Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Co-219-2017.pdf
PDF · 101.53 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/219/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., M. XX/XXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, Advokátska kancelária v Rožňave, Šafárikova 8, proti žalovanej A. republike, zastúpenej W. prokuratúrou SR K., Z. 2, za ktorú koná na základe poverenia JUDr. Daniel Prč, prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v sume 14.611,23 EUR s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č. k. 7C/438/2015 - 119 zo dňa 14. 03. 2017, takto
rozhodol:
I. Krajský súd rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.611,23 EUR titulom náhrady škody a sumu 4.000 EUR titulom nemajetkovej ujmy, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Výrok, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, zostáva nedotknutý.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v pomere 16 % voči žalovanému. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.941,23 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v pomernej časti 36,08 % (III. výrok). Okresný súd konal o náhrade škody, uplatnenej v sume 4.611,23 EUR a nemajetkovej ujmy v sume 10.000 EUR, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku jeho obvinenia a trestného stíhania vedeného na OR PZ Rimavská Sobota pod ČVS: ORP-444/OEK-RS-2006 z 07. 12. 2006 a ČVS: ORP-479/2-OEK-RS-2007 z 16. 04. 2007 pre trestný čin úverového podvodu vo forme spolupáchateľstva. Proti obom uzneseniam podal žalobca sťažnosť, ktorá bola rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota zamietnutá pod č. 3Pv 131/06-252 z 15. 01. 2007 a 3Pv 206/07-3 z 10. 05. 2007. Po podaní obžaloby bola trestná vec vedená na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 2T/44/2008, ktorý žalobcu rozsudkom č. k. 2T/44/2008-908 z 10. 04. 2013, právoplatným 26. 04. 2013 spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal žalobca. Nárok bol uplatnený proti Slovenskej republike a bolo vecou súdu ustáliť, ktorý orgán koná v mene štátu. Škoda vznikla v trestnom konaní, ale nie v konaní pred súdom, preto nebol dôvod postupovať žiadosť o jej predbežné prerokovanie na Ministerstvo spravodlivosti. Keďže sťažnosti žalovaného v trestnom konaní prokurátor zamietol a vzhľadom na výsledok trestného konania, bol orgánom príslušným konať v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
2. Okresný súd mal preukázané, že žaloba bola podaná 13. 10. 2015 po uplynutí šesťmesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Na základe nesporných skutkových tvrdení žalobcu boli preukázané úkony právnej služby obhajoby v trestnom konaní, ktoré uskutočnil žalobcom zvolený advokát, aj pokiaľ ide o výšku odmeny za jednotlivé úkony obhajoby, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, vrátane DPH. Žalovaný nespochybnil vykonanie úkonov právnej služby, napádal len účelnosť potreby ich vynaloženia zvoleným obhajcom. Vznik trov v súvislosti s využitím práva na obhajobu v trestnom konaní je odôvodnený Ústavou SR a Trestným poriadkom, preto tieto trovy nemožno považovať za neúčelné. Trovy obhajoby boli vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Celková odmena za jednotlivé úkony obhajoby zodpovedala sume 2.114,78 EUR, paušálna suma náhrad spolu 277,76 EUR, náhrada cestovných výdavkov 564,67 EUR, strata času advokáta 885,48 EUR. Celkovo boli trovy obhajoby 3.842,69 EUR a DPH v sume 768,54 EUR, spolu 4.611,23 EUR.
