Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-176-2016.pdf
PDF · 124.69 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/176/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Szabóovou v trestnej veci obžalovaného H. Q. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.01.2018 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaný:
H. Q., R.. XX.XX.XXXX C. Z. /./, trvale bytom J. XXX, okres A. I.,
s a u z n á v a v i n n ý m, že
dňa 03.12.2015, v čase okolo 13:55 hod., na križovatke ulíc Bajkalská - Trenčianska, v Bratislave fyzicky napadol poškodenú Ľ. H. a to tým spôsobom, že potom ako poškodená svojím motorovým vozidlom zn. I. X., zelenožltej metalízy, EČV: D.-XXXZT zastavila na semafore, zo strany spolujazdca podišiel k jej vozidlu a cez pootvorené okno sa nahol smerom k jej kabelke, pričom počas toho jej vulgárne nadával, a potom ako sa o uvedenú kabelku naťahovali asi po dobu 1 minúty, ju cez pootvorené okno udrel päsťou do oblasti tváre, v dôsledku čoho jej podľa lekárskej správy spôsobil odreniny a škrabance v oblasti ľavého oka a chrbta nosa s doposiaľ neurčenou dobou liečenia a uvedeným útokom jej taktiež zlomil dioptrické okuliare zn. W. Q., s tmavofialovou farbou rámu, ktoré mala v čase útoku na sebe, čím uvedeným konaním poškodenej Ľ. H., nar. XXXX spôsobil psychický šok z útoku a škodu zničením dioptrických okuliarov vo výške 598,-Eur,
teda
dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného a zničil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, č í m s p á c h a l
úmyselný prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s úmyselným prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 , § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 ( šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 1 ( jeden ) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá nahradiť škodu poškodeným:
- C.E. U. N., O.. I.., X.: XX XXX XXX, N. P. X, D. v sume 222,47 eura,
- Ľ. H., R.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, D. v sume 598 eur.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného H. Q., výsluchom svedka poškodenej Ľ. H., výsluchom svedkyne T. Q., prečítaním výpovede splnomocneného zástupcu poškodeného S.. K. H., zvukovým záznamom, ako aj oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný H. Q. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku a uviedol, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, teda vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Ku skutku uviedol, že dňa 01.12.2015 ráno viezol manželku do práce v Ružinove s tým, že keď tam má cestu, tak ju zoberie, manželka vystúpi a on si ide po svojom. Keď boli na Prievozskej ulici, zišli na Bajkalskú, z ničoho nič mu vbehla dotyčná pani do cesty. Našťastie obžalovanému nefungovala ABS, tak dokázal zabrzdiť, zostal od nej stáť 10-15 cm. Ostal stáť vedľa jej dverí, ona sa však na neho ani nepozrela, i napriek tomu, že na ňu výrazne trúbil, ona potom prešla do ľavého odbočovacieho pruhu, a tam ostala stáť na červenú. Obžalovaný bol od semafora asi štvrté alebo piate auto v jazdnom pruhu na Bajkalskú s tým, že medzi nimi bol jeden jazdný pruh. Obžalovaný vystúpil z auta, prešiel k jej vozidlu, pani stiahla okno asi na 12 cm, a obžalovaný jej povedal: „Milá pani, mohol som vás zabiť, keby som neubrzdil vozidlo“. Na to mu ona začala vulgárne nadávať, obžalovaný bol z toho prekvapený. Vtedy už trúbili vozidlá, aj manželka obžalovaného na neho kývala, aby išiel naspäť, preto obžalovaný išiel späť do svojho vozidla. Obžalovaný tiež vypovedal, že dotyčná pani bola živá a zdravá, nemala žiadne poškodenie tváre. Obžalovaný si všimol aj jej okuliare, boli veľké a boli to iné okuliare ako tie, ktoré potom uvádzala v spise. Odvtedy obžalovaný tú pani nevidel, nemal s ňou čo riešiť. Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že dátum, kedy sa mal stať skutok si musel preverovať s manželkou, nakoľko manželka si vždy značí kde ktorý deň pracuje, a nakoľko obžalovanému prišlo na políciu predvolanie asi o mesiac, tak spoločne zisťovali tento deň. Obžalovaný trvá na tomto dátume ( 01.12.2015 ), pretože tam v iný deň nemal čo robiť. Obžalovaný tiež uviedol, že k žiadnemu kontaktu s poškodenou nedošlo, obžalovaný ani nevie, že nejakú kabelku mala, obžalovaný poškodenú chcel len upozorniť na to, že keby nezabrzdil, tak to mohlo zle dopadnúť, pretože má veľké 9 miestne auto. Rozhovor s poškodenou mohla vidieť manželka obžalovaného, nakoľko oni majú vyššie auto a vidno z neho strechy áut. Obžalovaný tiež uviedol, že v jazdnom pruhu, ktorý sa nachádzal medzi jeho autom a autom poškodenej sa nachádzali aj iné vozidlá, nakoľko to bolo v čase, keď sa všetci ponáhľali do práce, bolo tam strašne veľa ľudí. Na otázku obhajcu obžalovaný uviedol, že jazdí na motorovom vozidle T. H., pričom manželka vždy sedí pri ňom na mieste spolujazdca, a vtedy tiež sedela tam. Vozidlo poškodenej mu skrížilo cestu ráno cca o 7:45 hod.. K autu poškodenej pristúpil, a to k prednej pravej strane, teda k spolujazdcovým dverám a to tak, aby videl na poškodenú, Obžalovaný sa zohol. Do vozidla poškodenej sa obžalovaný nesnažil dostať, nebolo to jeho cieľom, ani úmyslom. Na otázku splnomocneného zástupcu poškodenej obžalovaný uviedol, že sa dňa 03.12. o 14,00 hodine nachádzal v Petržalke, jeho manželka tam mala prácu a Obžalovaný jej pomáhal, lebo upratovala byt po rekonštrukcii, a keďže mal obžalovaný čas, tak jej pomáhal. Boli tam hodinu pred a hodinu a pol po údajnom incidente. Bolo to v Petržalke na Romanovej ulici. O tom, že sa tam nachádzali však nemajú žiadne dôkazy, nakoľko to bola pomoc pre známych, nebolo to žiadne podnikanie. Poznajú sa dlhé roky, tak im manželka obžalovaného išla pomôcť.
Svedok poškodená Ľ.W. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zastavila na semafóre na Bajkalskej ulici, pri hoteli H. X., na odbočke na Trenčiansku ulicu, bolo to okolo 14,00 hod.. K okienku spolujazdca pristúpil obžalovaný a začal poškodenej vulgárne nadávať. Poškodená chcela zavrieť okno, avšak nevie, či stlačila gombík hore, alebo dole, ale obžalovaný zatlačil okno smerom dole celkom a chytil poškodenej kabelku. Začal ju trhať. Poškodená kabelku reflexne chytila. Začali sa o ňu naťahovať a keď obžalovaný zistil, že ju poškodená nepustí, tak poškodenej vrazil päsťou do tváre, pričom jej zlomil okuliare. Tieto okuliare potom našla polícia pod zadným sedadlom na zemi. Obžalovaný potom nastúpil do svojho auta a odišiel. Poškodená ešte stála na červenej a stihla si poznačiť ŠPZ - tku. Na otázku prokurátora poškodená uviedla, že obžalovaný jej začal nadávať, že prečo ho obmedzuje, pričom poškodená si nebola vedomá toho, že by ho obmedzovala. Poškodená zo svojho vozidla nevystúpila, bola vo svojom vozidle. Do akého vozidla nastúpil obžalovaný poškodená videla cez spätné zrkadlo, nastúpil do bielej dodávky. Obžalovaný stál v pruhu v pravo od poškodenej, asi dve autá za poškodenou. Poškodená obžalovaného tiež videla, keď sa otočila. Počas zápasu s obžalovaným poškodená sedela na mieste vodiča, obžalovaný sa nahol cez okienko, chytil kabelku, ktorá mala veľké ramienka. O ňu sa s obžalovaným naťahovali. Nakoľko poškodená kabelku neudržala jednou rukou, tak ju chytila aj druhou, tým pádom bola viac naklonená k sedadlu spolujazdca. Keď obžalovaný