Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-28-2024.pdf
PDF · 112.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/28/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, M., o zaplatenie sumy 4.756,26 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.755,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.547,42 eura od 26.04.2022 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,98 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 09.11.2023, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 02.02.2024, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.756,26 eura (istina 4.547,42 eura + poplatok 0,58 eura + úrok 169,85 eura + úrok 38,18 eura + úrok z omeškania 0,23 eura) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.547,42 eura od 26.04.2022 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej zo dňa 14.12.2022 medzi postupcom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 03.07.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. CF-XXXXXXXXXX-XXXX-TRNX-SU, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 7.210,- eur. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 7.210,- eur. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť
podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca k 25.04.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu 4.718,08 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.547,42 eura, z riadneho úroku vo výške 169,85 eura, z úroku z omeškania vo výške 0,23 eura, z poplatkov vo výške 0,58 eura, v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0 eur. Žalobca ďalej poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020 sp.zn. 5Cdo 42/2020 zverejneným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R5/2021, s tým, že Najvyšší súd SR uznal v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nárok veriteľa na úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 4.756,26 eura, pričom žalobca si s poukazom na uvedenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR uplatňuje pohľadávku v nasledujúcej štruktúre: istina vo výške 4.547,42 eura; riadny úrok vo výške 208,03 eura predstavujúci úrok z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (A), ponížený o sumu úhrad vykonaných na tento úrok (B) a o poplatky, ktoré by bol povinný pri riadnom plnení veriteľovi uhradiť (C), t.j. 1.268,33 eura (A) - 49,30 eura (B) - 1.011,- eur (C) = 208,03 eura (Z), pričom výšku úroku z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (X), je možné vypočítať tak, že od celkových nákladov dlžníka, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle zmluvy o úvere, odpočítame poplatky, ktoré by bol povinný pri riadnom plnení veriteľovi uhradiť; poplatky vo výške 0,58 eura; úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,23 eura. Žalobca oznamuje súdu, že v časti D) formulára v rámci položky „Istina“ uvádza súčet neuhradenej istiny úveru a neuhradených poplatkov. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 26.04.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
3. Na výzvu súdu zo dňa 19.02.2024 (na č.l. 75) žalobca doplnil žalobu podaním doručeným súdu dňa 14.03.2024 (na č.l. 99), v ktorom k výpočtu istiny uviedol, že dňa 03.07.2018 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 7.210,- eur, ktorý žalovaný čerpal dňa 04.07.2018 a z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 3.698,- eur. Z úhrad žalovaného bolo započítané na istinu 2.662,58 eura. K výpočtu riadneho úroku vo výške 208,03 eura žalobca uviedol, že z úhrad žalovaného bolo započítané na riadny úrok 1.011,- eur. Riadny úrok vo výške 208,03 eura predstavujúci úrok z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (A), ponížený o sumu úhrad vykonaných na tento úrok (B) a o poplatky, ktoré by bol povinný pri riadnom plnení veriteľovi uhradiť (C) t.j. 1.268,33 eura (A) - 49,30 eura (B) - 1 011,- eur (C) = 208,03 eura (Z). K výpočtu úroku z omeškania vo výške 0,28 eura žalobca uviedol, že z úhrad žalovaného bolo započítané na úrok z omeškania 4,16 eura, pričom v zmysle priloženej platobnej histórie ide o nasledovné obraty, ktoré žalobca uviedol. K výpočtu poplatkov vo výške 0,58 eura žalobca uviedol, že z úhrad žalovaného bolo započítané na poplatky 20,30 eura, pričom v zmysle priloženej platobnej histórie ide o nasledovné obraty, ktoré žalobca uviedol. Žalobca si tak podanou žalobou uplatňuje len neuhradené poplatky vo výške 0,58 eura (konkrétne 1 x 0,58 eura
- poplatok za poistenie v zmysle časti II Zmluvy - Základné podmienky úveru bod 20). Ďalej žalobca uviedol, že zo zákonných ustanovení je zrejmé, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje (veriteľ zohľadňuje maximálne dobu splatnosti úveru, ktoré stanovuje Národná banka Slovenska), príjem spotrebiteľa (§ 7 ods. 1 ZoSU), údaje o existujúcich záväzkoch získané z jedného alebo viacerých registrov (§ 7 ods. 17 ZoSU) a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b). Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a počte osôb žijúcich so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti. Tento údaj poskytuje veriteľovi spotrebiteľ (§ 7 ods. 2 ZoSU), nakoľko poskytovateľ úveru tento údaj nemá možnosť získať z verejných zdrojov. Veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (§ 7 ods. 19 ZoSU), z údajov podľa § 7 ods. 20 ZoSU, pričom jeho výsledná hodnota nesmie prekročiť hodnotu 1. Metodiku výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať (ďalej ako „DSTI“) stanovilo opatrenie v § 2 ods. 1, pričom vzorec na jej výpočet je nasledovný: DSTI=výdavky (V) / príjem (P) - náklady na zabezpečenie základných životných potrieb (N); V = výška existujúcich záväzkov a výška splátky poskytnutého úveru, P = čistý príjem spotrebiteľa, N = životné minimum spotrebiteľa a členov
