Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/166/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu CIECH Sarzyna S.A., so sídlom Chemików 1 Str., 37-310 Nowa Sarzyna, Poľsko, registrovaného pod číslom spoločnosti KRS 0000103271, právne zastúpený: Kinstellar, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavovo nám. 13, 811 02 Bratislava, IČO: 35 873 833 proti žalovanému THINKSPLAY s.r.o., so sídlom Horná 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 626 711 o zaplatenie 8.200,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 62Cb/115/2016-126 zo dňa 10. júla 2017 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 62Cb/115/2016-126 zo dňa 10. júla 2017 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.200,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 4.100,- Eur od 10.06.2015 do zaplatenia a zo sumy 4.100,- Eur od 27.06.2015 do zaplatenia vrátane náhrady paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v dňoch 27.05. a 13.06.2015 prevzal žalovaný tovar, ktorý mu zaslal žalobca v rozsahu a množstve špecifikovanom v medzinárodných nákladných listoch, kúpnu cenu ktorého fakturoval faktúrami č. 15EXP000888 a č. 15EXP001200, pričom každá z faktúr bola vystavená na sumu 4.100,- Eur s dátumom splatnosti dňa 09.06. a 26.06.2015. Z dôkazov predložených okresnému súdu vyplynulo, že žalovaný si objednal tovar na základe elektronickej objednávky zo dňa 15.05.2015 a 04.06.2010 (správne 2015). Miesto vykladania tovaru bolo určené adresou I. XX, Slovenská republika.

3. Okresný súd postupoval podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008, a to jeho čl. 4 bod 1 písm.a) a podľa Dohovoru OSN zo dňa 11. apríla 1980 o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len Dohovor). Vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako obchodnoprávny, vzniknutý na základe zmluvy o predaji tovaru, na základe ktorého žalobca žalovanému dodal tak, ako to vyplynulo z medzinárodných nákladných listov ním objednaný tovar, prevzatie ktorého na nich potvrdil. Tovar dodal predávajúci, ktorý má sídlo v Poľskej republike, pričom k voľbe rozhodného práva pri uzatváraní zmluvy na základe elektronickej objednávky žalovaného nedošlo. Okresný súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah sa spravuje právnym poriadkom obvyklého pobytu predajcu a podľa kolíznych noriem aplikoval na prejednávanú vec ustanovenia Dohovoru OSN zo dňa

11. apríla 1980 o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. Žalovaného zaviazal na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar napriek jeho obrane, že ním prevzatý tovar nezodpovedal očakávanej kvalite, keďže vykazoval vady, ktoré žalobcovi oznámil, pretože takéto jeho tvrdenie v konaní nepreukázal. Túto skutočnosť síce dokazoval výpisom z elektronickej komunikácie, avšak bez predloženia jeho prekladu z jazyka anglického do slovenského, ktorý je úradným jazykom konajúceho súdu. Keďže žalovaný ani na výzvu súdu preklad tohto dôkazu nepredložil a na výzvu nereagoval, na tento dôkaz neprihliadol.

4. Žalovaný nereagoval ani na uznesenie okresného súdu, ktorým mu uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu spojené so zabezpečením prekladu súdom a tento nezložil, čo bol ďalší dôvod, pre ktorý na tento listinný dôkaz neprihliadol. Aj keď žalovaný odoslal preklad výpisu z elektronickej komunikácie súdu v deň súdneho pojednávania v ranných hodinách, do súdneho spisu bol zaradený až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej. Navyše z neho jednoznačne nevyplýva, že by si bol žalovaný splnil svoju notifikačnú povinnosť a žalobcovi povahu vád dodaného tovaru v súlade s čl. 39 Dohovoru v primeranom čase potom, čo vady zistil alebo ich mal zistiť, oznámil.

5. Okresný súd neprihliadol ani na tie tvrdenia žalovaného, ktorými argumentoval, že mu vznikla v dôsledku vadného plnenia tovaru žalobcom škoda, a to v podobe priamej škody - nákladov vo výške 2.025,82 Eur a ušlého zisku v sume 13.207,11 Eur, na základe čoho vzniesol kompenzačnú námietku do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky, pretože žalovaný vznik nároku na náhradu škody vierohodne nepreukázal. Jeho tvrdenia o vzniku škody zostalo len v rovine tvrdení, keď na jej preukázanie nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy. Žalovaný v konaní predložil súdu fotografické snímky ním zhotovených kamenných kobercov pre tretie osoby, pri zhotovení ktorých použil tovar dodaný mu žalobcom. Z nich však nebolo možné jednoznačne prijať záver, že na zhotovenie vyobrazených kamenných kobercov na fotografických snímkach bol použitý práve ten materiál, ktorý bol predmetom objednávky, zaplatenie kúpnej ceny ktorej je predmetom sporu. Takýto dôkaz nebol podľa názoru súdu spôsobilým dôkazným prostriedkom na preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu. Na preukázanie tvrdení žalovaného, že žalobcom dodaný tovar nebol vhodný a spôsobilý na výrobu kamenných kobercov nebolo účelné vykonať ani žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie z odboru Stavebníctvo, keďže žalovaný nepredložil na zistenie existencie základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu dôkazy.

6. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o vzniku škody, za ktorú mal niesť zodpovednosť žalobca, ani dôkazné bremeno na splnenie svojej povinnosti oznámiť včas vady dodaného tovaru a zostal v priebehu konania pasívny, posúdil súd obranu žalovaného ako nedôvodnú a žalobe vyhovel v celom rozsahu.

7. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal žalovaný včas odvolanie. Uviedol v ňom, že rozhodnutie súdu je arbitrárne, nezákonné a odnímajúce mu možnosť konať pred súdom, keď súd odmietol vykonať ním navrhované dokazovanie vo forme znaleckého posudku z odboru Stavebníctvo, ktorý by pomohol presnejšie určiť kvalitatívnu stránku dodaného tovaru zo strany žalobcu. Súd neprihliadol na žalovaným predložené fotografie a posúdil ich ako nespôsobilé, pričom sám súd nemá oprávnenie hodnotiť vec po odbornej stránke bez vykonania príslušného dokazovania. Medzi dôkazné prostriedky sa nezaraďujú len listinné dôkazy, ale aj dôkazy, ktoré účastníci navrhli vykonať, preto rozhodnutie okresného súdu považoval za predčasné. Takýmto postupom súdu došlo k porušeniu základného práva žalovaného ako strany sporu na spravodlivý proces zaručeným mu právnym poriadkom Slovenskej republiky v čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje ani riadne a dostatočné odôvodnenie tak, že by z neho vyplynulo vysporiadanie sa aj s námietkami žalovaného. Zamietnutie vykonania dôkazu znaleckým posudkom zo strany súdu prvého stupňa s poukazom na hospodárnosť konania je svojvoľným postupom, keď žalovaný bol ochotný znášať aj náklady na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie. Uprednostniť hospodárnosť konania pred povinnosťou riadneho zistenia skutkového stavu v konaní je možné preto vnímať aj takým spôsobom, že súd uprednostňuje práva jedného účastníka pred právami účastníka druhého, čo je priamo v rozpore so zásadami spravodlivého procesu. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný pred súdom prvej inštancie uplatnil kompenzačnú námietku, ktorou sa domáhal náhrady škody a ušlého zisku vzniknutého v dôsledku vád tovaru dodaného mu žalobcom, pričom dôkazné prostriedky, ktoré

predložil, boli len fotografické snímky kamenných kobercov, na ktorých mal byť údajne použitý tovar dodaný žalobcom. Navrhol tiež vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie toho, že dodaný tovar nespĺňal deklarované parametre a vlastnosti a nebol vhodný na použitie, keď zadaný miešací pomer živice a tužidla nebol správny.

9. Žalobca bol toho názoru, že dôkazy predložené a navrhnuté žalovaným nie sú dostatočné na preukázanie uplatneného nároku žalovaného na náhradu škody, keď žalovaný neuviedol a nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie príčinnej súvislosti, ako ani výšky údajnej škody. Predložené a navrhnuté dôkazy žalovaným by mohli byť použité preto jedine na preukázanie porušenia povinnosti, t.j. dodania vadného tovaru. Keďže žalovaný počas konania na súde prvej inštancie nenavrhol dôkazy na preukázanie všetkých základných predpokladov ním uplatnenej kompenzačnej námietky náhrady škody, súd nemohol postupovať inak, keďže nemôže suplovať procesnú pasivitu sporovej strany a navrhovať za ňu dôkazy, ako vec len prejednať a bez zbytočných prieťahov rozhodnúť.

10. Ak súd nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz znaleckým dokazovaním, postupoval výlučne v súlade s čl. 5 a 185 a svoj postup v rozhodnutí, prečo žalovaným navrhnuté dôkazy nevykonal, zdôvodnil. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe objednávky žalovaného, ktorej úradný preklad je súčasťou spisového materiálu, vystavenej e-mailovou formou žalovaným dňa 15.05.2015 si žalovaný objednal na základe ponuky žalobcu odoslanej mu dňa 03.04.2015 dodávku tovaru pod označením Epidian 652 v množstve 1000 kg IBC a vytvrdzovadlo Hardner ET - 180 kg. Objednávke uvedených výrobkov predchádzala e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným, preklad ktorej je založený aj na čl. 70 spisu. Z e-mailu žalovaného zo dňa 16.02.2015 o 14.24 (čl. 71) adresovaného žalobcovi vyplýva, že si od žalobcu vyžiadal ponuku na vytvrdzovadlo na základné nátery a podlahové nátery. Z elektronickej komunikácie vyplýva aj cena jedného suda, ako aj cena jedného kg vytvrdzovadla ET vo výške 5,- Eur. Žalobca dňa 17.02.2015 o 17.39 elektronicky žalovanému oznámil, že vytvrdzovadlo ET je určené na bežné podmienky, s dávkovaním v pomere 1 : 0,2. Pre vytvrdzovalo označené TFF stanovil žalobca cenu 6,-Eur za jeden kg s tým, že toto bolo určené do chladu a mokra za použitia v pomere ratio 1 : 0,24.

14. Žalobca dodal žalovanému ním objednané vytvrdzovadlo v požadovanom množstve, čo žalovaný nepopieral a o čom svedčí originál medzinárodného nákladného listu, preklad ktorého je založený v spise. Z obsahu medzinárodného nákladného listu vystaveného dňa 26.05.2015 vyplýva, že dňa 27.05.2015 prevzal žalovaný tovar označený v medzinárodnom nákladnom liste pod bodom 6 až 9 ako epoxidová živica: Epidian 652 v piatich sudoch po 200 kg a vytvrdzovadlo živice ET v jednom sude po 180 kg o celkovej hmotnosti 1318 kg. Žalobca vystavil dňa 12.06.2015 faktúru pod č. 15EXP001200 zaslanú žalobcovi, ktorou mu vyfakturoval kúpnu cenu dodaného tovaru vo výške 4.100,- Eur s lehotou splatnosti 26.06.2015.

15. Podľa úradného prekladu založeného na čl. 67 zaslal žalobca žalovanému dňa 01.06.2015 o 12.07 e-mailom ponuku Epidianu 655 v sudoch po 220 kg za cenu 3,50 Eur / kg a Hardener KT v sudoch po 40 kg za 5,50 Eur / kg, na čo žalovaný reagoval e-mailom zo dňa 04.06.2015 o 7.10 hod. založenom na čl. 54. Z úradného prekladu vyplýva, že si u žalobcu objednal Epidian 652 - 800 kg v sudoch a vytvrdzovadlo ET 360 kg v sudoch. Takto objednaný tovar dodal žalobca žalovanému, o čom svedčí medzinárodný nákladný list vystavený žalobcom dňa 12.06.2015. Množstvo 1.318 kg, ktoré si u žalobcu objednal, aj dňa 13.06.2015 prevzal tak, ako to vyplýva z jeho podpisu a pečiatky nachádzajúcej sa na origináli medzinárodného nákladného listu. Následne mu žalobca vystavil faktúru dňa 12.06.2015

so splatnosťou 26.06.2015 pod č. 15EXP001200 na sumu 4.100,- Eur. Ani jednu z uvedených faktúr žalovaný žalobcovi nezaplatil.

16. V konaní žalobca preukázal, že tvrdenie žalovaného uvedené v odpore proti vydanému platobnému rozkazu o tom, že mu tovar fakturovaný faktúrou pod č. 15EXP001200 na sumu 4.100,- Eur zo dňa 12.06.2015 bol dodaný bez toho, že by si ho bol objednal, neboli pravdivé.

17. V konaní sa žalovaný bránil tým, že žalobcom deklarované vlastnosti epoxidovej živice a tvrdidla nezodpovedali požiadavkám deklarovaným žalobcom a pri ich použití žalovaným na kamenné koberce tieto vykazovali vady prejavujúce sa bielymi fľakmi, ktoré nebolo možné odstrániť, nedostatočnou pevnosťou, ktorá spôsobila drobenie kamenných kobercov, ako aj ďalšími vadami.

18. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný mu nepredložil žiadne dôkazy o vadnosti tovaru, preto tieto považoval za neopodstatnené. Žalovaný vzniesol počas súdneho konania z titulu vadného plnenia kompenzačnú námietku, na základe ktorej si uplatnil voči pohľadávke žalobcu na započítanie jeho pohľadávku na náhradu škody a ušlého zisku. Podľa jeho tvrdenia mu vznikla priama škoda z dôvodu, že na opravu vád kamenného koberca dodal jeho zákazníkom nový materiál vo výške 2.025,82 Eur. Tvrdil, že okrem bielych fľakov, ktoré nie je možné na kamenných kobercoch odstrániť, má materiál problém vytvrdzovať v externých podmienkach a nemá žiadnu UV stabilitu, o čom predložil z počítača vytlačené farebné fotografie.

