazov je možné označiť ako nekalosúťažné konanie vo vzťahu k chráneným záujmom navrhovateľa a mal za preukázanú parazitáciu odporcu na povesti navrhovateľa tým, že na prezentáciu svojich služieb preukázateľne používa slogan zameniteľný so sloganom navrhovateľa, čím ohrozuje jeho postavenie na trhu a dopyt po jeho službách, konajúci súd dôkazy, z ktorých vychádzal neoznačil, ani nevysvetlil dôvody, pre ktoré považoval konanie odporcu ako nekalosúťažné konanie a mal za preukázanú parazitáciu odporcu na povesti navrhovateľa. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti iba stroho skonštatoval, bez toho, aby definoval, na základe čoho dospel k takémuto záveru. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil konaním odporcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a vyvoláva možnosť nebezpečenstva zámeny v zmysle ust. § 47 OBZ, pričom konajúci súd mal z predložených listinných dôkazov preukázanú parazitáciu odporcu na povesti navrhovateľa, pričom odlišné právne posúdenie žiadnym spôsobom neodôvodnil.

20. Odvolací súd poznamenáva, že v zmysle § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd musí uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia) (Uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo 4/2009 zo dňa 29.06.2010). Odôvodnenie rozsudku súdu musí zodpovedať požiadavke vyplývajúcej z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorej je aj s ohľadom na ustanovenie § 220 ods. 2 povinnosťou súdov uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Právne závery uvedené súdom v napadnutom rozsudku musia byť dostatočné, presvedčivé a preskúmateľné. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne aj požiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu.

21. Súd preto musí i v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia odôvodniť existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj odôvodnenie existencie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že konanie odporcu na základe predložených listinných dôkazov je možné označiť ako nekalosúťažné konanie vo vzťahu k chráneným záujmom navrhovateľa, preukázanú parazitáciu odporcu na povesti navrhovateľa tým, že na prezentáciu svojich služieb preukázateľne používa slogan zameniteľný so sloganom navrhovateľa, čím ohrozuje jeho postavenie na trhu a dopyt po jeho službách, je nedostatočné a v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnený je preto odvolací dôvod odporcu, ktorý vytkol súdu prvej inštancie, že len strohým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby sa riadil ustanoveniami a nevedno z čoho vychádzal. Nesprávnym procesným postupom mu tak znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že napadnuté uznesenie je zmätočné a nedostatočne odôvodnené. Nakoľko napadnuté rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu a odňatie možnosti konať pred súdom.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd bude musieť dostatočne odôvodniť existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj odôvodnenie existencie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

23. O náhrade trov odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 .

24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .