Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-194-2015.pdf
PDF · 130.93 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/194/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu V. V., G.. XX. XX. XXXX, K. E.T. E., U. XXX/X právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Jonášom, advokátom so sídlom v Bratislave, Bajzová 1 proti žalovaným v rade 1/ B. C., G.. XX. XX. XXXX, K. M. - J., V.Q. M. XXXX/XX, v rade 2/ C. C. C., G.P.. XX. XX. XXXX, K. M. - O., O. XXXX/XX obom právne zastúpeným JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho 4 v konaní o zaplatenie 1 800 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ sú žalobcovi povinní zaplatiť a to každý zo žalovaných po sume 1 492,14 € a každý zo žalovaných 9,75 %úrok z omeškania ročne zo sumy 900 € od 12. 11. 2015 do zaplatenia, obaja do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ sú povinný žalobcovi nahradiť trovy konania v celom rozsahu 100 % a to každý zo žalovaných po 50 % vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde 07. 05. 2015 sa žalobca proti žalovaným povinným spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia sumy 1 800 € spolu s 9,75 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 01. 12. 2009 do zaplatenia, sumy 108 € titulom trov konania vzniknutých v konaní pred Okresným súdom Martin sp. zn. 9Ro/36/2010 a ďalej zaplatenia sumy 745,65 € titulom trov konania vzniknutých v exekučnom konaní EX 2231/2010 vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom Muchom so sídlom v Martine, E. B. Lukáča 2, súčasne požadoval priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 9Ro/36/2010 zo dňa 18. 06. 2010 mu bola prisúdená suma 1 800 € spolu s 9,75 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 01. 12. 2009 do zaplatenia a náhrada trov konania v sume 108 €. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa exekučným titulom, na základe ktorého žalobca dňa 23. 09. 2010 podal JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi, súdnemu exekútorovi, návrh na vykonanie exekúcie. Exekútorovi súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 13. 10. 2010. Toto exekučné konanie je na exekútorskom konanie je vedené pod sp. zn. EX 2231/2010 a v rámci exekučného konania nebola vymožená ani časť vymáhanej pohľadávky. Žalovaní v rade 1/ a 2/ podľa výpisu z Obchodného registra sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o., ktorá bola práve k zaplateniu vyššie uvedenej pohľadávky žalobcu zaviazaná vyššie uvádzaným platobným rozkazom. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti ProClient Services s.r.o. so sídlom v Martine má táto spoločnosť základné imanie 6 638,783776 €, ktoré je ale splatené len v rozsahu 3 319,391888 € a je tvorené peňažnými vkladmi spoločníkov čiže žalovaných v rade 1/ a 2/, pričom vklad každého z nich je splatený do výšky 1 659,695944 €. S poukazom na ust. § 113 ods. 1, ods. 2 Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.) boli žalovaní ako spoločníci obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. povinní splatiť svoje vklady
najneskôr do 01. 02. 2013, keďže táto obchodná spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra 01. 02. 2008. Obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o. so sídlom v Martine, ktorá je povinným v exekučnom konaní EX 2231/2010, tak eviduje voči každému zo svojich spoločníkov pohľadávku v sume 1 659,695944 € s úrokom z omeškania vo výške podľa § 113 ods. 2 Obch. zák. a to odo dňa, ktorý na splatenie vkladu predpisuje spoločenská zmluva najneskôr od 01. 02. 2013. V rámci exekučného konania vydal súdny exekútor dňa 25. 09. 2014 v súlade s ust. § 64 a v súlade s ust. § 105 Exekučného poriadku príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorým prikázal žalovaným v rade 1/ a 2/ ako dlžníkom obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o., aby nevyplatili záväzok, ktorý majú voči tejto obchodnej spoločnosti, a to nesplatenú časť vkladu spoločníkov obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o., teda povinnému, ale žalobcovi ako oprávnenému. Tento príkaz na začatie exekúcie bol doručený žalovaným v rade 1/ a 2/ dňa 29. 09. 2014. Žalovaní v rade 1/ a 2/ napriek tomu žalobcovi neposkytli žiadne plnenie. S poukazom na ust. § 109 Exekučného poriadku bol takto žalobca nútený domáhať sa proti obidvom žalovaným ako dlžníkom povinného vyplatenia pohľadávky proti nim.
3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval s tým však, že proti žalovaným celkovo uplatnil sumu 2 984,26 €, keďže uplatňoval už aj kapitalizované príslušenstvo, teda popri sume 1 800 € požadoval priznať aj sumu 142,82 €, ktorá predstavuje kapitalizovaný úrok z omeškania 9,75 % z istiny 1 800 € od 01. 12. 2009 do 24. 09. 2010, ďalej pozostáva zo sumy 108 €, čo boli trovy rozkazného konania sp. zn. 9Ro/36/2010, ďalej pozostáva z nákladov exekučného konania, ktoré preukázateľne zaplatil žalobca v celkovej výške 144,25 € a táto suma (144,25 €) pozostáva zo sumy 19,75 €, ktorá bola zaplatená titulom poplatku za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorú zaplatil žalobca exekútorovi a zo sumy 16,50 €, čo bola kolková známka za návrh na začatie exekúcie, zvyšok sumy vo výške 897,21 € predstavuje vyčíslený úrok z omeškania z istiny 1 800 € pri sadzbe 9,75 % ročne za obdobie od 25. 09. 2010 do 11. 11. 2015 a ďalej žiadal žalobca priznať 9,75 % úrok z omeškania ročne z istiny 1 800 € od 12. 11. 2015 do zaplatenia. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalujúca strana zotrvala na tom, aby boli žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok spoločne a nerozdielne, pretože vzhľadom k výške nesplateného podielu 1 659,69 € a vzhľadom na 20 % úrok z omeškania, ktorý vyplýva z Obchodného zákonníka, dlh každého zo žalovaných vo vzťahu k zaniknutej obchodnej spoločnosti predstavoval celkovo sumu 1 991,67 €, z čoho suma 331,98 € predstavuje 20 % úrok z omeškania, ktorý bol vypočítaný jednorázovo za rok. Podľa názoru žalujúcej strany totiž Obchodný zákonník nestanovuje, či takýto úrok sa má zaplatiť jednorázovo alebo priznávať opakovane ako ročné plnenie v závislosti od počtu rokov omeškania. Spoločný dlh žalovaných vo vzťahu k zaniknutej obchodnej spoločnosti, ktorá bola dlžníkom žalobcu v súčte predstavuje sumu vyššiu než sú žalobcom uplatnené nároky, predstavuje 2-krát sumu 1 991,67 € a žalobcovi je v podstate jedno, od ktorého zo žalovaných žalobca vysúdi uplatnený nárok, nakoľko podľa jeho názoru každý zo žalovaných vlastne môže byť vo vzťahu k žalobcovi zaviazaný len po sumu 1 991,67 €.
4. Súčasne žalujúca strana reagovala na vyjadrenia strany žalovanej k žalobe, kde žalovaná strana hlavne poukazovala na skutočnosť, že obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o. ku dňu pojednávania už bola vymazaná z Obchodného registra. Žalujúca strana poukázala na skutočnosť, že povinný, teda pôvodne zaviazaná obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o. síce zanikla, ale zanikla s právnym nástupcom, ktorým je spoločnosť I electro s.r.o. so sídlom v Medvedziom 129/4, 027 44 Tvrdošín. Uviedol, že táto obchodná spoločnosť je momentálne nástupníckou spoločnosťou približne 50 obchodných spoločností a je zrejmé, že od nej sa asi pohľadávka žalobcu nebude dať vymôcť, avšak táto obchodná spoločnosť prevzala všetky práva a povinnosti zanikajúcej obchodnej spoločnosti, ktorej spoločníkmi boli žalovaní v rade 1/ a 2/. Preto má žalujúca strana za to, že dlh oboch žalovaných vo vzťahu k zanikajúcej obchodnej spoločnosti prešiel na právneho nástupcu a existuje ako záväzok vo vzťahu k spoločnosti I electro s.r.o..
5. Samotný žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava skutočností, ktoré uviedol v žalobnom návrhu a ku dňu pojednávania v deň 11. 11. 2015 mu zo strany žalovaných nebolo na úhradu dlhu nič vyplatené.
6. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili prvýkrát podaním zo dňa 01. 06. 2015 a potom najmä písomným podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 07. 09. 2015, ktoré na súd došlo 08. 09. 2015. V tomto podaní žiadali žalovaní žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom, že dlžník obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o. zanikla výmazom z Obchodného registra a oni už neexistujú ako jeho spoločníci a teda podľa nich neexistuje ani prípadný záväzok zaplatiť vklad do spoločnosti a neexistuje ani
ručenie spoločníkov za dlhy tejto spoločnosti do výšky ich nesplateného vkladu. Vo svojom vyjadrení predovšetkým žalovaní namietali skutočnosť, že žalobca proti nim požaduje zaplatiť pohľadávku spoločne a nerozdielne, poukázali na skutočnosť, že z povahy veci vyplýva, že každý účastník v danom smere vystupuje ako spoločník spoločnosti samostatne a prípadný nárok spoločnosti voči spoločníkom z titulu neuhradenia celého vkladu spoločníka je dlhom samostatným, existujúcim nezávisle od druhého, keďže obchodný podiel v spoločnosti ProClient Services s.r.o. vlastnil každý zo žalovaných sám. Pohľadávka, ktorú žalobca uplatnil podľa ich názoru existovala v celom rozsahu výlučne medzi žalobcom ako oprávneným v exekučnom konaní EX 2231/2010 a dlžníkom, čiže povinným v predmetnom exekučnom konaní vyplývajúcim z exekučného titulu platobného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 9Ro/36/2010. Žalovaní, podľa ich tvrdenia, nezodpovedajú za dlh dlžníka, teda povinného v predmetnom exekučnom konaní a nezodpovedajú ani za trovy, ktoré vznikli v konaní 9Ro/36/2010. Žalobca od žalovaných nemôže požadovať ani zaplatenie trov exekúcie, ktoré sú trovami exekútora samotného, ktorý je v exekučnom konaní vo vzťahu k svojim trovám účastníkom exekučného konania a preto ho nemôže v danom smere žalobca zastupovať a podávať za neho podlžnícku žalobu. V ďalšom smere žalovaní namietali špecifikáciu úroku z omeškania, ktorá nemusí zodpovedať zodpovednosti spoločníka, ktorý ručí za záväzky svojej obchodnej spoločnosti výlučne a len do výšky svojho nesplateného vkladu, z čoho vyplýva aj maximálny rozmer podlžníckej žaloby, ktorý v danom smere nebol dodržaný. Naviac namietli svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko v čase podávania ich vyjadrenia obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o. zanikla zlúčením a preto podľa ich názoru nemôže byť daná aktívna legitimácia žalobcu v predmetnom konaní a samotné exekučné konanie ako také má byť vo vzťahu k dlžníkovi zastavené. Z tohto vyplýva aj námietka pasívnej legitimácie žalovaných, ktorí už nie sú spoločníkmi obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o. a nestali sa ani spoločníkmi obchodnej spoločnosti, s ktorou sa obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o. zlúčila, čiže nástupnickej spoločnosti I electro s.r.o., IČO: 47 151 935, ktorej jediným spoločníkom je M. A., ktorého vklad spoločníka je v celom rozsahu splatený.
7. Na pojednávaní žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali na svoje predchádzajúce vyjadrenia, navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanej strane náhradu trov konania. Potvrdili, že zaniknutá obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o. síce zanikla zlúčením, teda má právneho nástupcu, avšak u tohto právneho nástupcu nedošlo k zvýšeniu základného imania a preto je žalovaná strana toho názoru, že na túto spoločnosť neprešla pohľadávka zanikajúcej obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. vo vzťahu k jej spoločníkom na splatenie nesplatenej časti vkladu. Obaja žalovaní sa naviac nestali novými spoločníkmi obchodnej spoločnosti I electro s.r.o. a preto podľa ich názoru záväzok žalovaných vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ProClient Services nemohol prejsť na nástupnícku obchodnú spoločnosť.
8. Žalovaný v rade 1/ potom vo svojej výpovedi potvrdil, že bol spoločníkom už zaniknutej obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o., ktorá bola platobným rozkazom zaviazaná vo vzťahu k žalobcovi. Pri zlúčení sa s obchodnou spoločnosťou I electro s.r.o. však jemu ako fyzickej osobe a bývalému spoločníkovi nevznikli žiadne finančné nároky voči nástupnickej organizácii. Potvrdil, že dostal príkaz od exekútora uvádzaný v žalobe, avšak na úhradu dlhu vo vzťahu k žalobcovi neposkytol žiadne plnenie.
9. Obdobne vypovedala žalovaná v rade 2/ a tá naviac uviedla, že ona a žalovaný v rade 1/ sú manželmi a za trvania manželstva medzi nimi nedošlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu a k jeho vyporiadaniu.
10. Po vykonanom dokazovaní súd na pojednávaní dňa 9.11.2016 vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal žalovaného v rade 1/ a žalovanú v rade 2/, aby žalobcovi zaplatili a to každý po sume 1.492,14 € a každý zo žalovaných, aby zaplatil 9,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 900 € od 12.11.2015 do zaplatenia s tým, že v časti, kde žalobca žiadal, aby boli žalovaní zaviazaní k zaplateniu tejto sumy spoločne a nerozdielne, žalobu zamietol. Súd zastavil konanie o nároku žalobcu na sumu 709,40 €, teda v časti, kde žalujúca strana zobrala žalobu späť. Žalovaného v rade 1/ a žalovanú v rade 2/ zaviazal súd, aby žalobcovi nahradili trov konania v celom rozsahu a to každý zo žalovaných po 50 % vynaložených trov konania.
11. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením sp. zn. 7Co/159/2017 zo dňa 25.10.2017 rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým bola žalovaným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi vyššie uvedené sumy, v druhom výroku, ktorým súd
vo zvyšku žalobu zamietol a v štvrtom výroku o trovách konania, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že okresný súd napadnutým rozsudkom uložil obidvom žalovaným, každému samostatne zaplatiť sumu 1.492,14 € a príslušenstvo tak, ako to bolo uvedené vyššie, pričom v prejednávanej veci žalobný návrh obsahoval iba údaje o tom, v akej výške má spoločnosť ProClient Services s.r.o. voči každému zo žalovaných ako svojím spoločníkom, pohľadávku. Neuvádzajú sa tam žiadne informácie o tom, že by voči každému zo žalovaných bol uplatňovaný nárok v podiele zodpovedajúcej výške pohľadávky, ktorú mala voči nim táto spoločnosť. Rovnako však v žalobe absentujú tvrdenia, na základe ktorých dospel žalobca k záveru o solidárnej povinnosti žalovaných. Ak žalobca žiadal v návrhu, aby platobná povinnosť oboch žalovaných bola uložená spoločne a nerozdielne, nemohol súd sa svojím rozhodnutím odchýliť od takéhoto návrhu a bez ďalšieho postupu v súčinnosti so žalobcom uložiť žalovaným, aby zaplatili túto čiastku spoločne a nerozdielne, t.j. bez uvedenia podielu na jej celkovej platobnej povinnosti, ale ani s uvedením týchto podielov. Okresný súd nemal podklady pre rozhodnutie, aby vyslovil, že žalovaní sú solidárni, ani že nie sú solidárni (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/79/2003).
12. Vzhľadom na závažnosť tejto námietky krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, zároveň však konštatoval, že ostatné žalovaným vznesené námietky súd druhej inštancie nepovažoval za dôvodné. Uložil okresnému súdu v ďalšom konaní vyzvať žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa jeho nároku na úhradu žalovanej istiny voči žalovaným v rade 1/ a 2/ solidárne a následne žiadal, aby okresný súd vec opätovne prejednal a rozhodol o nároku, ktorý bol uplatnený v žalobe.
13. Vzhľadom na túto skutočnosť Okresný súd Martin dňa 18.1.2018 znova vykonal pojednávanie, ktorého sa zúčastnila len strana žalujúca. Žalovaní a ich právny zástupca sa ospravedlnili a o odročenie pojednávania nepožiadali. Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní žiadal súd, aby pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej by žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ boli povinní zaplatiť a to každý zo žalovaných po sume 1.492,14 € a každý zo žalovaný 9,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 900 € od 12.11.2015 do zaplatenia a podľa ktorej by každý zo žalovaných bol povinný nahradiť žalobcovi polovicu celkovo vzniknutých trov konania žalobcu. Žalujúca strana uviedla, že na pohľadávke uplatnenej voči žalovaným v rade 1/ a 2/ trvá, avšak osvojila si názor súdu, že dlh žalovaných vo vzťahu k obchodnej spoločnosti ProClient Services nebol dlhom solidárnym, že sa jednalo o samostatný dlh každého zo žalovaných aj napriek tomu, že boli manželia a z toho dôvodu by mal každý zo žalovaných zaplatiť svoj individuálny záväzok, resp. pohľadávku uplatnenú žalobou v pomere, v akom zodpovedali voči obchodnej spoločnosti ProClient Services.
14. Súd na pojednávaní dňa 18.1.2018 zmenu žaloby pripustil. Pri svojom novom rozhodovaní súd prihliadal na výsledky predchádzajúceho dokazovania.
15. Z vyššie uvádzaného spisu JUDr. Petra Krištofíka Muchu sp. zn. EX 2231/2010 súd zistil skutočnosti tvrdené žalobcom a tak pokiaľ ide o exekučný titul ako aj pokiaľ ide o vydanie exekučného príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky zo dňa 25. 09. 2014, ktorým súdny exekútor žalovaným v rade 1/ a 2/ ako dlžníkom povinného, teda obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. IČO: 43 951 929, Priekopská 1991/27, Martin 8 podľa § 106 Exekučného poriadku a v súlade s ust. § 64 a § 105 a nasl. Exekučného poriadku na vymoženie pohľadávky žalobcu ako oprávneného vo výške 1 800 € s jej príslušenstvom vo výške 801,47 € prikázal žalovaným v rade 1/ a 2/, aby odo dňa doručenia tohto príkazu na začatie exekúcie nevyplatili pohľadávku nesplatený vklad do spoločnosti ProClient Services s.r.o. povinnému, pretože povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom keď sa jeho dlžníkovi doručil príkaz na začatie exekúcie a dlžník povinného vyplatí pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému až po doručení exekučného príkazu.
16. Podľa podpísanej doručenky žalovaný v rade 1/ prevzal príkaz na začatie exekúcie, vyššie uvedený, 01. 10. 2014, žalovaná v rade 2/ si ho neprevzala v odbernej lehote a z toho dôvodu bol vrátený exekútorskému úradu dňa 21. 10. 2014.
17. Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/4726/2010 potom súd zistil, že 07. 10. 2010 súdny exekútor JUDr. Peter Krištofík Mucha podal Okresnom súde Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, teda platobného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 9Ro/36/2010 a toto poverenie mu bolo vydané dňa 13. 10. 2010. Dňa 28. 10. 2015 podal súdny exekútor JUDr. Peter Krištofík Mucha na Okresný súd Martin návrh na pripustenie zmeny účastníka
konania, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 23. 09. 2010 a exekučného titulu - vyššie uvádzaného platobného rozkazu s tým, že oprávnený dňa 16. 10. 2015 podal návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, pretože povinný sa zlúčil s inou obchodnou spoločnosťou. K tomuto návrhu bola pripojená notárska zápisnica napísaná dňa 02. 07. 2015 na notárskom úrade v Bratislave, Junácka 1 JUDr. Evou Imrišovou, notárkou so sídlom v Bratislave N 615/2015, Nz 23366/2015, NCRls 23896/2015.
18. Z tejto notárskej zápisnice súd zistil, že obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o. so sídlom v Martine, obchodná spoločnosť Partners Development s.r.o. so sídlom v Gajaroch, Hlavná 106/185, IČO: 44 368 062 a obchodná spoločnosť I electro s.r.o. so sídlom Medvedzie 129/4, 027 44 Tvrdošín, IČO: 47 151 935 uzavreli zmluvu o zlúčení spoločností podľa § 69 ods. 6 Obch. zák., kde zanikajúcimi spoločnosťami boli obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o. so sídlom v Martine a Partners Development s.r.o. so sídlom v Gajaroch a nástupníckou spoločnosťou spoločnosť I electro s.r.o. so sídlom v Medvedziom 129/4, Tvrdošín.
19. Z článku III ods. 6 tejto zmluvy vyplynulo, že zlúčením prechádza obchodné imanie zanikajúcich spoločností na nástupnícku spoločnosti. Zlúčením spoločností prechádzajú všetky majetkové hodnoty, veci, pohľadávky a iné práve a peniazmi oceniteľné hodnoty ako aj všetky a akékoľvek známe a neznáme záväzky zanikajúcich spoločností na nástupnickú spoločnosť. Na nástupnícku spoločnosť prejdú aj všetky pohľadávky a iné právne nároky zanikajúcich spoločností a to najmä, avšak nie len akékoľvek pohľadávky z občianskoprávnych vzťahov a obchodných záväzkových vzťahov vrátane akýchkoľvek zabezpečení týchto pohľadávok, akékoľvek pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov, akékoľvek pohľadávky a právne nároky, ktoré zanikajúcim spoločnostiam vznikli na základe daňových a účtovných predpisov a akékoľvek pohľadávky a iné právne nároky, ktoré vznikli zanikajúcim spoločnostiam zo zákona, na základe zákona, prípadne rozhodnutím alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu alebo iného orgánu verejnej moci. Nástupnickej spoločnosti vzniknú okamihom keď nastanú účinky zlúčenia pohľadávky, iné právne nároky, záväzky a právne povinnosti, ktoré by inak, pokiaľ aby účinky zlúčenia nenastali, vznikli zanikajúcim spoločnostiam v dôsledku právnych úkonov a konania zanikajúcich spoločností, právnych úkonov a konania iných osôb ako sú zanikajúce spoločnosti, zákona alebo na základe zákona, rozhodnutím alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu alebo iného orgánu verejnej moci, alebo na základe iných právnych skutočností a to bez ohľadu a to, kedy tieto právne skutočnosti nastali alebo nastanú.
20. V zmysle článku IV predmetnej zmluvy, rozhodujúcim dňom, od ktorého sa budú považovať z hľadiska účtovníctva úkony zanikajúcich spoločností za úkony nástupníckej spoločnosti je podľa § 69 ods. 6 písm. d/ Obch. zák. 03. 07. 2015. Rozhodným dňom zlúčenia je deň zápisu zlúčenia spoločnosti do Obchodného registra príslušného registrového súdu.
21. Z článku VI vyplynulo, že zlúčením zanikajúcich spoločností a nástupnickej spoločnosti nedochádza k zmene výšky základného imania nástupníckej spoločnosti, ktoré zostáva zachované vo výške 5 000 € a zmluvné strany sa dohodli, že spoločníci zanikajúcich spoločností sa nestávajú spoločníkom nástupníckej spoločnosti.
22. V zmysle článku VII predmetnej zmluvy spoločníkom zanikajúcich spoločností nevzniká nárok na vyplatenie vyrovnávacieho podielu zo zanikajúcich spoločností a tak isto nemajú nárok na podiel na zisku nástupníckej spoločnosti.
23. O návrhu súdneho exekútora v súvislosti so zmenou povinného nebolo zatiaľ v spise Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/4726/2010 rozhodnuté.
