Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-121-2016.pdf
PDF · 164.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3P/121/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou, samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom, v právnej veci navrhovateľky: D.. T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. V. č. XXX, štátna občianka SR, právne zastúpená: F.. T. Antalová, advokátka so sídlom Hollého 1176/4, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti manželovi: Ing. X. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K P. XXX, K., s adresou na doručovanie: J. č. XXXX/ XX, X. XX, štátny občan ČR, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom: F. A., nar. XX.XX.XXXX a E. A., nar. XX.XX.XXX, obidvaja zastúpenými kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky T. A., rod. Q., nar. X.X.XXXX a druhého z manželov X. A., nar. X.XX.XXXX uzatvorené dňa X.XX.XXXX v Q. Z. B., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. Z. B., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu:
"Mal. F. A., nar. XX.X.XXXX a mal. E. A., nar. X.X.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať a spravovať majetok mal. detí budú obaja rodičia. Otec mal. detí j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. F. A., nar.XX.X.XXXX vo výške 180 € mesačne k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Otec mal. detí j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. E. A., nar. X.X.XXXX vo výške 180 € mesačne k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa v tom ktorom mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia."
III. Otec mal. detí j e o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. F. A., nar. XX.X.XXXX a mal. E. A., nar. X.X.XXXX počas prvých šiestich mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a to v byte nachádzajúcom sa v K. K., V. Q. XXX/XX, byt č. X., ktorého nájomcom je otec mal. detí, prípadne v jeho blízkom okolí.
Nasledovne je otec mal. detí o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. F. A., nar. XX.X.XXXX a mal. E. A., nar. X.X.XXXX po šiestich mesiacoch od právoplatnosti tohto rozhodnutia každý nepárny víkend v mesiaci v sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.
Matka mal. detí j e p o v i n n á maloleté deti v stanovený čas pripraviť na styk a otcovi odovzdať v mieste bydliska matky, kam ich otec mal. detí v stanovenú dobu privedie späť. Počas prechodného obdobia prvých 6 mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku je matka povinná zúčastniť sa realizácie styku otca s mal. deťmi.
IV. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť znalkyni F.. F. V. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, s miestom výkonu znaleckej činnosti XXX XX I., B. XX, rozdiel medzi zloženými preddavkami a priznaným znalečným a trovami spojenými s účasťou znalkyne na pojednávaní dňa 26.9.2017, ktoré jej boli priznané uzneseniami Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3P/121/2016-164 a č.k. 3P/121/2016-305 a to vo výške 10,19 €.
Druhý z manželov j e p o v i n n ý zaplatiť znalkyni F.. F. V. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, s miestom výkonu znaleckej činnosti XXX XX I., B. XX, rozdiel medzi zloženými preddavkami a priznaným znalečným a trovami spojenými s účasťou znalkyne na pojednávaní dňa 26.9.2017, ktoré jej boli priznané uzneseniami Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3P/121/2016-164 a č.k. 3P/121/2016-305 a to vo výške 10,20 €.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 21.10.2016 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s druhým manželom a úpravy práv a povinností k mal. F. a E. A. na čas po rozvode s odôvodnením, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, ich manželstvo neplní svoj účel a zároveň neočakáva ani obnovenie ich manželského spolužitia. V prípade rozvodu manželstva, navrhovateľka žiadala, aby súd zveril mal. deti do jej osobnej starostlivosti, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, aby súd zaviazal druhého manžela na výživné vo výške 250 € mesačne na každé z maloletých detí a styk žiadala upraviť každý tretí víkend v mesiaci, v sobotu 10.00 hod. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov 31.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod., 01.01. a 02.01. vždy od 10.00 hod. do 18.00 hod.. V priebehu konania navrhovateľka modifikovala svoj návrh v časti spravovania majetku maloletých, čo navrhovala, aby majetok maloletých spravovali s manželom spoločne. Čo sa týka výživy, navrhovala, aby otec mal. detí bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou po 180 € mesačne na každé z mal. detí. Čo sa týka úpravy styku žiada, aby tento bol upravený v rozsahu jeden krát mesačne tretiu sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod..
2. Druhý z manželov s rozvodom súhlasil, v prípade rozvodu navrhoval, aby boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať a spravovať majetok oboch detí, s výškou výživného súhlasil na 180 € mesačne na každé dieťa a s navrhovanou úpravou styku nesúhlasil. Čo sa týka bežného styku, manžel navrhoval upraviť bežný styk v rozsahu každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Čo sa týka osobitnej úpravy styku, odkazoval na svoje písomné podanie.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka, oboznámil návrh č.l 1-3, sobášny list č.l 4, rodné listy mal. detí č.l 5-6, čestné vyhlásenie o poslednom pobyte č.l 7, potvrdenie o pobyte č.l 11, pracovná zmluva navrhovateľky č.l 24-25, PZP navrhovateľky č.l 26, doklady doložené navrhovateľkou č.l 27, oznámenie o soc. dávke č.l 28, doklady o zakupovaní vecí do domácnosti č.l 33-38, správa KO z 24.11.2016 č.l 39-42, správa poradensko psychologického procesu č.l 43-44, správa SP č.l 46-47, správa KO č.l 48-49, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa č.l 51-52, vyjadrenie druhého z manželov č.l 55-58, potvrdenie o príjme druhého z manželov č.l 59, vyčíslenie mesačných nákladov druhý z manželov č.l 60-62, zmluva o nájme bytu č.l 63-65, fotodokumentácia s mal. deťmi č.l 103-109, zápisnica z pojednávania č.l 110-115, ZP č.l 145-162, správa z poradensko psychologického procesu č.l 173-174, vyjadrenie PZ navrhovateľky č.l 177-178, vyjadrenie k ZP druhým z manželov č.l 188-203, mzdový výmer druhého z manželov č.l 206, úradný záznam č.l 212-213, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku navrhovateľkou č.l 233, vyjadrenie navrhovateľky č.l 240-241, dohoda o vykonaní práce navrhovateľka č.l 246, lekárska správa mal. E. č.l 247, správa KO č.l 252, vyjadrenie navrhovateľky č.l 254-257, vyjadrenie druhého z manželov k prebiehajúcemu styku č.l 258-260, správa zamestnávateľa druhého z manželov č.l 264, správa KO č.l 265-266, vyjadrenie druhého z manželov 273-277, zápisnica o pojednávaní č.l 297-300, vyjadrenie druhého z manželov k realizácii styku č.l 313-315, správa ÚPSVaR z realizácie styku č.l 319, záznamy z terénnych soc. prác č.l 326-330, správa MŠ č.l 331-332, vyjadrenie navrhovateľky č.l 335-361, vyjadrenie druhého z manželov č.l 381-383, vyjadrenie PZ navrhovateľky č.l 385-389, pripojený spis OS BnB sp. zn. 3P/92/2016, správa
z psychologickej konzultácie zo dňa 17.10.2017 a ostatný spisový materiál a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Navrhovateľka je občiankou Q. republiky, manžel navrhovateľky je občanom G. republiky. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXX v obci Q. nT. B.. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Z tohto manželstva pochádzajú dve mal. deti - mal. F. A., nar. XX.X.XXXX a mal. E. A., nar. X.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu B. Z. B., preto bol na konanie a rozhodnutie príslušný Okresný súd B. Z. B..
5. Navrhovateľka k podanému návrhu uviedla, že dôvodom rozvodu manželstva je zasahovanie manželových rodičov do vzťahu a štvanie detí proti jej rodine a Q. republike. Manžel odišiel začiatkom júla 2016, odvtedy spolu už nehospodária a nežijú skoro rok. Snažila sa obnoviť manželské spolužitie, bolo to neúspešné. Od 15.11.2016 pracuje, dohodnutá mzda je 818 € mesačne v hrubom. Býva aj s deťmi u rodičov, doposiaľ na chod domácnosti neprispievala. Preto sa zamestnala, lebo peniaze nestačili na zabezpečenie všetkých potrieb. Má výdavky na stravu, oblečenie, hygienické potreby a hračky, PHM cca 900 € mesačne vrátane nákladov na deti. S manželom majú spoločnú hypotéku, túto zatiaľ hradí manžel, pričom tá by mala byť uhradená z predaja nehnuteľnosti. Ďalej dlhuje rodičom sumu 10.000 € za pozemok, toto zatiaľ nespláca. Cez leto navštevoval otec deti v domácnosti rodičov a to každý tretí víkend za jej prítomnosti a to od soboty rána do nedele večera. Otec detí vtedy v domácnosti neprespával. Manžel si potom prenajal byt v K. K., deti tam doposiaľ boli zatiaľ raz a to cca od 10.00 hod. do večera do 18.00 hod., iba jeden deň. Starší syn mal výrazne zmenené správanie hlavne pred odchodom. Mladší syn nemal nejaké negatívne prejavy, tento mal pozitívne prejavy, hovoril o tom, čo sa tam dialo. Čo sa týka vianočných prázdnin, akceptuje realizáciu styku tak, ako uvádza otec, avšak styk aby sa realizoval v dňoch 30teho, 31, 1ho a 2ho od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez toho aby deti prespali u otca. Čo sa týka jesenných prázdnin, tieto nie je potrebné osobitne upravovať, nakoľko otec má bežnú úpravu styku. Jarné prázdniny v čase jarných prázdnin od stredy do soboty každý deň v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prespatia. Čo sa týka prvého mája, ten by akceptovala, čo sa týka letných prázdnin navrhuje štvrtý týždeň v júli a tretí týždeň v auguste, zo strany zamestnávateľa je dávaná celozávodná dovolenka v rozsahu dvoch na seba nadväzujúcich týždňov, v prípade, ak by dochádzalo ku kolízii celozávodnej dovolenky s obdobím realizácie styku otca, navrhuje, aby v takomto prípade sa styk realizoval o týždeň skôr, o čom by v dostatočnom predstihu informovala otca. Čo sa týka otcom navrhovaných týždňov, konkrétne, 31. 33. a 34. kal. týždeň, s takouto úpravou nesúhlasí. Čo sa týka sviatku 29.8. nesúhlasí s tým, nakoľko je to slovenský sviatok, bude mať deň pracovného voľna, nie manžel. Čo sa týka škôlky, táto je otvorená prvé dva júlové týždne. Čo sa týka bežného styku, vzhľadom na to, že pracuje, počas bežného týždňa je s deťmi minimálne, cez pracovný týždeň ich vidí niekedy len hodinu cez deň, nakoľko chodia skoro spať, ráno ich budí o 5.30 hod., preto chce byť s nimi aspoň cez víkend. Má pohyblivú pracovnú dobu v rozsahu 8,5 hodiny denne, do práce chodí na 7.00 hod, z práce chodí 17.30 hod.. toto vzhľadom na to, že v súčasnosti potrebuje vybavovať značný počet záležitostí na úradoch, hodiny si potom musí nadrábať. Štandardne by mala odchádzať 15.30 hod.. starostlivosť v čase, keď je v práci zabezpečujú jej rodičia. Čo sa týka bežnej úpravy styku, tú navrhuje v rozsahu každej tretej soboty od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nedele od 10.00 hod. do 18.00 hod.. bývali často krát na jar na dvore mojich rodičov, manžel za nami nevyšiel. Čo sa týka práce manžela, on síce pracoval z domu, avšak pracoval od rána do noci, s deťmi sa vídal málo, deťom sa však kvôli práci z domu nevenoval.