zistil, že ju poškodená nepustí, udrel ju. Poškodená tiež uviedla, že sa jej zdá, že obžalovaný mal vo vozidle rameno a možno aj hlavu. Úder obžalovaného smeroval na koreň nosa. Po tomto incidente poškodenej nabehla zelená, ale tiekla jej krv, preto poškodená zastavila auto na chodníku pred herňou a zavolala políciu. Medzi útokom obžalovaného a telefonátom na políciu mohli ubehnúť možno dve minúty. Poškodená ďalej vypovedala, že ona so svojim vozidlom bola v ľavom jazdnom pruhu, a to odbočovacom na Trenčiansku ulicu a obžalovaný so svojim vozidlo bol vo vedľajšom jazdnom pruhu, asi druhé auto. Žiadnu inú osobu vo vozidle obžalovaného si poškodená nevšimla. Na otázku obhajcu poškodená uviedla, že jej kabelka bola asi 50 x 35 -45 cm veľká s veľkými ušami. Evidenčné čísla vozidla obžalovaného si poškodená všimla, keď išiel okolo nej na zelenú, keď poškodená ešte ostala stáť na červenej. Evidenčné čísla vozidla obžalovaného si poškodená zapísala perom, ktoré má vždy v aute na papierik. V aute má vždy veľa papierikov, rôznych parkovacích lístkov. V tom čase, keď si zaznačovala evidenčné číslo vozidla obžalovaného poškodená nemala okuliare, nakoľko keď ju obžalovaný udrel, tak jej padli dozadu. Počas tohto incidentu poškodená videla aj tvár obžalovaného, nakoľko bol nahnutý v jej vozidle. Poškodená mala zapnutý bezpečnostný pás. Poškodená ďalej uviedla, že spínač na otváranie pravého predného okna sa nachádza na vodičových dverách. Na otázku samosudkyne poškodená uviedla, že muž, ktorý ju napadol na Bajkalskej ulici je obžalovaný. Na návrh obhajcu bola na hlavnom pojednávaní v súlade s § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede poškodenej z prípravného konania. Poškodená v prípravnom konaní vypovedala, že zastavila na semafore, zo strany spolujazdca podišiel k jej vozidlu a cez pootvorené okno sa nahol smerom k jej kabelke, pričom počas toho jej vulgárne nadával. Poškodená tiež v prípravnom konaní vypovedala, že cez pootvorené okno na strane spolujazdca sa nahol za jej kabelkou. K tejto výpovedi z prípravného konania poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný pristúpil k jej oknu, keď bolo pootvorené, keď siahol za jej kabelkou sa oprel o okno a zatlačil ho dole. Poškodená sa snažila okno zavrieť, bola v šoku, okno bolo pootvorené, následne otvorené.
Svedkyňa T. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že k udalosti dňa 03.12.2015 sa nevie vyjadriť, lebo sa tam nenachádzali. Nachádzali sa tam dňa 01.12.2015 s tým, že obžalovaný viezol svedkyňu ráno do práce na Bajzovu ulicu. Oni s obžalovaným išli po Bajkalskej, v prvom jazdnom pruhu a vtedy vyšla poškodená so svojim autom, zaradila sa tesne pred nich, bez toho, aby im dala prednosť, čím ich ohrozila. Oni majú dodávku, museli prudko zabrzdiť, bola zima, bolo to nepríjemné. Poškodená sa potom svojim vozidlom zaradila do ľavého jazdného pruhu, pruhu odbáčacieho. Obžalovaný zastavil s vozidlom na červenej, vystúpil z vozidla a prešiel k vozidlu poškodenej. Poškodená pootvorila okienko na asi 10 -15 cm a cez takto otvorené okno sa rozprávali. Chvíľu sa rozprávali a potom sa obžalovaný vrátil do vozidla. Na otázku prokurátora svedkyňa uviedla, že to ako poškodená stiahla okienko svedkyňa videla, pretože poškodená bola v ľavom jazdnom pruhu, oni so svojim autom boli v pravom jazdnom pruhu, pričom medzi nimi sa nachádzal ešte jeden jazdný pruh. Oni majú dodávku, je to vyššie auto, preto pokiaľ to nie je S. a poškodená má nízke auto, tak to svedkyňa videla. V tom čase o 7:30 hod. bolo na ceste veľa áut, aj vedľa nich, aj za nimi bolo veľa áut, aj v jazdnom pruhu, ktorý bol medzi ich autom a autom poškodenej.
Svedkyňa ďalej uviedla, že bola celý čas v aute, pričom zo svojej pozície videla riadiacu páku vozidla poškodenej a sedadlo spolujazdca poškodenej, poškodenú nevidela. Toto videla svedkyňa aj napriek tomu, že v jazdnom pruhu vedľa nich boli iné vozidlá, nakoľko majú vysoké vozidlo. Svedkyňa videla aj tvár obžalovaného, pretože bol opretý o vozidlo a pozeral na svedkyňu. Obžalovaný bol opretý o vozidlo poškodenej pravou časťou tela a bol predklonený a rozprával sa s poškodenou. Obžalovaný bol otočený v podstate chrbtom k semaforu. Poškodená ďalej vypovedala, že tento incident sa stal 01.12.2015 asi o 7:30 hod.. Dňa 03.12.2015 bola svedkyňa v Petržalke na Romanovej ulici, pomáhala tam v byte po rekonštrukcii. Trebalo tam upratať, tak tam svedkyňa pomáhala. Oni odtiaľ vozili nábytok, odviezlo sa to naraz. Svedkyňa tam pomáhala po rekonštrukcii, obžalovaný naložil nábytok do auta a odišiel autom. Svedkyňa išla domov vlakom. Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní v súlade s § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania. Svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 03.12.2015 sa to nemohlo stať, nakoľko vo štvrtky pracuje v Petržalke, pričom v poobedňajších hodinách bola v zamestnaní, takže ju obžalovaný v tom čase nemohol viesť po Bajkalskej ulici. K tejto výpovedi z prípravného konania svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že vo štvrtky chodí upratovať do Petržalky, ale vtedy išla poobede pomáhať po rekonštrukcii. N otázku obhajcu svedkyňa uviedla, že s obžalovaným sa dňa 03.12.2015 rozišla asi o 15:00 hod.. Tiež uviedla, že nevidela, že by obžalovaný vkladal ruky do vozidla poškodenej, ani že by telom prenikal do vozidla poškodenej. Incident medzi obžalovaným a poškodenou trval možno 20 - 30 sekúnd, oni stáli na červenej , vtedy obžalovaný vystúpil z vozidla a potom sa do vozidla musel vrátiť, lebo bola zelená. Na otázku splnomocneného zástupcu poškodenej svedkyňa uviedla, že medzi vozidlom obžalovaného a poškodenej mohlo byť asi 3 až 4 áut, pričom išlo o vzdialenosť asi 8 metrov. Svedkyňa tiež uviedla, že skutočnosť, že boli s obžalovaným dňa 03.12.2015 súčasne v Petržalke na Romanovej ulici nevie nikto potvrdiť.
Za súhlasu okresnej prokuratúry a obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj výpoveď splnomocneného zástupcu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne S.. K. H. z prípravného konania. Splnomocnený zástupca poškodeného sa ku skutku vyjadriť nevedel, avšak uplatnil náhradu škody vo výške 222,47 eura.
Na hlavnom pojednávaní bol podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku na technickom zariadení - počítači prehratý zvukový záznam - komunikácia s operačným strediskom, ktorý je založený v spise. Na zvukovom zázname je zachytený hovor poškodenej zo dňa 03.12.2015 v čase o 13:58:21 hod. na linku 158, kde poškodená nahlásila napadnutie na Bajkalskej, resp. Trenčianskej ulici neznámym vodičom, pričom operátorke uviedla evidenčné číslo motorového vozidla páchateľa, a to A.-XXXCS. Zvukový záznam ďalej zachytáva hovor operátora operačného strediska KR PZ zo služobnej linky na operačné stredisko OR PZ BA II za účelom vyslania hliadky OO PZ na preverenie oznámenia poškodenej, ako aj hovor operátora KR PZ na operačné stredisko RZP Bratislava za účelom ošetrenia poškodenej na mieste skutku a ďalej aj hlásenie všetkým hliadkam PZ o daní do pozornosti motorového vozidla T. H., bielej farby, EČV: A.-XXXCS.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to najmä zápisnicu o rekognícii ( č. l. 31-36 ), vyčíslenie nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť VŠZP ( č. l. 55 ), zápisnicu o konfrontácii ( č. l. 58-65 ), zápisnicu o previerke výpovede svedka poškodeného a fotodokumentáciu ( č. l. 66 - 89 ), parkovacie lístky ( č. l. 90 ), fotografie poškodenej ( č. l. 91 ), lekárske potvrdenie ( č. l. 92 -94 ), fotografiu okuliarov ( č. l. 95 ), objednávku a pokladničný doklad ( č. l. 96 -97 ), odborné vyjadrenie ( č. l. 98 ), evidenčnú kartu vodiča ( č. l. 99 ), protokol udalosti ( č. l. 101-102 ), informáciu KR PZ ( č. l. 111-115 ), vyjadrenie k žiadosti Univerzitnej nemocnice ( č. l. 117 ), vyjadrenie Zdravotnej záchrannej služby BA ( č. l. 121 ), správami na obžalovaného a odpisom registra trestov.
Zo zápisnice o rekognícii osoby zo dňa 11.12.2015 vyplýva, že opoznávajúca osoba Ľ. H. na dvoch predložených fotoalbumoch neoznačila žiadnu osobu ako osobu, ktorá ju dňa 03.12.2015 fyzicky napadla, avšak v oboch prípadoch ako podozrivú uviedla osobu obžalovaného H. Q..
Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodenou Ľ.Í. H. zo dňa 23.06.2016 vyplýva, že poškodená na 99 % opoznala obžalovaného ako osobu, ktorú ju dňa 03.12.2015 fyzicky napadla na Bajkalskej ulici s tým, že v čase skutku mal kratšie vlasy. Poškodená uviedla, že v čase, keď k jej autu pristúpil obžalovaný, mala okno na strane spolujazdca otvorené asi do polovice, pričom v momente, keď ho chcela zavrieť cez elektronické ovládanie, tak ho buď nasilu stiahol dole obžalovaný, alebo ho ona omylom stiahla úplne dole. V čase samotného ataku bolo okno úplne dole. Obžalovaný uviedol, že dňa 03.12.2015 v čase okolo 14.00 hod. bol s manželkou v Petržalke, v Zrkadlovom háji, manželka tam bola v práci a on jej pomáhal. Pomáhal jej s odstraňovaním nejakých vecí po rekonštrukcii. Je to manželkina práca a obžalovaný jej bol len pomôcť. Ďalej zo zápisnice o konfrontácii vyplýva, že nedošlo k odstráneniu rozporov medzi výpoveďami obžalovaného a poškodenej, nakoľko obaja zotrvali na svojich výpovediach.
Zo zápisnice o previerke výpovede svedka poškodeného zo dňa 23.06.2016 okrem iného vyplýva, že poškodená prostredníctvom ovládania elektronických okien nastavila pootvorenie okna do stavu, ako ho mala v čase, keď k jej vozidlu pristúpil páchateľ. Poškodená následne stláča ovládanie elektronických okien, pričom tým, že figurant tlačí na uvedené okno, tak po zadaní, aby sa okno zavrelo, sa pravdepodobne z bezpečnostných dôvodov stiahne dole asi na 10 cm od rámu dverí. Po opätovnom zadaní na ovládaní sa stiahne okno úplne. Nasilu nie je možné okno zatlačiť dole. Zároveň bolo zhotovených aj 16 fotozáberov.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd poukazuje aj na tieto:
- vyčíslenie nákladov C. U. N., O.. I.. (č.l. 55 ) - výška vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou bola vo výške 222,47 eura,
- parkovacie lístky ( č. l. 90 ) - parkovací lístok D. XX, D., P. S. I. vystavený dňa 03.12.2015 v čase o 8:28:18 hod. a parkovací lístok D. XX, D., P. S. I. za platbu zo dňa 03.12.2015 v čase 13:52:44 hod. na sumu 6 eur s tým, že na zadnej strane parkovacieho lístka z času 8:28:18 hod. bolo poznačené EČV páchateľa, a to DS 594 CS,
- lekárske potvrdenie a lekárske správy ( č. l. 92 - 94 ) - poškodená Ľ. H. - vodička osobného auta utrpela úraz päsťou od neznámeho vodiča iného auta na svetelnej križovatke na Bajkalskej, objektívny nález, pričom objektívny nález zodpovedá mechanizmu úrazu podľa údajov od pacienta,
- Odborné vyjadrenie V. C. I.. W.. V.. ( č. l. 98 ), podľa ktorého boli ohodnotené - dioptrické okuliare zn. W. Q., s tmavofialovou farbou ránu, ktorý bol zakúpený v roku 2012 za sumu cca 200 eur a so sklami E. zakúpenými v roku 2012 za sumu 436,32 eura - na 598 eur,
- evidenčná karta vozidla ( č. . 99 ) - vlastníkom osobného motorového vozidla T. H., EČ: A. je obžalovaný H. Q.,
- informácia KR PZ v Bratislave ( č. l. 111 -112 ) - poškodená sa pri vstupe do križovatky riadila signálom signálnej skupiny číslo 1 s dĺžkou cyklu 100 sekúnd; signál „VOĽNO“ ( zelený signál ) je na návestidlách pre smerový signál pre priamy smer ( v ktorom jazdila poškodená H. ) zobrazený v čase od 92 sekúnd do 54 sekúnd cyklu, t. j. dĺžka trvania 62 sekúnd; „ŽLTÝ“ signál na návestidlách pre smerový signál pre priamy smer zobrazený počas päťdesiatejpiatej, päťdesiatejšiestej a päťdesiatejsiedmej sekundy cyklu, t j. dĺžka trvania zobrazenia 03 sekundy, signál „STOJ“ ( červený signál ) je na návestidlách pre smerový signál pre priamy smer zobrazený v čase od 57 sekundy do 90 sekundy cyklu, t. j. dĺžka trvania zobrazenia 33 sekúnd, „ČERVENO-ŽLTÝ“ signál je na návestidlách pre smerový signál pre priamy smer zobrazený počas deväťdesiatejprvej a deväťdesiatejdruhej sekundy cyklu, t. j. dĺžka trvania zobrazenia 2 sekundy,
