Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-229-2017.pdf
PDF · 120.85 KB
Case nature
Subarea
4Cob/229/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Ortler Real k.s., Obchodná 2, 811 06 Bratislava, IČO: 47 562 056, zastúpený: CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, proti žalovanému: SPP- distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 23 Cb/159/2017 - 132 zo dňa 20.10.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 23 Cb/159/2017 -132 zo dňa 20.10.2017 p o t v r d z u j e .
Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania súd nerozhodoval. Rozhodol tak s poukazom na §§ 324 ods. 1 a 3, 325 ods. 1, 326 ods. 1, 2, 329 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 09.10.2017, sa žalobca domáhal úpravy vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, a to tak, aby súd zaviazal žalovaného udeliť bezodkladne písomný súhlas žalobcovi na vykonanie tzv. ostrého prepoja, a to podľa Dohody o preložke plynárenského zariadenia, uzatvorenej dňa 29.06.2016 medzi žalobcom a žalovaným.
3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 29.06.2016 uzatvorili žalobca a žalovaný dohodu o preložke plynárenského zariadenia (ďalej len „dohoda“). Predmetom dohody bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri vykonávaní prekládky plynárenského zariadenia „C. A. XXX N. X,X K.“, na základe ktorej malo dôjsť k sprevádzkovaniu novej trasy plynovodu. Všetky úkony súvisiace s prekládkou mal financovať žalobca. Spustenie novej prekládky sa má zabezpečiť uzavretím pôvodnej trasy a následným otvorením novej vybudovanej trasy, teda tzv. ostrým prepojom. Žalobca v súvislosti so spustením prekládky zabezpečil vydanie právoplatného stavebného povolenia na prekládku, vykonal všetky stavebné práce na prekládke a zabezpečil vydanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia na prekládku. Prekládka je tak spôsobilá na riadnu prevádzku, a to tak z hľadiska technického, ako aj z hľadiska všetkých príslušných povolení orgánov verejnej správy. Žalobca splnil všetky podmienky stanovené v dohode na spustenie ostrého prepoja. Dňa 27.06.2017 zaslal žalovanému výzvu na vykonanie ostrého prepoja. Žalobca zabezpečil zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného, výpis z listu vlastníctva a právoplatné kolaudačné rozhodnutie.
4. Žalovaný napriek tomu vyjadril nesúhlas so zriadením ostrého prepoja, nakoľko podľa žalovaného neboli splnené podmienky na vykonanie ostrého prepoja, a to konkrétne nebolo zabezpečené vecné
bremeno na všetkých nehnuteľnostiach, na ktorých je plynárenské zariadenie a ochranné pásmo. Žalovaný taktiež navrhol zriadiť dodatok z dohode, ktorým by sa žalobca zaviazal zriadiť vecné bremená a zložiť finančnú zábezpeku v sume zodpovedajúcej súčinu plochy ochranného a bezpečnostného pásma prekládky zasahujúceho na cudzie pozemky a sumy 100 eur/m2. Žalobca s vyjadreniami žalovaného v plnom rozsahu nesúhlasí a považuje ich za nesprávne a neodôvodnené. Na strane žalobcu z uvedených dôvodov vzniká bezprostredná ujma zapríčinená nemožnosťou vykonať ostrý prepoj. Žalobca vynaložil na prekládku sumu 50.000 eur. Ďalšie náklady vo výške 1.522.687,50 eur žalobca vynaložil na kúpu pozemkov pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Ďalej vynaložil finančné prostriedky na vydanie rozhodnutí orgánov verejnej správy. Užívanie majetkových hodnôt žalobcu je znemožnené svojvoľným neplnením povinnosti zo strany žalovaného. Na financovanie pozemkov bol využitý splátkový úver. Úver bol žalobcovi poskytnutý na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 2301418303/8370 zo dňa 16.12.2015. Dôsledkom nemožnosti užívania prekládky financovanej žalobcom je nemožnosť prípravy pozemkov k výstavbe. Uvedeným je tak znemožňované plnenie účelu zmluvy s následným omeškaním termínov stanovených zmluvou o úvere. Neplnenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného má tak za následok aj zvyšovanie úverových nákladov žalobcu, a teda aj neustále zvyšovanie záväzkov žalobcu. Žalobcovi hrozí bezprostredné riziko úpadku a následného konkurzu. Účelom kúpy pozemkov bola výstavba logistických a skladových budov. Tento účel je možné vykonať výlučne po vykonaní ostrého prepoja. Žalobcovi absentuje príjem z plánovaného zhodnocovania pozemkov a neustále zvyšovanie úverových výdavkov zvyšuje saldo žalobcu. Odmietanie súhlasu s vykonaním ostrého prepoja spôsobuje riziko úpadku. Ak k úprave vzťahov nepríde, je ohrozená existencia žalobcu.
5. Žalobca ďalej uviedol, že všetky nehnuteľnosti, ktoré budú dotknuté prekládkou, sú vo vlastníctve žalobcu. Nehnuteľnosti dotknuté ochranným a bezpečnostným pásmom prekládky budú zasahovať do nasledovných pozemkov: pozemok parc. reg. „. Č.. XXXX/X, J.. Ú.. I., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaný v spoluvlastníctve Q. H. O. J. O., pozemok parc. reg. „P. Č.. XXXX/., J.. Ú.. I., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaný vo výlučnom vlastníctve K. I., pozemok parc. reg. č. XXXX/ X, J.. Ú.. I., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaný vo výlučnom vlastníctve I. I. W. I. J.. I... Spoločnosť I. W. I. J.. I.. je majetkovo a personálne spojená so žalobcom. Žalobca má v zmysle dohody zriadiť vecné bremená na pozemkoch, cez ktoré fyzicky prechádza plynovod. Vecné bremená majú byť zriadené v prospech tretej osoby. Je potrebné robiť rozdiel medzi zriadením vecného bremena a núteným obmedzením vlastníckeho práva. Podľa § 11 ods. 8 Zákona o energetike sa zákonné vecné bremeno zriaďuje výlučne na pozemkoch, kde sa nachádza plynovod alebo plynárenské zariadenie. Nezaraďuje sem iné zákonné vecné bremená spojené s ochrannými pásmami alebo bezpečnostnými pásmami. Núteným obmedzením vlastníckeho práva ide o obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 43, § 79 a § 87 a v bezpečnostnom pásme podľa § 80 Zákona o energetike. Ochranné a bezpečnostné pásmo sú len imaginárny priestor stanovený príslušnými technickými normami. Tento technický inštitút nemôže predstavovať predmet vecného bremena, pretože podliehajú normatívnym zmenám. Návrh na vykonanie záznamu akýchkoľvek vecných bremien je teda v zmysle zákona oprávnený podať žalovaný. Podľa žalobcu bol podľa dohody a ustanovení Zákona o energetike, žalobca povinný zabezpečiť záznam vecných bremien výlučne k pozemkom, na ktorých zriadil plynovod.
6. Žalovaný v odpovedi žalobcovi uviedol, že povinnosťou žalobcu je strpieť na dotknutých pozemkoch existenciu plynárenských zariadení a ich ochranných pásiem. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že prílohu dohody netvorila zmluva o zriadení vecného bremena v prospech tretej osoby. Predmetné vecné bremená vznikajú na základe zákona a do katastra sa zapisujú záznamom. Žalovaný sa nazdáva, že jeho prioritným záujmom je, aby žalobca znášal sumu jednorazovej náhrady, prípadne uplatnenej vlastníkmi pozemku J. a pozemku K. I.. Požiadavka žalovaného o zloženie peňažnej zábezpeky v sume 289.200 eur je neoprávnená, pretože takáto požiadavka nevyplýva z dohody, je nedôvodne vysoká. Žalovaný opomína skutočnosť, že ochranným a bezpečnostným pásmom nedôjde k obmedzeniu užívania pozemkov. Pozemky by neboli obmedzené v celom rozsahu zasahujúceho ochranného pásma. Žalovaný nevzal do úvahy, že majitelia pozemkov udelili súhlas k realizácii preložky v rámci stavebného konania a kolaudačného konania. Žalobca nie je povinný zabezpečiť zriadenie predmetných vecných bremien, nakoľko tieto vznikajú na základe zákona a do katastra sa zapisujú záznamom. Podmienka pre udelenie súhlasu je nesplniteľná, a teda neplatná podľa § 36 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je jedine aktívne legitimovaným subjektom, ktorý je oprávnený podať návrh na záznam vecných bremien do
katastra. Požiadavky žalovaného na poskytnutie zabezpečenia záväzku na úhradu všetkých nákladov sú v rozpore s ustanoveniami dohody a sú nedobromyseľné. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. V danom prípade mal súd za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil tým, že nedovolením vykonania ostrého prepoja došlo k znemožneniu využívania pozemku na hospodársky účel, ktorého cieľom je dosiahnutie zisku. Nepovolením ostrého prepoja má žalobcovi hroziť úpadok a následný konkurz. Žalobca však nijakým spôsobom nepreukázal, že svoju podnikateľskú činnosť zameral výlučne len na investičný zámer týkajúci sa nehnuteľností dotknutých plynárenským zariadením. Rovnako žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, z akých konkrétnych dôvodov hrozí jeho úpadok a možnosť konkurzu v zmysle definícií v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii, k tomuto následku žalobca nedoložil žiaden dôkaz. Súd tak toto tvrdenie žalobcu vyhodnotil len ako špekulatívne a hypotetické. Žiadne bezprostredné riziko úpadku žalobca nepreukázal. Súd v danej veci podmienku osvedčenia danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nepovažoval za splnenú. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, aby súd bezodkladne vydal písomný súhlas žalobcovi na vykonanie tzv. ostrého prepoja, a to podľa dohody zo dňa 29.06.2016. Ak by súd návrhu vyhovel, išlo by o taký súdny zásah do právneho vzťahu strán sporu, v dôsledku ktorého by už žaloba vo veci samej stratila svoje opodstatnenie. Súd však nemal na základe predložených listín a tvrdených skutočností za preukázané, že je nutné práve týmto spôsobom naliehavo upraviť pomery. Napriek tomu, že strany sporu viedli medzi sebou mimosúdne rokovania, čo je zrejmé z predložených listinných dôkazov, k dohode nedošlo. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení súdu doložil Dohodu o preložke plynárenského zariadenia. Podľa obsahu danej dohody boli jej neoddeliteľnou súčasťou Prílohy č. 1 a č. 7. Tieto prílohy žalobca k svojmu návrhu nedoložil. Súdu tak nebola doložená všetka príslušná dokumentácia, o ktorú žalobca oprel dôvodnosť svojho návrhu. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo všetkých súvislostiach nemôže zhodnotiť, či je nárok žalobcu daný. To, či žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť v zmysle dohody o preložke plynárenského zariadenia, podľa názoru súdu, môže súd riešiť iba v konaní vo veci samej, v ktorom sa bude vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie. Dôvodnosť bezprostredného súdneho zásahu nariadením neodkladného opatrenia súd vzhľadom na vyššie uvedené nemal za opodstatnenú. Preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich nerozhodoval. Neodkladné opatrenie je osobitným procesným inštitútom, na ktorý sa aplikuje odlišný postup ako v klasickom súdnom konaní, čo vyplýva aj zo zaradenia tohto inštitútu do samostatnej tretej hlavy Civilného sporového poriadku. V súlade s § 331 ods. 1 CSP uznesenie, ktorým návrh na neodkladné opatrenie zamietol, sa nedoručuje protistrane. Z tohto dôvodu nie je medzi kým rozhodovať o náhrade trov konania, a takýto výrok o nároku na náhradu trov konania by bol podľa názoru tohto súdu nadbytočný.
8. Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v súlade s § 357 ods. 1 písm. d) z nasledovných odvolacích dôvodov: a) v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, c) v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Okresný súd v bode 19. a 20. uznesenia uviedol, že žalobca podaným návrhom neosvedčil predpoklady na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia z dôvodu nepredloženia dostatočných dôkazov preukazujúcich jeho dôvodnosť. Žalobca sa uvedeným konštatovaním okresného súdu nestotožňuje. Podľa Článku 16 ods. 1 základných princípov CSP súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého
nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Okresný súd v bode 19. uznesenia uvádza nedostatočné odôvodnenie hroziaceho úpadku a následného konkurzu. „Rovnako žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, z akých konkrétnych dôvodov hrozí jeho úpadok a možnosť konkurzu v zmysle definícií v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii, k tomuto následku žalobca nedoložil žiaden dôkaz.“ Okresný súd v bode 20. uznesenia uvádza k chýbajúcej dokumentácii: „Podľa obsahu danej dohody boli jej neoddeliteľnou súčasťou Prílohy č. 1 a č. 7. Tieto prílohy žalobca k svojmu návrhu nedoložil. Súdu tak nebola doložená všetka príslušná dokumentácia, o ktorú žalobca oprel dôvodnosť svojho návrhu.“ Okresný súd na základe vyššie uvedených citácii zjavne poukazuje na to, že podľa jeho názoru nie je podanie úplné, no napriek tomu žalobcu nevyzval na doplnenie podania. Vydaním uznesenia odobral možnosť žalobcovi doplniť podanie o dokumenty, ktoré považuje za potrebné pre vydanie neodkladného opatrenia. Na preukázanie hroziaceho úpadku a následného konkurzu žalobca poukazuje na účtovnú závierku zo dňa 31.12.2016 za obdobie roku 2016 (ďalej len „Účtovná závierka“), z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalobca svoju podnikateľskú činnosť zameral výlučne len na investičný zámer týkajúci sa nehnuteľností dotknutých plynárenským zariadením. Podľa Účtovnej závierky, v sekcii pohľadávok z obchodného styku, žalobca preukázateľne dokazuje, že žalobca nemá žiadne ďalšie príjmy a ani iný predmet podnikania, ktorý by dokázal odvrátiť hroziace nebezpečenstvo úpadku. Ako dôkaz doložil Účtovnú závierku zo dňa 31.12.2016 za obdobie roku 2016. Žalobca poukázal aj na podané daňové priznanie zo dňa 23.03.2017 za zdaňovacie obdobie roku 2016, ktoré taktiež opätovne dokazuje, že žalobca nevykazuje žiadne iné príjmy. Vyplýva to aj z vysokej daňovej straty, ktorá každým rokom narastá. Ako dôkaz priložil Daňové priznanie zo dňa 23.03.2017 za zdaňovacie obdobie roku 2016. Ďalej odvolateľ uviedol, že podľa okresného súdu nemôže pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo všetkých súvislostiach zhodnotiť, či je nárok žalobcu daný, z dôvodu nepredloženia aj Prílohy č. 1 a č. 7 Dohody. Tento názor okresného súdu nie je správny, nakoľko obe prílohy nemajú skutkový vplyv na zhodnotenie súvislostí. Príloha č. 1 je „Vyjadrenie k žiadosti o stanovisko k dokumentácii pre stavebné povolenie k výstavbe plynárenského zariadenia“ a Príloha č. 7 je kópia plnej moci zástupcu žalovaného. Ako dôkaz doložil Dohodu o preložke plynárenského zariadenia zo dňa 29.06.2016 - kompletné znenie, vrátane príloh. V prípade, že mal okresný súd za to, že ide o podstatné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia, mal žalobcu vyzvať na ich doplnenie. Okresný súd v bode 20. uznesenia uviedol nasledovné: „Ak by súd návrhu vyhovel, išlo by o taký súdny zásah do právneho vzťahu strán sporu, v dôsledku ktorého by už žaloba vo veci samej stratila svoje opodstatnenie.“ Podľa odvolateľa na základe novej právnej úpravy CSP má okresný súd možnosť nariadiť neodkladné opatrenie bez nutnosti, aby musel žalobca podať žalobu vo veci samej. Tato možnosť vyplýva z ustanovení § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1 CSP, na základe ktorých rozhodne, či sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Jednou z tých podmienok je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. S vyššie uvedeným tvrdením okresného súdu teda nesúhlasí a považuje ho za nesprávny z dôvodu, že podaný návrh je v zmysle § 123 ods. 2 CSP podanie vo veci samej, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by okresný súd uložil povinnosť žalovanému, aby vydal písomný súhlas žalobcovi na vykonanie tzv. ostrého prepoja, sa rozhodne vo veci samej. Okresný súd teda rozhodne o veci, ktorá je tým predmetom, pre ktorý sa konanie vedie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného rozhodnutia zmenil tak, že nariaďuje nasledovné neodkladné opatrenie: Súd nariaďuje žalovanému, aby bezodkladne vydal písomný súhlas žalobcovi na vykonanie tzv. ostrého prepoja a to podľa Dohody o preložke plynárenského zariadenia, uzatvorenej dňa 29.06.2016 medzi žalobcom a žalovaným.
10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožňuje a argumentáciou súdu prvej inštancie. Poukázal na skutočnosť, že žalobca mal v zmysle ust. článku III ods. 3 (prvej a druhej vety) Dohody o preložke plynárenského zariadenia zo dňa 29.06.2016 (ďalej aj ako „Dohoda“) zriadiť najneskôr do vykonania ostrého prepoja vecné bremená podľa vzoru zmluvy/vzorov zmlúv, ktoré sú neoddeliteľnou prílohou dohody. Zo znenia vzorov týchto zmlúv vyplýva povinnosť zriadiť vecné
bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka dotknutých pozemkov strpieť aj existenciu ochranných a bezpečnostných pásiem plynárenského zariadenia. Vzor dohody o preložke plynárenského zariadenia zaslal zástupca žalovaného zástupcovi žalobcu ešte v mesiaci september 2015, pričom ho výslovne upozornil na potrebu zriadenia vecných bremien pred realizáciou prepojových prác. To, že prílohou Dohody boli vzory zmlúv, na ktoré Dohoda v ustanovení článku III ods. 3 odkazuje, preukazuje aj zmluva o zriadení vecného bremena, ktorú uzavrel žalovaný so žalobcom a ktorá je spracovaná podľa príslušného vzoru. Ako dôkaz predložil žalovaný e-mail zo dňa 16.09.2015 s prílohami. Skutočnosť, že najneskôr 3 dni pred vykonaním ostrého prepoja má žalobca podľa ustanovenia článku III ods. 3 Dohody predložiť žalovanému len výpisy z listov vlastníctva týkajúce sa pozemkov, cez ktoré prechádza preložené plynárenské zariadenie, neznamená, že žalobca nie je povinný zriadiť vecné bremeno aj na pozemky, na ktoré zasahuje ochranné a/alebo bezpečnostné pásmo preloženého plynárenského zariadenia. Zároveň poukázal na ustanovenie článku III. ods. 4 Dohody, v zmysle ktorého ak žalobca, ako investor preložky, nesplní povinnosť zriadiť vecné bremená (pričom vecné bremená má zriadiť podľa vzorov zmlúv, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Dohody), žalovaný nepovolí vykonať ostrý prepoj. Žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia opomenul uviesť ustanovenie § 11 ods. 12 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o energetike“), podľa ktorého: „Za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 43, § 79, § 87 a v bezpečnostnom pásme podľa § 80 zriadených po 1. septembri 2012 je držiteľ povolenia povinný vyplatiť vlastníkovi pozemku primeranú jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku. Nárok na primeranú jednorazovú náhradu si musí vlastník pozemku uplatniť u držiteľa povolenia do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o nútenom obmedzení užívania pozemku dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa núteného obmedzenia užívania pozemku, inak právo na primeranú jednorazovú náhradu zanikne. Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť vlastníkovi pozemku vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník pozemku na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia.“ Na predmetné ustanovenie Zákona o energetike poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení žalobcom napádaného uznesenia. Stavbu preložky plynárenského zariadenia nerealizoval žalovaný a žalobca v zmysle ustanovení dohody o preložke ani nie je žalovaným poverená osoba, keďže žalovaný nesplnomocnil (nepoveril) žalobcu na to, aby preložku plynárenského zariadenia realizoval v mene žalobcu. Argumentácia ustanovením § 11 ods. 1 v spojení s ustanovením § 11 ods. 8 Zákona o energetike, tak neobstojí. Žalovaný nemal a nemá záujem brániť v podnikateľskej činnosti žalobcu. Vyriešenie problému súvisiaceho s nesplnením povinnosti žalobcu, žalovaný žalobcovi navrhol v liste zo dňa 12.07.2017, pričom žalovaný bol ochotný umožniť vykonanie ostrého prepoja v prípade uzavretia dodatku k Dohode a následného zloženia zábezpeky. Žalobca na predmetné vyjadrenie žalovaného nereagoval a návrh na vydanie neodkladného opatrenia podal na príslušný súd až po uplynutí cca 3 mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia žalovaného žalobcovi, pričom ani po podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobca žalovanému akýkoľvek protinávrh reagujúci na žalovaným navrhované podmienky uzavretia dodatku k Dohode nepredložil a nesnažil sa tak vec riešiť mimosúdne a v čo najrýchlejšom čase. Nečinnosť žalobcu po dobu cca 3 mesiacov od doručenia vyjadrenia žalovaného, ako aj jeho pasivita spočívajúca v nepredložení akéhokoľvek protinávrhu reagujúceho na vyjadrenie žalovaného z 12.07.2017, preukazuje skutočnosť, že v danej veci neexistuje potreba „neodkladnosti“ úpravy pomerov vydaním rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia. Žalovaný dáva do pozornosti súdu, že nárok na povolenie/uskutočnenie preložky plynárenského zariadenia z ustanovení Zákona o energetike nevyplýva. Na podmienkach jej uskutočnenia sa vždy investor musí so žalovaným, ako vlastníkom a prevádzkovateľom plynárenského zariadenia dohodnúť a z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby ak k dohode dôjde, boli dodržané všetky podmienky stanovené žalovaným, ako prevádzkovateľom daného plynárenského zariadenia. Z ustanovení Dohody a jej príloh vyplýva podmienka zriadenia vecných bremien spočívajúcich aj v existencii ochranných a bezpečnostných pásiem plynárenského zariadenia a pokiaľ tieto pásma zasahujú/majú zasahovať aj na pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu, má povinnosť zriadiť vecné bremená aj na tých pozemkoch. Táto podmienka nebola zo strany žalobcu do dnešného dňa splnená. Žalovaný trvá na podmienke zriadenia vecných bremien aj na pozemkoch, ktoré budú v dôsledku sprevádzkovania preloženého plynárenského zariadenia obmedzené v užívaní v súvislosti s existenciou ochranného a/alebo bezpečnostného pásma plynárenského zariadenia, pričom je ochotný so žalobcom rokovať o výške prípadnej zábezpeky poskytnutej žalobcom žalovanému. Žalovaný zároveň na rokovaniach
so žalobcom žalobcovi navrhoval možnosť zmeny trasy preloženého plynárenského zariadenia tak, aby ochranné a bezpečnostné pásmo tohto zariadenia zasahovalo výhradne na pozemok/pozemky žalobcu. Takáto alternatíva nebola žalobcom akceptovaná, no jej realizáciou by sa mohol vyriešil problém s obmedzením užívania pozemkov, na ktoré v súčasnosti má zasahovať len ochranné a/alebo bezpečnostné pásmo plynárenského zariadenia a ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu. Zároveň poukázal na skutočnosť, že vykonania ostrého prepoja v čase vykurovacej sezóny (t.j. v období od 15. októbra do 15. marca) by žalovaný, ako prevádzkovateľ C. N. A. XXX, ktorý je hlavným zásobovacím plynovodom na trase Nová Dedinka - Senec - Trnava, štandardne nepovolil, keďže v prípade nepriaznivých klimatických podmienok a vzniku akejkoľvek poruchy či mimoriadnej udalosti, ku ktorej by mohlo pri realizácii prepojových prác dôjsť, by mohlo dôjsť k ohrozeniu zásobovania zemným plynom odberateľov v mestách a obciach na predmetný plynovod pripojených. Aj v prípade, ak by sa odvolací súd s argumentáciou žalovaného nestotožnil, poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti (vzhľadom na vykurovacie obdobie, klimatické podmienky a charakter predmetného plynárenského zariadenia, na ktorom by mali byť vykonané prepojové práce), nie je možné vysloviť súhlas s vykonaním ostrého prepoja „bezodkladne“. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný považuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 23 Cb/159/2017 - 132 zo dňa 20.10.2017 za vecne správne a žiada, aby odvolací súd predmetné uznesenie potvrdil.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
12. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd jasne, zrozumiteľne a výstižne zhodnotil a vysvetlil, prečo navrhovateľ osvedčil rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
16. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
17. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
18. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
19. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
20. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie,
- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha,
- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah,
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
21. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
22. Súd vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, jasne a výstižne vyložil, ktoré podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené a z nich vychádzal pri vydávaní neodkladného opatrenia. Žalobca svoj návrh zdôvodnil tým, že nedovolením vykonania ostrého prepoja, došlo k znemožneniu využívania pozemku na hospodársky účel, ktorého cieľom je dosiahnutie zisku. Nepovolením ostrého prepoja má žalobcovi hroziť úpadok a následný konkurz. 23. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že svoju podnikateľskú činnosť zameral výlučne len na investičný zámer týkajúci sa nehnuteľností dotknutých plynárenským zariadením. Rovnako žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, z akých konkrétnych dôvodov hrozí jeho úpadok a možnosť konkurzu v zmysle definícií v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii, k tomuto následku žalobca nedoložil žiaden dôkaz. Žiadne bezprostredné riziko úpadku žalobca nepreukázal.
24. Na preukázanie svojho nároku žalobca k odvolaniu doložil Účtovnú závierku za rok 2016 a Daňové priznanie zo dňa 23.03.2017. Odvolací súd na predmetné doklady s poukazom na § 366 písm. d) CSP nemohol prihliadať.
25. Súd takisto nemohol prihliadnuť na doloženie Dohody o preložke plynárenského zariadenia zo dňa 29.06.2016 - kompletné znenie, vrátane príloh zo strany žalobcu k odvolaniu, a to s poukazom na § 366 písm. d) CSP.
26. K tvrdeniu žalobcu, že ak okresný súd mal za to, že prílohy k Dohode o preložke plynárenského zariadenia sú podstatné pre vydanie rozhodnutia, mal žalobcu vyzvať na ich doplnenie, odvolací súd poukazuje na § 326 ods. 2 CSP, podľa ktorého k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa odvolacieho súdu súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovať v konaní alebo nie. Ak napr. v návrhu absentuje akýkoľvek údaj o tom, čoho sa žalobca domáha, nemôže súd o takomto návrhu vecne rozhodnúť a jeho odmietnutie je opodstatnené. Naopak, opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany žalobcu síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má za následok zamietnutie návrhu. Súd preto nebol povinný vyzvať žalobcu na doloženie príloh. To, či prílohy majú význam pre rozhodnutie, môže posúdiť jedine súd. Žalobca prílohy Dohody k návrhu nepriložil, preto aj tým hodnoverne neosvedčil nutnosť vydania neodkladného opatrenia.
27. K tvrdeniu súdu, že ak by súd návrhu vyhovel, išlo by o taký súdny zásah do právneho vzťahu strán sporu, v dôsledku ktorého by už žaloba vo veci samej stratila svoje opodstatnenie, odvolací súd poukazuje na § 330 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu nemožno vylúčiť situáciu, keď žalobca sa bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré bude z hľadiska výroku totožné s eventuálnym rozhodnutím vo veci samej. Môže ísť o návrh počas konania alebo o návrh pred začatím konania vo veci samej. Po skončení konania vo veci samej takéto neodkladné opatrenie neprichádza do úvahy, pretože záväzné meritórne rozhodnutie konzumuje predbežnú ochranu a vylučuje splnenie podmienok podľa § 325 ods. 1 CSP.
28. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd dospel k záveru, že nebola osvedčená naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 262 CSP).
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovanému odvolacie trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
31. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).