Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/107/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. K. K., Y.. XX.XX.XXXX, E. F. XXX/XX, G. Y. L., štátny občan Slovenskej republiky, 2. N. K., Y.. XX.XX.XXXX, E. F. XXX/XX, G. Y. L., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 4913,76 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

Žalovaní v l. a v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4.763,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.763,76 eur od 19.12.2015 do zaplatenia a to všetko sa im povoľuje splácať v mesačných splátkach po 100,- eur mesačne, počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní v l. a v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 74 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4913,76 eur s 6,59% úrokom za úver zo sumy 4487,75 eur od 19.12.2015 do zaplatenia a 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4913,76 eur od 19.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaných o poskytnutie úveru bola medzi žalobcom a žalovaným I. a II. uzatvorená Zmluva o úvere č.2902238 7 03 zo dňa 11.04.2014, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému I. a II. medziúver vo výške 5000 eur. Dňa 15.04.2014 bola žalovaným vyplatená suma vo výške 4000 eur a dňa 27.05.2014 suma vo výške 900 eur. Žalobca žalovaným poskytol celkovú sumu vo výške 5000 eur ( istina) a to v súlade s čl. VIII. bod 8.1 zmluvy o úvere, podľa ktorého poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 100 eur ( čl. II. bod 8.2. Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, ktorý tvorí prílohu zmluvy o úvere) zúčtoval pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bola znížená o výšku tohto poplatku ( 4000 eur + 900 eur + 100 eur = 5000 eur). Vyplatené čiastky sa úročili odo dňa vyplatenia a to 6,59 % ročným úrokom za úver ( čl. II. zmluvy o úvere a čl. V. bod 5.1. zmluvy o úvere). Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru mesačnou splátkou vo výške 27,46 eur ( čl. V. bod 5.3 zmluvy o úvere). Splátky úrokov medziúveru splatné, podľa čl. V. bod 5.6 zmluvy o úvere, do 15. dňa v mesiaci boli započítané na dohodnuté úroky medziúveru, a to najprv na najstaršie splatné úroky. Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaní I. a II. ďalej zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 7,37 eur a to v súlade s čl. V. bod 5.2 a 5.3. zmluvy o úvere. Žalovaní I. a II. sa zároveň zaviazali platiť poplatok za poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 2,50 eur splatnými do 15.dňa v mesiaci ( čl. V bod 5.3 zmluvy o úvere) a

prehlásili a svojím podpisom potvrdili prijatie do poistenia ako poistené osoby ( čl. VI. zmluvy o úvere). Žalovaní I. a II. porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 20.10.2015 žalobca vyzval žalovaného I. a II. na doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 18.12.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu na prislúchajúcom účte stavebného sporenia vo výške 512,25 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 5000 eur, čím sa istina medziúveru znížila na 4487,75 eur. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 4913,76 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 4487,75 eur ( rozdiel sumy poskytnutého medziúveru vo výške 5000 eur a nasporenej sumy vo výške 512,25 eur), nezaplatených 6,59 % ročných úrokov za úver vo výške 276,01 eur ( nezaplatené úroky medziúveru za mesiac február 2015- december 2015), nezaplatených poplatkov vo výške 150 eur ( 8 x 15 eur poplatky za upomienky špecifikované v priloženom výpise z účtu medziúveru a 12 x 2,50 eur poplatky za poistenie za obdobie január 2015- december 2015). Požadovaním predčasného splatenia úveru zmluva o úvere nezaniká, žalobca preto naďalej úročí istinu medziúveru ( vo výške 4487,75 eur) dohodnutým úrokom za úver vo výške 6,59 % ročne a zároveň celý zostatok dlhu ( vo výške 4913,76 eur) úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne.

2. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o úvere, Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Tarify sporenia pre fyzické osoby, Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, Amortizačnú tabuľku pre medziúver a stavebný úver, Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spolu s kópiami doručeniek, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s kópiami doručeniek, výpis z účtu medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia, výpis z Obchodného registra.