- vyjadrenie Záchrannej zdravotnej služby Bratislava (č. l. 121 ) - výjazd rýchlej zdravotnej pomoci dňa 03.12.2015 za účelom poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke Ľ.B. H.; Záchranná zdravotná služba dostala pokyn na zásah o 14:07 hod., výjazd na zásah bol v čase o 14:09 hod., príchod na miesto zásadu v čase o 14:18 hod., odchod z miesta zásahu v čase o 14:33 hod., príchod do ÚZZ v čase o 14:35 hod. a odovzdanie pacientky v čase o 14.40 hod.. Miestom zásahu bola križovatka ulíc Bajkalská
- Trenčianka a dôvodom bol úraz hlavy,
- výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR ( č. l. 133 ) - evidovaný jeden priestupok na úseku cestnej premávky,
- odpis registra trestov obžalovaného ( č. . 174 ) - obžalovaný nemá žiaden záznam.
Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným - zabezpečiť odborné vyjadrenie, či je možné , aby nastalo zadokumentované poškodenie okuliarov, ak je násilie vedené smerom na koreň nosa poškodenej, nariadiť vypracovať znalecký posudok v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia a nariadiť vykonanie rekonštrukcie skutku z časového hľadiska podľa verzií obžalovaného a poškodenej, keďže sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie, resp. okolností, ktoré možno zistiť už vykonanými dôkazmi a súd mal z vykonaného dokazovania zistený potrebný skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel bez dôvodných pochybností k záveru a presvedčeniu, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný Q.Ý.. Súd v predmetnej veci vykonal dôkazy, po vyhodnotení ktorých nemal žiadne pochybnosti o relevantných skutkových okolnostiach a priebehu skutku a tieto ustálil v zhode s obžalobou.
Obžalovaný v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku a tvrdil, že dňa 03.12.2015 o 14:00 hod. sa nachádzal v Petržalke, jeho manželka tam mala prácu a obžalovaný jej pomáhal, lebo upratovala byt po rekonštrukcii, a keďže mal obžalovaný čas, tak jej pomáhal. Boli tam hodinu pred a hodinu a pol po údajnom incidente. Bolo to v Petržalke na Romanovej ulici. O tom, že sa tam nachádzali však nemajú žiadne dôkazy, nakoľko to bola pomoc pre známych, nebolo to žiadne podnikanie. Poznajú sa dlhé roky, tak im manželka obžalovaného išla pomôcť. Incident s poškodenou sa udial dňa 01.12.2015 ráno okolo 7:45 hod. s tým, že poškodená mu so svojim autom vbehla do cesty. Potom sa zaradila do ľavého - odbočovacieho pruhu a ostala stáť na červenej. Obžalovaný bol od semafora asi štvrté alebo piate auto v jazdnom pruhu na Bajkalskú s tým, že medzi nimi bol jeden jazdný pruh. Obžalovaný chcel poškodenú iba upozorniť, že keby nezabrzdil, tak to mohlo zle dopadnúť, preto na križovatke vystúpil z auta, prešiel k vozidlu poškodenej, ktorá stiahla okno asi na 12 cm. Obžalovaný jej povedal: „Milá pani, mohol som vás zabiť, keby som neubrzdil vozidlo“. Poškodená mu začala vulgárne nadávať. Vtedy už trúbili vozidlá, aj manželka obžalovaného na neho kývala, preto Obžalovaný išiel späť do svojho vozidla. Poškodená bola živá a zdravá, nemala žiadne poškodenie tváre. Obžalovaný si všimol aj jej okuliare, boli veľké a boli to iné okuliare ako tie, ktoré potom uvádzala v spise. Súd však jeho obhajobe neuveril a považoval ju za účelovú, prednášanú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný trestný čin.
