Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-156-2017.pdf
PDF · 103.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/156/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne A., zastúpenej X., proti žalovanému L. právne zastúpenému P., o vrátenie daru - nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20.04.2017, č. k. 18C/394/2015-67, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku.
II. Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu o vrátenie daru zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalobkyni.
2. Právne vec posúdil podľa ust. 628 ods. 1 a 2, § 630 Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že podaná žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa ako darkyňa uzavrela so žalovaným ako obdarovaným dňa 11.07.2012 darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena, na základe ktorej žalobkyňa darovala svoj podiel v 1 na nehnuteľnostiach domu súpisné číslo XX, postaveného na parcele I. číslo XXX/X, a pozemkov parcela I. č. XXX/ X - záhrady o výmere XXX m2 a parcely I. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a zároveň sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena v podobe práva doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností v prospech žalobkyne. Do katastra nehnuteľností bolo vlastnícke právo k darovanej polovici nehnuteľností zapísané v prospech žalovaného a vecné bremeno bolo zapísané v prospech žalobkyne na základe rozhodnutia Správy katastra X. číslo vkladu V XXX/ XX zo dňa 14.08.2012.
4. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že túto zmluvu považuje za absolútne neplatnú, vzhľadom na okolnosti darovania, zriadenie vecného bremena a nevýhodné podmienky. Žalovaný vo vyjadrení poprel, aby žalobkyňa obdarovala žalovaného nedobrovoľne, pretože ju k takémuto konaniu v rámci obdarovania žalovaný nenútil ani nevyvíjal akýkoľvek nátlak. Uviedol, že právne úkony žalobkyne smerované k uzavretiu darovacej zmluvy, so žalovaným boli uzavreté slobodne, vážne a bez omylu. Žalovaný spochybnil tvrdenia žalobkyne ohľadom uzatvárania darovacej zmluvy, avšak žalobkyňa nenavrhla
vykonať žiaden dôkaz ani žiadnymi dôkazmi nepreukázala tieto tvrdenia, ktoré uvádzala, preto súd tieto skutočnosti uvádzané žalobkyňou nemal za preukázané.
5. Žalobkyňa ďalej namietala, že darovacia zmluva nie je platná, pretože podpisy účastníkov nie sú osvedčené. Z darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 11.07.2012, ktorá je súčasťou súdneho spisu vyplýva, že darovacia zmluva bola autorizovaná advokátom v zmysle ust. § 1a zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) podpisy na zmluve nemusia byť osvedčené, ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva bola autorizovaná advokátom, podpisy na zmluve nemuseli byť osvedčené. V konaní bolo teda preukázané, že sporové strany uzavreli platnú darovaciu zmluvu dňa 11.07.2012, na základe ktorej žalobkyňa ako darca bezodplatne previedla na žalovaného ako obdarovaného polovicu nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. K...
6. Za účelom dosiahnutia úspechu v konaní mala žalobkyňa preukázať, že žalovaný sa voči nej a členom jej rodiny dopúšťal takého konania, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, teda také porušenie morálnych pravidiel správaním sa obdarovaného, ktoré podľa objektívnych kritérií možno čo do stupňa závažnosti hodnotiť ako hrubé porušenie. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, alebo menej závažné porušenie dobrých mravov nezakladá právo darcu domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného. Žalobkyňa údajné konanie žalovaného popísala v žalobe a konkretizovala v doplnení žaloby. Žalovaný konanie popisované žalobkyňou poprel. Žalobkyňa nepredložila jediný dôkaz, ktorým by takéto správanie žalovaného preukázala a ani nenavrhla žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení vykonať. Z uvedených dôvodov súd napokon musel uzavrieť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o správaní sa žalovaného voči nej a členom jej rodiny, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako správanie sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi a žalobu o vrátenie daru zamietol.
7. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2CSP. Pretože bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, súd za použitia zásady úspechu vyslovil, že úspešný žalovaný má právo proti žalobkyni na náhradu trov konania v celom rozsahu.
8. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd prvej inštancie žalobkyne nevysvetlil dvojnásobnú výmenu sudcov. Sudkyňa, ktorá vo veci rozhodla - U.. M. je prinajmenšom dobrou známou právneho zástupcu žalovaného, na čo však žalobkyňa nestihla zareagovať námietkou zaujatosti, keďže jej zo strany súdu nebolo oznámené, že došlo k zmene zákonného sudcu. Právny zástupcu žalovaného nemal splnomocnenie na žiaden úkon vykonaný v tomto konaní, písomné podania, ktoré adresoval súdu neboli podpísané žalovaným ani jeho právnym zástupcom. Žalobkyňa žiadala, aby súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškania, keďže ani jeden úkon žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu nemožno vziať do úvahy (advokát nemal splnomocnenie a žalovaný vôbec nekonal. Rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávne odôvodnený, nakoľko súd chybne na str. 2 uviedol, že žalobkyňa mu nehnuteľnosti darovala dobrovoľne (správne malo byť uvedené nedobrovoľne). Dôkazom je hlavne nezáujem žalovaného o darkyňu - vlastnú mamu žalovaného. Žalovaný žije v W., kým žalobkyňa býva v K. I.. Dcéra žalobkyne žije v X., no kvôli veľmi zlému zdravotnému stavu žalobkyne sa musí o ňu sama postarať v dome, ktorého väčšinovým vlastníkom je žalovaný. Žalovaný svojím konaním okradol vlastnú sestru, oklamala a uviedol do omylu matku, ktorej život a zdravie sú mu ľahostajné. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd jej žalobe vyhovel a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
9. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa s podaným odvolaním v celom rozsahu nestotožňuje, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Odvolanie žalobkyne nespĺňa zákonné náležitosti a ani odvolacie dôvody v zmysle ust. CSP. Žalovaný má pochybnosti o tom, či odvolanie žalobkyne bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Žalobkyňa je právne spôsobilá osoba, preto jej právne úkony smerované k uzavretiu darovacej zmluvy so žalovaným boli uzavreté slobodne, vážne a bez omylu. Odvolanie žalobkyne bolo podľa žalovaného spísané sestrou žalovaného, ktorá uvádza skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na akýchkoľvek pravdivých skutočnostiach a hraničia s trestno-právnou rovinou. Zdôraznil, že so žalobkyňou spolu s darovacou zmluvou bolo aj
zriadené v prospech žalobkyne vecné bremeno dožitia, čím svojím konaním dokázal, že mu ide o blaho a pokojné dožitie žalobkyne.
10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
13. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.
14. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o vrátenie darovanej nehnuteľnosti, pretože sa o ňu žalovaný nezaujíma, navštevuje ju len 1 - 2-krát do roka, pričom u susedov svojej mamy vysedáva do neskorých večerných hodín, kde zisťuje informácie o žalobkyni a ohovára ju. Rovnako ohovára svoju vlastnú sestru, čím znemožňuje celú rodinu žalobkyne a tiež sa vyhráža príbuzným žalobkyne. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že o vrátenie daru požiadala aj písomne a žiadala darovanú nehnuteľnosť vydať.
15. K darovaniu podľa listín, ktoré boli predložené súdu došlo 11.07.2012 na základe darovacej zmluvy tak, ako to zistil, prvoinštančný súd. Súčasťou darovacej zmluvy bola aj zmluva o zriadení vecného bremena, právo doživotného užívania nehnuteľnosti žalobkyňou.
16. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
17. V prvom rade na to, aby došlo k vráteniu daru, musí darca vykonať jednostranný právny úkon adresovaný obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Tento jednostranný adresovaný úkon, keď dôjde obdarovanému vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, teda požadovať od obdarovaného vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. Ak darca toto právo využije, zaniká darovací vzťah okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Týmto momentom sa ruší darovacia zmluva, obnovuje sa pôvodný právny vzťah vlastníctva a obdarovaný sa stáva od tohto momentu neoprávneným držiteľom a v rámci ochrany vlastníckeho práva je povinný takúto vec vydať. Platí však, že tento jednostranný právny úkon musí byť určitý. V tomto úkone musí byť presne označený dôvod, pre ktorý žiada darca dar vrátiť. Tento dôvod je možné meniť do momentu, kedy uplynula premlčacia doba na vrátenie daru. Po tomto momente už nie je možné dôvod vrátenia daru meniť.
