Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/4/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Rezidencia Nestor s.r.o., so sídlom Stred 449, 027 05 Zázrivá, IČO: 36 852 911, právne zastúpený advokátskou kanceláriou WERNER & Co., s.r.o., so sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného Číslo: 102095429/2021 zo dňa 03.11.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 102095429/2021 zo dňa 03.11.2021 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) elektronicky dňa 06.01.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 102095429/2021 zo dňa 03.11.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) Číslo: 101124322/2021 zo dňa 30.06.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane v zmysle ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume X.XXX,XX €. Žalobca sa domáha, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby jeho správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalobcovi hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok. Poukazuje na to, že výška dorubenej dane len na nájomnom v zmysle rozhodnutí žalovaného (ako sú definované v žalobe v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. , ďalej aj „rozhodnutia žalovaného“) predstavuje spolu sumu dorubenej dane XXX.XXX,XX € + dorubená suma podľa napadnutého rozhodnutia žalovaného, t.j. ide o pomerne vysokú peňažnú čiastku, na zaplatenie ktorej žalobca v súčasnosti nemá dostatok peňažných prostriedkov. Žalobca ďalej uviedol, že jeho jediným pravidelným finančným príjmom je nájomné od nájomcu: občianske združenie ZSS Nestor, Stred 449, 027 05 Zázrivá, IČO: 42 180 139 (ďalej aj ,,nájomca“), za prenájom nehnuteľnosti vo výške XX.XXX,- € vrátane DPH, pričom tieto prostriedky sú použité na platenie záväzkov voči obchodným partnerom, voči správcovi dane na úhradu DPH z daného nájomného vo výške X.XXX,XX €, na splácanie mesačných splátok istiny úveru vo výške XX.XXX,- € a k tomu prislúchajúcich úrokov z úveru. Žalobca má za to, že ak by bol povinný zaplatiť daň spolu vo výške XXX.XXX,XX € (napríklad v daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z nájomného voči Združeniu), plus výška dorubenej dane podľa napadnutého rozhodnutia

žalovaného, nebol by schopný splácať úver, čím by v zmysle Čl. III., bod 3. Zmluvy o úvere s V. J., S..D.. a Čl. VI., Oddiel VI.1., bod 1., písm. h) Obchodných podmienok V. J., S..D.. spoločnosť porušila podmienky zmluvy, čoho následkom by bol okamžitý vznik povinnosti splatiť celý úver vrátane príslušenstva a všetkých ďalších dlhov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Vznik povinnosti splatiť celý úver by tak viedol k bezprostrednému výkonu záložného práva V. J., S..D.. zriadeného na nehnuteľnosti. Táto hrozba by bola pre žalobcu likvidačná a nemohol by ďalej prenajímať nehnuteľnosť za účelom poskytovania sociálnych služieb pre seniorov, ktorí sú často odkázaní práve na život v tejto nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že nielen prípadne vedená exekúcia na základe rozhodnutí žalovaného v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného, dražba, ale aj ich samotná existencia predstavuje dôvod na predčasné zosplatnenie úveru poskytnutého zo strany V. J., S..D.. (Čl. VI., Oddiel VI.1, bod 1., písm. e), f) a j) Obchodných podmienok V. J., S..D..). Bezprostredne teda hrozí nielen daňová exekúcia, ale aj to, že V. J., S..D.., predčasne zosplatní úver (Čl. VI., Oddiel VI.2 Obchodných podmienok V. J., S..D..) a žalobca nebude mať potrebné peňažné prostriedky na jeho úhradu. V. J., S..D.., tak môže realizovať záložné právo viaznuce na nehnuteľnostiach, na základe čoho žalobca môže prísť o jediný druh nehnuteľného majetku, ktorý je zdrojom jeho jediného príjmu. Prípadná daňová exekúcia, ktorá bezprostredne hrozí, môže podľa žalobcu postihnúť jeho pohľadávky na zaplatenie nájomného voči nájomcovi, na základe čoho nebude mať peňažné prostriedky na splácanie úverov voči svojim veriteľom, najmä V. J., S..D.. Žalobca poukázal tiež na emailovú komunikáciu so správcom dane a uviedol, že daňové konanie sa aktuálne nachádza vo fáze bezprostredne predchádzajúcej daňovej exekúcii, keď správca dane „posunul“ administratívny spis už jeho zamestnancovi poverenému vykonaním daňovej exekúcie. Na základe uvedených skutočností sa žalobca nachádza v bezprostrednej hrozbe začatia exekučného konania a v bezprostrednej hrozbe predčasného zosplatnenia úveru. Žalobca dodal, že v prípade daňového exekučného konania podľa § 88 ods. 12 Daňového poriadku navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené, a teda raz realizovaná exekučná dražba nehnuteľností je nezmeniteľným a nenapraviteľným procesom. Žalobca vlastní len nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. X., ktoré prenechal do nájmu nájomcovi. Jeho jedinou hospodárskou činnosťou je teda nájom nehnuteľností a jediným zdrojom príjmov žalobcu je nájomné platené nájomcom. Vzhľadom na vyššie uvedené bol žalobca toho názoru, že povolenie odkladného účinku tejto žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože dorubená výška nájomného nie je až tak vysoká, že by mala podstatný negatívny dopad na príjmovú zložku štátneho rozpočtu a v prípade, ak by žalobe žalobcu nebolo vyhovené, právo štátu na dorubenie nájomného ostáva zachované. Zachovanie ekonomickej činnosti žalobcu je teda aj v záujme štátu. Súčasne je žalobca toho názoru, že touto žalobou si neuplatňuje zjavne bezúspešné právo a už len na prvý pohľad je zrejmé, že rozhodnutia žalovaného a napadnuté rozhodnutie žalovaného môžu byť nezákonné.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 03.03.2022. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že súčasťou návrhu žalobcu nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a jeho tvrdenie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, neobsahuje žiadne relevantné dôkazy. Pokiaľ ide o odvolávanie sa žalobcu na to, že jeho jedinou hospodárskou činnosťou je prenájom nehnuteľnosti a jediným zdrojom príjmov je nájomné platené nájomcom, pričom žalobca musí splácať úver, záväzky voči obchodným partnerom, prepojeným účtovným jednotkám za pôžičky, dane správcovi dane a pod., žalovaný uviedol, že takéto dôvody sú pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe irelevantné, nakoľko veľa podnikateľských subjektov musí splácať úvery, pôžičky, záväzky svojim obchodným partnerom, musí platiť dane, je to reálna súčasť podnikania, ktorá nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný zastáva názor, že každý podnikateľský subjekt si je plne sám zodpovedný za svoje hospodárenie a svoju finančnú situáciu. Finančná situácia podnikateľského subjektu nemôže byť riešená na úkor ŠR SR a ostatných daňových poplatníkov a nemôže byť ani podkladom pre poskytnutie úľav podnikateľom spočívajúcich v obmedzení ich povinnosti riadne a včas odvádzať dane do ŠR. Zdôraznil, že ochrana verejných záujmov taktiež prislúcha správnym orgánom, čo vyplýva z ich nezaujatého postavenia v rámci správneho konania voči účastníkom konania a z ochrany zásady rovnosti medzi nimi. Správny orgán (t.j. i daňové orgány) je povinný dôsledne vyžadovať plnenie zákonom stanovených povinností od všetkých daňových subjektov bez výnimky. Tým je vylúčená svojvôľa a podporuje nestrannosť pri rozhodovaní. V danom prípade žalobca niekoľko rokov v rozpore so zákonom neodvádzal z prenájmu nehnuteľností do ŠR SR žiadnu DPH. Fakturovať a odvádzať daň z prenájmu začal až v máji 2018 po vykonanej daňovej kontrole DPH, pričom si za celé obdobie uplatňoval na vstupe značné odpočty DPH z tovarov a služieb súvisiacich s prenajatou nehnuteľnosťou, a tým zásadne narúšal základný princíp fungovania mechanizmu DPH,