19. Tvrdil tiež, že mu vznikla aj nepriama škoda, pretože v dôsledku častých reklamácií stratil dobré meno. Priamym následkom toho bol pokles obratu, a teda aj tržieb o cca 10%, čo vyčíslil na sumu 13.207,11 Eur. Táto škoda mu vznikla tým, že niektorí zákazníci na základe zlých skúseností s materiálom dodaným mu žalobcom prestali od neho úplne odoberať ním dodávaný materiál, ako spoločnosť Kameň KB s.r.o. a niektorí síce so žalovaným spolupracujú, ale požadujú nižší odber ako Stavebniny M+M, Stavivo s.r.o., Kovema s.r.o. a ostatní. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca svojimi odporúčaniami na ním dodaný tovar žalovaného zavádzal, a to aj tým, že miešací pomer živice a tužidla nebol uvedený správne. Tieto jeho tvrdenia by mohol potvrdiť nezávislý skúšobný ústav, keďže má stále vzorky z dodaného materiálu k dispozícii. Napriek tomu, že bol dlhodobým odberateľom výrobkov žalobcu, problémy začali až v čase, keď od neho začal odoberať okrem živice aj tvrdidlo ET, ktoré bolo podľa žalobcu vhodné na kamenné koberce a čo uvádzal žalobca na prospekte tohto výrobku. Fotokópiu prospektu žalobcu na živicu predložil do súdneho spisu a je jeho súčasťou na čl. 79-80. Preklad tejto listiny súdu nedoručil.

20. Na toto svoje tvrdenie predložil aj e-mailovú komunikáciu v počte 6 a 8 strán v anglickom jazyku založenú na čl. 81-89 spisu, preklad ktorej ani na výzvu súdu zo dňa 09.01.2017 v lehote do 30 dní nepredložil. Žalovaný nezložil ani preddavok na trovy dôkazu vo výške 400,- Eur na účet okresného súdu za tým účelom, že by bol preklad listinných dôkazov zabezpečil súd napriek tomu, že uznesenie okresného súdu zo dňa 01.03.2017 mu súd pod podacím č. 01623350 doručil. Táto skutočnosť vyplýva z reklamácie na Slovenskej pošte, ktorá potvrdila, že zásielka s podacím č. UC 016233507 SK bola dňa 06.03.2017 adresátovi poštovým doručovateľom Pošty Banská Bystrica 1, resp. oprávnenému prijímateľovi doručená.

21. Okresný súd na pojednávaní dňa 10.07.2017 o 13.00 hod. začal vo veci pojednávať za účasti právneho zástupcu žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného T.. U. Z., z výpovede ktorého vyplynulo, že žalobca živicový materiál, ktorý ponúkal, testoval len u žalovaného. Navrhol preto prizvať znalca z oblasti stavebníctva, aby otestoval príslušné materiály dodávané žalobcom. Zotrval na svojom tvrdení, že vo vzťahu k svojim zákazníkom musel vybaviť všetky reklamácie, čo ho stálo finančné prostriedky a v niektorých prípadoch aj stratu zákazníkov, pričom na argumenty žalovaného o vadnom tovare žalobca nereagoval. Má pritom k dispozícii e-maily od žalovaného, ktoré nepriznal.

22. Na čl. 116 je založená správa z ÚPVS všeobecná agenda, z ktorej vyplýva, že dňa 10.07.2017 o 6.34 došlo do spisu 6Cb/115/2016 podanie označené - Doplnenie spisu. Bol ním preklad č. 318/2017 od prekladateľa M.. J. W. z anglického jazyka do jazyka slovenského e-mailovej komunikácie od štatutárneho zástupcu žalovaného T.. U. Z. adresované N. R. od 16.02. do 03.04.2015, ktorý však konajúci súd k dispozícii v čase rozhodovania nemal. Tak, ako to vyplýva z elektronickej doručenky, doručovaná správa bola zasielaná súdu U. Z., ktorý mal platný certifikát na doručovanie elektronických

podaní so zaručeným elektronickým podpisom a tento bol overený dňa 10.07.2017 o 00.10 hod. Napriek tomu žalovaný, ktorý sa zúčastnil súdneho pojednávania súdu neoznámil, že takýto doklad pred pojednávaním súdu doručoval. Z podateľne bol tento doklad konajúcemu súdu doručený až po ukončení pojednávania o 13.32 hod.

23. Podľa čl. 4 bod 1 písm.a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 (ďalej Nariadenie Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva sa určuje takto: - zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

24. Podľa čl. 39 vyhl. č. 160/1991 Zb. Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru zo dňa 11.04.1980 (ďalej Dohovor) právo kupujúceho z vád tovaru zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť.

25. Podľa ods. 2 cit. čl. právo kupujúceho z vád tovaru vždy zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu vady tovaru najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď sa tovar skutočne odovzdal kupujúcemu, ibaže táto lehota nie je v súlade so zmluvnou záručnou lehotou.

26. Podľa čl. 40 Dohovoru sa predávajúci nemôže dovolávať ustanovení článkov 38 a 39, ak sú vady tovaru dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo o ktorých nemohol nevedieť a ktoré neoznámil kupujúcemu.

27. Podľa 46 Dohovoru kupujúci môže požadovať, aby predávajúci plnil svoje povinnosti, ibaže už uplatnil nárok, ktorý nie je v súlade s takou požiadavkou.