24. Súd sa oboznámil aj s exekučným príkazom vydaným JUDr. Petrom Krištofíkom Muchom, súdnym exekútorom, pod sp. zn. EX 2231/2010 dňa 14. 12. 2015, ktorý bol adresovaný žalovaným v rade 1/ a 2/ a, ktorým súdny exekútor podľa ust. § 107 Exekučného poriadku na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie platobného rozkazu sp. zn. 9Ro/36/2010 zo dňa 18. 06. 2010 vydaného Okresným súdom Martin návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26. 10. 2010 na vymoženie pohľadávky 1 800 €, príslušenstva pohľadávky, a to úrokov z omeškania 142,80 €, trov súdneho konania 144,25 €, úrokov z omeškania 9,75 % odo dňa 24. 09. 2010 zo sumy 1 800 € do zaplatenia a predbežných trov exekúcie 514,42 € v súlade s ust. § 107 a nasl. Exekučného poriadku, nariadil exekúciu prikázaním pohľadávky, ktorú má povinný voči svojim dlžníkom - žalovaným v rade
1/ a 2/, voči každému vo výške 1 660 € titulom nesplateného vkladu do spoločnosti ProClient Services s.r.o. a bolo nariadené žalovaným v rade 1/ a 2/, aby pohľadávku v celkovej výške 3 320 € zaplatili oprávnenému V. V., čiže žalobcovi (č.l. 81 spisu).
25. Z výpisu z Obchodného registra obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. teda právnickej osoby, ktorá bola zaviazaná vyššie spomínaným platobným rozkazom Okresného súdu Martin, súd zistil, že táto spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra 01. 02. 2008, k jej zrušeniu došlo 02. 07. 2015 a k výmazu z Obchodného registra došlo 28. 07. 2015, pričom šlo o dobrovoľný výmaz, keďže spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia. Teda táto obchodná spoločnosť zanikla s právnym nástupcom, ktorým je obchodná spoločnosť I electro s.r.o. so sídlom v Tvrdošíne.
26. Skutočnosť, že táto obchodná spoločnosť, teda obchodná spoločnosť I electro s.r.o. so sídlom v Tvrdošíne, Medvedzie 129/4, IČO: 47 151 935, je právnym nástupcom povinného v exekučnom konaní vyššie uvádzaných spisových značiek a žalovaného, pokiaľ ide o rozkazné konanie vyššie uvedenej spisovej značky pred Okresným súdom Martin vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra tejto obchodnej spoločnosti.
27. Z výpisu z Obchodného registra obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. bolo ale nepochybné a táto skutočnosť bola preukázaná aj výpisom z Obchodného registra tejto obchodnej spoločnosti, že žalovaní v rade 1/ a 2/ boli v minulosti spoločníkmi obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. so sídlom v Martin a že ku dňu zániku tejto obchodnej spoločnosti zo svojho vkladu vo výške 3 319,391888 € splatené a to každý zo žalovaných sumu 1 659,695944 € zaokrúhlene 1 659,69 €.
28. Podľa § 113 ods. 1 Obch. zák. (zák. č. 513/1991 Zb.), spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote ustanovenej zákonom, prípadne určenej v spoločenskej zmluve, najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka.
29. Podľa § 113 ods. 2 Obch. zák., spoločník, ktorý v lehote podľa odseku 1 nesplatil predpísanú hodnotu peňažného vkladu, je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20 % z nesplatenej sumy, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
30. Podľa § 69 ods. 1 Obch. zák., pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti môže sa zároveň rozhodnúť, že sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, prípadne sa rozdelí. Tým nie sú dotknuté obmedzenia ustanovené zákonom.
31. Podľa § 69 ods. 3 Obch. zák., zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
32. Podľa § 69 ods. 5 Obch. zák., spoločníci spoločnosti zanikajúcej splynutím, zlúčením alebo rozdelením sa jej zánikom stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti, ak zákon neustanovuje alebo zmluva o splynutí spoločností alebo zmluva o zlúčení spoločností neurčuje inak.
33. Podľa § 69 ods. 8 Obch. zák., v návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení možno dohodnúť, že niektorí spoločníci zanikajúcich spoločností sa nestanú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti; obdobné právo majú i spoločníci spoločnosti, na ktorú prechádza imanie zanikajúcich spoločností. Nástupnícka spoločnosť je povinná spoločníkom vyplatiť vyrovnací podiel. Na platnosť tejto dohody sa vyžaduje súhlas dotknutých spoločníkov.
34. Vychádzajúc zo zistených skutočností a citovaných právnych predpisov mal súd takto preukázané, že zanikajúca obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o. so sídlom v Martine ku dňu svojho zániku mala pohľadávku voči svojim spoločníkom, žalovaným v rade 1/ a 2/, a to voči každému vo výške 1 659,69 € titulom nesplateného vkladu každého zo svojich spoločníkov, teda pohľadávku titulom nároku podľa vyššie citovaného ustanovenia § 113 ods. 1 Obch. zák. a ďalej mala pohľadávku titulom § 113 ods. 2 Obch. zák. titulom 20 % úroku z omeškania z nesplatenej sumy, ktorý vo vyčíslení predstavoval sumu
331,20 €. Bolo totiž nepochybne preukázané a žalovaní v rade 1/ a 2/ nevyvrátili konštatovania žalobcu v tomto smere, že do 5-tich rokov od zápisu obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o., kedy obaja žalovaní aj vstúpili do spoločnosti, pretože boli jej spoločníkmi od 01. 02. 2008, čiže do dňa 01. 02. 2013, svoj vklad nesplatili. Dlh každého zo žalovaných vo vzťahu k zaniknutej obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o., teda vo vzťahu k povinnému vo vyššie uvedenom exekučnom konaní bol s príslušným jednorázovo počítaným 20 % úrokom, teda vo výške 1 991,49 €.
35. Vzhľadom na znenie zmluvy o zlúčení zanikajúcej obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. s nástupníckou spoločnosťou I electro s.r.o. ale najmä vzhľadom na ustanovenie § 69 ods. 3 Obch. zák. prešlo celé imanie zanikajúcej obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. na nástupnícku organizáciu.
36. Pokiaľ ide o definíciu imania je nutné vychádzať z ust. § 6 Obch. zák..
37. Podľa § 6 ods. 1 Obch. zák., obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.
38. Podľa § 6 ods. 2 Obch. zák., na účely tohto zákona sa súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len „imanie“).
39. Z tohto vyplýva, že imaním zlučovanej spoločnosti je nutné rozumieť súhrn obchodného majetku a záväzkov, pričom definíciu obchodného majetku poskytuje § 6 ods. 1 Obch. zák. a k obchodnému majetku podnikateľa patria aj pohľadávky, v tomto prípade to bola pohľadávka zanikajúcej obchodnej spoločnosti vo vzťahu k jej spoločníkom, ako bola táto pohľadávka vo vyššie konštatovanej výške.
40. Súd však pri tom zastáva názor, že ani z produkovaných dôkazov ale ani zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka nevyplýva skutočnosť, žeby dlh dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o., teda žalovaných v rade 1/ a 2/ mal charakter dlhu spoločného a nerozdielneho, teda žeby plnením jedného spoločníka zanikla povinnosť druhého. Podľa presvedčenia súdu ide o samostatné dlhy vzniknuté každému spoločníkovi tým, že nesplatil svoj vklad v plnej výške a podľa presvedčenia súdu pohľadávka obchodnej spoločnosti ProClient Services s.r.o. voči každému z jej spoločníkov prešla zlúčením tejto obchodnej spoločnosti na jej právneho nástupcu, teda spoločnosť I electro s.r.o. minimálne vo výške zodpovedajúcej súčtu nesplateného vkladu každého zo spoločníkov, ako aj 20 % úroku z tohto nesplateného vkladu, čiže v sume 1 991,49 €.
41. Zmluva o zlúčení napriek tomu, že neobsahovala ustanovenia o zvýšení základného imania obchodnej spoločnosti I electro s.r.o. a ani ustanovenia o vyplatení vyrovnávacieho vkladu žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí sa nestali spoločníkmi nástupníckej spoločnosti, totiž podľa presvedčenia súdu nemohla zbaviť žalovaných v rade 1/ a 2/ povinnosti stanovenej v § 113 ods. 1 Obch. zák., teda povinnosti splatiť vklad, nakoľko spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote stanovenej zákonom, prípadne v určenej spoločenskej zmluve, avšak tejto povinnosti spoločníka nemožno zbaviť a toto ust. § 113 ods. 1 Obch. zák. patrí medzi kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd je preto toho názoru, že aj obchodnej spoločnosti I electro s.r.o. so sídlom v Tvrdošíne patrí pohľadávka vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/, minimálne vo vyššie uvedenej výške.
42. Žalobca opieral svoj nárok proti žalovaným v rade 1/ a 2/ o ustanovenie § 109 Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Z. z.).
43. Podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50). Ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zák. č. 231/1999 o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekútor vydá exekučný príkaz po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súčasne s upovedomením o začatí exekúcie.
44. Podľa § 107 ods. 2 Exekučného poriadku, tento exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného.
45. Podľa § 108 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie.
46. Z daného vyplýva, že dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie zo dňa 25. 09. 2014 obchodná spoločnosť ProClient Services s.r.o. stratila právo na vyplatenie pohľadávky titulom nesplatených vkladov žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorá pohľadávka už v tomto období bola splatnou.
47. Podľa § 108 ods. 2 Exekučného poriadku, ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, len čo sa stane splatnou.
48. Citované ustanovenie pamätá aj na možnosť, že v čase keď je doručovaný exekučný príkaz vydaný podľa § 107 ods. 1 (ktorým ale nebol príkaz na začatie exekúcie zo dňa 25. 09. 2014) pohľadávka nemusí byť splatnou.
49. Podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému alebo exekútorovi, ak sa na tom oprávnený s exekútorom písomne dohodol, pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.
50. V zmysle § 109 Exekučného poriadku, oprávnený získava procesnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti dlžníkovi povinného tak, že žalobné právo mu vzniká deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi doručený exekučný príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky ak vyplateniu nedošlo alebo v deň nasledujúci po jej splatnosti ak nastala neskôr, až po doručení exekučného príkazu a ak k jej vyplateniu oprávnenému nedošlo.
51. Predložením exekučného príkazu vydaného JUDr. Petrom Krištofíkom Muchom dňa 14. 12. 2015, doručeného žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorí túto skutočnosť nespochybnili a preto pre súd bola nesporná, vznikla podľa presvedčenia súdu žalobcovi procesná aktívna legitimácia v zmysle ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, žiadať vo vlastnom mene od žalovaných v rade 1/ a 2/ ako dlžníkov povinného, vyplatenie záväzku, ktorý mali žalovaní v rade 1/ a 2/ voči pôvodnému povinnému a dnes po tom, čo povinný zanikol zlúčením s jeho právnym nástupcom obchodnou spoločnosťou I electro s.r.o., voči tejto nástupníckej obchodnej spoločnosti.
52. Súd konštatoval vyššie, že aj nástupnícka obchodná spoločnosť I electro s.r.o. vzhľadom na ustanovenia zmluvy o zlúčení ale aj vzhľadom na ustanovenie § 69 ods. 3 Obch. zák. má voči každému zo žalovaných pohľadávku minimálne vo výške 1 991,49 € a preto, keďže žalovaní v rade 1/ a 2/ ako dlžníci v súčasnosti aj obchodnej spoločnosti I electro s.r.o. nevyplatili oprávnenému alebo exekútorovi sumy uvádzané v exekučnom príkaze, má žalobca voči žalovaným v rade 1/ a 2/ vo vlastnom mene požadovať do výšky pohľadávky obchodnej spoločnosti I electro s.r.o. voči žalovaným v rade 1/ a 2/ uspokojenie svojej judikovanej pohľadávky a jej príslušenstva.
53. Súd preto, keďže (ako konštatoval vyššie), dospel k presvedčeniu, že u každého zo žalovaných ide o samostatný dlh, ktorý má do vyššie uvádzanej výšky voči obchodnej spoločnosti I electro s.r.o. (titulom nesplateného vkladu spoločníkov), v rovnakom pomere, zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/, aby uspokojili žalobcu. Žalovaných v rade 1/ a 2/ takto zaviazal k zaplateniu každého z nich sumy 900 €, ktorá predstavuje polovicu istiny žalobcovi priznanej platobným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 9Ro/36/2010 zo dňa 18. 06. 2010, ďalej k zaplateniu sumy 71,41 €, ktorá predstavuje polovicu sumy 142,82 €, čo je judikovaný 9,75 % úrok z omeškania od 01. 12. 2009 do 24. 09. 2010, k zaplateniu sumy 54 €, čo je polovica sumy 108 € (trovy rozkazného konania), k zaplateniu sumy 9,86 €, čo je polovica preukázateľne vynaložených poplatkov za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a k zaplateniu sumy 8,25 €, čo je polovica sumy 16,50 €, ktorú žalobca vynaložil titulom zaplatenia kolkovej známky v exekučnom konaní. Trovy, ktoré žalobca vynaložil v exekučnom konaní, predstavujú v zmysle ust. § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvo jeho platobným rozkazom judikovanej pohľadávky. Ďalej suma, ku
ktorej boli žalovaní zaviazaní pozostáva tiež zo sumy 348,61 €, čo je polovica sumy 897,21 €, ktorá predstavuje kapitalizovaný 9,75 % úrok z omeškania ročne (zo sumy 1 800 €) za obdobie od 25. 09. 2010 do 11. 11. 2015 a ďalej žalovaných zaviazal k priznanému úroku z omeškania 9,75 % ročne zo sumy 900 € od 12. 11. 2015 do zaplatenia. Istina, ku ktorej bol každý zo žalovaných zaviazaný vo výške 1 492,14 €, je tvorená vyššie uvádzanými sumami.
54. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p.. Žalobca podľa presvedčenia súdu voči žalovaným bol v celom rozsahu úspešný, okrem tej časti, kde žiadal, aby žalovaní zodpovedali za dlh voči povinnému spoločne a nerozdielne, preto súd žalobcovi proti žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že každý zo žalovaných zodpovedá za uspokojenie žalobcu v nároku na náhradu trov konania v jednej polovici, teda v rozsahu 50 %, čiže každý zo žalovaných samostatne uspokojí žalobcu v rovnakom pomere, v akom pomere boli ich samostatné dlhy voči povinnému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.