18. Ust. § 630 Občianskeho zákonníka vo svojej podstate umožňuje vykonať tento jednostranný adresovaný právny úkon darcu voči obdarovanému nielen pred podaním žaloby o vydanie veci, alebo o vrátenie daru, ale aj priamo podaním samotnej žaloby a účinky vydania predmetu darovania nastávajú momentom doručenia žaloby obdarovanému.
19. V danom prípade žalobkyňa tvrdila, že pred podaním žaloby od darovacej zmluvy odstúpila. V priebehu prvoinštančného konania do spisu doložila listinu zo dňa 21.03.2013 označenú ako „Výzva na vrátenie daru“, ktorej adresátom bol žalovaný.
20. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa dopúšťa porušovania dobrých mravov tým, že sa nespráva spôsobom, ktorý ona nepovažuje za správanie sa hodné obdarovaného.
21. Čo treba považovať za porušovanie dobrých mravov, vyplýva z judikatúry a zo stanovísk najvyšších súdnych autorít a z rozhodovacej činnosti súdov o tejto problematike viažucej sa k § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Na to, aby dobré mravy boli kvalifikovaným spôsobom porušované, teda aby išlo o hrubé porušovanie dobrých mravov, je potrebné vždy zohľadniť intenzitu, dĺžku a dôsledky porušovania dobrých mravov.
22. Prvoinštančný súd jednoznačne vyhodnotil, že správanie sa žalovaného voči žalobkyni nenadobudlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov tak, ako to má na mysli ust. § 630 Občianskeho zákonníka, pretože žalobkyňa takéto správanie žalovaného nepreukázala. Nepreukázala v žalobe popísané tvrdenia, ktoré by mali byť subsumované pod hrubé porušenie dobrých mravov, a teda nepreukázala, že sa žalobca o ňu nezaujíma, že ju nenavštevuje, že by ju a jej dcéru ohováral a znemožňoval. Žalobkyňa v priebehu celého konania nepreukázala, že by sa jej žalovaný vyhrážal a odmietol jej poskytnúť pomôcť.
23. Je však potrebné uviesť, že pre posúdenie, či ide o hrubé porušenie dobrých mravov, sú rozhodujúce objektívne okolnosti a nie prípadné subjektívne okolnosti a pocity na strane darcu, ktoré spočívajú v jeho predstavách, ako by sa mal obdarovaný voči darcovi správať, akým spôsobom prejaviť náležitú vďaku, pomoc, podporu vo vzťahu k obdarovanému, aby objektívne neporušil dobré mravy podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
24. To, že môže dôjsť k negatívnemu správaniu sa obdarovaného voči darcovi, nie je okolnosťou, ktorá by svedčila o tom, že ide o hrubé porušenie dobrých mravov a nemôže každé takéto subjektívne pociťované negatívne správanie obdarovaného zakladať dôvod na vrátenie daru. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi a dokonca ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným.
25. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Takéto správanie sa vyznačuje značnou intenzitou alebo sústavnosťou alebo opakovanosťou. Pri vonkajšom prejave ide napríklad o fyzické násilie, hrubé urážky, hrubý nezáujem, a podobne. Takéto správanie sa musí aj objektívne navonok prejaviť, nemôže spočívať len v subjektívnych pocitoch darcu.