28. Podľa ods. 2 cit. čl., ak tovar nezodpovedá zmluve, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, len ak vadné plnenie zakladá podstatné porušenie zmluvy a ak je požiadavka na dodanie náhradného tovaru uplatnená buď súčasne s oznámením urobeným podľa článku 39, alebo v primeranom čase potom.

29. Podľa ods. 3 cit. čl., ak tovar nezodpovedá zmluve, môže kupujúci požadovať od predávajúceho odstránenie vadného plnenia, ibaže by to bolo neprimerané s prihliadnutím na všetky okolnosti. Požiadavka na odstránenie vadného plnenia sa musí uplatniť buď súčasne s oznámením urobeným podľa článku 39, alebo v primeranom čase potom.

30. Podľa čl. 53 Dohovoru, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.

31. Podľa čl. 62 Dohovoru predávajúci môže požadovať, aby kupujúci zaplatil kúpnu cenu, prevzal dodávku alebo splnil iné svoje povinnosti, ibaže predávajúci uplatnil nárok z porušenia zmluvy, ktorý je nezlučiteľný s takou požiadavkou.

32. Podľa čl. 74 Dohovoru náhrada škody pri porušení zmluvy jednou stranou zahŕňa sumu zodpovedajúcu strate, včítane ušlého zisku, ktorú utrpela druhá strana v dôsledku porušenia zmluvy. Náhrada škody nesmie presiahnuť stratu a ušlý zisk, ktorú strana porušujúca zmluvu predvídala alebo mala predvídať v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na skutočnosti, o ktorých vedela alebo mala vedieť, ako možný dôsledok porušenia zmluvy.

33. Podľa čl. 77 Dohovoru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.

34. Z predložených dôkazov žalobcom, ako aj žalovaným a z obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu je vzťahom z medzinárodného obchodného styku, keďže predávajúcim je zahraničný subjekt, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie, ktorým je Poľská republika. Právomoc slovenského súdu, na ktorý bola žalobcom ako zahraničnou právnickou osobou podaná žaloba ako na súd miesta poskytnutia plnenia zo zmluvného záväzkového vzťahu podľa čl. 7, ale aj podľa čl. 26 Nariadenia Europského parlamentu a Rady (EU) č.

1215/2012 z 12. decembra 2012 o príslušnosti a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach - Nariadenie Brusel 1bis žalovaný nenamietol, preto bol slovenský súd oprávnený vo veci konať.

35. Nárok na zaplatenie kúpnej ceny je potrebné posúdiť podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorého zmluvným štátom je Poľská republika, ako aj Slovenská republika, keďže si zmluvné strany rozhodné hmotné právo nezvolili.

36. Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalovaného je, či okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru s poukazom na citované články Dohovoru, keď konštatoval, že žalovanému dodaním tovaru vznikla povinnosť za tovar zaplatiť, nakoľko žalovaný neuniesol dôkazne bremeno o tom, že dodaný tovar bol vadný a ani o tom, že mu v dôsledku vadného plnenia vznikla škoda, ktorú by ako svoju pohľadávku mohol kompenzovať s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny.

37. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd zistil skutkový stav správne a vec aj právne správne posúdil, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy vrátane úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov 40,- Eur spojených s uplatnením pohľadávky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s prihliadnutím na obsah a rozsah odvolania podaného žalovaným a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza ďalšie skutočnosti.

38. K žalovaným tvrdeným procesným pochybeniam okresného súdu, ku ktorým malo dôjsť tým, že odmietol vykonať ním navrhované dokazovanie vo forme znaleckého posudku, ktoré by pomohlo presnejšie určiť kvalitu žalobcom dodaného tovaru a neprihliadol ani na ním predložené fotografie a tieto posúdil ako nespôsobilé odvolací súd uvádza, že postupom okresného súdu nedošlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu a ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

39. Je nutné zdôrazniť, že pri dodaní tovaru z jedného štátu do iného štátu na základe medzinárodných nákladných listov je treba striktne postupovať podľa medzinárodnej zmluvy, a to Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorý upravuje vzťahy kupujúceho a predávajúceho na území dvoch rôznych štátov, členmi ktorej je tak Slovenská republika ako aj Srbská republika. Pokiaľ žalovaný zistil, že plnenie žalobcu je vadné, mal postupovať bez zbytočného odkladu podľa čl. 39 Dohovoru OSN zo dňa 11.04.1980 a žalobcovi ako predávajúcemu oznámiť povahu vád v primeranom čase potom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť. Zároveň mal uplatniť svoje práva vyplývajúceho pre neho z čl. 46 až 52 Dohovoru, ako aj právo na náhradu škody podľa čl. 74 až 77. Predpokladom úspešného uplatnenia práv upravených v citovaných článkoch Dohovoru OSN však je, že žalovaný v konaní vierohodne preukáže, že mu kupujúci dodal vadný tovar a že došlo k podstatnému porušeniu zmluvy, pričom vadnosť tovaru mala za následok u žalovaného aj vznik škody.

