Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Nt-30-2017.pdf
PDF · 124.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-16Nt/30/2017
Uznesenie
Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, konajúc o návrhu prokurátorky Okresnej prokuratúry Piešťany na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou F. F., na verejnom zasadnutí konanom 18. januára 2018, takto
rozhodol:
Podľa § 299 odsek 1 Trestného poriadku s prihliadnutím na ustanovenie § 73 odsek 1 Trestného zákona sa u k l a d á F. F., nar. XX.XX.XXXX V. X., trvalé bydlisko X., M.. G.. Q. XXXX/XX,
ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala na Okresný súd Piešťany 28. apríla 2017 návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou F. F.. Návrh riadne zdôvodnila. Okresný súd Piešťany na verejnom zasadnutí konanom 11. júla 2017 uznesením rozhodol že podľa § 299 odsek 1 Trestného poriadku s prihliadnutím na ustanovenie § 73 odsek 1 Trestného zákona sa ukladá F. F. ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť prokurátorka s tým, že trvala na uložení liečenia v ústavnej forme, čo bližšie v písomnej sťažnosti zdôvodnila. F. F., ktorý je v konaní zastúpený obhajkyňou JUDr. I. C., sťažnosť nepodal. Následne bola vec predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave, ktorý na neverejnom zasadnutí konanom 12. októbra 2017 uznesením sp. zn. 6Tos/197/2017 rozhodol postupom podľa § 194 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku tak, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil, aby o nej znova konal a rozhodol. V odôvodnení krajský súd skonštatoval, že vo veci bolo rozhodnuté predčasne a dokazovanie je potrebné doplniť v rozsahu, ktorý krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia naznačil. Za účelom rozhodnutia o podanom návrhu vytýčil súd termín verejného zasadnutia na 19. decembra 2017, ktoré zasadnutie bolo odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti znalkyne MUDr. L. F. na 18. januára 2018. Na verejnom zasadnutí konanom 18. januára 2018, ktoré bolo vykonané so súhlasom F. F. v jeho neprítomnosti, súd doplnil dokazovanie výsluchom znalkyne F.. L. F. a oboznámil čítaním ďalšie listinné dôkazy. Vykonaným dokazovaním boli zistené nasledujúce skutočnosti. Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ X. ČVS:H.-XXXX/PN-K.-XXXX zo dňa 24.11.2016 bolo podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie F. F. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 23.11.2016 v čase asi o 08:20 hodine v X. na ulici M.. G.. Q. na chodbe v prízemí bytového domu číslo XXXX/XX fyzicky napadol M. O., ktorá pred ním zo strachu z jeho osoby utekala, avšak sa pošmykla a spadla na zem, kedy k nej pristúpil a jedenkrát ju udrel päsťou do oblasti tváre vpravo, potom ju najmenej trikrát päsťou udrel do brucha, kde ju tiež najmenej jedenkrát kopol nohou, čím jej spôsobil
pomliaždenie mäkkých tkanív pravej strany tváre a pomliaždenie mäkkých tkanív brušnej steny, ktoré zranenia si vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia jeden až dva týždne, pričom pri útoku napriek tomu, že poškodená M. O. plakala, kričala o pomoc a zo strachu sa pomočila, sa jej obvinený F. F. vyhrážal, že ak bude ešte počuť šuchnúť papierik, tak ju zabije, čo zopakoval najmenej trikrát, čo u menovanej vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie. V súvislosti s vyššie uvedeným skutkom bol podaný návrh na vzatie F. F. do väzby, ktorému bolo vyhovené a uznesením sudcu pre prípravné konanie z 25.11.2016, sp. zn. Tp 91/2016, bol F. F. podľa § 87 odsek 2 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku vzatý do väzby s tým, že jeho väzba začala 23. novembra 2016 o 16:50 hod. a túto bude vykonávať v Ústave na výkon väzby E.. Zároveň bolo rozhodnuté o nenahradení jeho väzby písomným sľubom resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka. Krajský súd v Trnave uznesením zo 6.12.2016, sp. zn. 3Tpo/97/2016, na podklade sťažnosti F. F. napadnuté uznesenie podľa § 194 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil a postupom podľa § 79 odsek 2 Trestného poriadku prepustil F. F. na slobodu. Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Piešťany ČVS:ORP-XXXX/PN-K.-XXXX zo dňa 24.11.2016 bolo podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie F. F. pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 01.06.2016 v čase okolo 00:15 hodine v X. na ulici M.. G.. Q. XXXX/XX, na druhom poschodí bytového domu, zazvonil na bytové dvere bytu číslo 52, kde bezprostredne po otvorení dverí do bytu fyzicky napadol X. O. takým spôsobom, že ho dvakrát udrel päsťou do oblasti tváre na pravé aj ľavé líce, následne X. O. ustúpil o jeden krok dozadu do chodby bytu, tu ho F. F. zatlačil o roh steny bytového jadra, kde ho následne udieral do oblasti hlavy, čoho svedkom bola F. O., ktorá sa snažila zistiť čo sa deje, čím X. O. spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre, bez prejavov vegetatívnej symptomatológie a pomliaždenie mäkkých tkanív s odreninou kože 10x2 cm na pravej strane brušnej steny až drieku s dobou liečenia do dvoch týždňov a D.. F. O. spôsobil pri tomto pomliaždenie mäkkých tkanív ľavého ramena s dobou liečenia do jedného týždňa a dňa 23.10.2016 v čase okolo 13:30 hodine v X. Z. R. M.. G.. Q. XXXX/XX vo vchode bytového domu sa stretol s X. O., povedal mu, že ho zbije, následne k nemu pristúpil s boxerskými rukavicami na rukách a viacnásobne ho udieral rukami do oblasti krku a tváre, pričom mu nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Uznesením vyšetrovateľa OR PZ Trnava, OKP 3. OV Piešťany sp. zn. ČVS:ORP-XXXX/X-V.-K.-XXXX zo dňa 13.12.2016 boli obe vyššie uvedené veci spojené na spoločné konanie s tým, že konanie bude ďalej vedené na OR PZ Trnava, OKP 3. OV X. sp. zn. ČVS:H.-XXXX/X-V.-K.-XXXX. V predmetnej trestnej veci F. F. pôvodne zastupoval na základe plnej moci advokát P.. F. A., neskôr obhajobu prevzala advokátka P.. I. C., ktorá F. F. zastupuje doposiaľ. Z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že k veci boli vypočutí postupne obvinení, svedkovia poškodení M. O., F. O., X. O. a D.. X. O., bol vypracovaný znalecký posudok F.. F. X. ohľadom zranení poškodených, boli pripojené priestupkové spisy týkajúce sa F. F. a zabezpečené ďalšie listinné dôkazy. Sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu X. vydala 5.1.2017 pod sp. zn. Tp 252/2017 príkaz na vyšetrenie duševného stavu F. F.. Na podklade uvedeného príkazu bola do konania uznesením vyšetrovateľa ČVS:ORP-XXXX/X-V.-K.- XXXX z 12.1.2017 pribratá znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, F.. L. F., ktorá vypracovala znalecký posudok číslo 22/2017. Zo záverov jej posudku vyplynulo, že F. F. trpí paranoidne halucinačnou psychózou z okruhu schizofrénií so sluchovými halucináciami a paranoidným bludom v popredí. Aj v čase spáchania skutku trpel paranoidne halucinačnou psychózou z okruhu schizofrénií a jeho agresívne konanie bolo motivované patologicky - bludné. V čase spáchania trestnej činnosti nemohol vzhľadom na svoj duševný stav rozpoznať protiprávnosť svojho konania a nevedel ani ovládať svoje konanie. V čase spáchania skutku sa u neho jednalo o stratu ovládacích a rozpoznávacích schopností. F. F. je paranoidný a všetky procesné úkony vníma a bude vnímať paranoidne, t. j. chorobne skreslene - ako zaujaté proti nemu, preto nie je schopný reálne chápať zmysel trestného konania. Z psychiatrického hľadiska je jeho pobyt na slobode pre psychotickú poruchu potenciálne nebezpečný pre spoločnosť, resp. pre poškodených, preto mu znalkyňa odporúča ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Z relácií na F. F. vyplynulo, že tento nemá záznam v registri trestov a dosiaľ bol priestupkovo postihnutý jeden krát za priestupok v doprave. Iné trestné konanie sa proti nemu nevedie. Zo zamestnania bol hodnotený vysoko pozitívne. Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry X. sp. zn. Pv 936/16/2204 - 48 zo 17.03.2017 bolo podľa § 215 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie F. F., nakoľko nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Voči predmetnému uzneseniu podal F. F.
prostredníctvom svojej obhajkyne sťažnosť, ktorú prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave uznesením sp. zn. 4KPt 490/16/2200 z 25.04.2017 podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Predmetné uznesenie o zastavení trestného stíhania tak nadobudlo právoplatnosť 25. apríla 2017. Obhajoba na verejnom zasadnutí 29. mája 2017 predložila znalecký posudok vypracovaný 19.4.2017 Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o., Z. I. (ďalej len „ústav“), z ktorého posudku vyplynuli vo vzťahu k osobe F. F. odlišné závery ako z posudku F.. L. F.. Na vypracovaní znaleckého posudku ústavu sa podieľali dvaja znalci. Podľa záverov F.. Ľ. D., znalkyne z odvetvia psychiatrie, F. F. trpí schizoidnou poruchou osobnosti s prevahou paranoidných charakteristík (podľa MKCH-10 F60.1). F. F. aj v čase spáchania skutku trpel schizoidnou poruchou osobnosti, ktorá bola vplyvom prežívanej záťaže v období dekompenzácie a prejavovala sa najmä zníženou frustračnou toleranciou, nadmerným zameraním pozornosti na konanie susedov, zvýšenou vzťahovačnosťou, poruchami správania, poruchou spánku. Nemožno vylúčiť ani hraničné psychotické príznaky (elementárne ilúzie, príp. halucinácie). Avšak toto všetko pri zachovaní plnej pracovnej funkčnosti a bez vplyvu na iné interpersonálne vzťahy. Všeobecne osoba s poruchou osobnosti má neporušené ovládacie a rozpoznávacie funkcie, je teda schopná posúdiť, že čin nezodpovedá sociálnym a mravným normám. V období dekompenzácie však dochádza k porušeniu mechanizmov regulácie správania, najmä ak je motivované emočne silne nabitým presvedčením. Vzhľadom k tomu, že v čase skutkov bol u F. F. zistený stav dekompenzácie schizoidnej poruchy osobnosti, jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti boli narušené vo forenzne podstatnej miere, teda vzhľadom na svoj duševný stav nemohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať v dostatočnej miere v čase, keď malo dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti. Ku konaniu, z ktorého bol obvinený, mohla prispieť dekompenzácia schizoidnej poruchy osobnosti a tiež pokles frustračnej tolerancie a znížená regulácia správania v emočne nabitej atmosfére osobného stretnutia so susedmi. V súčasnosti je schopný chápať zmysel trestného konania v dostatočnej miere. Jeho pobyt na slobode môže byť pre spoločnosť nebezpečný v obdobiach dekompenzácie schizoidnej poruchy osobnosti, kedy môže dôjsť k vystupňovaniu psychopatologických príznakov a opätovným poruchám správania. Z jeho osobnostných charakteristík nevyplýva sklon k agresívnym prejavom, avšak v emočne napätých situáciách v obdobiach dekompenzácie poruchy osobnosti nie je možné vylúčiť aj agresívne reakcie. Vzhľadom k riziku dekompenzácie poruchy osobnosti v záťažových životných obdobiach v budúcnosti, znalci považujú za vhodné uložiť mu povinnosť podrobovať sa ochrannému psychiatrickému liečeniu ambulantnou formou. Podľa záverov X.. J. F., znalca z odvetvia psychológie, je intelektová úroveň Martina Malovca v čase vyšetrenia v pásme priemeru, jeho osobnosť je zúžená, prevažne introvertovaná, s intenzívnym vnútorným životom, s plytším emocionálnym prežívaním až citovým chladom, resp. s potláčaním prejavov emócií navonok a s limitovaným prežívaním pozitívnych emócií. Je vzťahovačný, podozrievavý a urážlivý, so sklonom k citlivému až preexponovanému reagovaniu tak na skutočné ako aj na domnelé, či predstavované prvky reality. Agresivita nepatrí medzi dominujúce štruktúry jeho osobnosti. Prejavy agresie sa v jeho správaní manifestujú spravidla v zmysle reakcie na kumulovanú frustráciu jeho potrieb. Neboli u neho zistené príznaky duševnej choroby v zmysle psychózy, t. j. v materiáli psychodiagnostického vyšetrenia sa nemanifestovali príznaky duševnej poruchy zo schizofrénneho spektra. Zistené boli príznaky poruchy osobnosti s dominanciou schizoidity a paranoidity v koncidencii s ľahkým, reaktívne podmieneným depresívnym ladením emotivity. Uvedené osobnostné charakteristiky mohli tvoriť tzv. motivačné predpolie jeho konania vo vzťahu ku skutkom, z ktorých je obvinený. Bezprostredným motívom prejavov fyzickej agresie F. F. najmä voči synovi a dcére manželov O. mohlo byť nakopenie negatívnych emócii a hostilného nastavenia probanda voči nim, ktoré nedokázal odviesť, kanalizovať, iným, sociálne prijateľným spôsobom. Ako významný spolučiniteľ sa na jeho konaní mohla podieľať aj dlhodobá sexuálna frustrácia pri absencii uspokojivého partnerského vzťahu. S poukazom na odlišné závery posudkov obhajoba navrhla všetkých znalcov vypočuť. Tomuto návrhu súd vyhovel, nakoľko existovali pochybnosti o správnosti a úplnosti záverov znaleckého posudku F.. L. F.. Z výsluchu znalkyne F.. L. F. vyplynulo, že v celom rozsahu trvá na záveroch svojho posudku. Uviedla, že F. F. dôkladne vyšetrila, použila všetky štandardné psychiatrické metódy. Poruchy vnímania a teda halucinovanie sexu nad ním, bol len jeden zo symptómov poruchy, ktorú diagnostikovala. Tých symptómov bolo veľa a všetky sú zapísané v klinickej symptomatike. V rámci znaleckého posudku ústavu sa kolegovia podľa nej vyhli slovu diagnóza, konštatujú iba schizoidnú a paranoidnú osobnosť, ktorá by neodôvodňovala stratu ovládacích alebo rozpoznávacích schopností. Mohla by ju odôvodňovať, iba ak by sa dokázalo, že tie inkriminované trestné činy spáchal v náhlom rozpoložení resp. v afekte, čo je ale v hlbokom rozpore s faktom uvádzaným v jej posudku, že obvinený tvrdil, resp. mal bludy,
že dvaja súrodenci O. nad jeho izbou sexujú od 22:00 do 04:00 hod. od roku 2013 do roku 2016, ktoré znalkyňa hodnotila ako jednoznačný blud. A aj inkriminované konanie F. F. nebolo motivované skratom alebo prechodným afektom, ale bludom. To, že F. F. má zachovalý pracovný potenciál ešte neznamená, že netrpí psychózou. Psychóza, ktorou trpí, nepostihuje ani jeho intelekt, ani jeho zručnosť, ale postihuje patologicky a kvalitatívne logické úkony, ktoré sú skĺbené s jeho bludom. Poukázala na fakt, že v posudku ústavu sa uvádza, že F. F. dysimuluje a v diagnóze je popísaná len porucha osobnosti dekompenzovaná, ale fakt, že v inkriminovanom čase podľa psychiatrického posudku ústavu mal hlboké zníženie až stratu ovládacích a rozpoznávacích schopností, svedčí proti diagnóze poruchy osobnosti, alebo aspoň svedčí preto, že v inkriminovanom čase nebol príčetný, teda bol duševne chorý. Neurobil to preto, že mu praskli nervy, alebo bol v afekte, ale preto, že mal stratu ovládacích a rozpoznávacích schopností. Poruchu. Bola tam psychóza, aspoň krátkodobá. Takáto diagnóza, akú dal ústav, paranoidná psychopatia je v štatistickej klasifikácii, ale nezadáva dôvod na hodnotenie straty ovládacích a rozpoznávacích schopností. Iba v pridruženom afekte alebo v pridruženej duševnej poruche. Ak by konal v afekte, tak by si to pamätal. Podľa nej nešlo o afekt, F. F. nebol v afekte od 2013, on nebol agresívny len v inkriminovanej činnosti, ale pertraktoval svoje bludy pred príbuznými, pred deťmi. Opakovane s nimi na túto tému rozprával. Blud je pre pacienta nevyvrátiteľný, pokiaľ sa nepodrobí liečbe. Viac nechcela polemizovať so závermi posudku ústavu. Na psychologickom vyšetrení F. F. znalkyňa netrvala preto, lebo sa dozvedela, že obhajkyňa povedala F. F. a jeho otcovi, že to nemusia absolvovať, lebo to nemajú na papieri. Toto je doslovná odpoveď, ktorú dostala znalkyňa od otca F. F.. So spracovaním posudku znalkyňa nemohla čakať, nakoľko za jeho spoločenskú nebezpečnosť bola v tom čase zodpovedná ona, preto na tom netrvala. Ústavnú formu liečenia navrhla preto, lebo v čase vyšetrenia F. F. dospela k záveru o jeho spoločenskej nebezpečnosti, tento v tom čase okamžitú ambulantnú liečbu odmietal, k čomu bol navigovaný zo strany obhajkyne, ktorá argumentovala tým, že to klient nemá na papieri. Odmietol aj psychologické vyšetrenie, lebo to nebolo na papieri. K okamžitej liečbe ho znalkyňa nevedela primäť ani prostredníctvom jeho otca. Dodala, že ak by F. F. začal dobrovoľne ambulantnú psychiatrickú liečbu tak, ako mu to odporučila počas vyšetrenia, a že jeho psychický stav je natoľko zlepšený, že nie je riziko spoločenskej nebezpečnosti, súhlasila