Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-10C/21/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, právne zastúpeného JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, Vajnorská 55, Bratislava proti žalovanému 1/ THERMOINVEST Slovakia, s.r.o., Kpt. Nálepku 346/1, Považská Bystrica, IČO: 36343609, právne zastúpenému + ULTRA Legal, s.r.o., advokátkní kancelář, organizačná zložka Zelená 2/, Bratislava a 2/ T. S., IČO: XXXXXXXX, I. XXX/XX, L. X. o zaplatenie 94.347,31 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný l/ je povinný zaplatiť žalobcovi 94.347,31 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 22.5.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu proti žalovanému 2/ zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní o právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

Žalovanému 2/ súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou proti žalovaným 1/, 2/ domáhal sa zaplatenia 94.347,31 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.5.2007 od cca 8:45 hod. pri hydroizolačných prácach na bytovom dome na U. D. XXXX, O. vznikol požiar. Vlastníkom obytného domu je spoločenstvo vlastníkov bytov U. XXXX P. O.. podľa správy o výsledku požiarno-technickej expertízy č.p. KRHZ - 298 - 1/2007 požiar spozoroval T. S. vykonávajúci práce na hydroizolácii strechy a požiar ohlásil na ohlasovňu požiarov. V čase spozorovania požiaru pracovníci vykonávali natavovanie hydroizolačných pásov. V zmysle zmluvy o dielo č. 9/2007 uzatvorenej podľa § 536 a nasl. Obch. zákonníka mal objednávateľ spoločenstvo vlastníkov bytov Staničná č. 1062 objednanú hydroizoláciu strechy na budove D.. U. XXXX, O. od zhotoviteľ a žalovaného 1/, ktorý následne hydroizoláciou strechy poveril živnostníka žalovaného 2/. Následne žalovaný 2/ vykonával opravu strechy spolu so živnostníkmi H. I. a Y.C. C.. Spoločenstvo bytov U. XXXX P. O. malo so žalobcom uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6503622933 pre poistenie budov a stavieb občanov. Zmluva bola dojednaná na poistnú sumu 2.570.862,88 Eur ( 77.449.815 Sk). Poistený im ešte dňa 24.5.2007 poistnú udalosť oznámil a požiadal o obhliadku. Dňa 28.6.2007 žalobca poistenému poskytol zálohu 33.193,92 Eur ( 1.000.000 Sk) na základe žiadosti zo dňa 26.6.2007 , dňa 16.10.2007 zálohu 49.790,88 Eur ( 1.500.000Sk) na základe doručených faktúr, dňa 13.12.2007 bola vyplatená záloha 6.638,78 Eur ( 200.000Sk), dňa 12.2.2008 žalobca vyplatil sumu 10.792,67 Eur ( 325.140 Sk). Poistenému vyplatili poistné plnenie v celkovej výške100.416,25 Eur ( 3.025.140

Sk). V zmysle poistnej zmluvy bola odrátaná z celkovej výšky škody spoluúčasť vo výške 1.000 Sk. Za účelom zistenia výšky škody bola oslovená spoločnosť Inservis Slovakia, s.r.o. Dresslingova 51, Bratislava, IČO: 35 803 819 , ktorá výšku škody stanovila na 138.189,14 Eur ( 4.163.086 Sk) v Expertnej správe o škode požiarom bytového domu na ulici Staničnej 1962 v Trenčíne. Uvedená spoločnosť zisťovala v rámci predmetnej správy aj celkovú poistnú hodnotu objektu na Staničnej ulici 1062 v Trenčíne a dospeli k zisteniu, že daná nehnuteľnosť má hodnotu 3.345.380,07 Eur ( 100.782.920 Sk). V dôsledku tohto žalobca pristúpili k aplikácii článku XI Všeobecných poistných pod mienok pre poistenie majetku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a to podpoistenie. Koeficient podpoistenia bol stanovený na hodnotu 0,77. Žalobca ďalej uviedol, že poistený ich listom zo dňa 29.5.2007 požiadal o realizáciu priamych platieb na spoločnosť MIBAG sanacie s.r.o. Bratislava, ktorá bola dodávateľom prác súvisiacich s likvidáciou požiaru. Poistený ich následne listom zo dňa 29.6.2007 požiadal o zmenu príjemcu poisteného plnenia a to v prospech mesta Trenčín s tým, že titul na vyplatenie poistného plnenia v prospech mesta Trenčín predstavuje Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi veriteľom mesto Trenčín a dlžníkmi - vlastníkmi bytov, ktorí boli zastúpení na základe plnej moci spoločenstvom vlastníkov bytov

- Staničná 1062 v Trenčíne. Touto zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku v celkovej výške 89.623,58 Eur ( 2.700.000 Sk). Žalobca preveril skutkový stav a v čase podania žaloby známe výsledky z vyšetrovania Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície. Vyšetrovateľom PZ bol dňa 15.5.2008 podaný návrh na podanie obžaloby podľa § 209 ods. 1 trestného zákona na obvineného T. S. - žalovaný 2/ , a to na základe znaleckého posudku č.p. PPZ-5556/KEU-Ba-EXP-2007, ktorý vypracoval Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave, kde sa v III. časti Záver uvádza: 2. Aká bola príčina vzniku požiaru? Na základe skutočností zistených pri ohliadke miesta požiaru bola príčina vzniku požiaru stanovená na zapálenie drevnej konštrukcie strechy ( drevené dosky a drevené nosníky) v kriminalistickom ohnisku pri neopatrnej manipulácii s otvoreným ohňom fyzickou osobou pri hydroizolačných prácach vykonávaných na streche domu, 3. Iné zistenia: Na základe všetkých zistených skutočností konštatujeme, že pri vykonávaní hydroizolačných prác uvedenými pracovníkmi došlo k nedostatočnému plneniu požiadaviek ustanovených vo vyhláške MVSR č. 121 z 26. februára 2002 ( platnej v čase požiaru) o požiarnej prevencii a to § 6 písm. a), písm. b), písm. e) a zákona č. 314 z 2. júla 2001 o ochrane pred požiarmi v § 4 písm. b). Žalobca zároveň predložil aj znalecký posudok č. 3/2008 vypracovaný znalcom Ing. Marušekom Mariánom vo veci odhadu celkovej škody spôsobenej nedbanlivosťou vznikom požiaru na časti strechy bytového domu U. XXXX P. O.. Žalobca si vyžiadal i stanovisko Okresnej prokuratúry Trenčín, nakoľko vec bola vyšetrovateľom odovzdaná prokurátorovi. Dňa 2.2.2009 mu prišiel list od T.. G. W. - prokurátora okresnej prokuratúry, v ktorom mu oznámil, že proti obvinenému T. S. bola podaná obžaloba dňa 21.5.2008 pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona na Okresný súd Trenčín. Trestné konania je vedené na okresnom súde Trenčín pod č.k. 8T 65/2008. Žalobca poukázal na to, že si uplatňuje regresný nárok voči žlaovaným1/, 2/ na základe § 813 Občianskeho zákonníka , v zmysle ktorého prešlo na poisťovateľa právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Toto právo prechádza až do výšky plnenia , ktoré poisťovateľ poskytol. V danom prípade však bola nehnuteľnosť poistená na novú cenu. Poukázal na ust. § 422 Občianskeho zákonníka s tým, že pre uplatnenie regresného nároku nie je smerodajná výška poskytnutého plnenia ale skutočná výška škody, to znamená poistné plnenie po odpočítaní amortizácie , teda opotrebenia materiálu. Poukázal ďalej na to, že žalovaní 1/, 2/ zodpovedajú za škodu spôsobenú požiarom na bytovom dome U.B. XXXX P. O. v zmysle § 420 a 420a Občianskeho zákonníka a v zmysle § 438 Občianskeho zákonníka zodpovedajú za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Uviedol ďalej, že žalovaným 1/, 2/ zaslali výzvu na uhradenie regresného nároku vo výške 94.347,31 Eur ( 2.842.307,06 Sk) dňa 15.5.2009, na ktorú žalovaní 1/, 2/ nereagovali a peňažnú pohľadávku v zhora uvedenej výške žalobcovi neuhradili.

2. V priebehu konania žalobca uvádzal, že v zmysle expertnej správy o škode požiarov bytového domu bola výška škody na spoločných priestoroch stanovená vo výške 2.913,086 Sk s DPH. V rámci tejto škody bolo uvažované s opravou strešnej konštrukcie, opravou fasádnej konštrukcie , opravou malieb schodiskového priestoru, provizórnym prekrytím objektu proti zatečeniu v dôsledku dažďov a nákladmi na odstránenie poškodených častí. Žalobcom bola na spoločné priestory braná do úvahy výška škody ako bola stanovená rozpočtom a nie faktúrami spoločnosti MIBAG, nakoľko v uvedených faktúrach boli neprimerane navýšené jednotkové ceny. V zmysle expertnej správy o škode bola výška škody na bytoch stanovená vo výške 978.525 sk . V rámci tejto škody bolo uvažované s opravou poškodených konštrukcií, žalobcom bol za jednotlivé byty braný do úvahy rozpočet nákladov, nakoľko v niektorých bytoch ešte neboli vykonávané opravy prípadne nebol potrebný rozsah opravy ako ho poškodený vykonal. Do celkového poistného plnenia bola započítaná i faktúra č. 16/2007 za revíznu

správu elektroinštalácie vo výške 11.600 Sk, nakoľko jej vypracovanie bolo nevyhnutné na posúdenie škôd vzniknutých so škodovou udalosťou. Do poisteného plnenia z toho istého dôvodu bola zahrnutá i suma 18.000 Sk za znalecký posudok v zmysle faktúry č. 4/2007 - ZP. Na základe uvedeného žalobca bral do úvahy ako výšku škody položku 2.913.086 Sk , 978.525 Sk, 11.600 Sk a 18.000 Sk , spolu 3.921.211 Sk. Z tejto sumy žaloba ďalej vychádzal pri stanovení poistného plnenia. V dôsledku veku stavby - 8 rokov, a životnosti stavby 80 rokov bola stanovená amortizácia na 1,5% ročne, teda celková amortizácia bola stanovená na 10% a bola uplatnená len na materiál. Likvidátor stanovil, že zo sumy 3.981.611 Sk ( škoda na bytovom dome a jednotlivý bytoch) bol materiál vo výške 2.286.040 Sk, z celkovej výšky škody 3.921,211 Sk bola teda odpočítaná amortizácia vo výške 228.604 Sk. Výška škody bola uvedeným spôsobom stanovená na sumu 3.692,607 Sk. Na základe ESBD bola stanovená poistná hodnota na sumu 100 782 920 Sk , poistná suma v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy č. 6503622933 bola 77.449.815 Sk. Z toho dôvodu bolo aplikované podpoistenie v zmysle článku XI všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku č. 105. Koeficient podpoistenia bol stanovený v súlade s VPP na 0,77. Z tohto dôvodu bola suma 2.843.307 čo po odpočítaní spoluúčasti 1.000 Sk predstavuje sumu zodpovedajúcu škode na poistenej nehnuteľnosti vo výške 2.842.307 Sk., ktorú si uplatňuje žalobca voči žlaovaným1/, 2/. Poškodenému bolo vyplatené poistné plnenie vo výške 3.026.140 Sk , pričom poškodenému nebola z plnenia odpočítaná amortizácia.

