Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: D.F. T., F.. XX.X.XXXX T. I. X, P., zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml., advokátkou, Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Správcovské bytové družstvo IV Košice, Levočská 3, Košice, IČO: 00216666, zastúpenému JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Fejova 4, Košice, v spore o zaplatenie 11.375,96 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 45C/108/2014-122 zo dňa 14.10.2016 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 11.375,96 eura s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 25.4.2014 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z absolútne neplatnej darovacej zmluvy uzavretej XX.X.XXXX medzi darcom D. T. a obdarovaným Správcovské bytové družstvo IV Košice, ktorou darca daroval obdarovanému z vlastnej iniciatívy finančné prostriedky 11.375,96 eur s odôvodnením, že nikdy nemal v úmysle takúto darovaciu zmluvu uzavrieť a nikdy nechcel žalovanému darovať žiadne finančné prostriedky. Svojou cenovou ponukou reagoval na ponuku žalovaného na mimoriadne pridelenie bytu, pretože mal za to, že po splnení podmienok nadobudne byt do vlastníctva, čo sa stalo uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu z XX.X.XXXX, resp. vkladom tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Uvedený byt síce nadobudol na základe tejto zmluvy, ale cenu za prevod bytu, resp. kúpnu cenu žalobca nezaplatil ním zložených 22.100 eur, ale 37,85 eur. Z týchto dôvodov mal za to, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil.

3. Zo smernice Stavebného bytového družstva IV Košice k mimoriadnemu prideleniu bytu zo dňa X.X.XXXX okresný súd zistil, že Stavebné bytové družstvo IV Košice, schválilo smernicu k mimoriadnemu prideleniu bytu za týchto podmienok v súlade s ustanovením § 531, ods. 2 Občianskeho zákonníka a Stanov družstva:

- úhrada základného členského vkladu + zápisné

- úhrada zostatkovej hodnoty členského podielu zhodnotenej o inú majetkovú účasť

- úhrada istiny + príslušenstvo za byt (dlh na úhrade za užívanie bytu a poskytované služby, poplatky z omeškania, súdne trovy)

- ďalšie náklady v súvislosti s mimoriadnym pridelením bytu

- náhrada za majetkové právo, ktoré získa člen družstva mimoriadnym pridelením družstevného bytu a následne prevodom do osobného vlastníctva. Predstavenstvo Stavebného bytového družstva IV Košice v zmysle čl. 36 ods. 5 mimo poradníka pridelí uvoľnený byt po neplatičovi členovi družstva po uhradení pohľadávky za pôvodného užívateľa v súlade s úst. § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O pridelení bytu rozhodne predseda ale podpredseda predstavenstva po schválení v predstavenstve SBD IV Košice na základe predložených ponúk záujemcov o mimoriadne pridelenie bytu, pričom minimálna ponuka musí byť sumár vo výške vyrovnávacieho podielu za byt spolu s dlžnou istinou, s príslušenstvom, trovami súdneho a exekučného konania, prípadne inými nákladmi, ktoré družstvu vznikli so zabezpečovaním pohľadávky na byt, náhradou za majetkové právo družstva, ktoré získa člen družstva mimoriadnym pridelením družstevného bytu a následne prevodom do osobného vlastníctva a to formou príspevku resp. daru pre družstvo. Táto Smernica nadobudla platnosť a účinnosť schválením Predstavenstva družstva dňa 28.1.2010 pod uzn. č. 50/09/2010 bod 1/písm. c/.

4. Žalovaný zverejnil oznam na mimoriadne pridelenie bytu XX.X.XXXX, z ktorého vyplynulo, že prípadný úspešný uchádzač vybratý žalovaným po pridelení bytu uzavrie so žalovaným nájomnú zmluvu. Na základe cenovej ponuky žalobcu na 22.100,- eur, v ktorej žalobca vymedzil, v súlade s oznámením žalovaného, z čoho pozostáva jeho cenová ponuka, pričom ním ponúknutá suma na mimoriadne pridelenie garsónky je 22.100,- eur a to vrátane základného členského vkladu, zápisného, zostatkovej hodnoty členského podielu zhodnotenej o inú majetkovú účasť istiny a príslušenstva za byt a ďalších nákladov súvisiacich s mimoriadnym pridelením bytu. Pri sume 22.100,- eur je označená *(hviezdička) a dolu pod textom ponúkaná cena je 22.100,- eur. Na základe uvedeného bol žalobca tak, ako vyplýva z listinných dôkazov, rozhodnutím predstavenstva prijatým na jeho zasadaní XX.X.XXXX vybratý ako úspešný uchádzač, pričom žalobca so žalovaným XX.X.XXXX uzavrel darovaciu zmluvu, ktorou žalovanému daroval 11.376,95 eur. Žalobca poprel uzavretie darovacej zmluvy, ktorú nemal v úmysle podpísať napriek tomu, že podpis nachádzajúci sa na tejto zmluve patrí jemu. Na základe uvádzaných dokumentov potom žalobca zaplatil žalovanému vkladom na jeho účet 11.375,96 eur, čo malo predstavovať dar v zmysle darovacej zmluvy. Uzavretie nájomnej zmluvy z XX.X.XXXX a zmluvy o prevode vlastníctva bytu z XX.X.XXXX na základe jeho cenovej ponuky a rozhodnutia žalovaného nepopieral a nespochybňoval.

