Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/217/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO 36 284 831, so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, proti povinnému C.. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Y. XXXX/X, V. nad V., o vymoženie 860,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4Er/1050/2010-29 zo dňa 31. októbra 2017, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243h ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku tým, že súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Ide o exekúciu na základe vykonateľného rozhodnutia Union zdravotnej poisťovne, a.s. - výkazu nedoplatkov č. 0910026401 zo dňa 14.10.2010. Z pripojeného exekučného spisu EX 3025/2010 súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného v evidencii vozidiel a zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Povinný zároveň nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území SR. Povinný má vedený účet v ČSOB, a.s., so zostatkom -34 193,87 eur. Povinný nemá žiaden príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky, nepoberá žiadne dávky zo Sociálnej poisťovne. Voči povinnému je vedených ďalších 25 exekučných konaní, pričom najstaršia exekúcia je registrovaná z roku 2010. Oprávnený sa k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že so zastavením exekúcie nesúhlasí z dôvodu, že treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pretože povinný je v produktívnom veku, teda je u neho predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať, resp. môže poberať sociálny dôchodok a bude tak možné vykonať exekúciu. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na skutočnosti zistené súdnym exekútorom preukazujúce nemajetnosť povinného uviedol, že v súčasnosti majetok povinného skutočne nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti nie je podmienené súhlasom oprávneného. Oprávnený môže mať záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku, avšak toto jeho očakávanie musí mať reálny podklad, čo v danej veci oprávnený nijako nepreukázal. Voči povinnému je vedených niekoľko exekučných konaní, pričom majetok postihnuteľný exekúciou nebol zistený žiaden a teda ďalším vedením exekučného konania by dochádzalo len k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie bez akejkoľvek možnosti uspokojenia pohľadávky oprávneného. Napokon súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Povinný je osoba v produktívnom veku a aj napriek tomu, že v súčasnosti nemá príjem, nie je vylúčené, že v budúcnosti príjem mať bude, resp. nadobudne majetok iným spôsobom. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť považuje

oprávnený za predčasné. Oprávnený podotkol, že exekučný súd musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak sa nezistí dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávneného.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 388 a § 399 CSP, pričom v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Teda ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že súd môže na návrh účastníka alebo aj bez návrhu (napr. na základe podnetu súdneho exekútora) zastaviť exekúciu, čo predstavuje procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie.

9. V preskúmavanej veci súdny exekútor dňa 16.01.2017 doručil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že šetrením majetkových pomerov povinného zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla ani žiadnych nehnuteľností na území SR. Povinný má vedený účet v ČSOB, a.s., s disponibilným zostatkom -34193,87 eur. Povinný nemá žiaden príjem, z ktorého by bolo možné vykonávať zrážky, nepoberá žiadne dávky zo Sociálnej poisťovne. Voči povinnému je vedených ďalších 25 exekučných konaní, pričom najstaršia exekúcia je registrovaná z roku 2010.

10. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné jednak preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych či iných rozhodnutí.

11. V danom prípade povinný je fyzickou osobou s oprávnením na podnikanie, ktoré podľa výpisu zo živnostenského registra nebolo zrušené ani pozastavené, čo svedčí, že má v úmysle pokračovať v podnikaní. Povinný je v produktívnom veku, pričom zo spisu nevyplýva, že by bola výrazne obmedzená jeho spôsobilosť pracovať. Teda existuje predpoklad, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, či už prostredníctvom výkonu podnikateľskej činnosti, zamestnania, alebo inou formou. Preto odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku za predčasný.

12. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré (za súčasného právneho stavu) v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť. Ak existuje aspoň teoretický predpoklad, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok a nie sú dané iné dôvody na zastavenie exekúcie, je potrebné v exekúcii pokračovať.

13. Po zvážení vyššie uvedených okolností odvolací súd dospel k záveru, že u povinného nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428