3. Žalovaný 1/ žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukazoval na to, že nemôže nezodpovednosť za vzniknutú škodu pretože neporušil žiadnu právnu povinnosť nevykonával žiadne práce. V tejto súvislosti poukázal na ust. 542 ods. 3 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého na zhotoviteľa neprechádza nebezpečenstvo škody n a veci, ktorá je predmetom úpravy, opravy alebo údržby, v danom prípade sa jednalo o úpravu strechy. Poukázal na to, že zmluvu o dielo uzavrel žalovaný 1/ so spoločenstvom bytov , pričom spoločenstvo uzatvorilo poistnú zmluvu vzťahujúc ju na majetok, ktorý spoločenstvo vôbec nevlastnilo. V danom prípade je daná výlučná zodpovednosť žalovaného 2/, v jeho prípadne došlo k porušeniu právnych predpisov a dokonca bola voči nemu vylúčená trestnoprávna zodpovednosť.

4. Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 30.9.2009 platobný rozkaz sp. zn.10Ro/120/2009 - 163, ktorým uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 94.347,31 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 22.5.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 5.660,50 Eur s tým, že plnením jedného zo žalovaným zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

5. Proti zhora uvedenému platobnému rozkazu podali žalovaní 1/, 2/ odpor, v ktorom žiadali, aby súd platobný rozkaz zrušil ako nedôvodný a žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedli, že žalobcovi nevznikol a ani nemohol vzniknúť žiadny nárok na uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovaným 1/, 2/, pretože žalovaní 1, 2/ v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka žiadnu uloženú právnu povinnosť neporušili. Skutočnosti uvádzané žalobcom sa nezakladajú na objektívnom skutkovom stave, pokiaľ sa snaží žalobca poukazovať na uznesenie sp. z. ČVS:ORP-825/1-0VK-TN-2007, toto je právne absolútne vo vzťahu k ich prípadnej zodpovednosti za škodu irelevantné , nakoľko trestné stíhanie v čase podania odporu nebolo právoplatne skončené. Uviedli ďalej, že pokiaľ sa snaží žalobca opierať svoju žalobu o správu o výsledku požiarnotechnickej expertízy, takáto správa nemôže obstáť lebo nemá žiadnu dôkaznú hodnotu , pokiaľ identická správa od požiarnikov tvorí súčasť spisového materiálu, na úrade justičnej a kriminálnej polícii v Trenčíne ČVS:ORP-825/1-0VK-TN-2007, ku tejto podal žalovaný 2 stanovisko, ktoré odôvodnil pričom jeho stanovisko a dôvody neboli zo strany Hasičského a záchranného zboru rozporované a relevantnými námietkami spochybňované. Žalovaný 2/ poukázal nato, že pri svojej práci postupoval s maximálnou odbornou starostlivosťou potrebnou pre vykonávanie tohto druhu práce, pričom odmietal, že by porušil nejaké protipožiarne predpisy, pri práci na streche on a jeho spolupracovníci sa správali v zmysle všetkých zákonných ustanovení a vyhlášok vzťahujúcich sa na uvedený druh práce, pokiaľ sa týka požiarnej prevencie a ochrany pred požiarmi, v zmysle právnych noriem. Žalovaní 1/, 2/ uviedli, že skutočnosti žalobcom uvádzané sú doposiaľ nepreukázaným tvrdením žalobcu vzhľadom k tej skutočnosti, že v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka právo osoby, ktorej doposiaľ nezistená osoba spôsobila škodu, teda právo poistenca, spoločenstvu bytov U. XXXX P. O. je vzniknutým právom, pochádzajúcim z poistnej zmluvy č. 6503622933 pre poistenie budov a stavieb občanov, medzi ním a žalobcom a je len na žalobcovi, aby zistil a ustálil osobu škodcu voči ktorej by si mohol následne uplatniť regresnú škodu vyplatenú svojmu poistencovi . Uviedli ďalej, že pokiaľ sa týka údajného porušenia právneho predpisu zo strany žalovaného 2/, a to vyhlášky MV č. 121 z 26.2.2002 o požiarnej prevencii, konkrétne porušenia povinnosti v § 6 psím. a, b, e), toto žalovaný

2/ odmietol, nakoľko pri činnostiach spojených s lepením horľavých podlahových a strešných krytín vykonal všetky opatrenia ako to z uvedenej vyhlášky vyplýva pričom vykonával uvedené práce ako osoba poučená o nebezpečenstve vzniku požiaru ako aj o spôsoboch predchádzania vzniku požiarov ako to jednoznačne vyplýva zo záznamu zo školenia zamestnancov o ochrane pred požiarmi v zmysle § 23 vyhl. č. 121/2002 Z. z. v znení vyhl. MV SR č. 591/2005 Z. z. vykonaného dňa 24.10.2006 odborným pracovníkom OBP, súčasne rozmiestnil spoločne so spolupracovníkmi Y. C. a H. I. vhodné druhy hasiacich prostriedkov a súčasne v plnom rozsahu kontroloval miesta kde sa práce vykonávali ako aj priľahlé priestory v priebehu prác ak o aj pri ich prerušení. taktiež svojou činnosťou na streche domu žalovaný 2/ neporušil zákon č. 314 /2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a to konkrétne § 4 písm. b), nakoľko ako osoba zodpovedá zabezpečil v plnom rozsahu plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru ako aj všetky ďalšie opatrenia na zabezpečenie ochrany pred požiarmi vyplývajúcich z uvedeného právneho predpisu. Poukázali aj na tú skutočnosť, že nakoľko nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou, je potrebné zo strany žalobcu preukázať predmetnú príčinnú súvislosť teda v neposlednom rade je dôkazné bremeno na žalobcovi.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného l/, právneho zástupcu žalovaného 1/, oboznámením žaloby, znaleckého posudku č. 3/2008 znalca z odboru stavebníctva Ing. T. T. zo dňa 26.2.2008, vyčíslenia škody na bytových jednotkách spoločnosťou Inservis Slovakia, s.r.o. zo dňa 21.2.2008, znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č.p.: PPZ-5556/KEU-BA-EXP-2007 zo dňa 10.9.2007, návrhu žalobcu na uplatnenie regresnej pohľadávky zo dňa 3.3.2008, vyčíslenia skutočnej škody likvidátora žalobcu, zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi Mestom Trenčín ako veriteľom a dlžníkmi vlastníkmi bytov na ul. Staničnej 1062 v Trenčíne zastúpení spoločenstvom vlastníkov bytov - SVB, Staničná 1062, v Trenčíne, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.5.2007, likvidačnou správou zo dňa 24.5.2007, žiadosťou na poskytnutie zálohových platieb zo dňa 26.6.2007, oznámením o vzniku škodovej udalosti z 25.5.2007, súpisom škôd na poškodených (zničených) veciach zo dňa 25.5.2007, expertnou správou o škode požiarom bytového domu na Staničnej 1062 v Trenčíne spoločnosti Inservis zo dňa 8.10.2007 a 7.11.2007, návrhu poistnej zmluvy pre poistenie budov a stavieb občanov zo dňa 19.9.2001, Všeobecnými poistnými podmienkami žalobcu pre poistenie majetku, zmluvy o dielo č. 9/2007 zo dňa 16.4.2007, zmluvy o dielo zo dňa 15.5.2007, správy Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne zo dňa 25.6.2007, rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6.4.2010, sp. zn. 8T/65/2008 - 328, právoplatným dňa 7.2.2011, zápisu o ohliadke škody na majetku, vyhotoveného spoločnosťou SLOVEXPERTA zo dňa 18.6.2007, projektovej dokumentácie, znaleckého posudku č. 535/2013 JHS, s.r.o. Sládkovičova 10, Martin, odborného posudku č. 1/2004 Ing. Ivana Hyžu, znalca z odboru stavebníctva, obsahu pripojeného súdu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 9Cb/129/2008, Doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 535/2013 zo dňa 19.11.2015, odborného posudku Stavebnej technickej univerzity v Bratislave, Stavebnej fakulty, Katedry konštrukcií pozemných stavieb zo dňa 3.2.2016, výsluchom svedkov L.K. .N.. Y. C., L.., N.. U. Š. L.., a N.. G. L., S.., L.., znaleckého posudku č. 320/2017 znalkyne z odboru stavebníctva Ing. Mgr. Jany Pecníkovej zo dňa 27.11.2017.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 16.4.2007 Spoločenstvo vlastníkov bytov U. XXXX, O. ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným 1/ako zhotoviteľom zmluvu o dielo č. 9/2007, predmetom ktorej bola hydroizolácia strechy na budove U. Č.. XXXX, O..

8. Dňa 15.5.2007 uzatvoril žalovaný 1/ ako objednávateľ so žalovaným 2/ ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola hydroizolácia strechy na budove Staničná č. 1062, Trenčín.

9. Dňa 24.5.2007 o cca 8.45 hod. vznikol pri hydroizolačných prácach na bytovom dome na ul. U. Č.. XXXX, O. požiar, ktorý spozoroval žalovaný 2/, ktorý vykonával práce na hydroizolácii strechy a požiar ohlásil na ohlasovňu požiarov. Podľa záveru znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č.p.: PPZ-5556/KEU-BA-EXP-2007 zo dňa 10.9.2007 ohnisko požiaru bolo určené do pásma činnosti ( stredná časť strechy) , v ktorom pracovníci vykonávali nahrievanie horákom. Na základe skutočností zistených pri ohliadke miesta požiaru bola príčina vzniku požiaru stanovená na zapálenie drevenej konštrukcie strechy ( drevené dosky a drevené nosníky) v kriminalistickom ohnisku pri neopatrnej manipulácii s otvoreným ohňom fyzickou osobou pri hydroizolačných prácach vykonávaných na streche domu. Na základe všetkých zistených skutočností v bolo konštatované, že pri vykonávaní hydroizolačných prác uvedenými pracovníkmi došlo k nedostatočnému plneniu požiadaviek

ustanovených vo vyhláške MV SR č. 121 z 26.2.2002 ( platnej v čase požiaru) o požiarnej prevencii a to v § 6 písm. a/, b), e) zákona č. 314/2001 z 2. júla o ochrane pred požiarmi v § 4 písm. b).

10. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 6.4.2010 sp. zn. 8T/65/2008-328, v spojitosti z uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 7.2.2011 sp. zn. 3To/112/2010, právoplatným dňa 7.2.2011bol žalovaný 2/ uznaný vinným, že dňa 24.5.2007 v čase asi o 8.45 hod. v O. B. D.. U. Č.. XXXX počas vykonávania hydroizolačných práv na streche panelového domu č. XXXX, ktoré realizoval na základe zmluvy o dielo zo dňa 15.5.2007, uzatvorenej medzi THERMOINVEST Slovakia, s.r.o. Považská Bystrica ako objednávateľom a obvineným T. S. ako zhotoviteľom spôsobil požiar strechy panelového domu tak, že neopatrne manipuloval s otvoreným ohňom horáka pri hydroizolačných prácach, pričom následne došlo k zapáleniu drevenej konštrukcie strechy, keď za ohnisko vzniku požiaru bola označená stredná časť strechy, kde obvinený vykonával nahrievanie horákom, čím došlo k nedostatočnému plneniu požiadaviek ustanovených vo vyhláške MV č. 121 z 26.2.2002, o požiarnej prevencii a to § 6 písm. a/, b), e) zákona č. 314/2001 Zb. o ochrane pred požiarmi v § 4 písm. b) a ku škode Spoločenstva vlastníkov bytov, zastúpeného predsedníčkou T. Ď.C., a spôsobil tak Spoločenstvu - U. XXXX, O. podľa vypracovaného znaleckého posudku z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a hodnoty stavebných prác, škodu na strešnej konštrukcii vo výške 2.324.277 Sk ( 77.151,86 Eur), v spoločných priestoroch 988.202 Sk ( 32.802,30 Eur) a u nájomníkov bytov spoločenstva - U. XXXX P. O.renčíne vo výške 1.194.260 Sk ( 39.642,17 Eur), teda škodu celkom vo výške 4.506.739 Sk ( 149.596,33 Eur) a teda z nedbanlivosti spôsobil všeobecné nebezpečenstvo a spôsobil takým činom značnú škodu. Tým spáchal prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. Za spáchanie zhora uvedeného prečinu bol podľa § 285 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 , 8 Tr. zák a s prihliadnutím k § 36 písm. j) Tr. zák. odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorý súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobnú dobu dva roky. Podľa § 288 ods.1 Tr. poriadku bolo poškodené Spoločenstvo - U.Č. XXXX P. O. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázané na občiansko-právne konanie.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že Spoločenstvo bytov U. XXXX P. O.B. malo so žalobcom uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6503622933 pre poistenie budov a stavieb občanov, uzatvorenú dňa 20.9.2001. Zmluva bola dojednaná na poistnú sumu 2.570.862,88 Eur ( 77.449.815 Sk). Poistený Spoločenstvo bytov U. XXXX P. O. oznámil žalobcovi dňa 24.5.2007 poistnú udalosť a požiadal o obhliadku. Dňa 28.6.2007 poskytol žalobca poistenému Spoločenstvu bytov U.Á. XXXX P. O. zálohu vo výške 33.193,92 Eur ( 1.000.000 Sk) na základe žiadosti zo dňa 26.6.2007, dňa 16.10.2007 zálohu vo výške 49.790,88 Eur ( 1.500.000 Sk) na základe doručených faktúr, dňa 13.12.2007, záloha vo výške 6.638,78 Eur ( 200.000 Sk), dňa 12.2.2008 žalobca vyplatil sumu 10.792,67 Eur ( 325.140 Sk). Poistenému vyplatili poistné plnenie v celkovej výške100.416,25 Eur ( 3.025.140 Sk). V zmysle poistnej zmluvy bola odrátaná z celkovej výšky škody spoluúčasť vo výške 1.000 Sk.

12. Za účelom zistenia výšky škody žalobca oslovil spoločnosť Inservis Slovakia, s.r.o. Dresslingova 51, Bratislava, ICO: 35 803 819 , ktorá výšku škody stanovila na sumu 138.189,14 Eur ( 4.163.086 Sk) v Expertnej správe o škode zo dňa 8.10.2007. Následne žalobca pristúpili k aplikácii článku XI. Všeobecných poistných pod mienok pre poistenie majetku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a to podpoistenie. Koeficient podpoistenia bol stanovený na hodnotu 0,77.

13. Poistený Spoločenstvo bytov Staničná 1062 v Trenčíne listom zo dňa 29.5.2007 požiadal žalobcu o realizáciu priamych platieb na spoločnosť MIBAG sanacie s.r.o. Bratislava, ktorá bola dodávateľom prác súvisiacich s likvidáciou požiaru. Poistený ich následne listom zo dňa 29.6.2007 požiadal o zmenu príjemcu poisteného plnenia a to v prospech mesta Trenčín s tým, že titul na vyplatenie poistného plnenia v prospech mesta Trenčín predstavuje Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi veriteľom mesto Trenčín a dlžníkmi - vlastníkmi bytov dňa 3.7.2007, ktorí boli zastúpení na základe plnej moci spoločenstvom vlastníkov bytov - Staničná 1062 v Trenčíne. Predmetnou zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku v celkovej výške 89.623,58 Eur ( 2.700.000 Sk), každému po 65 000 Sk za účelom opravy požiarom zničenej strechy domu.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že v dňoch 24.5.2007, 1.6.2007 a 12.7.2007 spoločnosť INSERVIS Slovakia, s.r.o. vykonala ohliadky bytového domu na Staničnej ul. č. 1062 v Trenčíne a zdokumentovala poškodenie strešnej konštrukcie, obvodových stien a poškodenie

10 bytových jednotiek. Podľa expertnej správy o škode požiarom bytového domu na U. XXXX P. O. spoločnosti Inservis zo dňa 8.10.2007 predmetný požiar vznikol dňa 24.5.2007 cca. o 8:45 hod. pri hydroizolačných prácach vykonávaných na streche sekcie C bytového domu, pričom požiarom došlo k zničeniu strešnej konštrukcie a časti obvodovej konštrukcie na sekcii C. Následne došlo vodou z hasebného zásahu a dažďovou vodou aj k masívnemu zatečeniu do bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome v sekcii C. Požiar vznikol v strede strechy na mieste, kde v tom čase bola vykonávaná oprava strechy natavovaním hydroizolačných pásov. Iniciátorom požiaru bol otvorený plameň z horáku. Od otvoreného plameňa začalo horieť smrekové drevo - smrekový záklop konštrukcie strechy a hydroizolačný asfaltový pás. Požiar sa rozšíril na celú konštrukciu strechy sekcie C. V dôsledku požiaru a následného zatečenia vodou z hasebného zásahu a taktiež dažďovou vodou došlo k poškodeniu častí strešnej konštrukcie, nataviteľných asfaltových pásov, tepelnej izolácie, dreveného zákopu, parozábrany, komínového a ventilačného telesa, odvetrávacích konštrukcií, strešných výrezov, polykarbonátových striešok na balkónoch, oplechovania komínov a odvetrávacích častí, omietky atiky z vnútornej strany, oplechovania atiky, obkladu bočných častí, asfaltového šindela, náterov oceľovej konštrukcie, náterov fasádnej konštrukcie, malieb vnútorných spoločných priestorov, bleskozvodu a elektroinštalácie. Okrem opravy horeuvedených poškodení bolo potrebné vykonať búracie práce poškodených častí, odviesť odpady na skládku, zabezpečiť objekt proti zatečeniu, postaviť lešenie, vysušiť a vyčistiť objekt. Na základe zistení počas obhliadok, preštudovania rozpočtov k faktúram spoločnosti MIBAG bol vypracovaný položkovaný rozpočet nákladov na opravu do pôvodného stavu pôvodných častí bytového domu, podľa ktorého náklady na túto opravu predstavujú 2 913 086 Sk. Pokiaľ si spoločnosť MIBAG sanácie vyfakturovala 4 864 131 Sk, rozdiel je dôsledkom neprimerane navýšených jednotkových cien. Určité navýšenie cien spoločnosti MIBAG je možné akceptovať iba pri prácach súvisiacich s provizórnym prekrytím, kde bolo potrebné postupovať rýchlo a operatívne. Pretože predmetný bytový dom bol poistený na 77 449 813 Sk, hoci celková poistná hodnota predstavovala 100 782 920 Sk, predmetný bol podpoistený s koeficientom 0,77.

15. Z odborného posudku Ing. Ivana Hyžu, znalca z odboru stavebníctva, odvetvie pozemnej stavby, ktorý posudzoval technický stav , kvalitu a funkčnosť konštrukcie strešného plášťa na stavbe „ Polyfunkčný objekt“ súp č. XXXX na U. D. v Trenčíne, ktorého objednávateľom bolo Spoločenstvo - U. XXXX, O., č. 01/2004 zo dňa 29.1.2004 mal súd za preukázané, že stavebné a montážne práce na konštrukcii strešného plášťa - montáž tepelnej izolácie konštrukcie krovu a montáž podkladnej vrstvy asfaltovej lepenky boli vykonávané v období od októbra 1998 do februára 1999. V uvedenom období prevládali nepriaznivé poveternostné podmienky s pomerne nízkymi teplotami, vysokou vlhkosťou vzduchu, častými atmosférickými zrážkami a občasným snežením. Do konštrukcie strešného plášťa bola za týchto podmienok zabudovaná nadmerná atmosférická vlhkosť. V priebehu realizácie strešného plášťa došlo k nevhodnej zámene pôvodne navrhovaného záklopu s veľkoplošných drevoštiepkových dosiek na dosky z ihličnatého reziva. Nevhodnosť spočíva v tom, že tieto dosky majú nižšiu pevnosť a vyššiu nasiakavosť. Výstavba objektu bola realizovaná tradičnými technológiami s pomerne vysokým podielom mokrých procesov. Vzhľadom na krátku dobu výstavby ( 14 mesiacov) s minimalizáciu doby technologických prestávok bola do konštrukcie strešného plášťa okrem atmosférickej vlhkosti zabudovaná aj technologická vlhkosť. Odstránenie oboch zložiek vlhkosti z konštrukcie prirodzenou cestou je dlhodobý proces . Dlhodobá prítomnosť nadmernej vlhkosti v konštrukciách má negatívny vplyv na ich funkčnosť a životnosť s následným negatívnym dopadom na pohodu bývania. V dôsledku zabudovania nadmernej vlhkosti do strešného plášťa sa v hydroizolačnej vrstve z asfaltových pásov vytvárajú pľuzgiere a lepenka je nadmerne zvlnená. Zvlnenie lepenky prítomnosť pľuzgierov je spôsobená difúziou vodných pár do zabudovanej vlhkosti v konštrukcii. Narušená je rovinnosť plochy, zvlnenie lepenky a pľuzgiere sú prekážkou plynulého odtoku vody do zberných žľabov. V priehlbinách medzi vlnami lepenky a pľuzgiermi sa bude sústreďovať voda a pri zamŕzaní v zimných mesiacoch bude narúšať posypovú vrstvu a vrchnú asfaltovú vrstvu lepenky s následným tvorením trhlín a zatekaním vody. Vo vrcholoch vĺn a pľuzgierov abrastívnymi účinkami svetla a slnečného žiarenia dôjde k predčasnému starnutiu lepenky, oslabovaniu krycej vrstvy, tvorením trhlín a následnému zatekaniu dažďových vôd do konštrukcie. V závere znalec uviedol, že plochá strecha na stavbe „ Polyfunkčný objekt“ súp. č. XXXX na U. ul. v Trenčíne je nekvalitne vyhotovená a nespĺňa technické podmienky pre dokonalé zabezpečenie ochrany objektu proti účinkom atmosférických vplyvov. V konštrukcii plochej strechy je zabudovaná nadmerná technologická a atmosférická vlhkosť. Živičná krytina z asfaltových pásov nespĺňa požiadavky rovinnosti povrchu, vyskytuje sa nadmerné množstvo pľuzgierov a lepenka je nadmerne zvlnená. V dôsledku uvedených chýb je obmedzená funkčnosť konštrukcie strešného plášťa a znižuje sa životnosť hydroizolačnej vrstvy strechy.

16. Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20.12.2012 sp. zn. 10C/21/2010-384 súd ustanovil znaleckú organizáciu JHS, s.r.o., Martin, ktorej uložil zistiť, či strešná konštrukcia spĺňa pred požiarom požiadavky požiarnej bezpečnosti stavby ( či bola vybavená protipožiarnymi zábranami , nátermi), ak nie či nesplnenie týchto požiadaviek malo vplyv na vznik alebo rozsah požiaru, v prípade, že strešná konštrukcia spĺňa pred požiarom požiadavky požiarnej bezpečnosti stavby vyjadriť sa, či je možné určiť na základe dokladov založených v spise obvyklú cenu stavebných prác a materiál nevyhnutných na odstránenie škody požiarom dňa 24.5.2007, vzniknutom v bytovom dome súp. č. XXXX na ul. U. v Trenčíne a na uvedení nehnuteľnosti do pôvodného stavu, ak áno ustáliť túto cenu, určiť cenu stavebných prác a materiálu nevyhnutných na odstránenie škody spôsobenej požiarom dňa 24.05.2007, vzniknutom v bytovom dome č.súp. XXXX na Ul. U. v Trenčíne a na uvedení nehnuteľnosti do pôvodného stavu, vyčísliť výšku škody spôsobenej požiarom v jednotlivých bytoch, vyčísliť výšku škody spôsobenej v spoločných priestoroch a spoločných častiach domu, posúdiť dôvodnosť prác vykonaných firmou MIBAG s.r.o. pri uvedení domu do pôvodného stavu a porovnať ceny stanovené touto spoločnosťou s obvyklými cenami v čase vykonania prác.

17. Znalecká organizácia JHS, s.r.o., Martin podala znalecký posudok č. 535/2013 zo dňa 10.9.2013 na Okresný súd Považská Bystrica dňa 30.9.2013. Zo záveru predmetného znaleckého posudku mal súd za preukázané, že zisťovanie stavu objektu pred požiarom je možné v čase tesne po vzniku požiaru, keď sa dá zdokumentovať existujúca pôvodná časť objektu ako aj poškodená časť objektu požiarom. Vzhľadom na skutočnosť, že požiar vznikol dňa 24.5.2007 a požiadavku na zisťovanie stavu objektu pred požiarom vznikla v januári 2013 nie je možné stanoviť stav objektu pred požiarom. Správa o výsledku požiarno- technickej expertízy pri popise situácie pred vznikom požiaru neuvádza porušenie bezpečnosti stavieb. Z uvedeného znalecká organizácia predpokladala, že spracovateľ správy o výsledku požiarno-technickej expertízy posúdil i požiarnu bezpečnosť pred požiarom a nezistil závady. Znalecká organizácia vyčíslila hodnotu stavebných prác a dodávok na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu po požiari na bytoch celkom vo výške 38 777,70 Eur , v spoločných priestoroch vo výške 98 552,37 Eur, spolu v bytovom dome vo výške 137 000 Eur.

18. Na návrh žalovaného 1/ súd doplnil znalecké dokazovanie a uložil znaleckej organizácii vypracovať doplnok k znaleckému posudku č. 535/2013 zo dňa 10.9.2013, v ktorom zodpovie, aký je rozdiel medzi použitím konkrétne drevoštiepkových veľkoplošných dosiek a ihličnatého reziva na záklop strechy z pohľadu požiarnej bezpečnosti stavby, či môže mať zmena použitých materiálov na stavbe strešnej konštrukcie v bytovom dome č. súp. XXXX na ul. U. v Trenčíne oproti materiálom projektovaným v projektovej dokumentácii vplyv na vzniknutú škodovú udalosť zo dňa 24.5.2007, ak áno aký, či bola strecha stavby zhora riadne a kvalitne vyhotovená a či spĺňala technické podmienky pre zabezpečenie ochrany objektu proti účinkom atmosférických vplyvov, či by aj pri dodržaní projektových materiálov ( drevoštiepkové veľkoplošné dosky ) došlo pri manipulácii s otvoreným ohňom k vzniku požiaru a následne k vzniku škody, v prípade, ak nebude objektívne možné presne zistiť skutkový stav materiálu použitého a materiálu projektovaného, ich presné fyzikálne parametre a mieru vystavenia poveternostným podmienkam, tak aby sa mohlo určiť, aká konkrétny vplyv mala na požiarnobezpečnostné podmienky stavby zámena materiálov použitých na záklop strechy nech zodpovie na otázku aká je rozdiel medzi použitím drevoštiepkových veľkoplošných dosiek a ihličnatého reziva na záklop strechy z pohľadu požiarnej bezpečnosti stavby a to odhliadnuc od miery vystavenia poveternostným podmienkam, teda ich vzájomne porovnanie izolované od akýchkoľvek možných objektívnych skutočností.

19. Dňa 26.11.2015 doručila znalecká organizácia JHS s.r.o., Martin Okresnému súdu Považská Bystrica Doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 535/2013 zo dňa 10.9.2013, znalecký úkon č. 573/2015, z ktorého záveru mal súd za preukázané, že z pohľadu požiarnej bezpečnosti stavby zámena materiálu nezhoršila požiarnu bezpečnosť stavby. Požiarna odolnosť drevoštiepkových dosiek je dobrá, požiarna odolnosť ( klasifikácia OSB 2 podľa testu PAVÚS je C1= ťažko horľavá). Zmena použitých materiálov na stavbe strešnej konštrukcie v bytovom dome súp. č. XXXX na ul. U. v Trenčíne oproti materiálom projektovaným v projektovej dokumentácii nemá vplyv na vzniknutú škodovú udalosť dňa 24.5.2007. Aj pri dodržaní projektových materiálov ( drevoštiepkové veľkoplošné dosky ) by došlo pri manipulácii s

otvoreným ohňom ku vzniku požiaru. Pri manipulácii s ohňom pôsobiacim na drevo by došlo ku vzniku požiaru pokiaľ by pôsobenie ohňa zabezpečilo dostatočné množstvo iniciačnej energie. Pri manipulácii s ohňom, pôsobiacim na drevoštiepkové veľkoplošné dosky by došlo ku vzniku požiaru pokiaľ by pôsobenie ohňa zabezpečilo dostatočné množstvo iniciačnej energie. Drevoštiepková veľkoplošná doska má 95% charakteristické vlastnosti dreva.

20. V priebehu konania, po tom ako bol stranám sporu doručený Doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 535/2013 zo dňa 10.9.2013 zhora, žalovaný 1/ predložil na pojednávaní dňa 25.2.2016 Odborný posudok vypracovaný Stavebnou technickou univerzitou v Bratislave , stavebnou fakultou, katedra konštrukcií pozemných stavieb. Spracovateľmi odborného vyjadrenia boli prof. N.. Y. C., L.. a N.. U. Š., L... V závere odborného posudku jeho spracovatelia konštatovali na základe východiskových podkladov pre vypracovanie odborného posudku požiaru dvojplášťovej plochej strechy Polyfunkčného objektu súp. č. XXXX na U. ul. v Trenčíne, že požiar, ktorý vznikol v jednom dilatačnom celku bol ako dôsledok teplotného zaťaženia pri natavovaní prídavnej vrstvy z asfaltového pásu. Vzhľadom k tejto skutočnosti, že podklad pod povlakovou krytinou bo urobený z dosiek z ihličnatého dreva namiesto projektom navrhnutého debnenia z drevoštiepkových dosiek ( OSB) vznikli iné okrajové podmienky pre plnoplošné natavenie nového asfaltového pásu. Z hľadiska požiarneho má geometria tvaru dreveného podkladu pod povlakovou krytinou vplyv ne jeho zapálenie a horenie. Svoju úlohu zohralo aj mechanické kotvenie podkladovej vrstvy asfaltového pásu ( lepenkáčom) pri vedení tepla do nosnej konštrukcie horného plášťa ( drevený záklop).

21. Svedok prof. N.. Y. C. L.., uviedol že pri vypracovávaní odborného posudku vychádzal z podkladov, ktoré sú presne uvedené v odbornom vyjadrení, jedná sa o normy, knihy a laboratórne merania. Uviedol, že pri natavovaní asfaltového pásu bola zvolená technológia natavovania nového pásu na jestvujúcu krytinu (v čase pred požiarom). Akou intenzitou oheň tam bol daný, k tomu sa vyjadriť nevedel a to sa v podstate ani nedá zistiť. V prípade, že teplota horákov, natavovania bola taká ako sa to technologicky žiada, tak z tejto roviny je veľký rozdiel, či požiar mohol vzniknúť alebo nie. Tak ako je posudku uvedené, OSB dosky majú menší stupeň horenia, ťažšie sa chytia ako dosky, ktoré boli na mieste položené keď urobili sondu, bolo to ihličnaté drevo, nehobľované s veľkými škárami, škáry mali šírku až 2 cm. Je markantný rozdiel pri vzniku požiaru, či bola použitá doska alebo ihličnaté rezivo. Toto platí vtedy, pokiaľ bola dodržaná rovnocenná intenzita tepla vyvíjaná horákom na OSB dosku a ihličnaté rezivo. OSB doska bol projekt, ihličnaté drevo bolo zabudované. Uviedol, že príčinou požiaru bolo pôsobenie tepla alebo ohňa na povrch povlakovej krytiny z asfaltovaných pásov. Bol toho názoru, že pokiaľ by bola iná technológia kladenia povlakovej krytiny bez lepenkáčov, tak by škoda nemohla vzniknúť ale v prípade ak by bol oheň veľký, tak by požiar vznikol. Pokiaľ by bol dodržaný projekt a technológia kladenia k požiaru by nebolo došlo, požiar by nebol vznikol.

