Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5C/225/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, sídlo: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, sídlo: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: K. C., nar. XX.XX.XXXX, T. D. I. XXX/X, XXX XX W., o zaplatenie 1.397,25 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.397,25 Eur s úrokom z omeškania vo výške 135,95 Eur a vo výške 9 % ročne zo sumy 1.397,25 Eur od 21.05.2012 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur mesačne splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od 28.02.2018 do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky riadne a včas.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 24.02.2014 proti žalovanému domáhal zaplatenia 1.397,25 Eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 uzatvorenou medzi žalobcom ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako postupcom bola na žalobcu postúpená pohľadávka vo výške 3.413,10 Eur proti žalovanému zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 09.06.2008, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, a na ktorej základe bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 Eur), splatný v mesačných splátkach vo výške 51,75 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie 27 dlžných splátok splatných od 20.03.2010 do 20.05.2012 v celkovej sume 1.397,25 Eur. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania a to zo všetkých postupne splatných splátok úveru od 21.03.2010 do 20.05.2012 v kapitalizovanej sume 135,95 Eur a zo všetkých splátok, ktoré sú predmetom konania spolu v sume 1.397,25 Eur vo výške 9 % ročne od 21.05.2015 do zaplatenia.

2.Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že nárok žalobcu neuznáva z dôvodu, že úver si vzali spolu s manželkou.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o splátkovom úvere č. l. 6, všeobecné obchodné podmienky č. l. 7, oznámenie o postúpení pohľadávky č. l. 23, zmluva o postúpení pohľadávky č. l. 24 s prílohou č. l. 29 a 33, pokus o zmier č. l. 34, výpis z účtu č. l. 94, výzva č. l. 100, podací hárok č. l. 102, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

4.Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 09.06.2008 zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 1.659,70 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 47 splátkach po 51,75 Eur splatných mesačne k 20. dňu kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.07.2008, s konečnou splatnosťou

úveru dňa 20.05.2012, s pevnou úrokovou sadzbou 18,40 % ročne. V Zmluve je tiež uvedená ročná percentuálna miera nákladov zmluvy vo výške 23,65 % a priemerná hodnota RPMN 64,79 %, žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal platiť aj poplatok za správu úveru vo výške 60,- Sk mesačne. Podľa článku II. bodu 2 zmluvy, súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, ktoré v bode 7.6. obsahujú dojednanie o tom, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany žalovaného alebo ak je žalovaný v omeškaní so zaplatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a žalovaný je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú veriteľ určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Žalovaný úver nesplácal riadne a nezaplatil splátky úveru vo výške 51,75 Eur splatné od 20.03.2010 do 20.05.2012 v celkovej sume 1.397,25 Eur (a okrem nich aj ďalšie, ktoré však nie súd predmetom konania).

5.Dňa 13.12.2012 bola medzi žalobcom ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako postupcom uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, podľa ktorej bola na žalobcu postúpená aj pohľadávka voči žalovanému; žalovanému postúpenie pohľadávky bolo oznámené listom Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 18.12.2012. Žalobca pokusom o zmier zo dňa 24.01.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. V pokuse o zmier je síce uvedené, že Slovenská sporiteľňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, z vykonaného dokazovania však nevplýva, že by sa tak stalo, preto záväzok žalovaného zaplatiť dlh zostal splatným v pôvodne dohodnutých mesačných splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci.

6.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

7.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom táto zmluva je uzatvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami dotknutých právnych predpisov. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.659,70 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 47 mesačných splátkach po 52,75 Eur splatných mesačne k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.07.2008 a posledná dňa 20.05.2012. Žalovanému takto podľa § 497 Obchodného zákonníka vznikla povinnosť vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu istinu poskytnutého úveru spolu s úrokom v mesačných splátkach, z ktorých žalovaný nezaplatil splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.05.2012 v celkovej sume 1.397,25 Eur. Pohľadávka proti žalovanému bola následne zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu. Keďže zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013), premlčaciu lehotu je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka a to aj v prípade, ak ide o zmluvu o úvere, ktorá je spotrebiteľským úverom, hoci Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/9/2014 zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 a sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015) v zásade jednotne uvádza, že podľa

§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, s odôvodnením, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 (správne však až 01.04.2015) a nemá prechodné ustanovenie, preto od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Pritom však Najvyšší súd SR svoje stanovisko bližšie neodôvodnil a tak táto jeho judikatúra je súdmi nižších stupňov aplikovaná prevažne (napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/230/2015) na všetky spotrebiteľské právne vzťahy a to bez ohľadu na to, kedy sa jednotlivé pohľadávky stali splatnými.

8.Pre oblasť súkromného práva platí ako všeobecné pravidlo zásada nepravej retroaktivity vyjadrená napr. v § 854 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.1964; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.04.1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, alebo v § 114 Zákona o rodine, podľa ktorého právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2005 sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona, vznik týchto právnych vzťahov ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Pritom platí pravidlo, že nepravá retroaktivita vo vzťahu nového predpisu k právnym následkom založeným starým právnym predpisom platí, aj keď nie je v novom právnom predpise výslovne vyjadrená, ak neurčujú prechodné ustanovenia nového právneho predpisu inak alebo ak nie je výnimočne riešenie spočívajúce v nepravej retroaktivite v rozpore s ústavným poriadkom. Nepravá retroaktivita zakladá právne následky, hoci modifikujúce minulé právne vzťahy alebo prekvalifikujúce minulé doposiaľ právne irelevantné skutočnosti, pre dobu prítomnú alebo budúcu. Takýto prítomný alebo budúci právny následok v prípade nepravej retroaktivity môže znamenať aj zrušenie alebo zúženie už existujúceho subjektívneho práva do budúcnosti alebo tiež právnu dekvalifikáciu alebo diskvalifikáciu minulej právnej skutočnosti, ktorá tak do budúcnosti nevyvoláva tie právne účinky, ktoré jej boli pôvodnými zákonmi priznávané. Nepravá retroaktivita teda nepredstavuje spätné pôsobenie právnej normy, len určitým spôsobom do budúcnosti ex nunc modifikuje právne vzťahy už založené a to tým, že nový zákon sa použije aj na staré právne pomery založené ešte pred jeho účinnosťou, ale až na dobu po nadobudnutí jeho účinnosti, čím modifikuje iba budúce právne následky minulej skutočnosti. Relevancia právnych skutočností, vznik právnych vzťahov a ich následky (predpoklady vzniku, platnosť a obsah právnych vzťahov, t.j. práva a povinnosti subjektov, ako aj už vzniknuté nároky), ku ktorým došlo pred účinnosťou nového zákona, sa posudzujú podľa (starej) právnej normy účinnej v dobe ich vzniku. Ak tento právny vzťah vzniknutý podľa staršieho práva trvá aj naďalej za účinnosti novej právnej normy, posúdi sa od okamihu účinnosti novej právnej úpravy podľa nej v tom zmysle, že len právne následky, ktoré môžu nastať počas účinnosti novej právnej úpravy, sa už posudzujú podľa nej. Nepravá retroaktivita tak neznamená spätnú záväznosť, ale to, že nová právna norma pre dobu po nadobudnutí svojej účinnosti inak kvalifikuje minulé právne skutočnosti alebo mení nastalé právne následky, a to prehodnotením minulej právnej skutočnosti alebo minulého právneho následku so záväznosťou ex nunc. Akceptovanie účinkov nepravej retroaktivity je pritom imanentnou súčasťou vývoja práva, pretože bez toho by z právneho poriadku zostal iba nehybný a nepoužiteľný skelet, ktorý by nebolo možné prispôsobiť novým podmienkam a v ktorom by nebolo ani možné odstraňovať chyby a nedostatky recentnej právnej úpravy.