6. Manžel navrhovateľky k návrhu uviedol, že príčiny rozvodu siahajú už k tomu, že navrhovateľka sa vždy chcela vrátiť na územie Q.. Na konci leta 2013 manželka jednoznačne žiadala, aby sa presťahovali na územie Q.. Vzhľadom na to, že o manželku a deti nechcel prísť, súhlasil a zabezpečoval veci súvisiace s presťahovaním. Súhlasil s presťahovaním na územie Q. pod podmienkou, že budú naďalej udržovať kontakt s G. rodinou a to cca 1 krát za tri týždne na obdobie víkendu. Vzťahy medzi rodinou a navrhovateľkou sa zhoršili po tom, čo rodičia nesúhlasili s odsťahovaním na územie SR a manželka sa cítila dotknutá tým, že do tohto rozhodnutia vôbec nejakým spôsobom zasahujú. Postupne manželka prestávala komunikovať, atmosféra v domácnosti bola zlá, opakovane sa snažil vzťahy obnoviť, avšak toto bolo neúspešné. Dňa X.X.XXXX odišiel z domácnosti. Čo sa týka príjmov a výdavkov, má príjem na úrovni cca 30 600 Kč, t.j. 1150 € mesačne. Po odchode zo spoločnej domácnosti, realizoval styk s deťmi po troch týždňoch, pričom tento sa realizoval v sobotu aj v nedeľu za prítomnosti navrhovateľky u nej v domácnosti a to od ranných až do večerných hodín, dva alebo tri krát boli spoločne na výlete. V mesiaci september, realizoval stretnutie po dvoch týždňoch. Prvý krát chcel mať deti v starostlivosti na celý víkend 15.10.2016 v byte v K. K.. Navrhovateľka toto odmietla, od tej doby sa s deťmi stretol jeden krát
na celý deň od 10.00 hod. do 18.00 hod. v byte v K. K., pričom deti si vyzdvihol u matky. Navrhovateľka ho informovala, že deti sú prechladnuté, neopúšťali byt, deti si prezreli celý byt, starší syn pomáhal cez doobedie zmontovať detský nábytok, ml. syn sa hral. Pred obedom si čítali, hrali sa s autami, dal im najskôr desiatu, potom obed bol už predpripravený z predchádzajúceho večera, nakoľko nechcel tráviť toľko času v kuchyni, keďže obdobie na realizáciu styku bolo krátke. Obed deťom chutil, poobede si išli ľahnúť, obe deti zaspali do cca 20 minút. Michal spal cca 1,5 hodiny, E. budil cca okolo 4tej. Potom im nachystal nejaký olovrant, deti si maľovali, potom sa ešte chvíľu hrali s autíčkami, okolo 17.00 hod. F. povedal, že už je relatívne unavený, že už by chcel ísť domov, pobalili veci a išli do A. V. Dlhšie obdobie nebol s deťmi sám, nakoľko navrhovateľka na dlhšie obdobie neopúšťala domácnosť. Preprava zo SR do ČR trvá 4,5-5 hodín, cestu by realizoval raz za 6 týždňov a v prípade dlhšieho obdobia, kedy bude styk realizovať. V priebehu pojednávania, druhý z manželov uviedol, že došlo k podstatnému zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi. Čo sa týka realizácie styku s F., pokrok tam nie je veľký, aj keď aspoň nejaké pozitíva je vidieť. Za obdobie od posledného pojednávania, sa matke podarilo F. presvedčiť, aby mi do telefónu zaprial pekné Vianočné sviatky. Čo však vidí ako negatívum je, že E. do istej miery začína kopírovať správanie F., dokonca celkový čas, čo strávi aspoň s E. za obdobie posledného pol roka sa zmenšil. Zo strany matky bol už vopred informovaný, že jej rodičia nesúhlasia, aby sa styk realizoval u nich doma, čo rešpektuje, súhlasí s tým, aby sa styk realizoval v byte v K. K.. Súhlasí s tým, že je potrebné styk v prechodnom období realizovať za matkinej prítomnosti, súhlasí s tým, že v súčasnosti počas istého prechodného obdobia nemožno očakávať, že sa styk bude realizovať s prespatím detí u neho. Navrhuje úpravu styku nasledovne: počas prechodného obdobia v trvaní 6 mesiacov by sa styk realizoval v rozsahu každú nepárnu sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, pokiaľ ona s tým bude súhlasiť. Stretnutia by sa realizovali v K. K., V. Q. XXX/XX, byt č. X. Po tomto prechodnom období navrhuje, aby bol styk upravený v nasledujúcom rozsahu: každý nepárny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Ako otec mal. detí má čo mal. deťom pri ich vývoji ponúknuť a to napriek tomu, že s nimi nebýva v spoločnej domácnosti. Z tohto dôvodu navrhuje, aby rozsah styku po spomínanom prechodnom období bol minimálne v takomto rozsahu. Nežiada, aby výživné bolo posielané na sporiaci účet, predpokladá, že matka bude s výživným riadne nakladať v prospech mal. detí.
7. Znalkyňa F.. F. V., v konaní pred súdom k znaleckému posudku uviedla, že boli zrealizované tri stretnutia. Prvé stretnutie bolo každé individuálne a potom bolo stretnutie rodičia s deťmi. Na individuálnych stretnutiach podal každý z rodičov svoj vlastný návrh na úpravu stavu, postrehla rozpory hlavne v realizácii styku, potom bolo psychologické vyšetrenie detí, kde sa dostavila matka s mal. deťmi, po hodine sa pridal aj otec mal. detí. Medzi rodičmi prebehla bežná komunikácia, vedia spolu komunikovať, vedia sa pozdraviť, ale ako vstupoval otec mal. detí, mal. E. v hre pokračoval, prejavil záujem otca do hry vtiahnuť, naopak starší syn sa stiahol, dal sa bližšie k matke, otcovi sa otočil chrbtom. Na pokusy zo strany otca reagoval odmietavo, primkýnal sa k mame a prejavoval záujem o aktivity výlučne s ňou. Potom následne požiadala, aby matka opustila miestnosť, postupne došlo k úprave správania aj u staršieho syna, ktorý najskôr začal napodobňovať správanie mladšieho brata, neskôr sa tiež už hral aj s otcom. Chalani sa po otcovi vešali, pokračovali v rôznych hrách. Vzťah oboch rodičov k deťom je veľmi citovo založený a vrelý. Dokázali vhodne zareagovať na nejaké nie vhodné správanie svojich detí. Reakcie rodičov voči deťom boli kooperujúce, doplňujúce sa. Obaja rodičia sú schopní v plnej miere starať sa o mal. detí, ide o inteligentných ľudí s vyvinutým hodnotovým systémom, ktorí majú deťom čo ponúknuť. Vierohodnosť rodičov všeobecná by nemala byť žiadnym spôsobom znížená, k skresľovaniu môže dôjsť vplyvom emocionálneho stresu z dôvodu konfliktov ohľadom mal. detí. Ide o situáciu, kde na jednej strane matka odmietanie kontaktu s otcom zo strany staršieho syna, ktorý sa následne obracia s dôverou k nej, v tejto otázke považuje za také, kde musí syna chrániť, na druhú stranu otec sa cíti dotknutý tým, že napriek chabému vzťahu synovi je zo strany syna záujem o realizáciu styku odmietaný. Pri dotaze na staršieho syna, prečo odmieta kontakt s otcom, resp. prečo sa pred ním pri realizácii styku schováva uviedol spomienku z obdobia veku troch rokov, kde poukázal na konflikt medzi rodičmi. Starší syn pociťuje zneistenie vo vzťahu s otcom prameniace aj zo skutočnosti, že on súčasnú situáciu vníma tak, že popri tom, že otec sa podľa jeho vnímania v istom bode v minulosti mal nevhodne správať, v súčasnosti navyše sa o nich už nestará. Na základe spoločného rozhovoru s rodičmi vyplynulo, že toto môže byť čiastočne spôsobené skutočnosťou, že rodičia v podstate s deťmi nedokomunikovali rozpad vzťahu, deti následne tento vnímajú svojim detským pohľadom ako skutočnosť, že otec sa v podstate o nich v súčasnosti nestará. Otec síce aj v minulosti vzhľadom na prácu v ČR bol isté obdobia mimo spoločnej domácnosti, avšak opätovne sa do nej vracal, k čomu v súčasnosti už nedochádza a v ktorom bode mal. deti pociťujú zmenu. Deti takisto uvádzajú
za problém v kontakte s otcom skutočnosť, že tento realizujú v K. K., kde viac menej ako oni uvádzajú nikoho nepoznajú, pociťujú tak isté vytrhnutie z im známeho prostredia v A. V., kde majú kamarátov, F. tam má kolektív v MŠ, ako by tak následne pociťovali dvojnásobnú záťaž z rozpadu rodičov ako aj z dočasného vytrhnutia z ich obvyklého prostredia. Čo sa týka však prekážky z dôvodu iného prostredia, mal. deti sú v dostatočnej miere adaptovať sa a toto by nemalo byť dlhodobejšou prekážkou. Oni reagujú hlavne na vzájomný súrodenecký vzťah, kde spolu vedia sa hrať a v konečnej fáze zaujať ich hrou dokáže aj otec. Zo stretnutia vznikla ešte jedna otázka týkajúca sa problémov pri vzájomnej pomoci rodičov pri zdravotných problémoch mal. detí, pričom nakoniec však rodičia v tejto otázke vyjadrili vôľu komunikovať a otec prejavil vôľu v rámci jeho možností a schopností pomôcť s takýmito problémami, teda zabezpečením PN u detí. Otec pri komunikácii o realizácii styku uvádzal, že je ochotný sa o realizácii styku dohodnúť s tým, že v rozsahu zotrváva na pôvodnom návrhu, avšak dokáže sa hlavne v pôvodných fázach prispôsobiť tak, aby to nevplývalo negatívne na deti. Je potrebné na obnovenie schopnosti bez pocitu úzkosti pri realizácii styku staršieho syna F. vhodné prvé zo stretnutí pri realizácii styku otca s mal. realizovať na neutrálnej pôde, napríklad na pracovisku ÚPSVaR, prípadne v iných priestoroch, čo by bolo pravdepodobne pre F. menej stresujúce ako v domácom prostredí. Pre otca mal. dieťaťa by bolo tak umožnené zabezpečenie interakcie s mal. lepšie ako je to v domácnosti matky. V danom prípade prichádza preto vhodné riešenie prípadné stretávania sa napríklad v detských interiérových ihriskách, či už v B. n. B. alebo K., ktoré poskytujú dostatok priestoru pre zaujatie dieťaťa hrou. Skutočnosť, že dieťa bude motivované skutočnosťou, že pri realizácii styku dieťa navštívi aj detské ihrisko, na ktoré sa teší. Podstatné by v danom momente bolo aj to, že rodičia budú spolu komunikovať a dieťa bude vnímať súhlasný prejav oboch rodičov s takýmto postupom. Je podstatné, aby dieťa hlavne cítilo kooperáciu a súhlas zo strany matky, ktorá podľa jeho vnímania bola dotknutá predchádzajúcim správaním zo strany otca. Rodičia by mali byť schopný zvládnuť spoločný postup napr. pri výlete, kde následne bude dieťa odovzdané pre účely realizácie styku otcovi, pričom by nešlo iba o náhli krok, ktorým by bolo iba odovzdanie dieťaťa, ale došlo by aj ku komunikácii a interakcii, až následne v priebehu interakcie otca s deťmi by došlo k odchodu matky. Deti by mali byť informované o tom však, že postup bude taký, že k odchodu matky v priebehu stretnutia dôjde. Pri spolupráci rodičov je stretávanie sa raz za dva týždne primerané. Takýto rozsahu by mohlo dieťa považovať za istú pravidelnosť, na ktorú by sa vedelo aj citovo pripraviť. Nemala by byť pre nich neprimeranou záťažou. Následne po tejto fáze by sa styk mohol realizovať tak, že otec bude realizovať styk s mal. deťmi bez toho, aby dochádzalo k potrebe odovzdávania na nejakom špeciálnom mieste. Ideálny čo sa týka rozsahu realizácie styku by bol prechod, resp. postupná zmena rozsahu stretávania sa podľa reálneho stavu, kde obaja rodičia by sa zhodli na tom, že podľa prejavu dieťa je už pripravené na to, aby styk sa realizoval inde, za iných podmienok, vhodné by bolo, keby deti prejavili záujem byť napríklad s otcom dlhšie, aby to bolo umožnené, odkomunikované, že otec je blízko v K. K. a podobne. V týchto situáciách sa však často aj stáva, že deti najskôr reagujú pozitívne, následne však dochádza k zmene ich postoju, kde je potrebné deti nenútiť. Toto by mohlo spôsobiť oslabenie dôvery rodiča, ktorý nerešpektoval ich názor. Dôvera dieťaťa voči rodičovi je pri realizácii styku podstatná. Čo sa týka dlhších období realizácie styku zo strany otca, tu je podstatné prechodné obdobie a vzhľadom na jeho výsledky bude možné povedať, či deti sú už pripravené na realizáciu takéhoto dlhšieho uceleného styku s otcom práve vzhľadom na to, že práve podľa posledných informácií naďalej postoj F. je odmietavý a čiastočne sa k takémuto postoju pridáva aj ml. syn E.. V tomto prípade je dôležitý postoj detí a rodičia by mali flexibilne reagovať na ich požiadavky. Zo strany F. boli uvádzané konflikty medzi rodičmi, v minulom období ako aj privolanie polície pri realizácii styku. Synovi je potrebné umožniť, aby vybudoval s otcom také zážitky, ktoré prevážia negatívne zážitky. Je potrebné syna pripravovať tak, aby bol pripravený na emocionálnu záťaž s tým spojenú a aby videl, že matka súhlasí s takýmto postupom, aby videl, že sa mu nič zlé nestane, aby vedel, čo má od stretnutia očakávať. Deti by mali byť prítomné toho, že otec rozvíja kladný vzťah k matke, že si ju váži a podobne. Je potrebné, aby aj matka prejavovala, že necíti ohrozenie zo strany otca. Čo sa týka aplikácie na realizácie styku, styk ako taký by mal byť chápaný ako niečo pravidelné, opakujúce sa, avšak na druhú stranu je potrebné pracovať s pocitmi dieťaťa a pri jednotlivých situáciách treba postupovať empaticky, vedieť komunikovať s dieťaťom, ale aj rodičia navzájom. V danom prípade je potrebné kombinovať tento prístup s tým, že je presne stanovené, čo by sa malo robiť, avšak následne komunikovať s dieťaťom o tom, v čom vidí dieťa problém a čo sa s tým dá robiť. Čo sa týka skutočnosti, bola oboznámená so zvukovou nahrávkou z posledného pojednávania z mesiaca november, kde matka sa v rámci jej výsluchu odvolávala aj na realizované konzultácie vzhľadom na problémy, ktoré matka videla pri realizácii styku syna F. s otcom. Čo sa týka tejto konzultácie zo dňa 17.10. s matkou preberala možnosti prekonania obranných reakcií zo strany syna F. voči jeho odmietaniu v realizácii styku s otcom. Považovala som za vhodné, aby matka v rámci komunikácie so synom sa vyjadrila, že jeho strach
akceptuje a spoločne s ním hľadala možnosti na jeho prekonanie a zistila, čo je jeho zdrojom. Mal. F. je ešte stále v štádiu budovania frustračnej tolerancie, má vyhýbavé obranné mechanizmy, napriek tomu však osoba rodiča musí byť tou, o ktorú sa musí oprieť, ktorá mu má pomôcť prekonať tieto problémy, pričom však rodič musí byť schopný stanoviť hranice a primeť dieťa aby rešpektovala skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné. Čo sa týka okolností v prípade dobrého zvládnutia takéhoto problému, toto práve môže byť jeden z bodov rozvoja dieťaťa, kde sa naučí problémy prekonávať, nie sa im vyhýbať. Pričom však pri tomto postupe je potrebná komunikácia medzi rodičmi navzájom a ich vzájomná spolupráca. Znalkyňa poukazovala na to, že problematické by bolo aj príliš dlhé obdobie realizácie styku za prítomnosti matky, ktoré by mohlo byť kontraproduktívne z pohľadu budovania pevného vzťahu s otcom, nakoľko v súčasnosti dochádza k upínaniu sa syna F. na matku, čo na druhej strane môže do istej miery spôsobovať odcudzovanie sa vo vzťahu s otcom. Nakoľko pokiaľ matka tam je, teda ako osoba, ku ktorej má dôveru, dieťa nemusí pociťovať potrebu budovať vtedy dôveru k druhému z rodičov, teda k otcovi. Matka by aj počas prechodného obdobia, pokiaľ by sa styk realizoval za jej prítomnosti, mohla pod nejakou vhodnou zámienkou mohla deti ponechať v starostlivosti otca napríklad pri hre, kde by takto si mohol hlavne F. privykať na samostatnú situáciu pri otcovi. V danom prípade vzhľadom aj na frekvenciu navrhovaného styku, ktorý má byť cca v rozsahu 2 krát do mesiaca, toto obdobie v rozsahu 6 mesiacov ako je to navrhované rodičmi považovala možno za primerané. Matka by sa mala vystupovať ako mediátor, nabádať aby dieťa nesprávalo sa obranne, prípadne jeho správanie preklenulo, napomáhať komunikácii medzi druhým rodičom a dieťaťom. Toto je potrebné však robiť nenásilnou formou, avšak na druhú stranu taktiež dbať na to aby snaha druhého z rodičov nešla do stratena.
8. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že v porovnaní s obdobím spred posledného pojednávania došlo k pozitívnemu posunu a to predovšetkým pokiaľ ide o komunikáciu medzi rodičmi, ktorá sa výrazne zlepšila, rodičia sa dokázali dohodnúť na pravidelných termínoch a mieste realizácie styku a vopred dohodnuté termíny dodržať tak, že otec sa vždy dostavil a matka bola na mieste pripravená, pričom vždy deti k styku motivovala. Všetky stretnutia boli realizované v domácom prostredí, matka dúfala, že v domácom prostredí sa podarí prelomiť odpor F. voči otcovi, snažila sa ho ku kontaktu s otcom motivovať nielen slovami, že otec ho má rád, ale snažila sa vytvoriť aj príjemnú priateľskú atmosféru, pričom rôznym spôsobom syna presvedčovala ku kontaktu s otcom. Bohužiaľ, situácia je taká, že F. naďalej otca odmieta a nechce sa s ním stretávať, napriek tomu je matka toho názoru, že stretávanie v domácom prostredí bez prítomnosti cudzích osôb, resp. odbornej asistencie malo pozitívny prínos, pretože sa podarilo počas týchto stretnutí niekoľko krát F. presvedčiť, aby šiel za otcom, aj keď spôsobom, že ho matka dala na ruky a preniesla do izby, kde bol otec. Vzhľadom na doterajší priebeh styku, je veľmi ťažko odhadnúť, aká forma styku by bola pre deti v ich najlepšom záujme. Matka je však toho názoru, že postupne zbližovanie v prostredí, kde má syn možnosť výberu, t. j. že môže a nemusí, je najvhodnejší spôsob na prekonanie odporu. T. j. môže sa zdržiavať v blízkosti otca vo vedľajšej izbe a po chvíľke sa svojvoľne rozhodnúť a prísť za otcom. Táto forma korešponduje aj s odporúčaním znalkyne Mgr. V., kt. situáciu vyhodnotila pri psychologickej konzultácii dňa 17.10.2017 tak, že jej síce treba pracovať na tom, aby dieťa prijalo nepríjemnú situáciu, na druhej strane ponechať možnosť výberu, čo bude dieťa robiť na stretnutí. Teda najideálnejšie podľa matkinho názoru je realizovať styk nenásilnou formou v domácom prostredí, problémom však v tomto smere je to, že rodičia matky, kt. sú vlastníkmi rodinného domu nesúhlasia, aby styk naďalej prebiehal v ich dome naďalej, preto sa matka domnieva, že jediným miestom, kt. by mohlo nahradiť toto domáce prostredie, by mohol byť byt v K. K., kde by syn mal možnosť tiež výberu, že odbehne od otca a zároveň sa k nemu môže opätovne vrátiť z vedľajšej izby, pričom matka je ochotná v určitom prechodnom období, napríklad v období prvého pol roka realizovať styk za jej prítomnosti, pokiaľ by súd vyhodnotil, že by matka negatívne vplývala, alebo ovplyvňovala F. pri stretnutiach, súhlasí s tým, aby bol styk bez jej prítomnosti, avšak obáva sa, že by bol problém s odovzdaním dieťaťa. Matka nesúhlasí s tým, aby styk prebiehal za asistencie tretích osôb, nakoľko doposiaľ táto asistencia celú vec len komplikovala a hlavne pre F. by to bolo zbytočne stresujúce. Čo sa týka rozsahu, matka je názoru, že deti nie sú pripravené na to, aby styk prebiehal s prespatím, navrhuje každý párny alebo nepárny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a po uplynutí prechodného obdobia by súhlasila s rozšírením takejto úpravy. Taktiež osobitnú úpravu navrhuje zúžiť teda návrh otca, aby sa osobitná úprava začala aplikovať až po uplynutí 6tich mesiacov. Úpravu styku navrhuje matka upraviť tak, že aby súd určil iba bežný styk bez osobitnej úpravy počas sviatkov a prázdnin, t. j. aby súd určil, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý nepárny alebo párny víkend v sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. v K. K. za prítomnosti matky, matka netrvá na stanovení prechodného obdobia, počas ktorého by platila takto navrhovaná úprava styku, jednak vzhľadom na vyjadrenie znalkyne, ktorá sa nedokázala vyjadriť alebo uviesť vhodnosť presného obdobia dĺžky tohto prechodného obdobia, jednak
sama matka nevie odhadnúť, či sa vôbec podarí pripraviť syna na realizovanie styku bez jej prítomnosti, resp. za aké obdobie by sa jej to podarilo.
9. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že v prípade rozvodu manželstva mal. detí, odporúča schváliť rodičovskú dohodu v časti zverenia mal. detí a určenia vyživovacej povinnosti tak, ako bola odprezentovaná rodičmi. Čo sa týka úpravy stretávania otca s mal. deťmi, navrhuje upraviť styk a to tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každú nepárnu sobotu v mesiaci v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.
10. Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom č. k. 3P/92/2016-220 zo dňa 01.12.2016, právoplatným dňa 28.12.2016 schválil dohodu rodičov, mal. deti, F. a E. A. boli zverení do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať a spravovať majetok mal. detí budú obaja rodičia. Otec dieťaťa je povinný platiť výživné na mal. F. A., nar. XX.X.XXXX vo výške 140 € mesačne a na mal. E. A., nar. X.X.XXXX vo výške 140 € mesačne k rukám matky dieťaťa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Otec mal. detí je oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v roku v čase od piatka od 14.30 hod. do soboty do 18.00 hod., pričom otec mal. deti vyzdvihne v predškolskom zariadení a v sobotu mal. deti odovzdá matke v mieste bydliska matky. Počas nasledujúcich prázdnin a sviatkov sa uplatňuje osobitná úprava nasledujúceho znenia: Počas vianočných sviatkov v období od 23.12 do 6.1 nasledujúceho roka je otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi v čase od 30.12 od 10.00 hod. do 2.1 nasledujúceho roka do 18.00 hod.. Počas jarných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi v čase od utorka od 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod.. Dňa 1. mája je otec oprávnený stretávať sa s mal. deťmi v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Počas osobitnej úpravy styku si otec mal. deti prevezme a po skončení realizácie styku ich aj odovzdá v mieste bydliska matky. Počas obdobia osobitnej úpravy styku sa bežná úprava styku neuplatňuje. Matka mal. detí je povinná maloleté deti pripraviť tak aby v stanovených časoch boli schopné styk realizovať.
11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 20.09.2017 vyplýva, že navrhovateľka na návrhu trvá. Žiada, aby súd manželstvo rozviedol, zveril mal. deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného na každé dieťa vo výške 180 € mesačne, styk otca s deťmi upraviť na 1 sobotu v mesiaci, nakoľko aj súdna znalkyňa sa vyjadrila, že nezáleží na kvantite stykov, ale ich kvalite. Navrhovateľka je ochotná sa v prípade rozvodu manželstva na úprave práv a povinností na čas po rozvode na súdnom pojednávaní s otcom detí dohodnúť. Stretnutie mal. F. s otcom bolo neúspešné, maloletý odmietal ísť s otcom do K. K., kde si otec prenajal byt. Mal E. uvedenú situáciu berie ako krivdu keď nemusí ísť F., tak nemusí ísť ani on s otcom. Styk s otcom sa realizuje s mal. E. zväčša každý nepárny piatok na tri hodiny v zmysle rozhodnutia súdu. Navrhovateľka bola do 05. 08. 2017 bola na rodičovskej dovolenke s mal. E.. Dňa 23. 08. 2017 sa zaevidovala na ÚPSV a R Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou ako uchádzač o zamestnanie. Od 11. 09. 2017 začala pracovať na dohodu vo firme B. s.r.o. B. nT. B. na dohodu, v pracovnej pozícii asistentka. Mal. F. je v MŠ A. V. ako predškolák. Za stravu mu matka hradí 30 € mesačne, za krúžok anglického jazyka mu uhrádza 12 € mesačne. Mal. E. tiež navštevuje MŠ A. V. , tak ako jeho brat F.. Matka mu hradí stravné a školné vo výške 38 € mesačne a poplatok za krúžok AJ v sume 12 € mesačne . Podľa vyjadrenia matky, mal. deti bývajú často choré. Druhý z manželov, je zamestnaný v a .s. U. K. V., X. - X , Z. F. ČR, ako oceňovateľ v znaleckej organizácii. X. vyjadrenia matky , otec mal. detí platí výživné súdom určené riadne a načas . S mal. deťmi nekomunikuje , len s matkou prostredníctvom e - mailu.
12. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením č. k. 3P/121/2016-134 zo dňa 23.01.2017, právoplatným dňa 7.2.2017 nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológia, za znalkyňu ustanovil F.. F. V., so sídlom v I..
13. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 22.05.2017 vyplýva, že rodičom bola odporučené komunikácia smerujúca k dohode. Obaja rodičia disponujú vhodnými rodičovskými zručnosťami. Mal. F. nadviazal kontakt bezprostredne. Príchod otca do miestnosti ho prekvapil, mal potrebu byť v tesnej blízkosti matky, držal ju za ruku. Potom sa adaptoval na vzniknutú situáciu, hral sa so všetkými dospelými, odpovedal na otázky. Odmietavý postoj u mal. F. voči otcovi môže byť dočasnou a prechodnou záležitosťou. Nevidí dôvod prerušiť stretávanie otca s deťmi. Zo správy zo dňa 31.10.2017 (č.l. 363) vyplýva, že matka nechce nútiť mal. F. k stretnutiam s otcom, nakoľko pozoruje v jeho správaní strach. Po krátkom čase sa prejavy správania u dieťaťa zmenia pozitívnym smerom. Otcovi dieťaťa je
potrebné poskytnúť dostatočný priestor, nakoľko je prirodzené, že dieťa, ktoré nevidí otca veľmi často, bude voči nemu vystupovať odmietavo.
14. Zo znaleckého posudku č. 8/2017 vyplýva, že obaja rodičia majú k deťom vytvorení vrelý citový vzťah. Pre deti je dôležitá stabilita rodinného prostredia. Rozchod rodičov intenzívne vníma mal. F.. Hodnotí ho kriticky a konfrontačne. Obaja rodičia sú inteligentní, majú obdobné povahové vlastnosti. Dominujúci výchovný vplyv na deti mala doposiaľ matka a otcov vplyv bol doposiaľ sekundárny- rozvíjajúci sa. U mal. F. sa objavilo odmietanie ísť k otcovi, mal. E. napodobňoval bratove správanie. V úprave styku by navrhovala ponechať rodičovskú dohodu a túto rozšíriť o prespávanie. Toto odporúča realizovať postupne, zmeny v úprave je potrebné realizovať s ohľadom na dosiahnuté možnosti detí. Z rozhovoru s deťmi vyplýva, že sú citovo viazané na prostredie Krásnej V., kde majú škôlku, kamarátov a dom. Deti majú citovo vrelý vzťah, je medzi nimi súdržnosť, vedia sa spoločne zahrať.
15. Zo mzdového výmeru manžela navrhovateľky zo dňa 23.05.2017, (č. l. 206) vyplýva, že manžel dosahuje príjem 55.000,-Kč v zamestnaní.
16. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 07.09.2017 vyplýva, že navrhovateľka je poberateľom prídavku na deti vo výške 47,04 € mesačne a do septembra 2017 bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 213,20 € mesačne.
17. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Topoľčany zo dňa 19.09.2017 vyplýva, že matka je zamestnaná v spol. B. - skladovacia technika, s.r.o. v B. nad B..
18. Z dohody o vykonaní práce zo dňa 11.09.2017 vyplýva, že navrhovateľka pracuje ako asistentka za dohodnutú odmenu 6,25 € brutto/hod.. z pracovnej zmluvy zo dňa 26.09.2017, (č.l.360) vyplýva, že navrhovateľka od 01.10.2017 nastúpila do zamestnania na pozíciu asistentka predaja na dobu neurčitú za dohodnutú mzdu 1000 € brutto.
19. Z oznámenia zamestnávateľa druhého manžela zo dňa 19.09.2017, (č.l. 264) vyplýva, že manžel navrhovateľky pracuje v spol. U. K. V., a.s. X. I.
20. Z úradného záznamu zo dňa 05.10.2017, (č. l. 328) vyplýva, že na základe uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 26.09. 2017 bola odporučená realizácia styku otca s maloletými deťmi za prítomnosti matky a zástupcu ÚPSV a R v rozsahu minimálne jedenkrát do týždňa. Druhé stretnutie otca s maloletými deťmi sa malo realizovať vo štvrtok dňa 5. 10. 2017 o 17, 00 hod., tak ako sa rodičia detí dohodli , hodinu stretnutia navrhla a upresnila matka, vzhľadom k plneniu si pracovných povinností a otec detí to akceptoval. Pracovníčky ÚPSV a R Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou sa do uvedenej kaviarne dostavili krátko pred 17.00 hod. Po príchode zistili, že žiaden z rodičov a ani mal. deti sa doposiaľ na stretnutie nedostavili. Približne o 7,10 hod. sa dostavil otec detí a sociálnej pracovníčke odovzdával mobilný telefón, na ktorý telefonovala matka detí. Podľa jej vyjadrenia mal. F. odmietol nasadnúť do auta. Ďalej uviedla, že maloletému povedala, že kam ide. Matka bola vyzvaná, aby priviezla na stretnutie druhého syna mal. E.. Matka mal. detí požiadala o stretnutie nasledujúci deň, t .j. 6. 10. 2017 o 17, 00 hod. Otec po ukončení telefonátu s matkou dospel k dohode , že spoločné stretnutie sa bude realizovať zajtra v kaviarni VD.I v B. Z. B.. Rodine bolo navrhnuté pokračovať v spolupráci s SPODa SK, ako aj s RPPPS ÚPSVa R za účelom motivácie matky a mal. detí ku styku s otcom.
21. Zo správy Materskej školy A. V. zo dňa 25.10.2017, (č. l. 331) vyplýva, že mal. F. rád navštevuje MŠ. E. sa jasne sa vyjadruje, že oco s nimi nebýva. Mal. E. bez problémov odchádza s otcom, mal. F. reaguje negatívne a odmietavo. Otec detí prejavuje o deti záujem, informuje sa na ne aj telefonicky, zúčastňuje sa na aktivitách, kde chlapci vystupujú. Deti majú vytvorené silné puto k matke. Je ochotná, v akejkoľvek situácii sa môžu na ňu spoľahnúť. Na základe komplikovaného preberania F. z MŠ zo strany otca, považuje za nevhodné miesto materskú školu.
22. Podľa § 23 ods. 1 - 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
23. Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine, o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel na ktorý bolo určené. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
24. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. V konaní mal súd preukázané, že účastníci nežijú v jednej domácnosti ani spoločne nehospodária. Príčinu rozvratu manželstva súd vzhliadol jednak v rozdielnosti názorov na trávenie času s rodinou, zo strany navrhovateľky bolo v konaní pred súdom uvedené, že príčinu rozvratu videla v zasahovaní manželových rodičov do ich vzťahu a štvanie mal. detí proti jej rodine. Na strane druhej, druhý manžel nebol stotožnený s presťahovaním sa z G. republiky na Q., kde bol ďaleko od svojich rodičov, čo malo za následok citové odcudzenie medzi manželmi, najmä potom, ako sa manžel od rodiny odsťahoval. Tento rozvrat súd považoval v čase rozhodovania za hlboký a trvalý, bez možnosti obnovenia spolužitia medzi účastníkmi. Súd pri rozhodovaní o rozvode manželstva prihliadol i k tomu, že manželia riešia krízu vo vzťahu už od júla 2016, čo vyplýva aj z pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3P/92/2016, keď navrhovateľka podala na súd dňa 11.08.2016 návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom. Návrh na rozvod manželstva navrhovateľka podala o dva mesiace neskôr s odôvodnením, že počas manželstva si s manželom prestali rozumieť, začali sa prejavovať rozdielne predstavy o spoločnom živote a nevôľa manžela žiť na Q., k čomu prispeli i zásahy manželových rodičov do ich manželstva. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že podanie návrhu na súd nie je z jej strany len unáhleným rozhodnutím, avšak odchod manžela z domácnosti a jeho neskoršie správanie, ju presvedčili, že nevidí možnosť záchrany ich manželstva. Z uvedených skutočností ako i z postoja samotnej navrhovateľky, ktorá zotrvala na svojom návrhu súd ustálil, že v manželstve ide o rozvrat, ktorý nie je len prechodného charakteru. Manželia sa na rozvode manželstva dohodli sa sedení pred psychologičkou a ani jeden z manželov neprejavil záujem o ďalšie spoločné spolužitie, pričom bez záujmu manželov, ich ďalšie spolužitie nemá význam. Súd mal preto z postoja účastníkov pred súdom za preukázané, že manželstvo neplní už dlhodobo základné funkcie, manželia nie sú si vzájomnou oporou, ich vzťahy sú vážne narušené a ich zväzok vykazuje len formálne znaky, pričom bez ďalšieho záujmu zo strany účastníkov nemá žiadnu hlbšiu hodnotu. Súd starostlivo zvažoval dopad rozvodu manželstva na mal. deti - F. a E. A. a dospel k záveru, že rozvod manželstva nebude v rozpore s ich záujmami, je predsa aj v ich záujme, aby ďalej vyrastali v pokojnom a harmonickom prostredí. Súd mal teda za to, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva.
25. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
26. Podľa § 24 ods. 1, 4 a 5 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
27. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
28. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
29. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. V priebehu konania rodičia mal. detí uzavreli rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k mal. F. a E. A. v časti zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok mal. detí budú obaja rodičia a rodičia uzavreli dohodu aj ohľadne vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom. Súd nezistil v starostlivosti navrhovateľky o mal. deti - F. a E. žiadne nedostatky, navrhovateľka je plne spôsobilá na výchovu mal. detí a nezistil ani rozpor so záujmami mal. detí. Ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku, dominujúci výchovný vplyv na deti mala doposiaľ matka detí, ktorá deťom zabezpečuje starostlivosť, uspokojuje ich potreby a vytvára im pocit bezpečia. Preto obe mal. deti súd zveril do výchovy a osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd pri zverení mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľke, prihliadol jednak na závery znaleckého posudku a jednak na dohodu rodičov, ktorú rodičia v priebehu konania uzatvorili, pričom dohoda rodičov je v záujme mal. detí, ani neodporuje Zákonu o rodine a preto ju súd v časti zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky schválil. Súčasťou rodičovskej dohody je zastupovanie a spravovanie majetku mal. detí obidvomi rodičmi. Pokiaľ ide o určenie výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca (manžela) mal. detí, rodičia mal. detí sa aj v tejto časti vedeli dohodnúť a uzavreli rodičovskú dohodu, pričom otec mal. detí navrhoval, aby mu súd určil prispievať na výživu mal. deťom každému dieťaťu vo výške 180 € mesačne, s čím matka mal. detí v priebehu konania súhlasila.
31. Čo sa týka úpravy stretávania druhého z manželov s mal. deťmi, v tejto časti sa rodičia mal. detí nevedeli dohodnúť. Hodnotiac skutkové okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo v ich vzájomnej súvislosti, tieto v nadväznosti na zhora uvedené postuláty dávajú predpoklad pre záver, že osobný kontakt mal. detí s druhým manželom - otcom bude v jednoznačnom záujme maloletých, ktorých nerušený zdravý a
psychický vývin si okrem iného vyžaduje i pocit bezpečia, istoty a stability. Stretávanie mal. detí s otcom nie je v rozpore so záujmami maloletých, naopak ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku, vzťah oboch rodičov k deťom je veľmi citovo založený a vrelý. Rodičia dokážu vhodne a doplňujúco zareagovať na správanie svojich detí. Obaja rodičia sú schopní v plnej miere starať sa o mal. detí, ide o inteligentných ľudí s vyvinutým hodnotovým systémom, ktorí majú deťom čo ponúknuť. Pri realizácii styku je tiež potrebné, aby mal. deti pociťovali kooperáciu a súhlas zo strany matky, ktorá podľa vnímania najmä mal. F. bola dotknutá predchádzajúcim správaním zo strany otca. Súd preto upravil rozsah stretávania otca s mal. F. a mal. E. na obdobie počas prvých šiestich mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a to v byte nachádzajúcom sa v K. K., prípadne v jeho blízkom okolí. Po uplynutí tohto prechodného obdobia je otec mal. detí oprávnený stretávať sa s mal. F. a mal. E. po šiestich mesiacoch od právoplatnosti tohto rozhodnutia každý nepárny víkend v mesiaci v sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Matka mal. detí je povinná maloleté deti v stanovený čas pripraviť na styk a otcovi odovzdať v mieste bydliska matky, kam ich otec mal. detí v stanovenú dobu privedie späť. Počas prechodného obdobia prvých 6 mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku je matka povinná zúčastniť sa realizácie styku otca s mal. deťmi, aby tak matka nabádala obe deti k tomu, aby sa nesprávali obranne a aby zároveň napomáhala v komunikácii s otcom a deťmi. Na strane druhej, rovnako ako matka detí, aj otec mal. detí je schopný zabezpečiť stabilitu výchovného prostredia a jeho vplyv na mal. deti je pozitívny, ktorý je schopný rozvíjať ich záujmy a vedomosti. Na základe záverov zo znaleckého posudku, správy kolízneho opatrovníka, správami zo psychologicko- poradenského procesu a výpovedí manželov v konaní pred súdom, súd rozhodol o rozsahu styku otca s mal. deťmi A. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd je na základe takto vykonaného dokazovania názoru, že je v záujme oboch mal. detí, aby sa stretávania otca s mal. deťmi v súčasnosti upravilo počas víkendov spočiatku za prítomnosti matky a po uplynutí obdobia 6 mesiacov, aj bez jej prítomnosti. Súd rozhodol o úprave styku otca a maloletých detí bez prespatia, nakoľko mal. deti si musia postupne vybudovať vzťah s otcom, keďže v súčasnosti dochádza zo strany mal. F. k upínaniu sa na matku. Súd je názoru že pri takto určenom rozsahu stretávania otca s mal. deťmi bude zachované právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a ako aj právo detí na udržiavanie pravidelného osobného styku so svojím otcom. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove mal. detí je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a mal. deťmi v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí bude nadobúdať širšie rozmery (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 363/03 zo dňa 20.1.2005). Na záver súd ešte dodáva, že úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa detí s otcom a teda, že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia práve v záujme spoločných detí neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od tohto styku podľa toho, so zreteľom na ich potreby. Obaja rodičia si musia pritom uvedomiť, že porozumenie a spolupráca rodičov je vždy dôležitým faktorom pre úspešnú výchovu ich mal. detí.
32. Zo spisového materiálu je zrejmé, že vypracovanie znaleckého posudku č. 8/2017 bolo znalkyni F.. F. V., z odboru psychológia uložené súdom, a to uznesením č. k. 3P/121/2016-134 zo dňa 23.01.2017, nakoľko rozhodnutie záviselo od posúdenia skutočností, ku ktorým boli potrebné odborné znalosti z odboru psychológia a nariadenie znaleckého dokazovania bolo v záujme oboch rodičov mal. detí, aby znalkyňa na základe vyšetrení a vyšetrovacími technikami posúdila vhodnosť rozsahu úpravy stretávania mal. detí s otcom. Povinnosť zaplatiť zvyšok nevyplateného znalečného, preto súd rozdelil medzi obidvoch rodičov mal. detí. Súd preto uložil rodičom mal. detí zaplatiť znalkyni Mgr. F. V. znalečné tak, aby ich podiel na znalečnom bol polovičný, teda vo výške 10,20 €.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd Trenčín, avšak voči výroku II., ktorým bola schválená dohoda, rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).