3. V príčinnej súvislosti s trestným konaním žalobcovi vznikla aj nemajetková ujma. Okresný súd nepovažoval iba samotné konštatovanie porušenia práva za dostatočné zadosťučinenie. Náhrada nemajetkovej ujmy má slúžiť na kompenzáciu stavu právnej neistoty, do ktorej bol žalobca uvedený a udržovaný v dôsledku neprimeranej dĺžky trestného konania. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy okresný súd prihliadol na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, na okolnosti, za ktorých k nemajetkovej ujme došlo, na závažnosť následkov, ktoré žalobcovi vznikli v súkromnom a rodinnom živote a v spoločenskom uplatnení od vydania prvého uznesenia o vznesení obvinenia dňa 07. 12. 2006 do právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku 26. 04. 2013. Spolu žalobcovi okresný súd priznal nemajetkovú ujmu vo výške 5.330 EUR, ako súčet čiastkových nárokov nemajetkovej ujmy, ktoré potom bližšie odôvodnil. Nemajetkovú ujmu za dĺžku trestného konania okresný súd odôvodnil tak, že za prvý rok trestného konania žalobcovi patrí v sume 400 EUR, za druhý rok v sume 500 EUR, za tretí až šiesty rok po 600 EUR a za siedmy rok trestného stíhania v pomernej časti v sume 230 EUR, spolu 3.530 EUR. Ďalej žalobcovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 300 EUR za stratu kontaktov a spoločných dovoleniek so známymi z Maďarska a v sume 500 EUR za neprijatie do poľovníckeho združenia v Tornali, ktorého sa mal stať žalobca členom. Za zásah do povesti, mena a cti žalobcu ako podnikateľa v Tornali, kde prevádzkoval dobre navštevovaný bar „EXIT“, pričom jeho trestné stíhanie viedlo až k ukončeniu tejto podnikateľskej činnosti, priznal nemajetkovú ujmu v sume 1.000 EUR.. Súd pri vyčíslení tejto zložky nemajetkovej ujmy neprihliadol na pokles tržieb, resp. ušlý zisk, ktoré sú súčasťou majetkovej škody, ktorú žalobca neuplatnil. V dôsledku trestného stíhania bol žalobcovi odobratý aj zbrojný preukaz a zadržané zbrane a strelivo, ale na zbraniach si žalobca skutočnú škodu tiež neuplatnil.
4. Na právne zdôvodnenie Okresný súd uviedol § 4 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 17 ods. 1, ods. 2, § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O náhrade trov rozhodol podľa pomeru úspechu a neúspechu strán sporu, ktorý zodpovedal rozdielu medzi úspechom a neúspechom žalobcu a žalovaného zo žalovanej sumy. Žalobca bol úspešný v pomere 68,04 % a žalovaný v pomere 31,96 %, preto úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov vo pomere 36,08 %.
5. Žalovaná vo včas podanom odvolaní namietala, že dôkazy zabezpečené v trestnom konaní iný postup, ako vznesenie obvinenia a podanie obžaloby v zmysle trestného poriadku neumožňovali. Súd prvej inštancie neodôvodnene priznal náhradu trov, ktoré vznikli v súvislosti s trestným konaním, lebo nešlo o prípad nutnej obhajoby a náklady vyplatené obhajcovi v sume 4.611,23 EUR neboli nevyhnutné. Pri nemajetkovej ujme súd nedostatočne zohľadnil povahu trestnej veci, v ktorej bol žalobca stíhaný, dĺžku trvania trestného stíhania, podmienky jeho obmedzení, ich vplyv na vek, fyzické a psychické zdravie žalobcu, stratu radosti zo života, stratu povesti, kontaktu s rodinou a inými blízkymi osobami. Okresný súd sa nevysporiadal s hodnovernosťou vypočutých svedkov, manželky J. M., bývalej zamestnankyne Q. V. a Z. Z., ktorý vypovedal k záujmom žalovaného o poľovníctvo. Na pojednávaní pred odvolacím súdom zástupca žalovanej ďalej uviedol, že žalobca bol opakovane uznaný vinným, až dodatočne bol z pod obžaloby oslobodený. Trovy obhajoby považoval za neúčelné, nemajetková ujma bola podstatne nižšia. Ak by súd zaviazal žalovanú k peňažnej náhrade, žiadal o predĺženie lehoty na plnenie na 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Podstata nároku sa viaže na výsledok trestného stíhania a štát sa zodpovednosti za škodu nemôže zbaviť. Rovnaký
význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má aj zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. V posudzovanej veci boli splnené predpoklady náhrady škody. Žalobca má právo na náhradu trov trestného konania bez ohľadu na to, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo si ho obvinený zvolil sám. Náklady obhajoby boli priznané správne. Pri posudzovaní nemajetkovej ujmy bola peňažná náhrada priznaná z dôvodu, že trestným stíhaním bola poškodená dobrá povesť, česť a dôstojnosť žalobcu v mieste jeho bydliska. Žalobca vplyvom trestného stíhania prišiel o prosperujúci podnik, priateľov a svoju záľubu - poľovníctvo. Finančné zadosťučinenie vo výške 5.330 EUR za sedem rokov trestného stíhania zodpovedá sume menej ako 0,50 EUR za deň.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v senáte, v ktorom bola v zmysle Rozvrhu práce Krajského súdu Banská Bystrica na rok 2018 namiesto neprítomného predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža za tretieho člena senátu určená JUDr. Janka Borošková. Senát krajského súdu v takomto zložení, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval dokazovanie písomnosťami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
9. Podľa § 3 ods. 1, písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 4 ods. 1, písm. f), zák. č. 514/2003 Z. z., o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom od 01. 01. 2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom od 01. 01. 2013, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.