22. Svedok N.. U. Š., L.. D., že pri spracovaní odborného vyjadrenia bol asistent prof. Oláha PhD.. Osobne nebol oboznámený s Doplnkom č. 1 k znaleckému posudku č. 535/2013, spracovaným JHS s.r.o., Martin v roku 2015 , ani s odborným posudkom č. 1/2004 vypracovaným N.. N. V. v roku 2004, pretože všetky odborné podklady pre vypracovanie odborného posudku študoval prof. C.. Uviedol, že hlavné je konštatovanie, ktoré odznelo v odbornom posudku, teda že veľkoplošná OSB doska má diametrálne iné vlastnosti ako drevené debnenie z ihličnatého reziva, a to hlavne z reakcie na oheň. Rozdielnosť spočíva v rozmerových parametroch a teda výslovnej ploche materiálu, ktorý je vystavený účinkom plameňa. Ak umiestnime veľkoplošný materiál na oheň, plameň bude napádať len okrajové časti a nie jeho plochu, kdežto pri kusových drevených prvkoch ako sú drevené dosky, je táto plocha menšia a stačí menší plameň a dosky budú napádané týmto plameňom z bočných strán. Toto bolo aj podľa jeho názoru hlavnou príčinou vzniku požiaru, že vznikajúci plameň mohol na malej ploche napádať plochu dreveného reziva. Ak sa asfaltové pásy, ktoré boli na streche po určitej dobe ich zabudovania začali sa rozliepať , roztvárať jednotlivé spoje, plameň natavovacieho horáka mohol vniknúť pod povlakovú krytinu a už v tej danej ploche kde vnikol, mohol pôsobiť, ak by sa v časti, do ktorej sa plameň dostal pod asfaltovú dosku nachádzal okraj OSB dosky, nespôsobil by požiar, dá sa povedať, že pri rýchlosti natavovania by požiar nemusel vôbec vzniknúť. Ak sa však v mieste prieniku ohňa nachádzali spoje OSB dosiek, to by mohlo spôsobiť počiatok požiaru, avšak na rozdiel od plnoplošného debnenia z OSB dosiek, tento plameň, ktorý vnikal pod asfaltové pásy, musel a určite narazil na spoje dosiek dreveného debnenia. Asfaltové pásy sa nesmú natavovať priamo na drevený podklad. V princípe je jedno či je to veľkoplošná OSB doska alebo drevené debnenie, preto sa prvá vrstva asfaltového pásu musí mechanicky kotviť. V tomto prípade to bolo mechanicky kotvené. Mechanické kotvenie bolo v

tej časti strechy, kde robili sondu, ale môže len predpokladať, že to bolo aj v tej časti strechy, ktorá bola zhorená. Z technologického hľadiska sa môže teda asfaltový pás natavovať len na podkladnú vrstvu asfaltového pásu ktorý bol mechanicky kotvený. Rezivo, ktoré bolo v danom prípade použité na vytvorenie dreveného debnenia strechy, má aj väčšie objemové a tvarové zmeny. To spôsobuje, že toto drevené debnenie sa deformovalo a svojou deformáciou vytláčalo nad rovinu strechy kotviace body ( lepenkáče, tj. klince, ktoré sa používali na mechanické kotvenie lepenky). Na základe tej časti strechy, kde vykonávali sondy a kde zistili technické riešenie, predpokladá stav strechy, na ktorej bola vykonávaná obnova a bol spôsobený požiar. Samotný rozsah požiaru je nutné skúmať z hľadiska jeho začiatku prvého vzniku a nie z hľadiska jeho rozsahu, kde jeho rozsah vznikol nedostatočnou možnosťou hasenia požiaru včas, keď sa čakalo na vodné delo dlhšiu dobu, ktoré delo požiar uhasilo. Použité dosky mali vplyv na to, že požiar začal a pri identifikácii a otvorení dreveného záklopu došlo k rýchlejšiemu vzplanutiu prísunu vzduchu. Rozsah požiaru aj pri čase, ktorý plynul od jeho vzniku až po hasenie by bol menší, pokiaľ by boli použité veľkoplošné OSB dosky. V prípade OSB dosiek by bolo miest, kde mohlo dôjsť k vzniku tlenia diametrálne menej ako miest, pri ktorých došlo k tleniu na záklope z drevených dosiek a s neohobľovaným povrchom , ktorý má veľký vplyv na čas začatia vzniku tlenia. Tým, že pri začiatku uhasenia a identifikácii vznikajúceho dymu bol odkrytý záklop strechy, došlo k prísunu vzduchu -kyslíka , tým sa čas aj rozsah požiaru zrýchlil. Uviedol ďalej, že k požiaru by došlo jedine v tom prípade, že by boli vzájomné spoje pôvodných asfaltových pásov roztvorené a v tom mieste by nachádzali vzájomné spoje OSB dosiek. Ku vzájomnému roztvoreniu spojov jednotlivých pásov môže dôjsť z dôvodu nestability podkladu , v tomto prípade vzniknutého z dôvodu deformácie drevených dosiek a to z dôvodu ich vysúšania a zmraštenia v kombinácii s krútením. Druhým faktorom, ktorý môže spôsobiť rozlepenie asfaltových pásov, je ich nedostatočná a neodborná realizácia. Na nestabilite podkladu sa môže podieľať použitý materiál , drevené neohobľované dosky, ktoré v procese vysúšania vykazujú tvarové zmeny. V prípade OSB dosiek by k vysúšaniu a z toho vzniknutým objemovým a tvarovým zmenám nedošlo. Pri OSB doskách by mohlo dôjsť len k deformáciám od priehybu , pri aktuálnom pohybe osôb po streche alebo zaťaženiu snehovými zrážkami.

23. Svedok N.. G. L., S.., L.., spracovateľ Doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 535/2013 uviedol, že v roku 1998 bol vypracovaný projekt stavby a to projektovou organizáciou Archit Trenčín. Dňa 25.2.1999 bolo kolaudačné konanie obytného domu č. 1062 na Staničnej ulici v Trenčíne, v ktorom následne vznikla škoda požiarom. Pri kolaudačnom konaní orgány štátnej správy sa vyjadrujú k dielu. Vyjadrovali sa všetky orgány, ale vo vzťahu k požiaru je rozhodujúce stanovisko hasičov. To znamená stavebná organizácia, ktorá stavala objekt, vrátane strechy, predložila doklad o preukázaní zhody požiarnotechnických vlastností výrobkov. To znamená , že všetky orgány odsúhlasili, že stavba už môže byť užívaná a súčasne že žiadne náležitosti vo vzťahu k projektu neboli porušené. To je prvý identifikačný znak toho, v akom stave stavba v roku 1999 bola zhotovená. Spoločenstvo vlastníkov bytov na Staničnej ulici podpísalo zmluvu s poisťovňou Kooperativa. V zmluve a sa jednalo o poistenie práve toho majetku, na ktorom neskôr vznikla škoda. V rámci tohto konania poisťovňa skôr, než uzavrie zmluvu, skontroluje náležitosti či objekt bol v súlade so zákonom skolaudovaný. Pristúpilo sa k poistnej zmluve a strecha sa 8 rokov užívala. Je extrémne ťažké stanoviť, v akom stave strecha bola dňa 24.5.2007, čo je 8 rokov po užívaní. Faktom je, že z dokumentácie u hasičov, poisťovne aj u polície sú zidentifikované momenty, že strecha bola niekoľkokrát opravovaná. Pri každej oprave strechy prídu pracovníci, prinesú určitý materiál a to zlé miesto opravia, ale to znamená, že v priebehu tých 8 rokov opakovaním opravy tam mohli byť použité rôzne materiály, čiže 24.5.2007 bol požiar a hasiči zahasili požiar, pretože pracovníci, ktorí robili opravu, porušili zásady požiarnej bezpečnosti, nemali k dispozícii hasebné prostriedky a nevedeli prvopočiatočnú fáz eliminovať. Požiar spôsobil totálnu deštrukciu jedného segmentu strechy. Orgán štátnej správy, ktorý je zo zákona povinný zisťovať príčiny požiaru, presne stanovil príčiny požiaru a určil aj zodpovednosť, kto nesie zodpovednosť za požiar. Preto vo svojich vyjadreniach sa až vyjadroval z hľadiska znaleckého posudku ako aj Dodatku k o obtiažnosti po 16 rokoch stanoviť príčinu vzniku požiaru, pretože jednak to bolo ďalšie obdobie užívania strechy a súčasne bolo štátom určenou organizáciou stanovené Krajským hasičským a záchranným zborom v Trenčíne ustanovená príčina aj zodpovednosť. Poisťovňa Kooperativa vyplatila v niekoľkých platbách škodu, to znamená uznala, že platí pre ňu poistná zmluva, všeobecné poistné podmienky a klientovi vyplatila podľa svojho zváženia aj výšku škody. Pokiaľ sa týka odborného znaleckého posudku STU uviedol, že prof. Oláh, ktorý vypracovával odborný posudok, je špecialita na konštrukciu stavieb, špeciálne striech. Prof. Oláh nie je však špecialista a ani nie je súdny znalec a nevystupoval v tomto prípade ani ako subdodávateľ znaleckej organizácie pre oblasť zisťovania príčiny požiaru. Prof. C. stavia na skutočnosti, že spravil určitý experimentálny postup -výrez zo strechy, ale z inej časti strechy, ako tej ktorá zhorela, pretože on

odobral vzorku z iného segmentu strechy. Strecha je oddelená múrmi, jedna časť zhorela a iný segment nezhorel a z toho odoberal vzorky, pričom vzorka bola odobratá 16 rokov od vybudovania strechy a súčasne nebola odobraná tesne pred požiarom, čiže všetko čo prof. Oláh hovorí, nie je ešte dôkaz, že tá časť strechy, ktorá zhorela, bola totožným materiálom postavená. Prof. C. hovorí vo svojom odbornom vyjadrení o tom, že bola zamenená veľkoplošná OSB doska a namiesto toho bola použitá doska z ihličnanového reziva a v niektorej časti ďalej hovorí o smrekoch. Je možné, že sa prof. Oláh domnieva, že celá strecha bola akoby spravená ináč ako hovorí projekt , ale to nevieme dnes dokázať. Najdôležitejšie však je že, je absolútne irelevantné, či to bola OSB doska ( drevotrieska z veľkoplošných dosák, ), kde drevitá vláknina je inak orientovaná. Podobne v prípade OSB dosiek pôsobí tepelný tok aj v prípade na dosku zo smrekového dreva. Rozhodujúce je, kedy a ktorý materiál sa skôr zapáli. Podľa špecifikácie OSB doska u všetkých výrobcov podľa karty bezpečnostného výberu zahorí 200 stupňov Celzia vyššie. V expertíznom posudku správy z požiaru Krajského riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, kde ten podklad poisťovňa má k dispozícií, jednoznačne poukázal, že v prípade smrekového dreva tá teplota vzplanutia je 255 stupňov Celzia. Čiže aj keby pripustil , že v prípade OSB dosiek je teplota vzplanutia 200 stupňov Celzia a tá doska , ktorá v čase požiaru na streche bola, mala odolnosť 250 stupňov Celzia, tak vlastne obe dosky z jedného alebo druhého materiálu pri intenzívnom tepelnom toku a znovu je napísané v expertíznom posudku, že pôsobí teplotou 1000 - 1200 stupňov Celzia ( tepelný tok), pracovník, ktorý opravu robil propanbutánovým horákom, preniesol tepelným tokom väčšie množstvo energie, aká bola vznietivosť materiálu a preto nastal požiar. Poukazoval na to, že od vzniku požiaru 9 rokov pôsobilo na povrch strechy slnko, z toho pohľadu tam bol ešte ďalší faktor a to je ten, že strecha obsahovala asfaltové hydroizolačné pásy a keď hľadá, čo mohlo byť príčinou tak asfaltový hydroizolačný pás z dôvodu prítomnosti asfaltu a je to oxidovaný asfalt, horí pri 250 stupňoch Celzia, čiže keď raz niekto horákom, ktorý má 1200 stupňov Celzia neopatrne dlhodobo zabezpečí taký energetický tok, že podpáli smrekovú dosku alebo OSB dosku, samotným horením materiálov sa uvoľní také kvantum tepla, že sa požiar šíri a preto zhorela celá sekcia strechy od jedného požiarneho múru až po druhý. Odborný posudok prof. C. hovorí len o dvoch materiáloch, keď porovnáva smrekové dosky a OSB dosky. Súhlasil s tým, že z hľadiska požiarneho má geometria tvaru dreveného podkladu pod povlakovou krytinou vplyv na jeho zapálenie a horenie, ale 9 rokov pôsobilo slnko na miesto strechy a je tam výrazne väčší vplyv vlastnosti asfaltu ako povrch dosky pred 9 rokmi. Časom dochádza k mäknutiu asfaltu a prieniku do povrchu materiálu, ktorý je pod ním a to všetko zhoršuje požiarne vlastnosti.

24. V priebehu konania, dňa 7.12.2017 predložil žalovaný 1/ Okresnému súdu Považská Bystrica znalecký posudok Ing. Mgr. Jany Pecníkovej, znalkyne z odboru stavebníctva a ekonómie a manažmentu č. 320/2017 zo dňa 27.11.2017, v ktorom znalkyňa zodpovedala na otázky, aký je rozdiel medzi použitým konkrétne drevoštiepkových veľkoplošných dosiek a ihličnatého reziva na záklop strechy z pohľadu požiarnej bezpečnosti stavby, či môže mať zmena použitých materiálov na stavbe oproti materiálom projektovaným v projektovej dokumentácii vplyv na vzniknutú škodovú udalosť, ak áno, tak aký, či bola strecha stavby riadne a kvalitne vyhotovená a či spĺňa technické podmienky pre zabezpečenie ochrany objektu proti účinkom atmosférických vplyvov, či by sa pri dodržaní projektovaných materiálov ( drevoštriepkové veľkoplošné dosky) došlo pri manipulácii s otvoreným ohňom k vzniku požiaru a následne vzniku škody, aby preskúmala a vyjadrila sa k zisteniam a záverom uvedeným v znaleckom posudku č. 535/2013 zo dňa 10.9.2013 a v doplnení č. 1 k znaleckému posudku 535/2013, znalecký úkon č. 373/2015, vypracovaný znaleckou organizáciou JHS, s.r.o. a preskúmala a vyjadrila sa k zisteniam a záverom uvedeným v odbornom posudku zo dňa 3.2.2016 vypracovaným L.. N.. Y. C., L.., N.. U. Š. L.., vo veci požiaru dvojplášťovej plochej strechy na objekte Polyfunkčný objekt, so súp. č. XXXX postavený na ulici U. v Trenčíne, v prípade ak nebude objektívne možné presne zistiť skutkový stav materiálu použitého a materiálu projektovaného, ich presné fyzikálne parametre a mieru vystavenia poveternostným podmienkam, tak aby sa mohlo určiť aký konkrétny vplyv mala na požiarno- bezpečnostné podmienky stavby uvedená zámena materiálov použitých na záklop strechy, aby v znaleckom posudku zodpovedala, aký je rozdiel medzi použitím drevoštiepkových veľkoplošných dosiek a ihličnatého reziva na záklop strechy z pohľadu požiarnej bezpečnosti stavby, a to odhliadnuc od miery vystavenia poveternostným podmienkam, teda ich vzájomné porovnanie, izolované od akýchkoľvek možných objektívnych skutočností.

25. V závere znaleckého posudku zhora znalkyňa uviedla, že rozdiel medzi dvoma konkrétnymi materiálmi je v kritériu E požiarnej odolnosti, nakoľko celistvosť veľkoplošných materiálov na báze dreva vykazuje vyššie hodnoty požiarnej odolnosti ako spájanie dosiek z rastlého dreva. Z predložených dokladov vyplýva, že na zastrešení objektu bolo namiesto projektovaných drevotrieskových dosiek

použité ihličnaté rezivo. Zmena materiálov má vplyv na vzniknutú škodovú udalosť. Každý materiál má inú hodnotu zapálenia, inú hodnotu šírenia plameňa. Na vznik požiaru, popri materiáli má vplyv iniciačný zdroj, ktorý by určite zapálil oba materiály. Pri použití veľkoplošných materiálov by intenzita horenia nebola taká rýchla, zvládnutie požiaru jednotkami HaZZ by bolo efektívnejšie a škoda by mohla byť pravdepodobne menšia. Požiar okrem materiálu je riadený aj prúdením vzduchu. Aj tento faktor menej ovplyvňuje horenie veľkoplošných materiálov ako samotného smrekového dreva. Medzi základné kritériá kvalitného strešného plášťa patria dostatočný tepelný odpor, zvukovoizolačné vlastnosti a spoľahlivá ochrana proti vode, vodotesnosť. Stavebnotechnické riešenie a spôsob skutočného vyhotovenia strechy na objekte polyfunkčného objektu na Staničnej ul. č. 1062 v Trenčíne je detailne popísaný v Odbornom posudku požiaru plochej strechy, ktorý bol vypracovaný na STU v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra konštrukcií pozemných stavieb. Posudok obsahuje aj fotografie z obhliadky plochej strechy v čase obhliadky strechy, ktorú vykonali riešitelia posudku. Hlavným nedostatkom strešnej konštrukcie bola porušená samotná hydroizolačná vrstva, ktorá bola povlaková - asfaltovými natavovanými pásmi. Porušená hydroizolačná vrstva nemohla zabezpečiť dostatočnú ochranu objektu pred atmosférickými vplyvmi. Pri manipulácii s otvoreným ohňom by došlo k požiaru aj v prípade dodržania projektovaných materiálov ( drevoštiepkové veľkoplošné dosky). Rozsah požiaru, pri zachovaní rovnakých podmienok hasenia, by bol menší, rovnako škoda by bola v takomto prípade menšia. Znalecký posudok č. 535/2013 zo dňa 10.9.2013, vypracovaný znaleckou organizáciou JHS, s.r.o. rieši hlavne výšku škody, ktorá bola spôsobená požiarom a cenu stavebných prác a materiálov nevyhnutných na odstránenie škody vzniknutej požiarom. Otázka požiarnej bezpečnosti stavby je v uvedenom znaleckom posudku spomenutá iba okrajovo na str. 10. V doplnení č. 1 k znaleckému posudku č. 535/2013, znalecký úkon č. 573/2015 vypracovaný znaleckou organizáciou JHS, s.r.o. znalec zodpovedá za identické otázky ako boli vznesené zadávateľom tohto znaleckého posudku. Tento posudok odhaľuje iné nedostatky, ktoré priamo súvisia so vznikom a šírením požiaru ( mimo použitých materiálov) a to je kvalita, resp. nekvalita vykonaných prác. Ak povrch plášťa strechy nie úplne hladký vytvára možnosť vzniku „ hniezd“ priestorov, kde sa energia od plameňa nakumuluje, môže dôjsť k bezplamennému horeniu, ktoré po prehorení a prístupu vzduch sa zmení na plameňové horenie a následné šírenie plameňa. Takýchto miest bolo na predmetnej streche viac ( obr. 03, 07, 08, 11, 12 uvedeného posudku). Obr. 06 tohto posudku dokumentuje nekvalitu použitého smrekového dreva. Nie sú dodržané rozmery ( hrúbka, šírka) drevených prvkov, vidieť prítomnosť hŕč, a použitie nehobľovaných a pevnostne nevytriedených drevených konštrukčných prvkov. Všetky tieto konštatovania napomáhajú šíreniu požiaru, jeho rýchlejšiemu rozvoju. Uviedla možné hrúbky, ktoré mohli byť v konštrukcii aplikované, nakoľko nemala konkrétny údaj o projektovanej OSB doske v danej konštrukcii. Smrekové drevo povrchovo upravené pílením sa zapáli cca po 400 s od sálavého zdroja, hobľované cca po 600 s od sálavého zdroja. Zapálenie od plamenného zdroja je samozrejme rýchlejšie, ale kvalita opracovania ( pílené, hobľované, brúsené) vplýva významne aj v tomto prípade na čas zapálenia. Z uvedeného vyplýva, že požiarna odolnosť OSB dosiek je vyššia ako ihličnatého reziva, teda z pohľadu požiarnej bezpečnosti strechy stavby je vhodnejšie použiť na záklop OSB dosky. Na záver znalkyňa uviedla, že k vypracovaniu znaleckého posudku bol prizvaný konzultant L.. N.. H. C., S.., Katedra požiarneho inžinierstva, Fakulta bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý zodpovedal na otázky týkajúce sa požiarnej ochrany a protipožiarnej bezpečnosti stavieb.

26. V konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 9Cb/129/2008 sa Spoločenstvo

- U. XXXX v Trenčíne so sídlom U. XXXX/XX, O. ako žalobca 1/ a ďalších 95 vlastníkov bytov v bytovom dome na ul. Staničná 1062 v Trenčíne, ktoré boli poškodené požiarom dňa 24.5.2007 domáhali proti žalovanému THERMOINVEST SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Ul. Kpt. Nálepku 346/1, Považská Bystrica ( v konaní 10C21/2010 žalovanému 1/), náhrady škody spôsobenej požiarom vo výške 34 570,90 € s príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. júna 2014 sp. zn. 9Cb/129/2008-657 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. apríla 2017 sp. zn. 8Cob/492/2014 - 712 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi 1/ sumy 13 449,41 Eur s príslušenstvom žalobkyni 10/ sumy 355,11 Eur s príslušenstvom žalobkyni 11/ sumy 550,31 Eur s príslušenstvom žalobcom 17/, 69/ a 70/ spoločne a nerozdielne sumy 550,95 Eur s príslušenstvom žalobcom 25/ a 76/ spoločne a nerozdielne sumy 550,95 Eur s príslušenstvom, žalobkyni 26/ sumu 538,85 Eur s príslušenstvom, žalobcom 34/ a 80/ spoločne a nerozdielne sumy 550,95 Eur s príslušenstvom, žalobcovi 35/ sumy 544,90 eur s príslušenstvom, žalobcom 38/ a 82/ spoločne a nerozdielne sumy 538,85 Eur s príslušenstvom, žalobcom 39/ a 83/ spoločne a nerozdielne sumy 550,95 Eur s príslušenstvom žalobcom 41/ a 85/ spoločne a nerozdielne sumy 544,90 Eur s príslušenstvom, žalobcom 43/ a 86/ spoločne nerozdielne sumy 544,90 Eur s príslušenstvom. Vo zvyšku súd žalobu

zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 412 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

29. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

30. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

31. Podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

32. Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, avšak len vo vzťahu k žalovanému 1/. Je nesporné, že žalobca si v danom prípade uplatňuje svoj nárok voči žalobcom 1/,2/ ako nárok regresný podľa § 813 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prešlo na neho ako poistiteľa právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Toto právo prechádza až do výšky plnenia, ktoré poisťovateľ poskytol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca poskytol poistenému Spoločenstvu - ul. Staničná 1062 v Trenčíne poistné plnenie vo výške 3.025.140 Sk, tj. 100.416,25 Eur.

33. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že za škodu, ktorá bola spôsobená požiarom zodpovedá žalovaný l/, a to v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K vzniku škody zničením strešnej konštrukcie a časti obvodovej konštrukcie na sekcii C bytového domu D.. U. XXXX P. O. došlo v dôsledku požiaru, ktorý spôsobil žalovaný 2/ manipuláciou s otvoreným ohňom horáka pri vykonávaní hydroizolačných prác pre žalovaného l/, ktorý bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 8T/65/2008 - 328 odsúdený.

34. Pokiaľ ide o ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v tomto je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. Ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka dopadá na prípady, kedy konkrétnu činnosť, pri ktorej vznikla škoda, nevykonáva právnická či fyzická osoba ( podnikateľ) sama, ale prostredníctvom iných osôb, ktoré zamestnáva, alebo ktorých prácu ku svojej činnosti využíva. Táto zodpovednosť právnickej či fyzickej osoby sa uplatní nielen v prípadoch, kedy škoda bola spôsobená ich zamestnancom, ale aj vtedy, ak bola spôsobená inými osobami, ktoré podnikateľský subjekt použil ku svojej činnosti. Tzv. osoba použitá k činnosti, nevykonáva prácu vlastným menom, a na vlastné riziko ale pre právnickú ( fyzickú osobu), podľa jej pokynov či príkazov, poprípade v jej záujme. Podstatné je, či konanie toho, kto škodu spôsobil, má miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh podnikateľa v rámci jeho podnikateľskej činnosti, teda či nešlo o konanie, ktorým škodca sledoval svoj vlastný záujem; rozhodujúci je teda vnútorný ( účelový) vzťah konania, pri ktorom vznikla škoda k činnosti podnikateľa, ktorú vykonáva. Priama zodpovednosť toho, kto škodu spôsobil nastáva len v prípade, že jeho konanie, ktorým bola škoda spôsobená, nespadá do rámca činnosti podnikateľa, pre ktorého prácu vykonával ( tzv. exces).

35. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný 2/ bol živnostníkom a teda nebol zamestnancom žalovaného l/, nesporne vykonával prácu pre žalovaného 1/ na základe zmluvy o dielo a teda prácu, pri ktorej došlo ku škode na majetku Spoločenstva bytov ul. Staničná 1062 v Trenčíne, nevykonával vo vlastnom mene a na vlastné riziko, ale pre žalovaného l/, v jeho záujme. Z vykonaného dokazovania totiž nesporne vyplynulo, že hydroizolačné práce na bytovom dome na ul. Staničná 1062 v Trenčíne boli vykonávané na základe zmluvy o dielo č. 9/2007 zo dňa 16.4.2007, uzatvorenej medzi objednávateľom Spoločenstvo vlastníkov bytov U.Á. XXXX, O. a zhotoviteľom THERMOINVEST

SLOVAKIA, s.r.o. Považská Bystrica, predmetom ktorej bola hydroizolácia strechy na budove U. Č.. XXXX, O., pričom objednávateľ spoločnosť THERMOINVEST SLOVAKIA s.r.o. si následne pre prácu „ najala “ žalovaného 2/ na základe zmluvy o dielo zo dňa 15.5.2007. Podstatné v danej veci je, že žalovaný 2/ vykonával úlohy pre žalovaného l/ v rámci jeho činnosti, keď žalovaný l/ realizoval hydroizoláciu strechy na budove ul. Staničná 1062 v Trenčíne na základe požiadaviek objednávateľa ( žalovaného 1/) špecifikovaných pre zmluvu o dielo v článku II. Predmet zmluvy, bod II.1.1. Je tak zrejmé, a vyplýva to zo zisteného skutkového stavu, že žalovaný 2/ vykonával prácu, ktorá mala miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh žalovaného, preto priamo za škodu, ktorá bola spôsobená pri tejto činnosti, nezodpovedá ale v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka za ňu zodpovedá spoločnosť, pre ktorú túto prácu vykonával, teda žalovaný l/.

36. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd má teda za to, že na žalobcu ako poisťovateľa prešlo právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou dňa 24.5.2007 len vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý za spôsobenú škodu zodpovedá v zmysle § 420 ods. 2. Občianskeho zákonníka.

37. Tak ako bolo uvedené vyššie, žalobca vyplatil poistenému Spoločenstvu bytov, Staničná 1062 v Trenčíne poistné plnenie v celkovej výške 100.416,25 Eur, a to na základe žiadosti Spoločenstva bytov, Staničná 1062 v Trenčíne. Znaleckým posudkom spoločnosti JHS, s.r.o., Martin č. 535/2013 zo dňa 10.92013 bola ustálená hodnota stavebných prác a materiálu na uvedenie do pôvodného stavu v spoločných častiach celkom vo výške 98.552,37 Eur a v bytoch celkom vo výške 38.777,70 Eur. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záveru predmetného znaleckého posudku, o správnosti ktorého nemá dôvod pochybovať, pričom v konečnom dôsledku znaleckou organizáciou vypočúvanú hodnotu stavebných prác a materiálov na uvedenie do pôvodného stavu po požiari v spoločných častiach bytového domu Staničná 1062 v Trenčíne žalobca ani žalovaní 1/, 2/ nespochybňovali. Súd má teda za to, že žalobcovi vznikol regresný nárok vo vzťahu k žalovanému l/ minimálne vo výške žalovanej istiny.

38. Jedným z podstatných tvrdení žalovaného l/ bola tá skutočnosť, a následne súd na preukázanie, ktorej nariadil znalecké dokazovanie, či v danom prípade za spôsobenú škodu požiarom, nezodpovedá aj Spoločenstvo vlastníkov bytov, ktorého zodpovednosť v prípade porušenia právnej povinnosti ( podmienok požiarnej bezpečnosti) by prichádzala do úvahy.

39. Z odborného posudku č. 1/2004 vyhotoveného Ing. Ivanom Hyžom znalcom z odboru stavebníctvo odvetvie pozemné stavby , stavebné konštrukcie a stavebná fyzika vypracovaného za účelom zistenia príčin vzniku chýb, ich rozsahu a následného rozhodovania o spôsobe ich odstránenia, ktorého predmetom bola konštrukcia dvojplášťovej kolmej strechy objektu „ Polyfunkčný objekt“ súp. č. XXXX B. U. D. XXXX P. O. vyplýva, že úlohou znalca bolo posúdenie technického stavu a funkčnosti konštrukcie strešného plášťa na predmetnej stavbe a analýzou vzniku chýb prejavujúcich sa prenikaním atmosférickej vlhkosti do strešného plášťa a následne do priestorov objektu. Z bodu 3.3.1 tohto posudku vyplýva, že v priebehu realizácie strešného plášťa ( v období od októbra 1998 do februára 1999) došlo k nevhodnej zámene pôvodne navrhovaného záklopu u veľkoplošných drievoštiepkových dosiek na dosky z ihličnatého reziva. Nevhodnosť spočíva v tom, že tieto dosky majú nižšiu pevnosť a vyššiu nasiakavosť. Zo záveru predmetného znaleckého posudku vyplýva, že plocha strecha na stavbe Polyfunkčného objektu súp. č. XXXX, U. D., O. je nekvalitne vyhotovená a nespĺňa technické podmienky pre dokonalé zabezpečenie ochrany objektu proti účinkom atmosférických vplyvov. V konštrukcii plochej strechy je zabudovaná nadmerná technologická a atmosférická vlhkosť, pričom živičná krytina asfaltových pásov nespĺňa požiadavky rovinnosti povrchu vyskytuje sa nadmerné množstvo pľuzgierov a lepenka je nadmerne zvlnená. V dôsledku uvedených chýb je obmedzená funkčnosť konštrukcie strešného plášťa a znižuje sa životnosť hydroizolačnej vrstvy strechy. Z uvedeného posudku vyplýva, že hoci znalec konštatuje zmenu použitého materiálu, na zhotovenie strešného záklopu a to z drevoštiepkových dosiek na ihličnaté rezivo, nevhodnosť použitého ihličnatého reziva je konštatovaná len v súvislosti s vyššou nasiakavosťou v nadväznosti na zabudovanú nadmernú technologickú atmosférickú vlhkosť. Nesplnenie technických podmienok je konštatované len v súvislosti s nedokonalým zabezpečením ochrany objektu proti účinkom atmosférických vplyvov a znižovaním životnosti hydroizolačnej vrstvy. Z tohto posudku však vôbec nevyplýva, že zmena použitého materiálu by mala alebo mohla mať vplyv na požiarnu bezpečnosť stavby.

40. Znalecká organizácia JHS s.r.o., Martin v závere znaleckého posudku č. 535/2013 na otázky súdu, či strešná konštrukcia splna pred požiarom požiadavky požiarnej bezpečnosti stavby a ak nie, či nesplnenie

týchto požiadaviek malo vplyv na vznik alebo rozsah požiaru, odpovedala tak, že vzhľadom na vznik požiaru r. 2007 a požiadavku na zistenie stavu objektu ( r. 2013) nie je možné stanoviť stav objektu pred požiarom avšak nakoľko správa o výsledku požiarnotechnickej expertízy pri popise situácie pred vznikom požiaru neuvádza porušenie požiarnej bezpečnosti stavieb, možno konštatovať, že spracovateľ správy o výsledku požiarnotechnickej expertízy posúdil i požiarnu bezpečnosť stavby pred požiarom a nezistil závady.

41. V doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 535/2013, znalecký úkon 537/2015 znalecká organizácia JHS s.r.o., Martin na otázku súdu, aký je rozdiel medzi použitím konkrétne drevoštiepkových veľkoplošných dosiek a ihličnatého reziva na záklop strechy z pohľadu bezpečnosti stavby a či môže mať zmena použitých materiálov na stavbe strešnej konštrukcie v bytovom dome U..Č. XXXX B. D.. U. P. O. oproti materiálom projektovaným v projektovanej dokumentácii vplyv na vzniknutú škodovú udalosť zo dňa 24.5.2007 , a ak áno, aký znalecká organizácia uviedla, že z pohľadu požiarnej bezpečnosti stavby zámena materiálu nezhoršila požiarnu bezpečnosť stavby , požiarna odolnosť drevoštiepkových dosiek je dobrá , požiarna odolnosť ( klasifikácia OSB 2 podľa testu PAVUS je c1 = ťažko horľavá.) Aj pri dodržaní projektových materiálov. Zmena použitých materiálov na stavbe strešnej konštrukcie v bytovom dome U.. Č.. XXXX B. D.. U. P. O. oproti materiálom projektovanom v projektovej dokumentácii nemá vplyv na vzniknutú škodovú udalosť dňa 24.5.2007.

42. V odbornom posudku Slovenskej technickej univerzity, stavebnej fakulty, Katedry konštrukcii pozemných stavieb zo dňa 3.2.2016 , jej vypracovatelia L.. N.. Y. C., L.. a N. U. Š., L.., ktoré predložil žalovaný l/ v priebehu konania uvádzajú, že vzhľadom k tej skutočnosti, že podklad pod povlakovou krytinou bol urobený z dosiek z ihličnatého reziva namiesto projektom navrhnutého debnenia z drevoštiepkových veľkoplošných dosiek ( OSB) vznikli iba okrajové podmienky pre plnoplošné natavenie nového asfaltového pásu . Z hľadiska požiarneho má geometria tvaru dreveného podkladu pod povlakovou krytinou vplyv na jeho zapálenie a horenie, svoju úlohu zohralo aj mechanické kotvenie podkladnej vrstvy asfaltového pásu ( lepenkáčom) pri vedení tepla do nosnej konštrukcie horného plášťa ( drevený záklop)

43. Na pojednávaní dňa 5.4.2016 spracovateľ Doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 535/2013 N.. G. L., L.., ktorý je okrem iného zapísaný v zozname znalcov MS SR ako znalec z odboru požiarna ochrana, odvetvie zisťovanie príčin vzniku požiaru, uviedol, že L.. C. je špecialista na konštrukciu stavieb, špeciálne striech. Nie je však špecialista a ani súdny znalec pre oblasť zisťovania príčin požiaru. Stavia na skutočnosti, že spravil určitý experimentálny postup - výrez strechy ale z inej časti strechy ako tej, ktorá zhorela, pretože zobral vzorku z iného segmentu strechy. Vzorka bola odobratá 16 rokov od vybudovania strechy, nebola odobratá tesne pred požiarom, a mal za to, že od vzniku požiaru 9 rokov pôsobilo na povrch strechy slnko. U tohto pohľadu tam bol ešte ďalší faktor a to je ten, že strecha obsahovala asfaltové hydroizolačné pásy a pri hľadaní príčiny, pokiaľ niekto horákom, ktorý má 1200 st. Celzia neopatrne dlhodobo zabezpečí taký energetický tok, že podpáli strechovú dosku alebo OSB dosku, samotným horením materiálov sa uvoľní také kvantum tepla, že požiar sa šíri a preto zhorela celá sekcia strechy od jedného požiarneho múru až po druhý. I keď súhlasil s tým, že z hľadiska požiarneho má geometria tvaru dreveného podkladu pod povlakovou krytinou vplyv na jeho zapálenie a horenie, ale 9 rokov spôsobilo slnko na miesto strechy a je tam výrazne väčší vplyv vlhkosti asfaltu ako povrch dosky pred 9 rokmi. Časom dochádza k mäknutiu asfaltu a prieniku do povrchu materiálu ,ktorý je pred ním a to všetko zhoršuje požiarne vlastnosti.

44. Spracovateľa odborného posudku STU Bratislava zhodne uvádzali, že použité dosky mali vplyv na to, že požiar začal a pri identifikácii a otvorení dreveného záklopu došlo k rýchlejšiemu vzplanutiu prísunu vzduchu. N.. U. Š. L.. za hlavnú príčinu vzniku požiaru označil to, že vznikajúci plameň mohol na malej ploche zapáliť plochu dreveného reziva. Ak sa asfaltové pásy, ktoré boli na streche po určitej dobe ich zabudovania začali rozliepať, roztvárať, jednotlivé spoje, plameň natavovacieho horáka mohol vzniknúť pod povlakovú krytinu už v tej danej ploche, kde vznikol, mohol pôsobiť ak by sa v časti, v ktorej sa plameň dostal pod asfaltovú dosku nachádzal okraj OSB dosky nespôsobil by požiar. Pri rýchlosti natavovania by požiar nemusel vôbec vzniknúť, ak by sa v mieste prieniku ohňa nachádzali spoje OSB dosiek, to by mohlo spôsobiť počiatok požiaru avšak na rozdiel od plnoplošného debnenia z OSB dosiek, tento plameň, ktorý vnikal pod asfaltové pásy, a určite na spoje dosiek z dreveného debnenia. L.. N.. Y. C.Á. L.. uvádzal, že OSB dosky majú menší stupeň horenia ako dosky, ktoré boli na mieste položené, keď urobili sondu, bolo to ihličnaté drevo, nehobľované, s veľkými škárami až 2 cm a je markantný

rozdiel pri vzniku požiaru, či bola použitá doska alebo ihličnaté drevo. Mal za to, že v prípade správneho zhotovenia strechy by nebol požiar vznikol.

45. Pokiaľ sa týka znaleckého posudku č.320/2017 Ing. Mgr. Jany Pecníkovej, tento bol predložený ako súkromný znalecký posudok žalovaným 1/ a bol vypracovaný znalkyňou z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a znaleckého odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, Kontroling. Znalkyňa síce v závere znaleckého posudku uvádza, že k vypracovaniu znaleckého posudku bol prizvaný konzultant Prof. Ing. Anton Osvald, Csc., Katedra požiarneho inžinierstva, Fakulta bezpečnostného inžinierstva, Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý zodpovedal na otázky týkajúce sa požiarnej ochrany a požiarnej bezpečnosti, avšak uvedenú okolnosť súd nemal za preukázanú a preto v závere znaleckého posudku, v ktorom sa znalkyňa Ing. Mgr. Jana Pecníková vyjadruje k otázkam vzniku požiaru a následného vzniku škody, v tejto súvislosti súd má pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku. Okrem toho znalkyňa v závere znaleckého posudku na otázku, či by aj pri dodržaní projektovaných materiálov ( drevoštiepkové veľkoplošné dosky) došlo pri manipulácii s otvoreným ohňom pri zachovaní rovnakých podmienok hasenia k vzniku požiaru a následne k vzniku škody uviedla, že pri manipulácii s otvoreným ohňom by došlo k požiaru aj v prípade dodržania projektových materiálov ( drevoštiepkové veľkoplošné dosky). Rozsah požiaru, pri zachovaní rovnakých podmienok hasenia by bol menší , rovnako škoda by bola menšia. Z uvedeného vyplýva, že ku škode by došlo aj pri použití drevoštiepkových veľkoplošných dosiek avšak znalkyňa podiel zmenšenia škody neuviedla, je zrejmé, že nemala k dispozícii ani projektovú dokumentáciu, nemala konkrétny údaj o projektovanej OSB doske v danej konštrukcii. Ani žalovaný 1/ na ktorom je dôkazné bremeno percentuálny podiel o aký by sa škoda znížila neuviedol a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

46. Odborný posudok STU Bratislava, predložený žalovaným 1/ bol spracovaným osobami, ktoré nemajú odborné znalosti v oblasti požiarnej bezpečnosti, obaja sú odborníci z oblasti konštrukcie striech. Okrem toho odborné vyjadrenie bolo vypracované po uplynutí 9 rokov od samotného požiaru, jeho podkladom bola sonda do iného segmentu strechy ako tej, ktorá zhorela pri požiari dňa 24.5.2007. Preto zo všetkých týchto dôvodov súd nemohol prihliadať na závery odborného posudku a vyjadrenia ich spracovateľov z pohľadu porušenia požiarnej bezpečnosti.

47. V konaní nebola sporná zmena použitého materiálu na záklop strechy ( ihličnaté drevo a OSB dosky), pre posúdenie zavinenia Spoločenstva vlastníkov U. XXXX O. súd považoval za rozhodujúce preukázanie porušenia požiarnobezpečnostných predpisov zo strany Spoločenstva vlastníkov bytov, pričom použitie iného materiálu oproti projektu nemožno označiť za porušenie právnej povinnosti ak stavba bola skolaudovaná. Pred vydaním kolaudačného rozhodnutia bolo skúmané aj to, či stavba spĺňa kritériá požiarnej ochrany a teda dom bol uznaný za bezpečný z pohľadu požiarnej ochrany.

48. Žalovaný l/ okrem tvrdenia o zmene materiálu oproti projektovej dokumentácii a vplyvu použitého materiálu na škodovú udalosť iné porušenie povinnosti resp. spoluzavinenie Spoločenstva vlastníkov bytov U. XXXX, O. neuviedol. V súvislosti s možným naplnením exkulpačných dôvodov žalovaný l/ žiadnym spôsobom nepreukázal, že škodu nezavinil.

49. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti, za použitia citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vo vzťahu k žalovanému l/ a vo vzťahu k žalovanému 2/ súd žalobu v celom rozsahu zamietol

50. O trovách konania súd rozhodol vo vzťahu k žalovanému l/ za použitia § 255 ods. 1 C. s. p.. Žalobca vo vzťahu k žalovanému l/ mal plný úspech, preto mu súd priznal voči žalovanému l/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

51. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd rozhodol o trovách konania za použitia § 255 ods. 1 C. s. p. Žalovaný 2/ mal vo vzťahu k žalobcovi plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Keďže žalovanému 2/ žiadne trovy konania nevznikli, súd žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) .

Odvolanie musí podať podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.