jeho domácnosti. V konkrétnom prípade veriteľ postupoval nasledovne : existujúce záväzky spotrebiteľa: splátkový úver vo výške 7.964,- eur s mesačnou splátkou vo výške 200,- eur, povolené prečerpanie vo výške 181,- eur (výška mesačnej splátky v tomto prípade predstavuje 5% z vyčerpanej sumy t.j. 9,05 eura). V rámci výpočtu DSTI bral tiež veriteľ do úvahy splátku novoposkytnutého úveru v sume 99,88 eura, teda celkové úverové zaťaženie v sume 308,93 eura. Spotrebiteľ deklaroval zamestnanie na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa Y. od 03/2018. Príjem deklaroval vo výške 850,- eur. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v sume 205,07 eura, nakoľko v žiadosti uviedol rodinný stav slobodný a počet vyživovaných detí 0 a taktiež uviedol spôsob bývania: u rodičov. Výpočet DSTI bol teda realizovaný nasledovne: DSTI = 308,93 eura / 850,- eur - 205,07 eura; DSTI = 0,4790132262. S ohľadom na § 2 ods. 5 opatrenia, ukazovateľ schopnosti splácať úver nesmel ku dňu uzavretia úveru prekročiť hodnotu 0,8, nakoľko veriteľ bol v čase poskytnutia úveru povinný zohľadniť povinnú rezervu vo výške 20% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu. Za túto osobu je v zmysle opatrenia potrebné považovať deti spotrebiteľa, nakoľko opatrenie v § 2 ods. 5 v poznámke č. 3 pod čiarou odkazuje na § 62 až 65 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žiadateľa o úver braná do úvahy paušálna suma výdavkov vo výške 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa a členov jeho domácnosti, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť v súlade s opatrením.
4. Ako dôkazy žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: Výpis z úverového účtu, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2022, Pokus o zmier zo dňa 18.08.2023, Podací hárok, Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2022, Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. CF-XXXXXXXXXX-XXXX-TRNX-SU zo dňa 03.07.2018, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.07.2018, Informácie o RPMN zo dňa 03.07.2018, Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku - posledný pokus o zmier zo dňa 25.04.2022, kópia obálky, Obchodné podmienky na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom, Upomienka č. 3 zo dňa 17.03.2022, kópia obálky, Cenník bankových služieb pre občanov, Žiadosť o poskytnutie úveru a udelenie súhlasu so spracúvaním osobných údajov zo dňa 03.07.2018, Doplňujúce údaje k žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 03.07.2018, Súhlas klienta so zaradením medzi poistené osoby poistenia schopnosti splácať úver zo dňa 03.07.2018.
5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel, dôkazy neoznačil.
6. Podľa § 290 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti (na č.l. 114) a v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie doručené (na č.l. 112), svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Medzi UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 03.07.2018 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. CF-XXXXXXXXXX-XXXX-TRNX-SU, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 7.210,- eur, s úrokovou sadzbou vo výške 4,4 % ročne, so splatnosťou prvej splátky 15.08.2018, s konečnou splatnosťou 15.08.2025, s výškou prvej splátky úrokov 37,37 eura a výškou ďalších splátok 99,88 eura mesačne so splatnosťou 15. dňa v mesiaci, s poplatkom za poskytnutie úveru v sume 49,30 eura, s RPMN vo výške 10,93 %, s priemernou hodnotou RPMN 8,55 % a celkovou čiastkou k zaplateniu dlžníkom vo výške 8.478,33 eura. Keďže sa žalovaný so splácaním úveru dostal do omeškania, právny predchodca žalobcu ho listom zo dňa 17.03.2022 (doručeným do dispozície žalovaného dňa 24.03.2022) vyzval na zaplatenie dlžnej sumy a upozornil ho na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a následne listom zo dňa 25.04.2022 „Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru“ (doručeným do dispozície žalovaného
dňa 02.05.2022) oznámil žalovanému mimoriadne zosplatnenie úveru ku dňu 25.04.2022. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2022 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.
9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. (1) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. (2)
13. Podľa § 503 ods. 1 až 3 OBZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (1) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (2) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. (3)
14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
16. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. (2)
20. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený zmluvou o úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že predmetná zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, pretože text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver mu bol poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a tiež ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.
21. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je v zásade dôvodná. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Keďže zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Po preskúmaní zmluvy dospel súd k záveru, že predmetná zmluva spĺňa náležitostí podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Žalobca tiež v konaní preukázal, že pôvodný veriteľ si splnil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď zároveň žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu v tomto smere ani nepoprel, a preto sa stali nespornými. Z uvedeného vyplýva, že veriteľ má nárok na úroky a poplatky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
22. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná v rozsahu sumy vo výške 4.755,45 eura. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej zmluvy veriteľ poskytol žalovanému peňažné plnenie vo výške 7.210,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom, ako aj platiť poistné. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy o úvere nesplnil, pričom došlo k predčasnému zosplateniu úveru ku dňu 25.04.2022. Na zmluvu uhradil žalovaný celkom sumu 3.698,- eur, z čoho po započítaní úhrad žalovaného na istinu a úroky z úveru vyplýva nárok žalobcu na zaplatenie zostávajúcej sumy istiny vo výške 4.547,42 eura a úrokov z úveru vo výške 208,03 eura, čo spolu predstavuje sumu 4755,45 eura, a preto súd žalobe v tomto rozsahu vyhovel.
23. Pokiaľ ide o sumu poplatkov 0,58 eura a sumu úroku z omeškania 0,23 eura, súd v tejto časti považoval žalobu za nepreskúmateľnú, keďže žalobca ani na výzvu súdu neozrejmil, akým výpočtom k uvedeným sumám dospel. K výpočtu úroku z omeškania vo výške 0,23 eura žalobca uviedol, že z úhrad žalovaného bolo započítané na úrok z omeškania 4,16 eura, pričom v zmysle priloženej platobnej histórie ide o nasledovné obraty, ktoré žalobca uviedol. Avšak z obratov vyplýva, že v súhrne predstavujú práve sumu 4,16 eura, na ktorú boli započítané plnenia žalovaného v sume 4,16 eura, a teda nie je
zrejmé, ako žalobca dospel k zostávajúcej sume úrokov z omeškania vo výške 0,23 eura. K výpočtu poplatkov vo výške 0,58 eura žalobca uviedol, že z úhrad žalovaného bolo započítané na poplatky 20,30 eura, pričom v zmysle priloženej platobnej histórie ide o nasledovné obraty, ktoré žalobca uviedol. Avšak z obratov vyplýva, že v súhrne predstavujú práve sumu 20,30 eura, na ktorú boli započítané plnenia žalovaného v sume 20,30 eura, a teda nie je zrejmé, ako žalobca dospel k zostávajúcej sume poplatkov vo výške 0,58 eura. Z uvedeného dôvodu súd nemohol preskúmať uplatnený nárok žalobcu na vyčíslený úrok z omeškania a na poplatok, a preto súd žalobu v časti sumy 0,81 eura (0,23 eura + 0,58 eura) vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.
24. Keďže žalovaný peňažný záväzok včas a riadne nesplnil, vznikol veriteľovi nárok požadovať od žalovaného aj úrok z omeškania, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 26.04.2022, keďže k predčasnému zosplatneniu úveru došlo dňa 25.04.2022, čo nebolo v konaní sporným, a preto má žalobca nárok na úrok z omeškania odo dňa 26.04.2022. Žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal úrok z omeškania uplatnený zo sumy istiny 4.547,42 eura od 26.04.2022 do zaplatenia.
25. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, súd mal za to, že v čase postúpenia pohľadávky boli naplnené predpoklady obsiahnuté v ustanovení § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, keď žalovanému sa pred postúpením pohľadávky dostala do sféry dispozície výzva banky zo dňa 25.04.2022, a zároveň bol so splnením svojho peňažného záväzku v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Zároveň bola splnená podmienka v zmysle § 17 ZoSÚ, že bola postúpená pohľadávka po splatnosti spotrebiteľského úveru. Išlo tak o platné postúpenie, z ktorého dôvodu je žalobca v konaní aktívne legitimovaným.
26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu (ktorý bol v konaní aktívne vecne legitimovaným z dôvodu platného postúpenia pohľadávky od pôvodného veriteľa) v rozsahu sumy 4.755,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.547,42 eura od 26.04.2022 do zaplatenia za dôvodný, preto žalobe v tomto rozsahu vo výroku I. rozsudku vyhovel a vo zvyšku (0,81 eura) žalobu vo výroku II. rozsudku zamietol.
27. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)
28. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, určil súd žalovanému na splnenie dlhu v súlade s § 232 ods. 3 CSP primerane dlhšiu lehotu 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
31. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej sumy 4.756,26 eura s príslušenstvom priznaná suma 4.755,40 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 99,99 % a hrubý úspech
žalovaného 0,01 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 99,98 % (99,99 - 0,01). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 99,98 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď v konaní neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).