5. Žalovaný vzniesol námietku premlčania vydania bezdôvodného obohatenia, pretože žalobca podal žalobu na súde až 25.4.2014, pričom darovacia zmluva bola uzavretá XX.X.XXXX, preto žalobcovi márne uplynula dvojročná subjektívna premlčacia lehota.

6. Žalovaný preukázanie svojho tvrdenia, že sa o uzavretí darovacej zmluvy dozvedel až pri vybavovaní daňových záležitosti s predajom bytu, ktorý vyššie uvedeným spôsobom nadobudol, odôvodňoval svedeckou výpoveďou svedka H. J..

7. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 100 ods. 1, 107 ods. 1,2, a § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka okresný súd pri zistení okamihu, kedy sa žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel, ako o okamihu rozhodujúcom pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty vyhodnotil všetky dôkazy podľa § 191 CSP, pričom neuveril tvrdeniu žalobcu, že nevedel, že uzavrel darovaciu zmluvu, nemal v úmysle takúto zmluvu uzavrieť a že pri ponúkaní cenovej ponuky túto predkladal ako kúpnu cenu. Predovšetkým poukázal okresný súd na to, že už priamo zo zverejnenej výzvy žalovaného na prekladanie ponúk na mimoriadne pridelenie bytu vyplýva, že v súvislosti s pridelením bytu bude uzavretá nájomná zmluva bez akejkoľvek zmienky o uzavieraní kúpnej zmluvy. Rovnako tak z ponuky na mimoriadne pridelenie bytu potom vyplýva, že žalobca reagoval práve na vyššie uvedené zverejnené oznámenie žalovaného, kde celkovo žalovanému na pridelenie bytu do užívania ponúkol 22.100,- eur s úmyslom byt nadobudnúť do vlastníctva. Žalobca následne uskutočnil niekoľko právnych úkonov, ktoré podľa prvoinštančného súdu spochybňujú jeho tvrdenia uvádzané v žalobe. Pritom všetky právne úkony uzavreté so žalovaným mali písomnú formu a predstavovali prejavenú vôľu žalobcu. Okresný súd predovšetkým zdôraznil, že žalobca až s odstupom času prezentuje svoju vôľu pri predkladaní cenovej ponuky a celého procesu až do nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu, ktorá je v rozpore s písomnými úkonmi, ktoré realizoval, a na základe ktorých plnil. Z darovacej zmluvy pritom jednoznačne vyplýva, čo je jej predmetom a aký je záväzok žalobcu, zmluva neobsahuje žiadne nejasné ani nezrozumiteľné formulácie, pričom žalobca potvrdil, že túto zmluvu podpísal. K podpisu došlo v prítomnosti svedkyne D., ktorá uviedla, že sa s uvedenou zmluvou oboznámil. Následne žalobca X.X.XXXX sumu zodpovedajúcu predmetu daru podľa inštrukcií žalovaného uhradil žalovanému. Pokiaľ aj žalobca tvrdil, že cenová