by s jeho ambulantnou formou ochranného liečenia. K tomu potrebuje vyjadrenie ošetrujúce lekára. Z výsluchu znalkyne F.. Ľ. D. vyplynulo, že sa rieši v podstate akademická otázka, diagnostické hodnotenie. Najdôležitejšie je uviesť, že F.. F. vyšetrovala pacienta, ktorý nedostatočne spolupracoval pri vyšetrovacom procese, na odporúčané psychologické vyšetrenie sa odmietol dostaviť. Oni mali možnosť vyšetriť ho obaja, teda psychiater a psychológ súčasne. Nemyslí si, že F. F. trpí paranoidnou schizofréniou z toho dôvodu, že neovplyvňuje jeho bežné fungovanie, je schopný plne, zodpovedne a dostatočne fungovať v súkromnom aj pracovnom živote. Súčasťou podkladov vyšetrení bolo hodnotenie jeho celkového fungovania v práci, čo bolo veľmi pozitívne, neuvádzali sa v ňom žiadne informácie, ktoré by mohli svedčiť pre prítomnosť duševného ochorenia. V súkromnom živote funguje najmä v rodinných vzťahoch s otcom a bratovou rodinou, kontakty s rovesníkmi sú minimálne. Kontakty s rovesníkmi nie sú diagnostickým kritériom pre schizofrenické ochorenie. V čase, kedy ho vyšetrovali, bol po pobyte vo vyšetrovacej väzbe, samotný pobyt zvládol bez ťažkostí. Nedošlo k zhoršeniu psychotických príznakov, neobjavili sa príznaky, ktoré by svedčili pre závažné ochorenie ako je schizofrénia. Bludný systém nebol vytvorený, ohraničený, blud, ktorý v čase vyšetrenia napriek tomu, že nebol liečený, bol dezaktualizovaný, neboli prítomné ilúzie ani halucinácie, ani poruchy správania. Tak isto sa schizofrenické charakteristiky neprejavili, nepotvrdili, nezistili v psychodiagnostickom vyšetrení. F. F. sa nikdy nepodroboval psychiatrickej liečbe, neužíval psychofarmaká. Z prirodzeného priebehu schizofrenického ochorenia v záťažovom období, kedy prebieha súdne konanie, pobyt vo väzbe, ktorý nebol krátky, hroziaci trest, by znalkyňa skôr očakávala zhoršenie príznakov ochorenia, ako ich zmiernenie alebo ústup. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli u neho znížené vo forenzne významnej miere, čiže podstatne, neboli vymiznuté, isté zachovanie bolo, lebo on potom išiel do roboty, zaplatil poslíčkovi pizzu atď. Správanie, ktoré nasledovalo po čine bolo racionálne, logické, usporiadané, funkčné. V posudku sa nenachádza údaj o tom, že by konal v afekte, nehodnotili prítomnosť afektu v čase činu. Pri poruche osobnosti, ktorú on má, môže dôjsť k dekompenzácii, ktorá sa prejavuje psychoticky, psychiatrická liečba môže ovplyvniť rozvoj týchto psychotických príznakov, teda zabrániť tomuto príznaku, resp. ho liečiť. Keďže F. F. nebol liečený medzi ich vyšetrením a vyšetrením u F.. F., prirodzeným priebehom sa mohla jeho symptomatika meniť. F.. F. tvrdí, že trpí paranoidnou schizofréniou, oni vravia, že je to jeho povaha, ktorá sa môže dekompenzovať do obrazu psychózy, ktorý je podobný paranoidnej schizofrénii. Ide o to, či tá jedna diagnóza alebo druhá je správna. V každom prípade jedna alebo druhá porucha môže
vplyvom záťaže alebo vplyvom prirodzeného priebehu prejsť do takého obdobia, kedy dôjde k porušeniu rozpoznávacích a ovládacích schopností, on môže konať tak, že niekomu ublíži, alebo bude agresívny, alebo nepredpovedateľný. Sú spolu s F.. F. toho názoru, že pokiaľ bude liečený, tak k takémuto nedôjde a poruchy správania sa neobjavia. Avšak podľa nich postačí ambulantná liečba, F.. F. ešte nevedela v tom čase, že on by bol ochotný sa podrobovať ambulantnej liečbe, naopak, on nebol ochotný sa podrobiť ani psychológovi na vyšetrenie. Zmenou postoja pána F. k liečbe si myslia, že postačí ambulantné liečenie, on nemá teraz také príznaky, ktoré by viedli k nutnosti hospitalizácie, k nutnosti ústavného liečenia. Uviedla, že považuje za nepravdepodobné, že by v minulosti trpel duševnou poruchou, ktorú označila F.. F., a to vzhľadom k tomu, že pozná diagnostické kritériá paranoidnej schizofrénie. Z toho, čo mala k dispozícii a po jeho vyšetrení, aj psychodiagnostickom, sa prítomnosť tejto diagnózy nepreukázala. Schizofrénia je porucha, ktorá sa prejavuje komplexne, je to chronické, invalidizujúce ochorenie, jeho prvým príznakom je porucha fungovania človeka a F. F. je funkčný, nielen v práci, ale aj sociálnych vzťahoch, i keď sú obmedzené na rodinu, je ich málo, nemá partnerku. Tak ako celý život fungoval, funguje aj teraz. Nevidno u neho zlom životnej línie. Je to jeden izolovaný blud, ktorý sa vyvinul, a na základe ktorého konal. Myslí si, že blud mal, ale v čase, keď ho vyšetrovala, bol dezaktualizovaný bez liečby. Znalkyňa F.. F. uviedla, že F.. D. hovorila o nejakej psychóze, aj o blude. Ak má niekto blud a súčasne sa tvrdí, že má zachované alebo nie úplne vymiznuté ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, to nie je správne. Blud je takou kvalitatívnou poruchou myslenia, v dôsledku ktorého jedinec nemá zachované alebo stráca rozpoznávacie schopnosti. Okrem toho, ak bol v nejakej psychóze, čo bolo spomínané, tak tá psychóza nebola v tom posudku ústavu pomenovaná. Aká to bola psychóza? Akútna, prechodná, keď trvala od roku 2013? Ide o akademické otázky. Znalec X.. F. zotrval na záveroch posudku a zdôraznil, že v celom tom diagnostickom momente bol nešťastný ten moment, keď F. F. odmietol vyšetrenie psychológom, preto F.. F. nemala podklady v tomto smere pri vypracovaní svojho posudku. Zo správy psychiatričky F.. V. vyplynulo, že F. F. sa k nej do ambulancie dostavil na základe odporučenia súdnych znalcov 15.5.2017. Ďalšia návšteva ambulancie bola 13.6.2017, menovaný v liečbe spolupracuje. Znalkyňa F.. F. k správam F.. V. uviedla, že F. F. sa nelieči, len tam chodí, ale F.. V. má príslušnú erudíciu a pokiaľ pri kontrolných vyšetreniach taký stav, ktorý si vynúti hospitalizáciu, spozoruje, tak to zariadi. Rozhodne by však potrebovala aj spätnú väzbu, nie len informácie od F. F., ale napr. aj závery posudkov. Na podklade takto vykonaného dokazovania súd vo veci pôvodne rozhodol spôsobom popísaným v úvode odôvodnenia. Po vrátení veci krajským súdom dokazovanie následne súd prvého stupňa doplnil v rozsahu naznačenom krajským súdom, súc viazaný jeho pokynmi. Z doplneného dokazovania zistil nasledovné. Z úradného záznamu z 23. novembra 2017 vyplynulo, že súd požiadal telefonicky znalkyňu F.. L. F., aby sama oslovila psychiatričku F.. V. a vyžiadala si od nej všetky potrebné informácie k tomu, aby mohla k forme ochranného liečenia F. F. zaujať jednoznačný postoj. Zo súdu doručenej e-mailovej správy zo 6. decembra 2017 od znalkyne F.. L. F. vyplynulo, že táto sa spojila s F.. V., že má dostatok informácií k tomu, aby sa vedela vo veci jednoznačne vyjadriť, že F.. V. jej uviedla, že inými informáciami okrem tých, ktoré jej poskytla nedisponuje a zároveň, že je veľmi pracovne vyťažená ako prezidentka komory, neustále niekam cestuje, z ktorého titulu by sa nevedela v blízkej dobe ani súdneho konania zúčastniť. S poukazom na uvedené písomné podanie súd upustil od výsluchu F.. V., ktorý postup strany nenamietali. Obhajoba medzičasom predložila do spisu ďalšie potvrdenia od F.. V., ktoré preukazujú, že k nej F. F. pravidelne chodí. Tieto lekárske správy boli taktiež preposlané znalkyni F.. L. F. na vedomie ešte pred jej výsluchom. Z výsluchu znalkyne F.. L. F. na verejnom zasadnutí konanom 18. januára 2018 vyplynulo, že sa osobne skontaktovala v decembri 2017 s F.. V., odkomunikovala s ňou zdravotný stav F. F. a nahliadla do správ, ktoré F.. V. vystavovala F. F. pri každej návšteve. Z rozhovoru s F.. V. znalkyňa zistila, že F. F. chodieva na kontroly asi v mesačných intervaloch, že F.. V. u neho zaznamenala len poruchu osobnosti introvertného typu, ale bez známok akútnej psychózy v čase vyšetrenia. K F.. V. ako k ošetrujúcej lekárke sa dostal neštandardnou cestou, lebo obvodnú psychiatričku má v X., ale F.. V., ktorá je z B., ho zobrala na základe intervencie svojho spolužiaka ortopéda, ktorého o to požiadal otec F. F.. Svoju povinnosť kontrol si F. F. plní aj napriek tomu, že F.. V. nebola poverená vykonávaním jeho ochrannej liečby a ani by to v budúcnosti nemohla vykonávať, bolo by potrebné vyhľadať iného psychiatra, nakoľko je pracovne vyťažená. Nakoľko v súčasnosti, resp. v čase ambulantných kontrol u F..
V. nevykazoval F. F. známky akútnej psychózy, je riadne zamestnaný, považuje znalkyňa za dostatočné ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. K odlišným záverom vo vzťahu k navrhovanej forme liečenia oproti písomne podanému posudku znalkyňa uviedla, že v čase, keď F. F. vyšetrovala, bol zjavne psychotický a konal pod vplyvom psychickej, psychotickej poruchy. Presná diferencia na diagnostike nebola možná, pretože odmietol následné psychodiagnostické vyšetrenie u psychológa. Všetky kontakty s ním zlyhali, pretože nereagoval na jej telefonické výzvy, aby sa vyšetrenie ukončilo. V dôsledku toho znalkyňa nadobudla presvedčenie, že ambulantná liečba s ním nebude možná, nakoľko nespolupracoval. V tom istom čase ale obhajoba resp. otec F. F. vybavili znalecké psychiatrické vyšetrenie v ústave pre znaleckú činnosť, kde sa podrobil psychiatrickému a psychologickému vyšetreniu. V tom čase znalecký ústav konštatoval v zhode s nálezom znalkyne, že F. F. mal stratu ovládacích schopností, ale v rozpore s jej nálezom (znalkyňa uvádzala stratu rozpoznávacích schopností) uviedli, že mal len znížené rozpoznávacie schopnosti. Na základe toho, že javil záujem o ambulantnú liečbu mu odporučili ochrannú liečbu ambulantnou formou. Znalkyňa je presvedčená, že ambulantná liečba je dôležitá, stav F. F. treba dispenzarizovať, aby neprišlo k relapsu jeho psychickej poruchy v tom istom diagnostikom zmysle ako uviedla ona, ale aj ústav pre znaleckú činnosť. Znalkyňa uviedla, že ambulantnú formu liečbu by odporučila už v písomnom posudku, ak by v čase jeho vypracovávania F. F. javil ochotu spolupracovať. Obhajoba však zvolila iný prístup, nechali si v tom čase vypracovať iný posudok. K aktuálnej liečbe F. F. u F.. V. znalkyňa uviedla, že podľa vyjadrenia F.. V. F. F. nevolil medikamentóznu liečbu, dá sa povedať, že ju odmietol. Súhlasil s tým, že bude chodiť len na kontroly a zatiaľ sa ukazuje, že táto cesta bez farmakoterapie je schodná, že je možná. Na otázku obhajkyne ohľadne údajnej nespolupráce F. F. znalkyňa uviedla, že telefonovala s otcom F. F., povedal jej, že nemá žiadne predvolanie ani nariadenie na psychologické vyšetrenie, a preto po porade s obhajkyňou sa ho jej syn nezúčastní. Znalkyňa uviedla, že ako znalec má právo požiadať o konzultanta aj mimo nariadenia súdu alebo vyšetrovateľa, spadá to do jej kompetencie. Ona vybavila F. F. vyšetrenie u psychológa X.. C., ktorý bol vtedy časovo dostupný. X.. C. dal termín vyšetrenia, ale F. F. na toto vyšetrenie neprišiel a telefonicky oznámil X.. C. to isté ako znalkyni, teda že mu to nikto nenariadil. Preto ho X.. C. predvolal úradne, písomne, ani na toto vyšetrenie F. F. neprišiel. Je o tom informácia aj v znaleckom posudku v časti objektívny psychiatrický nález. To všetko viedlo vtedy znalkyňu k záveru, že ambulantnou formou nie je stav riešiteľný pre nespoluprácu F. F.. Na záver znalkyňa uviedla, že dnes trvá na ambulantnej forme liečenia a dodala, že ju treba brať vážne, čo adresovala predovšetkým otcovi F. F., ktorý bol prítomný na verejnom zasadnutí, lebo on ako prvý zaregistruje, keby došlo k recidíve alebo relapsu psychickej poruchy. Znalkyňa poukázala na to, že tá porucha nemá kontinuálny charakter, vyvíja sa skôr ako sínusoida, spolupráca príbuzných s psychiatrom je preto nevyhnutná. Iné návrhy na vykonanie dôkazov neboli, preto súd po výsluchu znalkyne dokazovanie znova ukončil a udelil slovo na konečné návrhy. Prokurátorka v konečnom návrhu uviedla, že súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie v intenciách uznesenia krajského súdu, bola dopočutá znalkyňa, ktorá v predmetnej trestnej veci vyhotovila znalecký posudok, ktorá pozmenila svoj záver uvádzaný v znaleckom posudku, čo aj v dostatočnom rozsahu zdôvodnila. Podľa prokurátorky v súčasnej dobe vzhľadom na zdravotný, duševný stav F. F., jeho ochotu sa riadne dostavovať a spolupracovať s jeho psychiatrom, je toho názoru, že je daný dôvod, aby mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie len ambulantnou formou. Obhajkyňa v konečnom návrhu žiadala, aby súd u F. F. upustil od uloženia ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou. Poukázala na to, že od údajného spáchania trestnej činnosti prešla doba vyše jedného roka, pričom jej klient sa dobrovoľne podrobuje liečbe u F.. V. v B., kde opakovane chodí každý mesiac. Doposiaľ tam bol 7 krát, pričom F.. V. mu sama upravila sedenia nie každý mesiac, ale teraz každý druhý mesiac. Teda takmer rok už chodí klient na sedenia sám a dobrovoľne. Je toho názoru, že v súčasnej dobe je klient zdravotne v poriadku a nie je nutné, aby mu súd ukladal psychiatrickú liečbu ani ambulantnou formou. V ďalšej časti konečného návrhu obhajkyňa zopakovala výhrady voči znaleckému posudku F.. F.H.. Podľa § 299 odsek 1 Trestného poriadku, ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade, zhabaní veci vyhradil podľa § 289 ods. 2, môže tieto ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to navrhne prokurátor. Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
Trestný zákon v § 31 odsek 3 charakterizuje ochranné opatrenie ako ujmu na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi alebo činmi inak trestnými. Ochranné opatrenie je teda možné uložiť samostatne ako jediný prostriedok na dosiahnutie účelu trestného zákona alebo popri treste ako doplnkový prostriedok na dosiahnutie účelu trestného zákona spolu s uloženým trestom. Ochranné opatrenia na rozdiel od trestov nepredstavujú spoločenské odsúdenie páchateľa resp. sú zamerané na ochranu spoločnosti a resocializáciu páchateľa, a teda majú skôr špeciálno-preventívny účinok, pričom spôsobujú ujmu len na osobnej slobode alebo na majetkových právach. Je možné ich uložiť i za činy inak trestné, resp. osobe, ktorá nie je trestne zodpovedná. Intenzita ochranného opatrenia nie je stanovená mierou závažnosti činu, ale nevyhnutnosťou zmenšenia závažnosti sociálnych dôsledkov a dôvodov problémového správania sa jedinca. Jedným z najvýznamnejších ochranných opatrení je ochranné liečenie, ktorého obligatórne uloženie zákon okrem iného ustanovuje u páchateľa činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, a ktorého pobyt na slobode je nebezpečný. Stav nepríčetnosti musí existovať v čase spáchania činu, ale nebezpečnosť pobytu osoby na slobode treba posudzovať podľa stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu o ochrannom liečení. Pre vyvodenie záveru o nebezpečnosti pobytu osoby na slobode treba skúmať nielen konanie osoby, ktoré zakladá čin inak trestný, ale i pravdepodobnosť možného opakovania takéhoto inak trestného konania v súvislosti so stupňom duševnej poruchy osoby, prípadne jej doterajšie recidivistické prejavy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že trestné stíhanie proti F. F. (pre skutok tam popísaný) bolo právoplatne zastavené podľa § 215 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Tým je splnená prvá zákonná podmienka pre uloženie ochranného liečenia ustanovená v § 73 odsek 1 Trestného zákona. K uvedenému treba uviesť, že predmetné uznesenie má povahu meritórneho rozhodnutia a pokiaľ je právoplatné, je nutné v tomto prípade z neho vychádzať aj vtedy, ak v priebehu konania vyjdú najavo skutočnosti, ktoré záver o nepríčetnosti F. F. v čase činu spochybňujú. Paradoxom v tomto prípade je, že posudok ústavu vyznievajúci v otázke (ne)príčetnosti jednoznačne v neprospech F. F. predložila súdu obhajoba. Zrušenie právoplatného rozhodnutia prokurátora vydaného v prípravnom konaní je možné len postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, k čomu vzhľadom na uplynutie zákonných lehôt už nemôže dôjsť. Taktiež nie je namieste tvrdiť, ako to činí obhajoba, že išlo o údajný čin (skutok), lebo je to opäť v rozpore so skutkovým stavom, ako bol zistený v tomto právoplatnom meritórnom rozhodnutí. Čo sa týka druhej zákonnej podmienky, že pobyt F. F. na slobode je nebezpečný, ktorá podmienka musí byť splnená súčasne (kumulatívne), tak i táto v posudzovanom prípade splnená bola. Všetci znalci psychiatri sa v tomto prípade zhodli na tom, že pobyt F. F., pokiaľ by sa neliečil, je pre spoločnosť resp. pre poškodených potenciálne nebezpečný. Keďže potreba uloženia ochranného psychiatrického liečenia medzi znalcami v tejto veci nebola vôbec sporná, súd F. F. ochranné liečenie psychiatrické uložil súc toho názoru, že by v neliečenom stave mohlo dochádzať resp. dochádzalo z jeho strany k opakovaniu protiprávneho konania. K návrhu obhajoby, aby bolo upustené od uloženia ochranného psychiatrického liečenia F. F., lebo sa už rok dobrovoľne lieči a jeho liečba je bezproblémová, k tomu treba uviesť, že nemožno ponechať na vôli F. F., či sa psychiatricky liečiť bude alebo nebude, ale je nutné ho k liečbe prinútiť uložením ochranného psychiatrického liečenia so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi (v prípade marenia liečby aj trestnoprávnymi - pozn. súdu). Ochranné liečenie pritom trvá dovtedy, pokiaľ si to vyžaduje jeho účel. Nemusí ísť o stav trvalý, lebo uložené ochranné liečenie je možné ukončiť, prípadne osobu z ochranného liečenia prepustiť za podmienok upravených v ust. § 448 Trestného poriadku. Čo sa týka samotnej formy uloženého ochranného liečenia, z doplneného dokazovania výsluchom znalkyne F.. L. F. vyplynul jednoznačný záver, že v súčasnej dobe, po zmene postoja F. F. k liečbe, mu navrhuje znalkyňa uložiť ambulantnú formu liečenia. Rovnakú formu liečenia navrhovala uložiť aj znalkyňa F.. D.. Aj samotná prokuratúra po doplnení dokazovania ustúpila od pôvodného návrhu a žiadala uložiť ochranné liečenie v jeho ambulantnej forme. O vhodnosti a účelnosti práve ambulantnej formy liečenia tak nemal súd žiadne pochybnosti. Plne sa stotožnil s argumentáciou a závermi znalkyne F.. L. F., ktoré sú zrekapitulované vyššie v texte. Vzhľadom na prezentované skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to do 3 (troch) dní od oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia. Sťažnosť sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o nej bude Krajský súd v Trnave.