Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/4/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci odsúdeného V. Z. za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a), 4 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí dňa 18. januára 2018 o sťažnosti okresného prokurátora vo Zvolene proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/47/2013 zo dňa 9. 11. 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora vo Zvolene z a m i e t a .

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/47/2013 zo dňa 9. 11. 2017 bolo podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovené, že ods. V. Z., nar. XX. X. XXXX sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 47/2013 zo dňa 27. 1. 2014 osvedčil a súčasne, že podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia viedol riadny život, napriek spáchaným priestupkom s tým, že priestupky, ktorých sa dopustil, neboli rovnorodého charakteru ako trestný čin, pre ktorý bol uznaný vinným a odsúdený. Poukazuje potom ďalej na zhodnotenie osoby odsúdeného probačným a mediačným úradníkom, ktorého vypočul i na verejnom zasadnutí, pričom z pripojeného probačného spisu sp. zn. 10P 21/2015 vyplýva, že odsúdený v rámci výkonu dohľadu bol bezproblémový, že probačný dohľad splnil svoj účel a okrem toho odsúdený v čase probačného dohľadu absolvoval i sociálny výcvik. Vo vzťahu k priestupkom, ktorých sa odsúdený dopustil v priebehu skúšobnej doby konštatuje, že tieto priestupky spočívali v zlom technickom stave motorového vozidla, ktorým sa odsúdený denne dopravoval do práce v minulosti. Ďalej tiež prvostupňový súd konštatuje, že odsúdený na verejnom zasadnutí dňa 9. 11. 2017 predložil poštový ústrižok o realizácii platby v sume 191,06 eur v prospech spoločnosti Kooperativa, pričom taktiež vkladom cez Slovenskú sporiteľňu vložil tejto spoločnosti čiastku 247,- eur ako pomernú časť výšky škody z rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 47/2013, kde bol celkovo zaviazaný spoločne a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu spolu so spoluobžalovanými E. N. a O. J. vo výške 1 314,18 eur.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť okresný prokurátor vo Zvolene, ktorý vec dozoroval. V písomných dôvodoch sťažnosti okresný prokurátor uvádza, že je toho názoru, že povinnosťou odsúdeného bolo uhradiť celú škodu vo výške 1 314,18 eur, nakoľko bol zaviazaný uhradiť škodu spoločne a nerozdielne s tým, že bolo v jeho záujme splniť podmienky podmienečného odsúdenia spočívajúce v náhrade škody a to aj vo vzťahu k ostatným odsúdeným, od ktorých si mohol následne uplatniť pomernú časť náhrady škody v civilnom konaní. Zároveň poukazuje i na počet spáchaných priestupkov, aj keď na úseku dopravy a jeden priestupok za znečisťovanie verejného priestranstva. Z uvedených dôvodov preto, podľa jeho názoru, mal prvostupňový súd vysloviť, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život a neplnil uložené povinnosti. Osobitne akcentuje v

tejto súvislosti, že odsúdený mal na uhradenie škody dostatok času, a to tri roky trvania skúšobnej doby, pričom podaním sťažnosti sa domáha zrušenia uznesenia prvostupňového súdu s tým, aby krajský súd rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trvaní 3 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 47/2013 zo dňa 27. 1. 2013 neosvedčil a nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov vykoná s tým, že pre výkon trestu odňatia slobody odsúdeného zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, alternatívne, aby po zrušení uznesenia prvostupňového súdu bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby tento vo veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na základe podanej sťažnosti v zmysle ust. § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, pričom po postupe v zmysle cit. ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

Esenciálnym prvkom pre rozhodnutie, či sa odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, resp. neosvedčil je skutočnosť, či v priebehu plnenia skúšobnej doby tento viedol riadny život. Pod vedením riadneho života v skúšobnej dobe treba rozumieť najprv dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sa sama o sebe vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Jedným zo základných znakov riadneho života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej lehote závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil. Práve náležité objasnenie všetkých okolností prípadu, najmä zhodnotenie osoby odsúdeného je rozhodujúce pre posúdenie otázky, či tento viedol riadny život. Prvostupňový súd preto postupoval správne, keď v rámci verejného zasadnutia vypočul probačného a mediačného úradníka k okolnostiam výkonu probačného dohľadu. Probačný a mediačný úradník na verejnom zasadnutí potvrdil, že odsúdený v rámci výkonu dohľadu bol bezproblémový, že podľa jeho názoru probačný dohľad splnil svoj účel a okrem toho odsúdený absolvoval i sociálny výcvik. V kontexte vystúpenia probačného a mediačného úradníka na verejnom zasadnutí prvostupňový súd zhodnotil i priestupky, ktorých sa odsúdený dopustil v priebehu skúšobnej doby, pričom tieto priestupky prvostupňový súd zhodnotil tak, že neboli rovnorodého charakteru, ako trestný čin, za ktorý bol podmienečne odsúdený a s tým, že išlo o priestupky v doprave, ktoré sa týkali jednak zlého technického stavu vozidla, ako i drobných porušení povinností pri riadení motorového vozidla. Jedinou okolnosťou, ktorú odsúdený nesplnil v priebehu skúšobnej doby bolo nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z predchádzajúceho rozsudku a to zaplatiť spoločne a nerozdielne škodu s ostatnými spolupáchateľmi.

V tejto súvislosti krajský súd rovnako ako i prvostupňový súd konštatuje, že odsúdený do rozhodnutia prvostupňového súdu uhradil pomernú časť výšky spôsobenej škody. Argumentácia okresného prokurátora uvedená v písomných dôvodoch sťažnosti, že odsúdený neuhradil spoločne a nerozdielne celkovú výšku škody aj za ostatných spolupáchateľov a že si mal rozdiel uplatniť v občianskoprávnom konaní vo vzťahu k spolupáchateľom, je síce správna argumentácia, avšak nemožno ju hodnotiť izolovane v kontexte ďalších okolností týkajúcich sa osoby odsúdeného. Je treba uviesť, že odsúdený je bez pracovného pomeru, nemá v podstate žiadne finančné prostriedky a preto zaplatenie aspoň časti spôsobenej škody, ktorá zodpovedá výške jeho podielu, svedčí o tom, že účel trestu sa v zásade naplnil.

Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že trest realizuje svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia (zabránenie páchateľovi páchať trestnú činnosť), resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Aj keď represia a výchova sú z hľadiska účelu trestu veľmi dôležité, nie sú cieľom samy o sebe, ale sú to prostriedky na dosiahnutie cieľa konečného, ktorým je ochrana spoločnosti pred kriminalitou.

Zo správy probačného a mediačného úradníka jednoznačne vyplýva, že ods. V. Z. v priebehu výkonu probačného dohľadu plnil všetky povinnosti a obmedzenia, ktoré mu boli uložené s výnimkou uhradenia spôsobenej škody. Súd vychádzal preto i Ods. V. Z. takto vykonal až pred verejným zasadnutím, resp. v jeho priebehu, avšak i táto skutočnosť o tom, že si odsúdený uvedomil možnosť premeny podmienečného trestu na trest nepodmienečný a aspoň sčasti v pomere k jeho možnostiam uhradil

výšku spôsobenej škody musí nájsť svoj odraz v hodnotení odsúdeného. Súd vychádzal preto i zo zásady humanity, ktorá je jednou zo zásad trestania páchateľov, kedy treba vziať v úvahu i princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu trestu prispieva i preventívne pôsobenie, keď v danom prípade hrozba premeny trestu donútila odsúdeného zaplatiť aspoň svoj podiel, hoci je tento nemajetný a nemá v podstate žiadny príjem. Keďže trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ a má prispieť k polepšeniu, náprave páchateľa, krajský súd konštatuje, že v danom prípade bol cieľ trestného konania dosiahnutý, že odsúdený zaujal k spáchaniu trestnej činnosti sebakritický a kajúcny postoj a jeho osoba dáva zatiaľ záruky, že je možné ho napraviť a to vzhľadom i na jeho vek, sociálne prostredie, v ktorom žije a že i toto dobrodenie súdu ho povedie k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody senát krajského súdu považoval sťažnosť okresného prokurátora vo Zvolene síce za formálno-právne správnu, ale nedôvodnú a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.