Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/55/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobcu: MEDIPET s.r.o., Bezručova 9, 085 01 Bardejov, IČO: 36 502 880, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Jaroščák ml., Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015/300/009053/02931 zo dňa 13.01.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Dňa 03.07.2015 inšpektor Slovenského metrologického inšpektorátu, pracovisko Košice vykonal u žalobcu na prevádzke Tačevská 3998, Bardejov v ambulancii v odbore otorinolaryngológia, metrologický dozor, počas ktorého bolo zistené, že kontrolovaná osoba, t.j. žalobca, používa pri meraniach súvisiacich s platbami a ochrane zdravia - pri diagnostike a plánovaní terapie určené meradlo - tónový audiometer - Diagnostic Audiometer AD226, typ: 3 Tone Audiometer, výrobné číslo: SN 020 006 99, značka posúdenia zhody: CE0123. Na určenom meradle sa nachádzala česká overovacia značka CM 66035-OL-V021 s platnosťou overenia do 04.03.2010, t.j. bez platného overenia. Ďalej bolo zistené, že kontrolovaná osoba nevedie evidenciu používaného určeného meradla (tónového audiometra) s uvedením dátumu jeho overenia.

2. Z metrologického dozoru bol vyhotovený Protokol P č. 4136/2015 zo dňa 03.07.2015 (ďalej len protokol), v ktorom boli kontrolovanej osobe uložené nápravné opatrenia - ihneď používať určené meradlo - tónový audiometer s platným overením, v termíne do 17.07.2015 viesť a zaslať evidenciu používaného určeného meradla s uvedením dátumov jeho overenia, v uvedenom termíne zistené nedostatky odstrániť a o spôsobe odstránenia zistených nedostatkov písomne informovať pracovisko inšpektorátu v Košiciach a zaslať doklady dokumentujúce odstránenie zistených nedostatkov. Žalobca bol s protokolom oboznámený a podal k nemu vyjadrenie v ktorom uviedol, že v čase kontroly bol daný audiometer len dočasne zapožičaný, jeho ambulancia vlastní nový audiometer, ktorý bol zakúpený nedávno, avšak pre poruchu bol odoslaný dodávateľovi za účelom opravy. Dokumentáciu k audiometru, ktorého je kontrolovaná osoba vlastníkom, pošle na emailovú adresu.

3. Žalobca dňa 17.07.2015 zaslal inšpektorátu v Košiciach e-mail, súčasťou ktorého boli prílohy, ktoré podľa neho dokumentujú skutočnosť, že jeho audiometer bol v čase kontroly v oprave kvôli nahrávaniu softvéru a potvrdzujú odstránenie nedostatkov vrátením tohto audiometra do jeho ambulancie dna 17.07.2015. Uviedol, že audiometer AD226 SN 02 006 99 od kontroly 03.07.2015 nepoužíval.

4. Žalobca dňa 27.07.2015 zaslal inšpektorátu v Košiciach kópiu ES certifikátu č. Gl 13 05 44841 011 zo dňa 28.082013 a kópiu vyhlásenia o zhode zo dňa 28.08.2013.

5. Listom č. 4136/2015/ZK zo dňa 28.07.2015 inšpektorát oznámil žalobcovi začatie konania o uložení pokuty podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku. Po zistení, že došlo ku chybe v písomnom vyhotovení protokolu P č. 4136/2015 a v oznámení o začatí správneho konania č. 4136/2015/ZK, a to vo výrobnom čísle tónového audiometra, inšpektorát opravil výrobné číslo „SN 02 006 99“ správnym výrobným číslom „SN 020 006 99“.

6. K začatiu správneho konania sa žalobca vyjadril listom doručeným Slovenskému metrologickému inšpektorátu v Bratislave dňa 26.08.2015 v ktorom uviedol, že v čase výkonu kontroly používal náhradný prístroj, nakoľko bol nútený pôvodný audiometer z dôvodu poruchy odoslať do autorizovaného servisného strediska. Náhradné zariadenie mu bolo zapožičané dočasne na dobu, počas ktorej bolo ambulantné zariadenie v oprave. Za účelom vykonávania audiometrických meraní sluchu pacientov nemal inú možnosť ako využívať iné zariadenie, v opačnom prípade by následkom chýbajúceho audiometra nebolo možné zabezpečovať špecializované ORL vyšetrenia pacientov. Zdôraznil, že požičaný audiometer, ktorý bol predmetom kontroly, používal v dobrej viere v technickú bezvadnosť zariadenia a platnosť všetkých osvedčení. Nedostatky vytýkané orgánom verejnej správy v protokole nezavinil a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania, pretože audiometer Interacoustics AD226 vo vlastníctve PZS MEDIPET s.r.o. riadne spĺňa technické náležitosti a disponuje platným overením. Prílohou tohto listu bola kópia potvrdenia o odstránení nedostatku od spoločnosti Oticon, s.r.o. zo dňa 17.07.2015, kópia listu od spoločnosti Oticon, s.r.o. zo dňa 16.07.2015, kópia faktúry č. 2015338 na audiometer Interacoustics AD226 zo dňa 10.06.2015, kópia evidencie audiometra, kópia ES certifikátu č. Gl 13 05 44841 011 zo dňa 28.08.2013 a kópia vyhlásenia o zhode zo dňa 28.08.2013.

7. Na základe takto zisteného skutkového stavu Slovenský metrologický inšpektorát rozhodnutím č. 4136/600/2015/R zo dňa 05.10.2015 podľa § 36 ods. 1 písm. c) a h) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o metrológii“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.230,- €, za porušenie ustanovenia:

- § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o metrológii tým, že na prevádzke MEDIPET s.r.o., Tačevská 3998, 085 01 Bardejov v čase metrologického dozoru dňa 03.07.2015 používal pri meraniach súvisiacich s platbami a ochrane zdravia - pri diagnostike a plánovaní terapie určené meradlo - tónový audiometer

- Diagnostic Audiometer AD226, typ: 3 Tone Audiometer, výrobné číslo: SN 020 006 99, bez platného overenia,

- § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii tým, že v čase metrologického dozoru dňa 03.07.2015 neviedol evidenciu používaného určeného meradla (tónového audiometra) s uvedením dátumov jeho overenia. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2015/300/009053/02931 zo dňa 13.01.2016 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č.4136/600/2015/R zo dňa 05.10.2015.

II.

Žaloba

8. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.03.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015/300/009053/02931 zo dňa 13.01.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č.4136/600/2015/R zo dňa 05.10.2015 o uložení pokuty pre spoločnosti MEDIPET s.r.o. v sume 1.230,00 € za porušenie ust. § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o metrológií tým, že na prevádzke poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v čase metrologického dozoru dňa 03.07.2015 používal kontrolovaný subjekt pri meraniach súvisiacich s platbami a ochrane zdravia - pri diagnostike a plánovaní terapie určené meradlo - tónový audiometer - Diadnostic Audiometer AD226, výrobné č.: SN02000699 bez platného overenia a ust § 19 ods. 2 písm. e) tým, že v čase metrologického dozoru dňa 03.07.2015 PZS neviedol evidenciu používaného určeného meradla (tónový audiometer) s uvedením dátumov jeho overenia.

9. Uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože použitie § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona o metrológií je zo strany orgánu verejnej správy nepochopením základného účelu zákona. Orgán verejnej správy tiež nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa nedostatočne zaoberal skutočnosťou, že audiometer AD226 SN 02000699 nachádzajúci sa v ambulancii počas výkonu kontroly, bol iba vypožičaný a dočasne nahradzoval audiometer Interacoustics AD226, ktorý bol z dôvodu softwarovej vady odoslaný predávajúcemu za účelom vybavenia reklamácie. Orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia nezohľadnil písomné vyjadrenie k protokolu č. 4136/2015, teda sa jeho námietkou ani nezaoberal.

10. Žalobca v žalobe nesúhlasil ani s uloženou pokutou, ktorú považoval za neprimeranú a svojvoľnú vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nemal vedomosť o chýbajúcom overení, nakoľko kontrolovaný audiometer bol v ambulancii používaný iba niekoľko dní do doby, kým bol vrátený opravený audiometer v jeho vlastníctve. Jednalo sa o nedostatok, ktorému by s prihliadnutím na všetky okolnosti a zachovanie zdravotnej starostlivosti o pacientov ani iní lekári s ORL špecializáciou neprikladali prvoradú pozornosť. Je bežnou medicínskou praxou, že vyšetrenia sluchu sú vykonávané pomocou otoskopu a tympanografie pred tým, než sa uskutoční ďalšia sluchová skúška. Akékoľvek prípadné väčšie odchýlky namerané audiometrom by boli lekárom okamžite spozorované. Z uvedených dôvodov, ako aj s poukazom, že ide o prvé zistenia týchto nedostatkov, by pokarhanie, resp. napomenutie bolo dostatočným trestom pre splnenie výchovného a motivačného účelu zákona. V súvislosti s výškou uloženej pokuty poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3SžoKS/64/2006, rozhodnutia ZSP 69/2008, ZSP 58/2009, či rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/204/2010. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia do 6.638,78 € je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť pokuta uložená v ľubovoľnej výške. Pri uložení pokuty orgán verejnej správy je povinný prihliadnuť na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.

11. Žalobca porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru orgánom verejnej správy vidí v arbitrárnosti právnych záverov prezentovaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Orgán verejnej správy pri rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosť, že kontrolovaná osoba za zistené nedostatky v plnom rozsahu zodpovedá z titulu objektívnej zodpovednosti. Podľa žalobcu však porušenie povinnosti kontrolovanou osobou bolo priťažujúcou okolnosťou, čo je neprípustné, nakoľko porušenie povinnosti spadá pod pojmový znak správneho deliktu.

12. Pri určovaní výšky pokuty žalovaný nezhodnotil mieru závažnosti, ktorá sa prejavuje v intenzite ohrozenia záujmu chráneného zákonom, ktorým je verejné zdravie. Verejné zdravie je definované ako úroveň zdravia spoločnosti a nie jednotlivca či niekoľkých jednotlivcov. Toto ohrozenie s poukazom na malé množstvo potencionálne ohrozených subjektov mohlo byť veľmi malé.

13. Ďalej poukázal, že čas protiprávneho konania bol vymedzený ako deň metrologického dozoru. Podľa žalobcu z uvedeného nie je zrejmé, či mal správny orgán na mysli len tento deň alebo je ho potrebné vnímať v súvislosti s uložením nápravy, odstrániť nedostatky v období od 03.07.2015 do 17.07.2015. Pred metrologickým dozorom žalobca vlastnil a používal audiometer Interacoustics AD226, ktorý mal platné overenie. Avšak z dôvodu vady prístroja bola kontrolovaná osoba nútená tento audiometer prestať používať, pričom od momentu zistenia vady bolo snahou kontrolovanej osoby zistený nedostatok čo najskôr odstrániť. V prospech žalobcu svedčí aj skutočnosť, že ešte pred metrologickým dozorom žalobca odstránenie vady riešil, pri metrologickom dozore aktívne spolupracoval a v stanovenej lehote nedostatok odstránil. Spôsob akým žalobca pristupoval k problému je zároveň poľahčujúcou okolnosťou odôvodňujúcou v rámci správnej úvahy správneho orgánu zníženie výšky pokuty v rámci zákonom ustanovenej sadzby. Tónový audiometer je merací prístroj používaný na meranie sluchu, avšak domnienka žalovaného, že následkom protiprávneho konania je ohrozenie života pacienta, je značne nadneseným tvrdením, ktoré nemá oporu v možných reálne prichádzajúcich následkoch. Okolnosti prípadu výrazne znižujú spoločenskú škodlivosť konania žalobcu a v súlade so zásadou správneho trestania je žiaduce aby sankcia bola uložená proporčne k miere ohrozenia záujmu chráneného záhonom.

14. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné v časti určenia výšky pokuty, ktorú žalovaný nedostatočne odôvodnil, keď uloženie pokuty bez prihliadnutia na všetky kritéria podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológii je porušením práva žalobcu na spravodlivé súdne prejednanie a rozhodnutie

o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu, vrátane uloženia sankcie. Výška uloženej pokuty má odzrkadľovať mieru poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností a plniť všetky funkcie. Napokon žalobca poukázal i na skutočnosť, že so vznesenými výhradami k právnym záverom týkajúcim sa závažnosti, spôsobu, času trvania a následkom protiprávneho konania, teda k okolnostiam, na ktoré bol správny orgán povinný prihliadať pri uložení pokuty, sa žalovaný vysporiadal iba formálne bez posúdenia konkrétnych skutkových okolností.

III.

Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.04.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že inšpektorát pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie a pri rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci a zistil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, pričom postupoval v súlade so zákonom o metrológii a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Inšpektorát protiprávne konanie žalobcu riadne posúdil a je nespochybniteľné, že sa žalobca dopustil porušenia ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a e) zákona o metrológii, za čo mu bola odôvodnene uložená pokuta podľa § 36 ods. 1 písm. c) a h) zákona o metrológii. V odôvodnení rozhodnutia inšpektorát, ako aj žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Nakoľko žalovaný nezistil nedostatky v rozhodovaní inšpektorátu, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie inšpektorátu zmeniť alebo zrušiť.

16. Poukázal, že žalobca vo vyjadrení podanom dňa 24.08.2015 neuviedol skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zistený skutkový stav a preto inšpektorát síce vzal do úvahy pri rozhodovaní aj toto vyjadrenie žalobcu, avšak nezohľadňoval ho pri rozhodovaní o výške pokuty, keďže z pohľadu metrologického dozoru je podstatný stav zistený počas metrologického dozoru a nič mu neukladá povinnosť skúmať, prečo k protiprávnemu stavu došlo, keďže na vznik zodpovednosti žalobcu nie je potrebné zisťovať, ani preukazovať jeho zavinenie, (či išlo o úmyselné konanie alebo nedbanlivosť), nakoľko správne delikty uvedené v § 36 ods. 1 zákona o metrológii sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti. Pre rozhodnutie inšpektorátu o uložení pokuty je preto podstatná existencia protiprávneho stavu (používanie určeného meradla - tónový audiometer - Diagnostic Audiometer AD226, typ: 3 Tone Audiometer, výrobné číslo: SN 020 006 99, bez platného overenia), ktorého existencia bola v čase metrologického dozoru a aj v priebehu správneho konania preukázaná. Povinnosťou žalobcu bolo prijať také opatrenia, aby nedochádzalo k porušovaniu povinností vyplývajúcich mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

17. K výške uloženej pokuty uviedol, že inšpektorát pri rozhodovaní o výške pokuty použil správnu úvahu, nakoľko v rámci rozhodovacieho procesu v súlade so zásadami logického uváženia v zákonom stanovených limitoch uplatnil svoju právomoc (diskrečná právomoc) a určil výšku sankcie, primeranú spáchanému správnemu deliktu. Na to, aby mala sankcia skutočne efektívny charakter, spôsobilý odrádzať žalobcu od protiprávneho konania, musí byť pokuta proporcionálna aj v tom zmysle, aby nebola neprimerane nízka. Výmera sankcie musí byť proporcionálna vo vzťahu k závažnosti deliktu, pričom váha prisudzovaná vlastnostiam žalobcu nesmie prevážiť nad hodnotením jeho deliktu. Pokuta bola uložená v medziach ust. § 36 ods. 1 zákona o metrológii, ktorú bolo možné v preskúmavanom konaní uložiť (horná hranica pokuty predstavuje sumu 6.638,78 €) a predstavuje približne 20 % maximálnej možnej výšky pokuty za jeden správny delikt. V rozhodnutí inšpektorátu sú uvedené všetky skutočnosti potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci samej a v odôvodnení inšpektorát uviedol, z akých podkladov pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal a ktoré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na správne konanie aplikoval, pričom každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zhodnotil, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného pri metrologickom dozore.

IV.

Právne posúdenie veci

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).

21. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

22. Podľa § 8 ods. 1 zákona o metrológii, určené meradlá sú meradlá určené na metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody.

23. Podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o metrológii, o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia.

24. Podľa § 9 ods. 4 zákona o metrológii, metrologická kontrola počas používania určených meradiel je následné overenie určených meradiel (ďalej len „následné overenie“).

25. Podľa § 17 ods. 1 zákona o metrológii, následné overenie je každé overenie, ktoré nasleduje po prvotnom overení. Následné overenie je povinný zabezpečiť používateľ meradla. Objednávku na následné overenie je povinný podať ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pred skončením času platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia [§15 ods. 6 písm. b) až e)].

26. Podľa § 19 ods. 1 zákona o metrológii, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

27. Podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona o metrológii, podnikateľ alebo právnická osoba je povinná predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona.

28. Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii, podnikateľ alebo právnická osoba je povinná viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia.

29. Podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii, metrologický inšpektorát uloží pokutu do 6.638,78 € tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo bez posúdenia zhody na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel.

30. Podľa § 36 ods. 1 písm. h) zákona o metrológii, metrologický inšpektorát uloží pokutu do 6.638,78 € tomu, kto poruší ustanovenia tohto zákona tým, že nevedie evidenciu používaných určených meradiel.

31. Podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológii, pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

32. Podľa Vyhlášky Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky 210/2000 Z. z., príloha č. 1, bod 6.1.3 čas platnosti overenia pre tónové audiometre je 2 roky.

33. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2015/300/009053/02931 zo dňa 13.01.2016, ako aj rozhodnutie Slovenského metrologického inšpektorátu č. 4136/600/2015/R zo dňa 05.10.2015 v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. O žalobe súd rozhodol bez pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. 137 ods. 4 SSP.

34. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobca dňa 03.07.2015, t.j. v čase výkonu metrologického dozoru používal pri meraniach súvisiacich s platbami a ochranou zdravia - pri diagnostike a plánovaní terapie určené meradlo - tonový audio meter - Diagnostic Audiometer AD226, typ: 3 Tone Audiometer, výrobné číslo: SN 020 006 99. Na určenom meradle sa nachádzala česká overovacia značka CM 66035-OL-V021 s platnosťou overenia do 04.03.2010. Predmetný audiometer teda žalobca používal bez platného overenia, čo žalobca nepoprel ani v konaní pred orgánom verejnej správy a ani v podanej žalobe. Podľa názoru súdu žalobca týmto svojim konaním jednoznačne porušil ust. § 19 ods. 1 zákona o metrológii, v ktorom je stanovené, kedy sa môže určené meradlo používať pri meraniach súvisiacich s platbami a ochranou zdravia, t.j. pri diagnostike a plánovaní terapie. Určené meradlo v zmysle citovaného zák. ustanovenia je možné používať len v prípade, ak má platné overenie. Ak určené meradlo nemalo platné overenie bol žalobca ako používateľ určeného meradla povinný v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o metrológii zabezpečiť následné overenie tohto používaného určeného meradla, a to podaním objednávky na následné overenie ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pred skončením času platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia, čo žalobca nedodržal a podľa ust. § 19 ods. 2 písm. c) zákona o metrológii nepredložil určené meradlo na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona.

35. Počas metrologickej kontroly bolo ďalej zistené, že žalobca nevedie evidenciu používaného určeného meradla (tónového audiometra) s uvedením dátumu jeho overenia, čím porušil ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) zákona o metrológii, čo tiež medzi účastníkmi nebolo sporné. Ak by žalobca viedol evidenciu používaného určeného meradla (tónového audiometra) s uvedením dátumu jeho overenia, predišiel by tým pravdepodobne i porušeniu povinnosti v zmysle ust. § 19 ods. 1 zák. o metrológii, pretože by zistil, že meradlo, ktoré mieni použiť je bez platného overenia.

36. Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle ust. § 19 ods. 1 a 2 písm. c) a e) zákona o metrológii nie podstatná skutočnosť, že žalobca používal počas metrologickej kontroly iba vypožičaný audiometer, ktorý iba dočasne nahradzoval jeho vlastný audiometer Interacoustics AD226, ktorý mal platné overenie. Zákon o metrológii jednoznačne stanovuje, že určené meradlá je možné používať na daný účel len v prípade, ak majú platné overenie. Povinnosťou žalobcu bolo preto pred jeho použitím skontrolovať stav, či určené meradlo ktoré mieni použiť na daný účel má platné poverenie a teda jeho povinnosťou bolo prijať také opatrenia, aby nedochádzalo k porušovaniu povinností vyplývajúcich mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

37. Tiež pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu nie je podstatné, že jeho vlastný audiometer mal platné overenie. Ako sám žalobca uviedol, tento jeho audiometer s platným overením žalobca nevyužíval v čase metrologického dozoru, pretože z dôvodu vady softvéru bol odoslaný predávajúcemu na reklamáciu. Zákon o metrológii vyžaduje platné overenie určeného meradla len v prípade, že sa toto používa na určený účel.

38. Podľa názoru súdu pre posúdenie trestnosti správneho deliktu nie je potrebné ani zisťovať, či išlo o úmyselné konanie alebo o nedbanlivosť zo strany žalobcu pri používaní určeného meradla na účel daný zákonom (pri ochrane zdravia) bez platného overenia, nakoľko správny delikt v zmysle ust. § 36 ods. 1 zákona o metrológii je založený na princípe objektívnej zodpovednosti a subjektívna stránka preto nie je podstatná. Podstatné je, že žalobca v čase metrologickej kontroly používal určené meradlo - audiometer bez platného overenia.

39. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že orgán verejnej správy nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď sa nedostatočne zaoberal skutočnosťou, že audiometer AD226 SN 02000699 nachádzajúci sa v ambulancii počas výkonu kontroly, bol iba vypožičaný a dočasne nahradzoval audiometer Interacoustics AD226, ktorý bol z dôvodu softwarovej vady odoslaný predávajúcemu za účelom vybavenia reklamácie, keď v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil žalobcovo písomné vyjadrenie k protokolu. Krajský súd konštatuje, že orgán verejnej správy osvedčil riadne zistenie skutkového stavu protokolom z vykonanej metrologickej kontroly, v ktorom žalobca poukázal na skutočnosť, že jeho audiometer bol v servise z dôvodu poruchy a obsah protokolu ani nerozporoval.

40. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal i neprimerané a svojvoľné uloženie pokuty orgánom verejnej správy, keď tento pri ukladaní pokuty nepostupoval podľa ust. § 36 ods. 3 zákona o metrológii a

dostatočným spôsobom nezohľadnil závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania, t.j. intenzitu ohrozenia verejného zdravia. Nezohľadnil najmä žalobcovu nevedomosť o protiprávnom konaní a ani jeho snahu o nápravu, a preto podľa jeho názoru by bolo pre naplnenie účelu zákona postačujúce pokarhanie, resp. napomenutie.

41. Vo vzťahu k tejto žalobcovej námietke súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy ako prvostupňového, tak aj druhostupňového vyplýva, že orgán verejnej správy pri ukladaní pokuty podľa ust. § 36 ods. 1 písm. c) a h) dôsledne postupoval podľa ust. § 36 ods. 3 zákona o metrológii. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, akými správnymi úvahami sa orgán verejnej správy spravoval pri ukladaní pokuty, keď v súlade so zásadami logického uváženia v zákonom stanovených limitoch uplatnil svoju diskrečnú právomoc a určil výšku sankcie primeranú spáchanému správnemu deliktu. V preskúmavanom konaní bolo možné uložiť pokutu až do výšky 6.638,78 € za jeden správny delikt. Je potrebné uviesť, že žalobca spáchal až dva správne delikty, keď používal určené meradlo bez platného overenia (§ 19 ods. 1) a keď neviedol evidenciu používaného určeného meradla (tónového audiometra) s uvedením dátumu jeho overenia (§ 19 ods. 2 písm. e)). Je preto možné konštatovať, že orgán verejnej správy uložil pokutu na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia v primeranej výške s ohľadom na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že uložením nižšej pokuty, resp. pokarhania/napomenutia by nebola splnená preventívna a ani represívna funkcia postihu s ohľadom na ochranu záujmu, ktorý zákon o metrológii sleduje a ktorý je taxatívne vymedzený v ust. 8 ods. 2 zák. o metrológii. V preskúmavanej veci ide o ochranu zdravia, a preto používané meradlo v súvislosti s ochranou zdravia je v zmysle ust. § 8 ods. 1 s ods. 2 písm. b) zaradené do skupiny určených meradiel, ktoré sa môže v súvislosti s ochranou zdravia používať, len ak má platné overenie.