Pri uznaní viny vychádzal súd z výpovede poškodenej Ľ. H., ktorá podrobne popísala skutok spáchaný obžalovaným, ktorá bola v určitých okolnostiach potvrdená aj zvukovým záznamom, a zároveň spôsobené zranenia pri útoku, ako ho opísala poškodená, vyplývajú z odborného vyjadrenia od lekára a lekárskej správy, podľa ktorých poškodenej boli zistené spôsobné exkoriacia na chrbte nosa, na hornej mihalnici ľavého oka a pod ľavým okom, a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.
Poškodená presne, zrozumiteľne a logicky popísala priebeh incidentu, ku ktorému došlo dňa 03.12.2015, opísala fyzické napadnutie a spôsob ako došlo k samotnému napadnutiu a ako prišlo k tomu, že bola zavolaná polícia, pričom jej výpoveď na hlavnom pojednávaní bola v podstatných bodoch v zhode s jej prvotnou výpoveďou v prípravnom konaní. Výpoveď poškodenej je ohľadom toho, čo sa stalo po samotnom skutku v zhode so zvukovým záznamom, z ktorého vyplynulo, že poškodená dňa 03.12.2015 v čase o 13:58:21 hod. zavolala na linku 158 a nahlásila napadnutie na Bajkalskej, resp. Trenčianskej ulici neznámym vodičom, pričom operátorke uviedla evidenčné číslo motorového vozidla páchateľa, a to A.-XXXCS, ktoré si ihneď po incidente zaznačila na parkovací lístok. Rovnako pravdivosť výpovede poškodenej potvrdzuje aj lekárske potvrdenie a lekárska správa, podľa ktorej poškodená Ľ.W. H. ako vodička osobného auta utrpela úraz päsťou od neznámeho vodiča iného auta na svetelnej križovatke na Bajkalskej, pričom objektívny nález, zodpovedá mechanizmu úrazu podľa údajov od pacienta. Súd nemal pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti výpovede poškodenej, pričom v priebehu trestného konania nebol ani produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil jej výpoveď. Obžalovaný sa síce snažil spochybniť výpoveď poškodenej v tom smere, že poškodená mala rozdielne vypovedať ohľadne toho, ako sa mohol dostať obžalovaný cez pootvorené okno do jej motorového vozidla. Tu súd poukazuje na zápisnicu o previerke výpovede poškodenej, z ktorej vyplynulo, že v prípade stlačenia ovládača elektronických okien za súčasného stlačenia na uvedené okno, sa okno stiahne dole asi na 10 cm od rámu dverí, pričom po opätovnom zadaní na ovládaní sa stiahne okno úplne.
Týmito vykonanými dôkazmi je vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že dňa 03.12.2015 sa nenachádzal na križovatke Bajkalská - Trenčianska, nakoľko sa v tom čase nachádzal spolu s manželkou v Petržalke na Romanovej ulici a k incidentu s poškodenou došlo dňa 01.12.2015, avšak poškodenú nenapadol, ani nedošlo k fyzickému kontaktu. Pritom súd vyhodnotil takú výpoveď obžalovaného ako snahu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za skutok. V konaní vypovedala taktiež svedkyňa T. Q. ( manželka obžalovaného ), ktorá vypovedala v prospech obžalovaného a uviedla, že k incidentu s poškodenou došlo dňa 01.12.2015 v ranných hodinách a nie dňa 03.12.2015, kedy sa to nemohlo stať, lebo v tento deň bola svedkyňa v Petržalke na Romanovej ulici. Súd jej tvrdeniu však neuveril a vyhodnotil ho ako tendenčné urobené v snahe vypovedať v prospech obžalovaného, ktorý je jej manželom, teda pomôcť mu tým zbaviť sa zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť. Súd tu poukazuje aj na rozdielne výpovede svedkyne Q. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní ohľadne toho, z akého dôvodu sa nachádzala v Petržalke na Romanovej ulici, pričom tento rozpor svedkyňa na hlavnom pojednávaní neodstránila.
Pokiaľ ide o obžalovaným namietanú výšku škody dioptrických okuliarov, a teda či došlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu ( poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona ), nakoľko podľa obžalovaného došlo iba k zničeniu rámov okuliarov a nie skiel tu súd uvádza, že podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.