3. Žalobca v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 02.01.2018 uviedol, že žalovaní nasporili na konte stavebného sporenia č. 2902238 7 03 sumu vo výške 512,25 eur, ktorá bola ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru použitá na poníženie dlžnej istiny medziúveru v zmysle čl. X. bod 10.20.zmluvy o úvere. Žalovaní vykonali na účet medziúveru č. 2902238 1 05 ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vklady v celkovej výške 202,77 eur. Tieto vklady boli použité na úhradu úrokov z medziúveru a poplatkov za poistenie v zmysle čl. II zmluvy o úvere a ďalej čl. V. bod 5.3. a 5.10 zmluvy o úvere. Nakoľko žalovaní splnili pre rok 2014 podmienky vyjadrené v čl. V. 5.3. zmluvy o úvere, žalobca uhradil namiesto žalovaných mesačnú splátku úrokov za medziúver za december 2014 vo výške 27,46 eur. Žalobca ďalej vykonal ku dňu 07.05.2015 započítanie pohľadávky vo výške 53,79 eur, ktorým boli uhradené dlžné úroky z medziúveru za mesiace január a február 2015. V ďalšom uviedol, že vo výpise z účtu medziúveru sa nachádzajú aj vklady so zápornou hodnotou ( ku dňu 23.05.2014 vo výške -26,99 eur, ku dňu 23.06.2014 vo výške -22,54 eur, ku dňu 22.07.2014 vo výške -20,04 eur, ku dňu 22.08.2014 vo výške -20,04 eur a ku dňu 22.09.2014 - 20,04 eur). Jedná sa o sumy vkladov, ktoré preúčtovali na konto sporenia v zmysle čl. VII. Bod 7.14 zmluvy o úvere, nakoľko žalovaní poukázali na konto medziúveru peňažné prostriedky nad dohodnutú výšku splátky úrokov z medziúveru a tieto vklady sú súčasťou nasporenej sumy na konte stavebného sporenia a sú uvedené aj vo výpise z účtu stavebného sporenia ako vklady na stavebné sporenie. Žalovaní od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nevykonali žiadnu úhradu. Pokiaľ ide o produkt medziúveru uviedol, že žalobca, ako stavebná sporiteľňa, poskytuje svojím klientom produkt stavebného sporenia, pričom po pridelení cieľovej sumy, t.j. po niekoľkých rokoch sporenia a splnení určitých podmienok, vznikne klientovi nárok na výhodný stavebný úver. Pokiaľ však má klient záujem získať peňažné prostriedky skôr ako mu vznikne nárok na stavebný úver, má možnosť využiť tzv. medziúver. Vo fáze medziúveru má dlžník dva oddelené účty, pričom na účet medziúveru platí úroky z poskytnutej sumy a na účet stavebného sporenia poukazuje vklady a v prospech tohto účtu sa mu pripisujú kreditné úroky z vkladov aj štátna prémia.

4. Podľa článku I. zmluvy o úvere č. 2902238 7 03 (ďalej len „zmluva“) uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou v 1.rade ako dlžníkom a žalovanými v 2. rade ako spoludlžníkom zo dňa 11.04.2014, na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, poskytuje veriteľ dlžníkovi medziúver pod č. 2902238 1 05 vo výške 5000 eur. Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. 2902238 7 03 vo výške cca 2977,10 eur.

5. V zmysle čl. II. základné úverové podmienky zmluvy, žalobca poskytol žalovaným medziúver vo výške 5000 eur, pri úrokovej sadzbe 6,59 % ročne a výške mesačnej splátky úrokov z medziúveru vrátane poplatku za prijatie do poistenia vo výške 29,96 eur.

6. V zmysle článku V. zmluvy - úročenie, splatnosť a splácanie, výška úrokovej sadzby medziúveru je 6,59% ročne. Dlžník sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami jednou sumou vo výške 37,33 eur. Do pridelenia cieľovej sumy predstavujú sumu vo výške 37,33 eur uvedenú v bode 5.2. vklady na účet sporenia vo výške 7,37 eur a úroky z medziúveru vo výške 27,46 eur a poplatok za poistenie typu A vo výške 2,50 eur. Po pridelení cieľovej sumy bude suma podľa bodu 5.2. predstavovať splátku stavebného úveru vrátane úroku vo výške 34,83 eur a poplatku za poistenie typu A vo výške 2,50 eur.

7. Podľa čl. VIII. zmluvy, dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa platného Sadzobník a poplatkov pre fyzické osoby, ktorý je prílohou tejto zmluvy.

8. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od tejto zmluvy je veriteľ oprávnený účtovať úroky z omeškania v maximálnej výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, aktuálne vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov z celého zostatku úveru, vrátane príslušenstva. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že po vyhlásení mimoriadnej splatností úveru alebo odstúpení od úverovej zmluvy je veriteľ oprávnený uspokojovať zostatok dlhu v poradí podľa platných právnych predpisov ( čl. IX. bod 9.2 zmluvy).

9. V zmysle čl. X. bod 10.16 zmluvy, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru je dlžník povinný zaplatiť celý zostatok úveru, vrátane príslušenstva veriteľovi v lehote určenej veriteľom v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Od nasledujúceho dňa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je veriteľ oprávnený účtovať úrok z omeškania podľa tejto zmluvy z celého zostatku úveru s príslušenstvom.

10. Podľa článku XI. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 11.1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení a Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, ktoré obdržal spolu so zmluvou a s obsahom ktorých súhlasí.

11. V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Stavebná sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, tieto Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje vzťahy medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č.483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení ( ďalej Zákon).

12. V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebného sporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na poskytnutie stavebnou sporiteľňou nevypovedateľného stavebného úveru v súlade so Zákonom a VPSS.

13. Po splnení zákonných a zmluvne dohodnutých podmienok poskytne stavebná sporiteľňa z Fondu stavebnému sporiteľovi stavebný úver. Úverový vzťah vzniká na základe samostatne uzatvorenej zmluvy o stavebnom úvere, resp. medziúvere a stavebnom úvere ( čl. XIV. bod 1 a 5 Všeobecných podmienok).

14. Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom čerpania stavebného úveru alebo jeho časti.

15. V sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru ( čl. XVIII. bod 3. Všeobecných podmienok).

16. Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä, jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru ( čl. XIX. bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok ).

17. V zmysle čl. XXIII. bod 1 Všeobecných podmienok stavebný sporiteľ je povinný platiť stavebnej sporiteľni ceny za služby poskytované stavebnou sporiteľnou v súlade so Sadzobníkom poplatkov.

18. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.10.2015 žalobca oznámil žalovaným, že dňa 30.10.2015 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru s tým, že ak do uvedeného dátumu dlžné splátky neuhradia, obdržia písomnú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Upozornenie bolo žalovaným doručené dňa 23.10.2015.

19. Žalobca listom zo dňa 18.12.2015 žalovaným oznámil, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas, ku dňu 18.12.2015 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru stým, že ich vyzval na vrátenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva, ktorá ku dňu 18.12.2015 predstavuje 4913,76 eur. Oznámenie bolo žalovaným doručené dňa 23.12.2015.

20. Zo sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby vyplýva, že poplatok za upomínanie dlžných splátok po lehote splatnosti a to za 1. a 2. upomienku a 3.prežalobnú upomienku je vo výške 15 eur.

21. Z výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je celková dlžná suma vo výške 4913,76 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 4487,75 eur, nezaplatených poplatkov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 150 eur a nezaplatených úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 276,01 eur. Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalovaní uhradili žalobcovi sumu 6 x 50 eur, bol pripočítaný bonus - úroky z medziúveru 27,46 eur a započítanie pohľadávky 53,79 eur. Posledná úhrada bola vykonaná dňa 22.9.2014. Taktiež na čiastočné vyrovnanie úveru bola započítaná suma 512, 25 eur z účtu stavebného sporenia, ktorá pozostáva z vkladov žalovaných, úrokov z vkladov a štátnej prémie. Tieto výpisy sa nachádzajú na čl. 21 a 22 spisu.

22. Žalovaná v 1.rade vo svojej výpovedi uviedla, že dlžnú pohľadávku uznáva a bude ju platiť. K podpisu zmluvy, k poskytnutiu úveru ani k jednotlivým splátkam sa vyjadriť nevedela. vzhľadom na výšku pohľadávky navrhla povoliť splátky po 100 eur.

23. Žalovaný v 2.rade vo svojej výpovedi dňa 06.10.2017 taktiež uznal žalovanú sumu, avšak žiadal, aby im bola zachovaná možnosť splácať dlh v splátkach po 38 eur, tak ako mali uvedené v zmluve. Zmluvu pritom podpísali dobrovoľne a úver si zobrali na postavenie rodinného domu, keďže bývali u svokrovcov. Taktiež sa dohodli dobrovoľne aj na výške úveru ako je uvedený v zmluve. Pokiaľ ide o splátky zaznamenané vo výpise, sú zaznamenané správne, žiadna splátka tam nechýba. K majetkovým pomerom uviedol, že pracuje na sezónne práce od februára do decembra, nakoľko vykonáva stavebné práce. Dosahuje minimálny príjem a manželka je na materskej dovolenke. Majú štyri deti vo veku 1,4, 8 a 11 rokov. Na domácnosť hradia nájomné vo výške 100 eur, elektrinu a vodu po 30 eur, iné výdavky nemajú, iba bežné na stravu, do škôlky a na ošatenie.

24. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaťaženosti, pričom súhlasil s konaním a rozhodnutím v neprítomnosti žalobcu.

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

27. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

28. Ako vyplýva z § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

32. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

33. V zmysle § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

34. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

35. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januára 2013.

36. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

38. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

39. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

40. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

41. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

42. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

43. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

44. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 11.04.2014 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkom medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru vo výške 5000 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom 2902238 7 03 vo výške 2977,10 eur.

45. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžníci podstatne porušili zmluvu, neuhradila splátky načas, čo vyplýva z účtu medziúveru, žalobca dňa 18.12.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal žalovaných o vrátenie celého zostatku úveru. Z predloženého výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že žalobca žalovaným pri poplatku za spracovanie úveru vo výške

100 eur, vyplatil medziúver vo výške 4000 eur dňa 15.04.2014 a medziúver vo výške 900 eur dňa 27.05.2014 s tým, že do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti žalovaní uhradili žalobcovi sumu 6 x 50 eur, bol pripočítaný bonus - úroky z medziúveru 27,46 eur a započítanie pohľadávky 53,79 eur a na čiastočné vyrovnanie medziúveru bola započítaná čiastka vo výške 512,25 eur, predstavujúca nasporenú sumu na účte stavebného sporenia. Tieto skutočnosti neboli ani zo strany žalovaných popreté.

46. Súd mal za preukázaný nárok na zaplatenie sumy 4763,76 eur, ktorá pozostáva z týchto zložiek: istina úveru vo výške 4487,75 eur ( 5000 eur ( poskytnutý úver) mínus nasporená suma na účte stavebného sporenia vo výške 512,25 eur) a úrok z úveru vo výške 276,01 eur za mesiace február 2015 do 18.12.2015, tj. do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý je vypočítaný v súlade so zákonom a to z úveru vo výške 5000 eur pri zákonnej sadzbe 6,59 % ročne. Úroky z úveru odo dňa poskytnutia úveru do januára 2015 si žalobca nežiadal priznať a ani mu neboli priznané, nakoľko tieto už boli uhradené žalovanými vkladmi na účet medziúveru a pripisanými bonusmi vo výške 381,25 eur. Do uvedenej sumy súd nezarátal poplatky za upomienky a za prijatie do poistenia spolu v sume 150 eur, ktorými nárokmi sa bude zaoberať nižšie.

47. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

48. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

49. Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

50. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

51. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania.

52. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 18.12.2015, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 18.12.2015, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

53. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu

správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný.“

54. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 6,59 % ročne zo sumy 4763,76 eur od 19.12.2015 do zaplatenia.

55. Ďalším nárokom bol nárok vyplývajúci z titulu prijatia do poistenia spolu v sume 30 eur. Čo sa týka dojednania poistenia v čl. VI zmluvy súd má za to, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaní mali písomné súhlasiť s poistením typu A poistenie zostatku dlhu, podľa ktorého sú prijatý do poistenia ako poistené osoby v životnom rizikovom poistení pre prípad smrti na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi veriteľom a spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa, a.s.. Žalobca však nijako súdu nepreukázal, či žalovaní skutočne poskytli písomný súhlas, podľa ktorého boli prijatí do poistenia a taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluve bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaní sa pre poistenie nerozhodli po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Súd tak nárok žalobcu uplatňovaný z tohto titulu žalobou zamietol.

56. Súd žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 120 eur. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

57. Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať , prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka.

58. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 20/09).

59. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku odo dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, t.j. po dni 18.12.2015, dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V čase omeškania bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky ku dňu 19.12.2015 vo výške 0,05 % p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5,05 % ročne ako je uvedené vo výroku rozsudku.

60. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej sumy 6049,21 eur ( istina vo výške 4913,76 eur + úroky vo výške 6,59 % ročne zo sumy 4487,75 eur od 19.12.2015 do zaplatenia kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 617,41 eur + úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4913,76 eur od 19.12.2015 do zaplatenia kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 518,04 eur) bolo žalobcovi priznaných 5265,99 eur ( istina vo výške 4763,76 eur + úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4763,76 eur od 19.12.2015 do zaplatenia kapitalizovaný ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 502,23 eur), teda žalobca mal v konaní úspech 87 % a neúspech 13 %, čo predstavuje úspech žalovaných. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaných vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.

62. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

63. V zmysle § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

64. Dlžnú pohľadávku súd povolil žalovaným splácať po 100 eur mesačne, vzhľadom na majetkovú situáciu žalovaných podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, a to pod následkom straty výhody splátok.

65. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.