42. Súd je názoru, že žalobca bagatelizuje následky spáchaného protiprávneho konania, t.j. intenzitu ohrozenia verejného zdravia pri použití určeného meradla bez platného overenia, keď uviedol, že jednak išlo o nedostatok, ktorému by s prihliadnutím na všetky okolnosti a zachovanie zdravotnej starostlivosti o pacientov ani iní lekári s ORL špecializáciou neprikladali prvoradú pozornosť, pretože pred tým, než sa uskutoční sluchová skúška audiometrom sa sluch vyšetrí pomocou otoskopu a tympanografie a prípadné väčšie odchýlky namerané audiometrom by boli lekárom okamžite spozorované. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty namietal, že ohrozenie záujmu chráneného zákonom, ktorým je verejné zdravie mohlo byť veľmi malé, pretože verejné zdravie je úroveň zdravia spoločnosti a nie jednotlivca, či niekoľkých jednotlivcov. Zákon o metrológii poskytuje ochranu pri používaní určeného meradla v súvislosti so zdravím jednotlivcov, tým, že pri jeho použití sa vyžaduje jeho overenie. Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu je postačujúce, že určené meradlo sa nachádzalo na prevádzke a bolo pripravené na používanie, čo bolo v prípade žalobcu jednoznačne preukázané a žalobca v čase metrologického dozoru dňa 03.07.2015 aj používal určené meradlo - tónový audiometer bez platného overenia. Audiometrickým vyšetrením sa vyšetruje prah sluchu, zároveň slúži na včasné zistenie poškodenia vyplývajúceho z vystavenia hluku, pričom výsledok vyšetrenia tónovým audiometrom informuje o skutočnom stave ucha. Na to, aby výsledok vyšetrenia tónovým audiometrom informoval o skutočnom stave ucha pacienta je potrebné, aby určené meradlo - tónový audiometer vykazovalo zaručené výsledky meraní, a preto bol a je žalobca povinný používať pri meraniach súvisiacich s platbami a pri ochrane zdravia určené meradlo s platným overením. Používaním určeného meradla bez platného overenia nie sú zaručené správne výsledky meraní sluchu a prahu počutia pacienta, čím môže dôjsť k ohrozeniu zdravia pacienta, k zanedbaniu liečby pacienta a tým aj k následnej nesprávnej aplikácii liečby pacienta, pričom je nepochybné, že takýmto situáciám je potrebné predchádzať dodržiavaním zákonom ustanovených povinností a nemožno ich podceňovať. Žalobca sa mylne domnieva, že porušenie povinnosti žalobcom bolo orgánom verejnej správy vyhodnotené ako priťažujúca okolnosť. Konanie žalobcu v rozpore s ust. § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a e) zák. o metrológii je podstatnou črtou, ktorá zakladá naplnenie skutkovej podstaty tohto správneho deliktu. Je potrebné uviesť, že žalovaný zohľadnil aj intenzitu porušenia záujmu chráneného zákonom, čo sa prejavilo aj v stanovení pokuty v spodnej hranici zákonného rozpätia a nie je pritom podstatné, či sa jedná o prvé alebo opakované porušenie predpisov zo strany žalobcu, nakoľko v prípade zistenie porušenia zákona o metrológii, ktoré napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 19 zákona o metrológii, má orgán verejnej správy povinnosť uložiť pokutu (§ 36 ods. písm. c) a h) cit. zák.) a nemôže upustiť od uloženia pokuty.

43. Pri ukladaní pokuty orgán verejnej správy zohľadnil aj čas trvania protiprávneho konania, ktorý bol vymedzený ako deň metrologického dozoru 03.07.2015, čo je z napadnutého rozhodnutia evidentné.

Lehotu v zmysle protokolu na odstránenie zistených nedostatkov nie je možné zamieňať s trvaním času protiprávneho konania, keďže žalovaný vychádza z času, kedy bol uskutočnený metrologický dozor a vo výroku napadnutého rozhodnutia je to i uvedené.

44. K námietke žalobcu, že pri metrologickom dozore aktívne spolupracoval a v stanovenej lehote zistený nedostatok aj odstránil súd uvádza, že takéto konanie bolo povinnosťou žalobcu, pretože ak by v určenej lehote zistené nedostatky neodstránil, bol by to dôvod pre ďalšie uloženie pokuty podľa ust. § 36 ods. 1 písm. g) zákona o metrológii.

45. Súd neprisvedčil ani ostatnej námietke žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutočností žalovaný dospel k uloženej výške pokuty, a preto je rozhodnutie arbitrárne. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé ako orgán verejnej správy pri rozhodovaní o uložení pokuty použil správnu úvahu, ktorá je podľa názoru súdu v súlade so zásadami logického uváženia v zákonom stanovených limitoch. Výška sankcie je primeraná spáchanému správnemu deliktu, v rozhodnutí inšpektorátu sú uvedené všetky skutočnosti potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci samej, v odôvodnení inšpektorát uviedol, z akých podkladov pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal a ktoré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na správne konanie aplikoval, pričom každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zhodnotil, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného pri metrologickom dozore.

46. S poukazom na uvedené súd neprisvedčil názoru žalobcu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože podľa názoru súdu bolo jednoznačne v konaní pred orgánom verejnej správy na základe riadne zisteného skutkového stavu preukázané, že žalobca svojim konaním opísaným vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia porušil ust. § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a e) zákona o metrológií, za čo mu bola v primeranej výške uložená pokuta. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v konaní.

48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.