ponuka bola podľa jeho názoru kúpnou cenou, tak v takom prípade by bola súčasťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorú so žalovaným uzavrel XX.X.XXXX, pričom žalobca svojím podpisom na zmluve potvrdil skutočnosti v nej uvedené, vrátane kúpnej ceny, keďže práve na základe tejto zmluvy nadobudol byt do výlučného vlastníctva. Pokiaľ by aj súd uveril, že žalobca nevedel, že uzatvára a podpisuje darovaciu zmluvu, na základe ktorej plnil a práve z tohto dôvodu poskytol „kúpnu cenu“ na dva účty, tak pri zmluve o prevode vlastníctva bytu z XX.X.XXXX, ktorú podľa vyhlásenia v článku 12 prečítal, nadobudol vedomosť, že „kúpna cena“, ktorú žalovanému poskytol, sa nepremietla do kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Podľa názoru súdu žalobca práve v tento okamih nadobudol všetky relevantné vedomosti o skutkových okolnostiach ním tvrdeného vzniku a existencie bezdôvodného obohatenia, keď po oboznámení sa s cenou za prevod bytu v článku 6 zistil, že táto nepredstavuje 22.100,- eur, ktorú on za kúpnu cenu považoval. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalobca najneskôr v deň uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu XX.X.XXXX, ktorú podľa vyhlásenia v článku 12 prečítal, dozvedel o skutočnosti, že ním ponúknutá cena nepredstavuje kúpnu cenu, a pokiaľ sa táto nepremietla do zmluvy, žalobca nadobudol vedomosť, o bezdôvodnom obohatení žalovaného. Žalobca opakovane tvrdil, že vedomosť o bezdôvodnom obohatení nadobudol až v okamihu, keď pri plnení si svojich daňových povinností v súvislosti s predajom toho bytu uskutočneného začiatkom roka 2013 našiel darovaciu zmluvu, resp. zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Svedok H. J. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že žalobca sa na neho vo februári 2013 obrátil, aby mu pomohol pri vypĺňaní daňového priznania, pretože v zmluve o prevode vlastníctva k bytu nie je uvedená ním ponúknutá celá cena za byt. Uvedené však podľa názoru súdu nepreukazuje okolnosť, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až v tomto čase. Žalobca v konečnom dôsledku nadobudol byt za cenu ako ponúkol, pričom už pri predkladaní cenovej ponuky vedel, že tak ako je v nej uvedené rozpočítanie a rozdelenie súm, že tieto nemôžu byť použité a neskôr stanovené ako kúpna cena, a to platí aj vo vzťahu k poslednej položke označenej ako ďalšie náklady súvisiace s mimoriadnym pridelením bytu, ktorých výška v tomto prípade (tak ako aj v ostatných žalovaným preukázaných prípadoch) predstavovala dar v zmysle darovacej zmluvy z XX.X.XXXX. K tvrdenej skutočnosti žalobcom na pojednávaní 22.9.2015, teda, že žalovaný konal v tejto súvislosti s úmyslom obohatiť sa na úkor žalobcu, čo má vplyv na premlčaciu lehotu, okresný súd konštatoval, že konanie s úmyslom obohatiť sa vzťahuje len na plynutie a dĺžku objektívnej premlčacej lehoty, ktorá je potom desaťročná a na dĺžku subjektívnej lehoty vplyv nemá. Okresný súd preto uzavrel, že žalobca sa preukázateľne dozvedel o bezdôvodnom obohatení najneskôr dňa XX.X.XXXX podpisom zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žaloba bola na súd podaná 25.4.2014, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá začala plynúť najneskôr odo dňa uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu z XX.X.XXXX. Z týchto dôvodov súd pre premlčanie nároku žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Vzhľadom na záver o premlčaní nároku sa okresný súd ostatnými okolnosťami týkajúcimi sa dôvodov absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, resp. konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a simuláciou a dissimuláciou právneho úkonu nezaoberal, lebo všetky dôkazy vykonané v tomto spore vyhodnotil len v súvislosti so zistením, či nárok žalobcu je alebo nie premlčaný vychádzajúc aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/7/2011 z 3.2.2011 a rozsudku Najvyššieho súdu zverejneného v zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R 29/1983.

9. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uloží žalovaného povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.375,96 eur spolu s úrokom z omeškania z uvedenej sumy vo výške 5,25% ročne od 25.4.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj prizná žalobcovi náhradu trov celého konania. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

11. Uviedol, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. V dôvodoch odvolania uviedol, že skutočnosti týkajúce sa časových okamihov uzatvorenia darovacej zmluvy so žalovaným, ako aj následnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu nespochybňuje. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa detailne oboznámil so zaužívanou praxou u žalovaného, ktorá bola odlišná než deklaroval predloženými listinnými dôkazmi, že je potrebné vychádzať výlučne

z písomných prejavov vôle žalobcu bez ohľadu na skutočnú vôľu vyjadrenú ústne, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovanému veril, písomné právne úkony predkladané žalovaným mechanicky podpisoval. Z písomných právnych úkonov žalobcu je nepochybné, že má záujem o kúpu predmetnej garsónky. Práve pre nepriaznivý zdravotný stav s dôrazom na zlý psychický stav si celkovú situáciu a dôsledky písomných právnych úkonov uvedomil až neskôr ako to už uviedol a túto skutočnosť potvrdil aj svedok J.. Preto podľa žalobcu pre plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa žalobca dozvedel, že na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Podľa odvolateľa sa vyžaduje sa skutočná (preukázaná), nie iba predpokladaná vedomosť. K tomu dochádza vtedy, keď oprávnený zistí také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť jeho právo žalobou na súde. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy je potom rozhodujúci subjektívny okamih, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že zmluva, na základe ktorej sa plnilo, je neplatná. Preto je toho názoru, že vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že o skutočnostiach rozhodných pre vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a jeho následné uplatnenie na súde sa skutočne dozvedel až začiatkom roka 2013. Preto svoj nárok uplatnil včas, počas plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

13. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.1.2018 o 9.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 11.1.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 a § 378 ods. 1 CSP.

16. Odvolateľ tvrdí, že vo veci je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Tento odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Žalobca za nesprávne skutkové zistenie prvoinštančného súdu považuje záver súdu, že sa mal preukázateľne dozvedieť o bezdôvodnom obohatení najneskôr dňa XX.X.XXXX podpisom zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pričom podľa odvolateľa o skutočnostiach rozhodných pre vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa skutočne dozvedel začiatkom r. 2013. Ďalší žalobcom uplatnený odvolací podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je naplnený vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácii alebo interpretácii práva na zistený skutkový stav.

17. Odvolací súd konštatuje, že nie sú naplnené odvolacie dôvody ani podľa § 365 ods. 1 písm. f/ ani podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

18. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

19. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania vydania bezdôvodného obohatenia okresný súd správne posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, ako aj jej trvanie § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, správne dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, preto žalobu zamietol.

20. Skutočnosti a argumentácia, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o trovách konania.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto aj keď má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).