ktorým je neutralita dane. Poukázal na to, že žalobca, ako tvrdí, poskytol nájomcovi tzv. „rent-free“ obdobie, počas ktorého nájomca nemusel platiť nájomné, bolo jeho slobodné rozhodnutie, to však neznamená, že za toto obdobie nebol žalobca povinný platiť daň z poskytnutej služby prenájmu do štátneho rozpočtu. Službu prenájmu žalobca preukázateľne poskytol, čo je nespochybniteľné, a preto mu v zmysle § 19 ods. 2 a § 69 ods. 1 zákona o DPH vznikla povinnosť dňom dodania služby platiť DPH do ŠR SR i napriek tomu, že túto DPH na základe svojej slobodnej vôle nájomcovi v rozpore so zákonom nefakturoval, pritom nešlo o bezodplatné plnenie medzi žalobcom ako prenajímateľom a združením ako nájomcom (čo žalobca aj sám tvrdí). K tvrdeniu žalobcu, že úhradou dorubenej dane by nebol schopný splácať úver, pôžičky, dane a pod. žalovaný naviac uviedol, že sám žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že skutočnosť, že poskytol nájomcovi „rent-free“ obdobie, za ktoré nájomca nemusel platiť nájom, neznamená, že užívanie nehnuteľnosti počas uvedeného „rent free“ obdobia si žalobca nepokryje z budúceho nájomného, ktoré sa začalo fakturovať od mája 2018 a že nájomca v konečnom dôsledku nájom za spomínané „rent free“ obdobie nezaplatí. Z uvedeného vyjadrenia žalobcu podľa žalovaného vyplýva, že žalobca mal možnosť počas dlhého časového obdobia (od mája 2018) si od nájomcu nájomné za poskytnuté „rent free“ obdobie vyúčtovať, no nekonal tak. Takéto konanie podľa názoru žalovaného nie je možné považovať za riadne podnikanie, ktorého hlavným zmyslom a cieľom je dosahovanie zisku. Takéto konanie javí znaky účelovosti a to najmä v súvislosti, že medzi žalobcom a nájomcom išlo o personálne prepojené osoby, a to prostredníctvom konateľa žalobcu - p. Baloga, ktorý bol aj členom občianskeho združenia (t.j. nájomcu). K tvrdeniam žalobcu, že dorubená výška nájomného nie je tak vysoká, aby mala dopad na príjmovú zložku ŠR SR, žalovaný uvádza, že ide o subjektívny názor žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že dorubená daň vo výške XXX.XXX,XX € + X.XXX,XX € (12/2016) mala byť príjmom ŠR SR už v rokoch 2014 - 2017 a žalobca podaním návrhu o odkladný účinok správnej žaloby žiada o odloženie jej úhrady o ďalšie dlhé obdobie, a to na úkor ŠR SR. ŠR tu však nie je na to, aby bezúročne úveroval daňové subjekty, ktoré si neplnili svoje daňové povinnosti. Sám žalobca sa dobrovoľne rozhodol, že nebude od nájomcu požadovať za niekoľko rokov nájomné, čo podľa žalovaného v riadne fungujúcich dodávateľsko-odberateľských vzťahoch nemá žiadne ekonomické opodstatnenie. Opodstatnenie je možné vidieť len v tom, že u žalobcu a nájomcu ide o personálne prepojené osoby prostredníctvom konateľa žalobcu, p. Baloga, ktorý bol, resp. je aj členom občianskeho združenia ZSS Nestor o.z. Poukazovanie žalobcu na skutočnosť, že nájomca v prenajatej nehnuteľnosti poskytuje sociálne služby dôchodcom (poznámka žalovaného - za nemalé peniaze vyžadované práve od týchto dôchodcov, ktoré tvoria pravidelný príjem, spolu s platbami z verejných zdrojov - zdravotné poisťovne, mestá, obce, VÚC), považuje žalovaný za irelevantné. K názoru žalobcu, že podanou žalobou si neuplatňuje zjavne bezúspešné právo a na prvý pohľad je zrejmé, že rozhodnutia žalovaného a napadnuté rozhodnutie žalovaného sú nezákonné, žalovaný uviedol, že ide o subjektívny názor žalobcu. Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutia daňových orgánov sú správne a zákonné a v súlade s vnútroštátnou i európskou legislatívou a že právnu ochranu môže požívať len poctivé podnikanie a dodržiavanie zákonných ustanovení, v posudzovanom prípade ustanovení zákona o DPH. Žalobca od júna 2014 poskytoval služby prenájmu, pričom z týchto služieb v rozpore so zákonom niekoľko rokov neodvádzal daň. Takýmto konaním žalobcu utrpel ujmu štát a nie žalobca. Žalobca podľa žalovaného neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Vzhľadom na uvedené žalovaný vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe rozpor s verejným záujmom a ohrozenie riadneho zaplatenia vyrubenej dane. Na základe vyššie uvedených skutočností, ktoré boli v priebehu vykonaného rozsiahleho dokazovania daňovými orgánmi zistené, a to, že žalobca neodvádzal daň z dodania služieb prenájmu v rozpore s ust. § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona o DPH, a tým si optimalizoval (znižoval) daň z pridanej hodnoty na výstupe v neprospech ŠR, t.j. konal v rozpore s verejným záujmom Slovenskej republiky, žalovaný súdu navrhol, aby žalobcom podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel a uznesením ho zamietol.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnute´ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ma´ podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno matˇ vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnene´ dôvody pre jeho priznanie podľa ust. . Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí bytˇ pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotne ´ naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

9. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom ešte neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ale posudzuje splnenie len tých podmienok, ktoré vyplývajú z ustanovenia . Z ustanovenia nevyplýva, že by jedným z relevantných kritérií, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť, bola predbežne osvedčená nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

10. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňoval hrozbou vzniku závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorá spočíva najmä vo vysokej sume XXX.XXX,XX € + výška dorubenej dane podľa napadnutého rozhodnutia (X.XXX,XX €) žalobcovi dorubenej dane len na nájomnom v zmysle rozhodnutí žalovaného a napadnutého rozhodnutia žalovaného, na zaplatenie ktorej žalobca v súčasnosti nemá dostatok peňažných prostriedkov. Poukázal na skutočnosť, že jedinou jeho hospodárskou činnosťou je prenájom nehnuteľnosti a jediným zdrojom príjmov je nájomné platené nájomcom, pričom musí splácať úver, záväzky voči obchodným partnerom, prepojeným účtovným jednotkám za pôžičky, dane správcovi dane a pod. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu, nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi značná finančná škoda, ktorá by mala na neho priamy ekonomicky citeľný dosah, resp. že dôjde k likvidácii ekonomickej činnosti žalobcu, nepredložil.

11. Správny súd uvádza, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoju aktuálnu majetkovú a reálnu finančnú situáciu nijakým spôsobom nepreukázal. Nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti

podstatné pre posúdenie jeho tvrdenia o hrozbe značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Samotná výška dorubenej dane - sama o sebe takúto hrozbu neosvedčuje a neosvedčuje ani likvidáciu ekonomickej činnosti žalobcu. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že osvedčenie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva tiež zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018, ktorý uviedol, že procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým osvedčuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

13. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku nenapraviteľnej ujmy na jeho strane, resp. dopad na jeho podnikanie vo forme zachovania ekonomickej činnosti žalobcu. Žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko v preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už nastala. Nakoľko žalobca hodnoverne neosvedčil žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe, Krajský súd v Bratislave podľa ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).