9.Dňa 01.04.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie tretej vety § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (dovtedy obsahujúceho len text: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.“) v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Táto zmena nemá osobitné prechodné ustanovenie, potom na základe princípu prezumpcie nepravej retroaktivity nového právneho predpisu platnej v oblasti súkromného práva hmotného, možno takúto zmenu právnej úpravy aj bez osobitného výslovného vyjadrenia v texte prechodných ustanovení posudzovať iba ako tzv. nepravú retroaktivitu a teda ustanoveniami § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou, vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti nového zákona (do 31.03.2015) sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. To teda napr. v prípade premlčania znamená, že všeobecná občianskoprávna trojročná lehota sa použije aj na všetky obchodné spotrebiteľské záväzkové vzťahy, avšak až s účinnosťou od 01.04.2015. Vychádzajúc z vyššie uvedených pravidiel pôsobenia nepravej

retroaktivity, podľa ktorých táto nepredstavuje spätné pôsobenie právnej normy, len určitým spôsobom do budúcnosti ex nunc modifikuje právne vzťahy už skôr založené a to tým, že nový zákon sa použije aj na staré právne pomery založené ešte pred jeho účinnosťou, ale až na dobu po nadobudnutí jeho účinnosti, čím modifikuje iba budúce právne následky minulej skutočnosti, ale nemôže ovplyvniť právne následky minulé a to ani negatívne ani pozitívne (pretože by už išlo o retroaktivitu pravú), potom všeobecnú občianskoprávnu trojročnú lehotu možno použiť síce aj na všetky obchodné spotrebiteľské záväzkové vzťahy avšak prvýkrát až od účinnosti zákona (od 01.04.2015) a len do budúcnosti - teda len v tých prípadoch, ak všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynie 01.04.2015 a neskôr. Uplynutím premlčacej lehoty pohľadávka nezaniká, iba sa mení na naturálnu obligáciu, čím veriteľ stráca nárok domáhať sa splnenia záväzku na súde. Ak by všeobecná trojročná premlčacia lehota svojou povahou inak obchodného záväzku (hoci aj spotrebiteľského) uplynula 31.03.2015 a skôr, na jej plynutie nemožno prihliadať, pretože by to znamenalo spätné pôsobenie právnej normy pred nadobudnutím jej účinnosti, čo je vzhľadom na povahu nepravej retroaktivity vylúčené. Inými slovami povedané, ak veriteľ nestratil svoj nárok pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (teda do 31.03.2015), nemôže ho stratiť len v dôsledku účinnosti tohto zákona (spätne pred nadobudnutím jeho účinnosti, pretože by to bola retroaktivita pravá, ktorá nie je prezumovaná a v zásade je neprípustná). Preto všetky svojou povahou obchodné spotrebiteľské záväzkové vzťahy splatné 31.03.2012 a skôr spravujú sa pravidlami premlčania obchodných záväzkových vzťahov (všeobecnou štvorročnou premlčacou lehotou) aj v prípade záväzkov spotrebiteľských; všeobecná občianskoprávna premlčacia lehota aplikuje sa až na záväzky splatné 01.04.2012 a neskôr (teda od účinnosti zákona 01.04.2015 a neskôr). Konanie vo veci začalo dňa 24.02.2014, súd preto podanej žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi všetkých 27 podľa Obchodného zákonníka nepremlčaných splátok úveru za dobu od 20.03.2010 do 20.05.2012 v celkovej sume 1.397,25 Eur. Na povinnosť žalovaného zaplatiť dlh žalobcovi v celom rozsahu by nemala žiadny vplyv skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená žalovaným počas trvania jeho manželstva; prípadné majetkové nároky voči svojej manželke si žalovaný musí uplatniť proti nej v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

10.Žalovaný sa dostal do omeškania s platením peňažného záväzku, je preto povinný zaplatiť žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania zo všetkých splátok úveru postupne splatných od 20.03.2010 do 20.05.2012 v kapitalizovanej sume 135,75 Eur a zo všetkých splátok, ktoré sú predmetom konania spolu v sume 1.397,25 Eur vo výške 9 % ročne od 21.05.2012 do zaplatenia. Žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo všetkých splátok, ktoré sú predmetom konania vo výške 9 % ročne je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keď počas doby omeškania žalovaného so zaplatením splátok úveru od 20.03.2010 do 20.05.2012 nebola základná úroková sadzba ECB vyššia ako 1 %. Súd preto podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania.

11.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, o náhrade trov konania súd preto rozhodol podľa § 255 tak, že v konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

12.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 tak, že žalovanému so súhlasom žalobcu súd uložil povinnosť zaplatiť dlh v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur mesačne splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od 28.02.2018 do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky riadne a včas.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).