40. Odvolaciemu súdu je z obsahu spisového materiálu zrejmé, že žalovaný dodávku tovaru od žalobcu riadne prevzal, avšak jeho kúpnu cenu doteraz nezaplatil. Ak aj až následne, a to po realizácii kamenných kobercov v prospech tretích osôb, pri ktorej použil výrobky žalobcu, zistil vady žalobcom dodaného tovaru, nezbavuje ho to povinnosti ním zistené vady tovaru žalobcovi bez zbytočného odkladu oznámiť, ale aj preukázať. Z ním predloženého jediného dôkazu, ktorým boli počítačové kópie fotografií kamenných kobercov, z ktorých nie je možné zistiť, kedy boli vyhotovené a či ich vyhotovil žalovaný, príp. aj tretia osoba za použitia práve tých výrobkov žalobcu - živicových lepidiel a vytvrdzovadiel, zaplatenie ceny ktorých je predmetom sporu, nie sú tvrdenia žalovaného o vadnom plnení a následne vzniknutej škode dostatočne preukázané. Takéto kópie fotografií nemôžu byť relevantným dôkazom o tom, že pri realizácii kamenných kobercov žalovaným boli použité tie živice a vytvrdzovadlo, ktoré boli žalovanému doručené dňa 15.05. a 13.06.2015. Nie je z nich zrejmé ani to, kde sa presne nachádzajú biele fľaky, v ktorých častiach dochádzalo k drobeniu, po prípade k strate farby a ani to, že sa tak stalo výlučne vadným plnením žalobcu. Je pritomtreba vziať doúvahy aj tvrdenie žalobcu, že k vadám kamenných kobercov zhotovených žalovaným s použitím lepidla a vytvrdzovadla, ktoré mali byť dodané žalobcom, mohlo dôjsť aj nesprávnym technologickým postupom žalovaného, napr. tým, že nedodržal pomer, ktorý mu žalobca odporučil v e-mailovej korešpondencii v dňoch 16. a 17.2.2015.

41. Na preukázanie vád výrobkov žalobcu si mal žalovaný zabezpečiť vierohodnejší dôkaz, pričom mu nič nebránilo, aby za predpokladu, že vie preukázať tú skutočnosť, že na realizáciu - pokládku - ním

predložených a vyobrazených kamenných kobercov boli použité výlučne tvrdidlá a živice z dodávok žalobcu uskutočnených v dňoch 15.05. a 13.06.2015, prizval žalobcu alebo ním poverenú osobu, príp. nestranné osoby, aby vzal za ich účasti vzorky a tieto dal preveriť príslušnému skúšobnému ústavu, resp. znalcovi a tak jeho tvrdenia o vadnom plnení zo strany žalobcu jednoznačne preukázať.

42. Odvolací súd nemá výhrady voči tvrdeniu žalovaného, že tieto skutočnosti by vedel určiť znalec z príslušného odboru, avšak za daného skutkového stavu, kedy žalovaný nepreukázal, že mu žalobca dodal vadné plnenie a ani že vady tovaru riadne a včas oznámil žalobcovi spolu s uplatnením nárokov z vadného plnenia, nie je možné na ním vznesenú kompenzačnú námietku, ktorá sa ani netýka kompenzácie jeho príp. pohľadávky, na ktorú by mal nárok z titulu vadného plnenia, napr. zľavy z ceny, ale pohľadávky z titulu zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorej základné predpoklady, najmä existenciu ani nepreukázal, prihliadnuť.

43. Žalovaný, ktorý vzniesol kompenzačnú námietku voči žalobcom uplatnenej pohľadávke z titulu náhrady škody bol povinný v konaní preukázať nielen porušenie zmluvnej povinnosti, ale aj výšku škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalobcu, čo sa mu preukázať nepodarilo. Na tejto skutočnosti by nič nezmenil ani znalecký posudok, ktorý by bol nariaďovaný, resp. vyhotovený s odstupom takmer troch rokov od splnenia dodávky žalobcom, keď tovar, ktorý žalobca žalovanému dodal neexistuje, pretože bol zapracovaný do výsledku diela, a to kamenných kobercov zhotovených žalovaným pre tretie osoby. Keďže sa jedná o výrobky určitého chemického zloženia, u ktorých už zrejme uplynula aj záručná doba, posudzovať, hoc aj znalecky ich kvalitatívnu stránku po takom dlhom časovom období a navyše bez dôkazov, že sa jedná o výrobky z dodávok uskutočnených práve dňa 15.05. a 12.03.2015, a teda, bez ich jednoznačnej identifikácie, by už nemalo žiaden prakticky význam. Odvolací súd preto súhlasí s názorom okresného súdu, že by nariadenie takéhoto znaleckého dokazovania bolo neúčelné a nehospodárne.

44. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní o tom, že okresný súd práve z dôvodu nevykonania ním navrhovaného dokazovania nedostatočne zistil skutkový stav odvolací súd poukazuje na právne závery obsiahnuté v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010, z ktorých pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal a v zmysle ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní ( rovnako, ako aj v civilnom sporovom konaní) prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené účastníkom, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv“.

45. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia správne uviedol, že žalovaný mal dostatok času na preukázanie svojich tvrdení nielen o vadnosti plnenia poskytnutého žalobcom, ale aj o tom, že mu v dôsledku takéhoto plnenia vznikla škoda, čo nevyužil. Ním tvrdenú skutočnosť, že vady dodaného tovaru u žalobcu reklamoval mal preukázať e-mailovou komunikáciou, ktorú však nepreložil do slovenského jazyka a nezložil ani preddavok na trovy prekladu, ktorý by bol zabezpečil súd sám. Okresný súd preto na jeho tvrdenia o včasnej a riadnej reklamácii vád tovaru vo vzťahu k žalobcovi nemohol prihliadnuť.

46. Podľa čl. 38 Dohovoru bol povinný ako kupujúci vykonať prehliadku tovaru v čo najkratšej dobe a podľ čl. 39 Dohovoru oznámiť vady, ktoré sa na tovare prejavili predávajúcemu v primeranej dobe potom, čo ich zistil alebo mal zistiť. Mal mu tiež oznámiť ako sa prejavujú a aké nároky si uplatňuje, inak sa jeho nárok v dôsledku riadneho a včasného neoznámenia vád podľa čl. 39 ods. 1 Dohovoru prekluduje. Bol tiež povinný vady tovaru zdokumentovať a zabezpečiť si dostatočné dôkazy na svoje tvrdenia, že žalobcom dodaný tovar vykazuje ním deklarované vady. A žč za ich vznik nesie zodpovednosť.

47. Povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť má aj v súdnom konaní, preto je povinný sna svoje tvrdenia označiť a predložiť dôkazy. Súd nemá právo a ani nemôže nahrádzať zákonnú povinnosť strán konania a z tých dôkazov, ktoré strany predložili si sám zisťovať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové

okolnosti uplatneného nároku žalobcu, resp. obrany žalovaného a ani sám vyhľadávať rozhodujúce skutočnosti zo stranami označených dôkazov.

48. Pokiaľ žalovaný označil na preukázanie svojho tvrdenia o notifikácii vád tovaru dodaného mu žalobcom e-mailovú komunikáciu a túto priložil len v anglickom jazyku a v slovenskom jazyku bola predložená po uplynutí lehoty stanovenej mu súdom, je takáto nečinnosť žalovaného len na jeho ťarchu. Okresný súd postupoval v súlade s ust. § 167 ods.3 a 4 CSP, keď stranám sporu poskytol možnosť včas označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo žalovaný nevyužil. Na takto upravenú sudcovskú koncentráciu konania musí prihliadnuť pri rozhodovaní aj odvolací súd.

49. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 155 CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak nie je dôkaz predložený stranou sporu v štátnom jazyku konajúceho súdu, môže takýto preklad zabezpečiť aj súd sám, avšak len za podmienok, že výdavky spojené s prekladom strana, ktorá v konaní navrhla vykonanie dôkazu zaplatí sama, a to formou preddavku na vykonanie prekladu žalovaným označenej listiny tak, ako to upravuje § 253 CSP. Žalovaný túto možnosť, ktorú mu súd poskytol nevyužil, preto pokiaľ ide o jeho tvrdenia o tom, že na existenciu vád žalobcom dodaného tovaru a na ním tvrdenú skutočnosť, že vady riadne a včas reklamoval u žalobcu a mu ich aj oznámil predložil e-mailovú korešpondenciu, aj keď len v anglickom jazyku, nemohol okresný súd a v ani odvolací súd prihliadnuť.

50. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný ako strana sporu bol povinný všetky prostriedky procesnej obrany uplatniť včas, pretože na tie, ktoré nepredložil včas nemusí súd prihliadnuť, pričom stačí uviesť dôvody v odôvodnení rozhodnutia. Preklad e-mailu, ktorý mal preukazovať včasné a riadne podanie reklamácie žalovaného vo vzťahu k žalobcovi bol síce doručený na súd pred pojednávaním súdom prvej inštancie, avšak sudcovi bol odovzdaný až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, preto naň tak, ako to vyplýva z § 154 už konajúci súd pri písomnom vyhotovení rozhodnutia nemohol prihliadnuť. Prostriedky procesnej obrany mohol totiž uplatniť žalovaný najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončil dokazovanie. Navyše by konajúci súd by nemal dôvod potom, ako žalovaný na jeho výzvu v stanovenej lehote 30 dní nereagoval, vykonávať ním dokazovanie.

51. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú hodnotu má súd tomu ktorému vykonávanému, príp. navrhnutému dôkazu priradiť, keďže vyhodnotenie dôkazov je na úvahe súdu. Okresný súd postupoval v súlade s § 220 ods. 2 a dôsledne vysvetlil svoje závery a vyhodnotil vykonané dôkazy. Zdôvodnil prečo nevykonal znalecké dokazovanie a prečo na vierohodne nepreukázané tvrdenia žalovaného nemohol prihliadnuť, na základe čoho nie je možné dospieť k záveru, že by tým došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom.

52. Odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti treba pod odňatím možnosti konať pred súdom rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožňuje realizácia jej procesných práv, priznaných jej v civilnom sporovom konaní za účelom obhájenia a ochrany práv a právom chránených záujmov. Žalovaný mal dostatok času a možností predložiť na svoje tvrdenia o vzniku nároku na náhradu škody relevantné dôkazy, čo neurobil.

53. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, sp.zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p., resp. §....CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazova (I. ÚS 97/97)“.

54. Hodnotiaca poznámka súdu uvedená v bode 11 jeho odôvodnenia o tom, že žalovaným zaslaný preklad výpisu z elektronickej komunikácie doručený mu po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej neobsahuje jednoznačný záver o tom, že si žalovaný splnil svoju notifikačnú povinnosť a žalobcovi oznámil povahu vád dodaného tovaru v súlade s čl. 39 Dohovoru v primeranom čase potom, čo ich mal

zistiť alebo čo ich zistil je nadbytočná a nemôže mať vo vzťahu k súdom zistenému skutkovému stavu, z ktorého pri vyhlásení rozhodnutia vychádzal žiadnu relevanciu, keďže tento dôkaz do vydania uznesenia súdu o vyhlásení dokazovania za skončené nebol súčasťou spisového materiálu a súd ním žiadne dokazovanie nevykonával. Vysloviť právne závery o vyhodnotení tohto dôkazu nebol preto okresný súd oprávnený. Doručenie prekladu nebolo konajúcemu súdu napriek tomu, že sa štatutárny zástupca žalovaného, ktorý tento listinný dôkaz odosielal súdu v deň pojednávania ako elektronické podanie so zaručeným elektronickým podpisom zúčastnil na pojednávaní, signalizované a ani ním žalovaný pred skončením dokazovania súdom v jeho záverečnej reči neargumentoval.

55. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní nepreukázal jednoznačne porušenie právnej alebo inej zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, nepreukázal ani tú skutočnosť, akým spôsobom dospel k výpočtu priamej a nepriamej škody a nepreukázal ani to, že táto vznikla práve v príčinnej súvislosti s vadným plnením žalobcu, rozhodol okresný súd správne, keď kompenzačnú námietku žalovaného posúdil ako nedôvodnú. Ani z obsahu spisu nie je zrejmé, z čoho pozostáva priama škoda 2.025,82 Eur a žalovaný nešpecifikoval ani to, ako dospel k jej výpočtu a výpočtu ušlého zisku v sume 13.207,11 Eur, pretože len zníženie počtu zákaziek a zníženie počtu odberateľov na preukázanie jeho nároku nestačí.

56. Nepreukázal, že mu ním deklarovaná výška pohľadávky v ním uplatnenej kompenzačnej námietke pri odstraňovaní vadného plnenia zo strany žalobcu skutočne vznikla, prípadne že sa o ním deklarovanú výšku ušlého zisku jeho majetok znížil. Zo žalovaným predložených fotokópií vyobrazených kamenných kobercov, na ktorých mal byť použitý práve materiál žalobcu dodaný žalovanému v máji a júni 2015 nie je možné túto skutočnosť presne zistiť, preto žalovaný v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o vzniku zodpovednosti žalobcu za žalovaným deklarovanú škodu. Tieto dôkazy nestačia ani na to, aby z nich bolo možné vyvodiť, aká kvalita živice a tvrdidla bola presne medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá a ani to, aký pomer tvrdidla a živice žalovaný reálne pri vyhotovovaní kobercov použil.

57. Keďže dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti kompenzačnej námietky je výlučne na strane žalovaného, pričom súd nie je oprávnený nahrádzať dôkaznú pasivitu žalovaného sám, pretože musí postupovať striktne podľa § 153 CSP, je rozhodnutie okresného súdu vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 potvrdil.

58. Záverom odvolací súd uvádza, že žalovanému nič nebránilo podať voči žalobcovi žalobu o zaplatenie škody a v súdnom konaní svoje tvrdenia o porušení zmluvnej povinnosti žalobcom dodať bezvadný tovar, ako aj ďalšie zákonné predpoklady pre jej priznanie, preukázať.

59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 tak, že ho priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný voči žalovanému, ktorý úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie zákonom stanoveným postupom.

60. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .