Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-1955-1998.pdf
PDF · 68.29 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/1955/1998
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného KRUGHOLS, družstvo, Humenné, Štefánikova 18, Humenné, IČO: 00 689 751 proti povinnému PAHAL, s.r.o. Michalovce v likvidácii, Užhorodská 5, Michalovce, IČO: 31 694 918, o vymoženie 138,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Volochovi nepriznáva trovy exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu JUDr. Jurajovi Volochovi návrh na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil napriek tomu, že mu tak ukladá platobný rozkaz sp.zn. Rob/1081/1997 zo dňa 27.8.1997 vydaný Okresným súdom Michalovce. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie. Zákonom č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zrušeniu Národných úradov práce, pričom v zmysle ust. § 291 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa právny nástupca pôvodného oprávneného stala Sociálna poisťovňa.
2. Podaním doručeným súdu dňa 9.2.2017 súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol výmazom z Obchodného registra.
3. Uvedenú skutočnosť a teda aj dôvodnosť podaného návrhu má súd za preukázanú v Obchodnom registri, z ktorého je zrejmé, že povinný bol dňa 30.5.2013 z tohto registra vymazaný na základe uznesenia Okresného súdu Košice I , č.k. 26K/48/2012-95, zo dňa 15.1.2013, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu pre nedostatok majetku podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka.
4. V zmysle § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
5. Podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa spoločnosť zrušuje zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje
na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
6. Podľa § 68 ods. 4 druhá veta Obchodného zákonníka, ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.
7. Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
8. V zmysle ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku preto musí súd aplikovať na toto exekučné konanie ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok však obsahuje tento dôvod zastavenia exekúcie až novelizáciou ust. § 57 ods. 1 uskutočneného s účinnosťou od. 01.02.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Vychádzajúc z tejto skutočnosti nie je možné postupovať podľa návrhu súdneho exekútora a predmetné exekučné konania je nutné zastaviť podľa ustanovení § 57, ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.
9. Takýmto iným dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať je v predmetnom exekučnom konaní nemajetnosť povinného, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
10. Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
11. V tomto prípade nemožno uložiť oprávneného povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. § 203 v znení účinnom do 31.1.2002 zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
12. Súd predovšetkým skúma, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov zastavenej exekúcie oprávnenému je uváženie súdu o miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd nemá za preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu dňa 12.5.1998.
13. Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon exekučnej činnosti mu odmena patrí. Možno tu teda vidieť istý nesúlad medzi zásadou, že exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena a právnou úpravou náhrady trov. Napokon aj ústavný súd skonštatoval, že interpretácia a aplikácia ust. § 203 Exekučného poriadku v tom smere, že sa exekútorovi odmena neprizná, nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.
14. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.
2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).