26. V odvolaní ako aj vo vyjadrení žalobkyňa popísala iné, ďalšie, okolnosti, ktorými odôvodňuje svoje odvolanie proti napadnutému rozsudku, ktoré spočívajú v tom, že keďže ani jeden úkon žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu nemožno vziať do úvahy, nakoľko advokát nemal splnomocnenie na zastupovanie žalovaného a žalovaný vôbec nekonal. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že splnomocnenie, ktorým žalovaný splnomocnil P.. G. P. ako svojho právneho zástupcu je súčasťou spisu (č. l. 29). Žalobkyňa v odvolaní namietala, že žalovaný P.. G. P. udelil splnomocnenie dňa 01.07.2014, kdežto žalobný návrh podala na súd až v roku 2015. Uvedená skutočnosť nezakladá neplatnosť udeleného splnomocnenia. Žalovaný predmetným splnomocnením splnomocnil P.. G. P.: „aby ho vo všetkých právnych veciach zastupoval, resp. obhajoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uzatváral zmluvy, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný P.. G. P. udelil generálnu plnú moc a ako svojho právneho zástupcu ho splnomocnil, okrem iného, aj na zastupovanie jeho osoby vo všetkých právnych veciach, nielen aktuálnych, ale aj tých, ktoré nastanú v budúcnosti. V kontexte uvedeného odvolací súd posúdil splnomocnenie právneho zástupcu žalovaného ako platné.
27. Žalobkyňa ďalej namietala, že podania žalovaného neboli podpísané právnym zástupcom žalovaného a ani samotným žalovaným. S uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť. Všetky podania žalovaného sú opatrené podpisom právneho zástupcu žalovaného spolu s odtlačkom jeho pečiatky na prednej strane každého podania.
28. Súčasťou spisového materiálu sú aj opatrenia predsedníčky, v ktorých sú náležite uvedené dôvody, pre ktoré opakovane došlo k zmene zákonného sudcu v predmetnej veci. Tvrdenia, že sudkyňa, ktorá v spore žalobkyne rozhodla „je prinajmenšom dobrou známou právneho zástupcu žalovaného“ žalobkyňa nijako nepreukázala a ani neuviedla, na základe akých skutočností k uvedenému záveru dospela, preto sa nimi odvolací súd ďalej nezaoberal.
29. Všetky tieto okolnosti, ktoré vyplývajú zo spisového materiálu a všetky okolnosti zistené prvoinštančným súdom, na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje, sú dôvodmi, pre ktoré nemôže byť v tomto spore žalobkyňa úspešná, pretože nepreukázala svoje tvrdenia uvedené v žalobe. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď jej žalobu zamietol.
30. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.
31. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 2 a § 257 CSP.
32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
34. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.
35. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257 CSP (§ 150 OSP) len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).
36. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (napr. konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).
37. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada tiež na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých strán, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva stranou, postoje strán v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj oprávnenú stranu z titulu práva na náhradu trov konania.
38. Odvolací súd má za preukázané, že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou s mesačným príjmom, dôchodkom vo výške 517,- eur a nemá žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci väčšej hodnoty.
39. Z uvedených dôvodov Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 17.12.2015, č. k. 18C/394/2015-20 žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
40. V ustanovení § 257 CSP je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozitívnej právnej normy.
41. Odvolací súd, pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania, pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa, prihliadol nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá, ale aj na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a tiež postoj účastníkov v tomto konaní.
42. Odvolací súd posúdil sociálnu situáciu žalobkyne ako fyzickej osoby, ktorá sa nachádza v zlej finančnej situácií, z dôvodu ktorej jej súd priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní (č. l. 20 spisu) a dospel k záveru, že v prípade žalobkyne sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú nepriznanie náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd bol zároveň toho názoru, že nepriznaním náhrady trov konania žalovanému nijako nebude zasiahnuté do jeho majetkovej sféry. Kým žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou, bezmajetná so starobným dôchodkom, pomery na strane žalovaného, ktorý je zamestnancom SD.., sú podstatne výhodnejšie. Naviac medzi stranami sporu ide o blízky príbuzenský vzťah matka a syn.
43. So zreteľom na uvedené odvolací súd o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania a vyslovil, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
44. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 306 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP, kedy rovnaká sociálna situácia žalobkyne uvedená vyššie bola dôvodom pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania pre úspešnú stranu sporu. Z obsahu spisu nevyplýva záver, že toto rozhodnutie môže mať značne negatívny zásah do majetkovej sféry žalovaného.
45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).