Podľa § 126 ods. 1 Trestného zákona pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
Podľa § 126 ods. 3 Trestného zákona ak nemožno výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy; inak sa výška škody určí na podklade znaleckého posudku.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že z hľadiska právnej kvalifikácie skutku ako trestného činu ( poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona ) je potrebné ohľadne výšky spôsobenej škody vychádzať z reálneho úbytku na majetku poškodeného, tzv. škody skutočne vzniknutej. V danom prípade je to škoda, ktorú predstavuje hodnota dioptrických okuliarov, ktorú obžalovaný zničil, a to vrátane dioptrických skiel.
Určenie výšky škody na základe účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu podľa § 126 ods. 1 Trestného zákona druhej vety, prichádza do úvahy len v prípade, že výšku škody nemožno určiť spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odseku, čomu zodpovedá aj gramatický výklad odseku 1 § 126 Trestného zákona druhej vety, ktorá začína slovami: „Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu“. Je zrejmé, že kritéria na určenie výšky škody v zmysle § 126 ods. 1 Trestného zákona nie sú dané alternatívne, t.j. spôsobom pripúšťajúcim voľbu medzi dvoma možnosťami ale navzájom nasledujúcich s tým, že k určeniu výšky škody podľa druhej vety môže dôjsť len v prípade, že sa nedá určiť podľa vety prvej. Okrem toho určenie výšky škody na základe účelne vynaložených nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak ide o poškodenie časti väčšieho funkčného celku , ktoré sa neprejaví na jeho kúpnej cene, napr. drobné poškodenie karosérie motorového vozidla, rozbitie jeho okien, alebo svetlometov, poškodenie vstupných dverí domu a pod.. Zároveň súd poukazuje aj na fotografiu zničených okuliarov (č. l. 95 ) oboznámenej na hlavnom pojednávaní, z ktorej jednoznačne vyplýva, že došlo aj k poškodeniu dioptrických skiel okuliarov, nakoľko už z fotografie je jasne viditeľné aj poškodenie - poškriabanie dioptrických skiel.
Na základe uvedeného, škoda určená odborným vyjadrením zodpovedá mechanizmu určenia výšky spôsobenej škody podľa § 126 ods. 1 Trestného zákona prvej vety, t.j. že pri určení výšky škody na vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a mieste činu obvykle predáva.
Výškou spôsobenej škody takto je suma 598 eur, ktorá predstavuje cenu dioptrických okuliarov vrátane skiel.
Z takto vykonaného dokazovania a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne mal súd preukázanú vinu obžalovaného H. Q. pre úmyselný prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s úmyselným prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, keďže je nepochybné, že sa dopustil fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného a zničil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Konanie obžalovaného, ktoré súd subsumoval v zhode s obžalobou pod skutkové podstaty vyššie uvedených dvoch trestných činov, tvorilo jeden neoddeliteľný celok s jednotnou pohnútkou, miestom, časom a spôsobom spáchania trestných činov, preto súd konštatuje, že oba trestné činy obžalovaného tvoria jeden skutok, a obžalovaný ich spáchal v jednočinnom súbehu.
Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom.
Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj z ustanovení Trestného zákona o úhrnnom treste, po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, priťažujúcej okolnosti § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov, poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. j ) Trestného zákona, teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.
Z výpisu z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jeden krát priestupkovo prejednávaný, a to pre dopravný priestupok. Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestný.
Obžalovaný spáchal dva trestné činy v jednočinnom súbehu, preto bolo potrebné uložiť mu úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona. Prísnejším zákonným ustanovením zbiehajúcich sa trestných činov je ustanovenie § 364 ods. 1 Trestného zákona, ktorého trestná sadzba je 0 až 3 roky. Súd má za to, že pre preventívny a výchovný účel trestu v danom prípade postačuje aj trest, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody. Súd teda nadobudol presvedčenie, že u obžalovaného bude účel trestu splnený aj uložením trestu odňatia slobody o výmere 6 ( šesť ) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 ( jeden ) rok. Súd má za to, že takto uložený trest postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného, ako aj zabezpečenie ochrany spoločnosti.
Ohľadom náhrady škody súd poškodenej C. U. N.Ť., O..I.. priznal náhradu škody v sume 222,47 eura ( vyčíslenie nákladov č. l. 55 ) a poškodenej Ľ. H. priznal náhradu škody v sume 598 eur ( odborné vyjadrenie V. I.. W.. V.. ), keďže poškodení si uplatnili nárok riadne a včas a bolo preukázané spôsobenie škody v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ako je to podrobne vyššie uvedené pri uznaní viny obžalovaného.
S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine, treste a náhrade škody plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu, pomerov obžalovaného, možností jeho nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.