Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-34-2017.pdf
PDF · 96.78 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej veci žalobcu: P. O., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX S. Ú., C. XXX/X, zastúpeného: JUDr. Ivan Rendek, advokát so sídlom 924 01 Galanta, Šafárikova 1522, proti žalovanej: HOPE plus, s.r.o., so sídlom 925 22 Veľké Úľany, Hlavná 586/2, IČO: 45 902 097, o zrušenie účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, takto
rozhodol:
Súd zrušuje účasť žalobcu P. O., nar. X. X. XXXX, bytom S. Ú., C. XXX/X, v obchodnej spoločnosti HOPE plus, s.r.o., so sídlom Veľké Úľany, Hlavná 586/2, IČO: 45 902 097, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 26476/T.
Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žaloba sa žalobou doručenou súdu dňa 31. 5. 2017 domáhal, aby súd zrušil účasť žalobcu v obchodnej spoločnosti HOPE plus, s.r.o., so sídlom 925 22 Veľké Úľany, Hlavná 586/2, IČO: 45 902 097, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 26476/T. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola zapísaná do obchodného registra dňa 19. 11. 2010, zakladateľmi žalovanej bol žalobca a O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. číslo XXX. Obaja spoločníci mali v spoločnosti žalovanej polovičný podiel, ktorému zodpovedal vklad vo výške 3320, - eur. Prvým konateľom žalovanej bol žalobca, žalovaná mala zároveň so súhlasom žalobcu zapísané sídlo na adrese trvalého bydliska žalobcu. Hlavnou náplňou podnikania bola prevádzka reštaurácie. Napriek tomu, že žalobca bol konateľom žalovanej, žalobca sa k ničomu nemohol dostať, o všetkom rozhodoval a všetko riadil pán G.. Žalobca bol v tom čase úplne bez príjmu, nedostal žiadnu odmenu, či mzdu. Keď sa reštaurácii darilo a pánovi G. sa vrátili investície, ktoré vložil do spoločnosti, žalobca trval na tom, že takto ďalej hospodáriť nemôžu. Nič sa však nezmenilo a spoločníci sa začali hádať čoraz častejšie. O všetkých investíciách a o chode spoločnosti rozhodoval výlučne sám pán G.. Tento však prestal vyplácať dodávateľov, odvody atď., s ktorým spôsobom podnikania žalobca kategoricky nesúhlasil. Napriek tomu, že aj žalobca bol spoločníkom žalovanej s obchodným podielom vo veľkosti 50 %, nemohol o ničom rozhodovať, o všetkom sa dozvedel dodatočne a v podstate sa cítil ako zamestnanec bez príjmu. Ďalšia spolupráca s O. G. nebola preto možná a tak sa žalobca s pánom G. dohodli na tom, že zo spoločnosti žalobca vystúpi, aby ďalej podnikal pán G. sám, s čím menovaný súhlasil. Dňa 15. 3. 1012 sa stretli na notárskom úrade v Galante u notára JUDr. Fedora Klimu. Notár vyhotovil zápisnicu pod číslom D. XX/XXXX, D. XXX/XXXX, D. XXXX/XXXX, v ktorej sa výslovne uviedlo, že dňom 15. 3. 2012 je žalobca odvolaný z funkcie konateľa a do tejto funkcie sa počnúc dňom 16. 3. 2012 vymenúva O. G.. Valné zhromaždenie malo zároveň schválil prevod celého obchodného podielu žalobcu na O. G. a zároveň mala byť zmenená aj adresa sídla spoločnosti žalovanej. Notársku zápisnicu žalobca podpísal a pán G. ako nový konateľ a jediný majiteľ spoločnosti prisľúbil, že sa postará o zápis zmeny v obchodnom registri. Žalobca a
pán G. sa nerozprávali, za akú sumu žalobca prevedie svoj obchodný podiel na pána G., bol žalobca však predpokladal, že mu vyplatí výšku vkladu t. j. 3320,- eur. Po podpise notárskej zápisnice však pán G.V. uviedol žalobcovi, že mu nič nevyplatí a viac sa s ním nekontaktoval, nedvíhal mu telefón, vyhýbal sa mu, zatajoval. V septembri 2012 bolo žalobcovi dourčené uznesenie OR PZ v Galante pod ČVS: P.-XXX/OEK-B.-XXXX zo dňa 17. 9. 2012, ktorým bolo proti žalobcovi vznesené obvinenie za prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal do Sociálnej poisťovne podávať v období september 2011 až marec 2012 mesačné výkazy poistného, pričom však nemalo dôjsť k uhradeniu poistného. Nakoľko v tomto období bol aktuálne konateľom žalovanej, rozhodol sa situáciu vyriešiť prostredníctvom inštitútu účinnej ľútosti a neuhradené poistné uhradil zo svojich finančných prostriedkov. Žalobca následne zisťoval, či Martin Križan splnil svoj sľub postarať sa o prepis v obchodnom registri a zistil, že k žiadnym zmenám nedošlo. Pravdepodobne však neskôr O. G. notársku zápisnicu doručil na obchodný register, pretože funkcia konateľa - žalobcu podľa výpisu zanikla spätne ku dňu 15. 3. 2012 a vznikla tam funkcia konateľa O. G. odo dňa 16. 3. 2012, t. j. v súlade s notárskou zápisnicou. Nedošlo však k zmene sídla spoločnosti. Následne žalobca zistil, že je stále vedený ako spoločník spoločnosti - žalovanej. Preto sa žalobca opätovne snažil nakontaktovať pána G., avšak neúspešne. Keďže nemal inú možnosť, žalobca zaslal v decembri 2016 O. G. výzvy na zrealizovanie už dohodnutého prevodu obchodného podielu (bezodplatne), a to na adresu žalovanej podľa obchodného registra, ako aj na adresu Reštaurácie Chilli v Galante a aj osobne do rúk p. G. na poslednú známu adresu v O.. Všetky tieto zásielky sa však vrátili ako neprevzaté v odbernej v lehote a uvedená situácia sa zopakovala aj v marci 2017. Žalobca nevykonáva u žalovanej žiadnu činnosť a to už od marca 2012. S určitosťou vie, že u žalovanej sa od roku 2012 nevykonávajú valné zhromaždenia. Potom, ako žalobca prestal vykonávať pre žalovanú akúkoľvek činnosť, sústredil sa na svoje podnikanie a založil si 2 obchodné spoločnosti - OTTI, s.r.o. so sídlom v Galante a SEGA, s.r.o. so sídlom v Diakovciach. Žalobca požiadal daňový úrad o registráciu pre daň z pridanej hodnoty na spoločnosť SEGA, s.r.o., bola mu určená zábezpeka na daň z pridanej hodnoty v netradične vysokej sume a to 41 000,- eur. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri posudzovaní miery rizikovosti vychádzal z celkovej výšky nedoplatkov prepojenej osoby, ako aj z ďalších skutočností zistených pri správe daní, ktoré indikujú rizikovosť žiadateľa o registráciu a to, že prepojený subjekt nepodával v lehote daňové priznania, nereagoval na výzvy daňového úradu na podanie daňových priznaní a nepreberal zásielky a tiež, že prepojenému daňovému subjektu bola v minulosti zrušená registrácia na DPH z úradnej moci. Prepojeným subjektom sa pritom myslela žalovaná, nakoľko žalobca bol stále zapísaný ako spoločník žalovanej. V máji 2017 chcel žalobca v spoločnosti AUTOPROFIT s.r.o. zakúpiť na leasing osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, tento leasing mu však bol odmietnutý z odôvodnením, že žalovaná si prostredníctvom pána Križana zakúpila v spoločnosti osobné motorové vozidlo značky BMW, toto malo byť následne ukradnuté, pričom poisťovňa poistné plnenie vyplatila žalovanej, avšak tieto peniaze už žalovaná nevyplatila leasingovej spoločnosti. Nakoľko žalobca bol stále formálne vedený ako spoločník žalovanej, spoluprácu s ním spoločnosť AUTOPROFIT. s.r.o. odmietla. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca zrušiť jeho účasť v spoločnosti žalovanej.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Strany konania musia predložiť k svojim vyjadreniam všetky listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávajú a ktoré majú preukázať tvrdenia uvedené v žalobe a vo vyjadreniach k nej. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
4. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - notárska zápisnica zo dňa 15. 3. 2012, výpis z obchodného registra žalovanej, uznesenie OR PZ v Galante pod ČVS: P.-XXX/OEK-B.- XXXX zo dňa 17. 9. 2012, uznesenie Okresnej prokuratúry Galanta pod č.k. X A. XXX/XX-X zo dňa 23. 11. 2012, výzva žalobcu zo dňa 20. 12. 2016 a 20. 3. 2017 s doručenkami, zmluva o prevode obchodného podielu, prevádzkový poriadok ZSS Chilli Restaurant, záznamy v zoznamoch dlžníkov finančnej správy a poisťovní, výpisy z obchodného registra spoločností OTTI s.r.o. a SEGA s.r.o. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Žaloba podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.
7. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe, nakoľko žalovaná ich nijakým spôsobom nespochybnila. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že žalovaná má dvoch spoločníkov tak, ako to bolo opísané v žalobe. Zodpovedá pravde, že žalobca je, ako to vyplýva z výpisov z obchodného registra, spoločníkom a konateľom v dvoch obchodným spoločnostiach - OTTI, s.r.o. so sídlom v Galante, Revolučná štvrť 969/28, IČO: 46 673 563 a SEGA, s.r.o. so sídlom v Diakovciach, Hlavná 12, IČO: 34 121 871.
8. Žalobca od marca 2012 nevykonáva žiadnu činnosť u žalovanej, nie je schopný, aj napriek snahe, skontaktovať sa s druhým spoločníkom žalovanej - pánom G..
9. Podľa § 148 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len OBZ), (1) Spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže spoločník navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
10. Ustanovenie § 148 odseku 1 upravuje zásadu, že k zániku účasti spoločníka v spoločnosti nemôže dôjsť jednostranným prejavom vôle spoločníka, t. j. jednostranným vystúpením spoločníka zo spoločnosti. Tento zákaz v súlade s § 123 ods. 3 a úpravou zákazu vrátenia vkladu chráni majetok spoločnosti pred jednostranným úkonom, ktorým by bol majetok spoločnosti znižovaný prostredníctvom povinnosti na vyplatenie vyrovnacieho podielu (§ 150) v prípade jednostranného zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti. Podľa odseku 1 spoločník môže požiadať súd o zrušenie jeho účasti, „ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval“. Tento prípad nastane najmä vtedy, ak spoločnosť, resp. ostatní spoločníci porušujú podstatným spôsobom svoje zákonné alebo zmluvné povinnosti voči dotknutému spoločníkovi. Ak sa spoločníkovi, ktorý stratil záujem zotrvať v spoločnosti, nepodarí previesť svoj podiel na iného spoločníka alebo tretiu osobu, resp. uzavrieť dohodu o zrušení jeho účasti s ostatnými spoločníkmi, nezostáva mu iná možnosť, ako sa obrátiť so svojou žiadosťou o zrušenie účasti v spoločnosti na súd. Príslušným na toto konanie je okresný súd, v obvode ktorého má spoločnosť adresu svojho sídla (§ 12 a § 15 ods. 1 CSP); napriek tomu, že nepochybne nepôjde o klasické sporové konanie, ustanovenia § 304 a nasl. CMP o konaní v niektorých veciach právnických osôb sa na toto konanie nevzťahujú. Pasívne legitimovaná je v prípade žaloby o zrušenie účasti v spoločnosti samotná spoločnosť s ručením obmedzeným.
11. Otázku, či skutočne existujú dôvody na zrušenie účasti spoločníka, súd posudzuje vzhľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu. Pôjde predovšetkým o prípady, keď spoločnosť, resp. spoločníci porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej, prípadne inej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka v spoločnosti a pod. Legitímne dôvody však môžu existovať aj na strane žalujúceho spoločníka (napr. zdravotné problémy a pod.). Jedným z už judikovaných dôvodov je založenie inej spoločnosti len niektorými zo spoločníkov, ktoré môže v spoločnosti narušiť vzťah lojality medzi
spoločníkmi a vyvolať takú nedôveru spoločníkov, ktorí sa na založení novej spoločnosti nepodieľajú, že od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby v spoločnosti naďalej zotrvali (bližšie k tomu pozri R 110/2001).
12. V prípade, keď súd žalobe spoločníka vyhovie, spoločníkovi zaniká účasť v spoločnosti dňom uvedeným v rozhodnutí súdu a v prípade, keď takýto deň v rozhodnutí určený nie je, dňom nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Týmto dňom dochádza ex lege k zmene spoločenskej zmluvy, v dôsledku čoho sú konatelia v súlade s § 141 ods. 3 povinní vypracovať úplné znenie spoločenskej zmluvy. Obchodný podiel sa stáva voľným, zo zákona prechádza na spoločnosť a spoločníkovi, ktorého účasť zanikla, vzniká voči spoločnosti nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Vyrovnanie sa uskutoční v súlade s ustanoveniami § 61 ods. 2 a 3 a § 150. S voľným obchodným podielom musí spoločnosť naložiť v súlade s § 113 ods. 5 alebo 6, t. j. v lehote šiestich mesiacov od nadobudnutia tohto podielu musí valné zhromaždenie rozhodnúť buď o jeho prevode na iného spoločníka, alebo na tretiu osobu, alebo o jeho rozdelení a prevode jeho častí na ostatných spoločníkov, alebo o znížení základného imania o vklad dotknutého spoločníka, čo je však možné iba v prípade, ak po znížení výška základného imania neklesne pod minimálnu hranicu požadovanú zákonom.
13. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že spoločník žalovanej Martin Križan porušuje podstatným spôsobom svoje zákonné aj zmluvné povinnosti voči žalobcovi, o čom svedčí aj fakt, že nepreberá súdne zásielky, nereaguje na výzvy, znemožňuje žalobcovi ozdraviť podnikateľskú činnosť žalovanej, čím de facto znefunkčnil chod žalovanej a žalovaná je zapísaná v obchodnom registri len formálne, nevyvíja žiadnu podnikateľskú činnosť. Tento spoločník dlhodobo znemožňujú žalobcovi prijímať akékoľvek rozhodnutia ohľadne podnikateľskej činnosti žalovanej, ktoré by viedli k jej ozdraveniu a riadnemu fungovaniu. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca vykonávajú podnikateľskú činnosť v iných spoločnostiach a v ich prospech. Súd svoje rozhodnutie opiera napr. o Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. januára 1996, sp. zn. 3 Obo/355/1995 (Súd zruší na návrh spoločníka jeho účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Dôvodom na zrušenie účasti spoločníka môže byť aj okolnosť, že nemohol ovplyvniť činnosť spoločnosti a v dôsledku konania ostatných spoločníkov dochádzalo k nevýhodnému predaju majetku spoločnosti a tým k ohrozeniu jej riadnej činnosti.); ako aj o Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Obo/128/1996 (Súd zruší na návrh spoločníka jeho účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Takáto situácia môže nastať najmä v prípadoch, keď spoločnosť závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti voči spoločníkovi, alebo keď takýmto spôsobom porušujú svoje povinnosti ostatní spoločníci na ujmu spoločníka.). Žalobca žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť chod žalovanej, ozdraviť jej podnikateľskú činnosť, nakoľko so spoločníkom Križanom spolu už ani nekomunikujú. Posledné valné zhromaždenie žalovanej sa konalo pred rokom 2012. Nerozvážnym konaním sa voči žalobcovi viedlo aj trestné stíhanie, čo opätovne spôsobil p. Križan svojím neprofesionálnym postupom pri riadení spoločnosti žalovanej.
14. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
15. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
16. V závere dáva súd do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
17. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá má plný úspech vo veci má nárok na náhradu trov konania voči strane, ktorá bola v konaní neúspešná. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania (100 %). O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.