10. Okresný súd konal o nároku žalobcu na náhradu škody pozostávajúcej z trov jeho obhajoby v trestnom konaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený. Nebolo sporné, že žalobca podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol a po skončení vyšetrovania podal obžalobu. Obrana žalovanej ako subjektu, ktorý za škodu a nemajetkovú ujmu zodpovedá za štát nemohli obstáť, pretože bola proti konštrukcií zodpovednosti štátu pri výkone verejnej moci, ktorá vyplýva z § 4 ods. 1, písm. f) v spojení s § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., v znení platnom od 01. 01. 2013. Zodpovednosti sa žalovaná nemôže zbaviť, lebo prokurátor nezrušil uznesenie o vznesení obvinenia a podal na súde obžalobu. Z toho dôvodu je zodpovedným orgánom, ktorý koná za štát Generálna prokuratúra. Žalovaná prehliada, že z dôvodu objektívnej zodpovednosti za výsledok trestného konania sa celé trestné stíhanie proti žalobcovi považuje za nezákonné.
11. Okresný súd správne vychádzal z toho, že zodpovednosť štátu za škodu je objektívna a správne zaviazal žalovanú na náhradu celej škody, ktorá žalobcovi preukázateľne vznikla ako trovy jeho obhajoby v trestnom konaní. Žalovaná nepreukázala, že skutočnosti odôvodňujúce oslobodenie žalobcu vyšli najavo až po podaní obžaloby, v konaní pred súdom a že trestné stíhanie, vrátane podania obžaloby, si žalobca zavinil sám. Na pojednávaní pred odvolacím súdom zástupca žalovaného uviedol, že žalobca bol stíhaný samostatne, hoci trestné stíhanie sa videlo za skutky, ktoré mali byť spáchané v spolupáchateľstve. Postup pri trestnom stíhaní žalobcu pre skutky spáchané v spolupáchateľstve viacerých osôb oddelene od ostatných páchateľov odôvodňuje a preukazuje potrebnosť úkonov obhajcu, ktorého si žalobca zvolil, a ktoré sa v konečnom dôsledku ukázali ako účelné, lebo prispeli k výsledku trestného stíhania. Za uvedeného stavu žalovaná nespochybnila zistené skutkové okolnosti vzniku a existencie škody a zodpovednosť žalovanej ako príslušného orgánu štátu. Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania trestného činu nepotvrdilo, je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia aj podanie obžaloby za nezákonné rozhodnutia. Rozhodnutím o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia a podaním obžaloby sa žalovaná podieľala na spôsobenej škode spôsobom, ktorý zákon predpokladá pri určení jej zodpovednosť za škodu. Okresný súd správne neprihliadol na obranu, že v čase, keď rozhodol prokurátor, existovala pravdepodobnosť o spáchaní skutku kladeného za vinu žalobcovi, lebo prokurátorovi nič nebránilo dať v prípravnom konaní príkaz na vykonanie úkonov a zabezpečenie dôkazov na odstránenie pochybností, ktoré boli dôvodom oslobodenia žalovaného spod obžaloby.
12. Odvolací súd považoval za dôvodné odvolanie žalovanej v časti uplatnenej peňažnej náhrady za nemajetkovú ujmu. Okresný súd priznal nemajetkovú ujmu, ktorá vychádzala zo sedem rokov trvajúceho trestného stíhania žalobcu, pričom pozostávala aj z ďalších, samostatne ohodnotených zložiek nemajetkovej ujmy. Žalobca nepochybne preukázal nárok na priznanie peňažného zadosťučinenia za trestné stíhanie, ale nestotožňuje sa s jeho rozčlenením, ktoré urobil okresný súd. Okresný súd správne posudzoval vplyv a následky, ktoré malo sedem rokov trvajúce trestné stíhanie na osobný a spoločenský život žalobcu v mieste jeho bydliska, ale nemajetková ujma tvorí a ohodnocuje sa ako celok. Okresný súd prehliadol, že pri prvotnom uplatnení nároku na jeho predbežnom prejednaní žalobca odôvodňoval nemajetkovú ujmu nešpecifikovanými obmedzeniami v poľovníctve v dôsledku odobratia zbrojného preukazu (č. l. 43). V žalobe bola nemajetková ujma spojená s dĺžkou trestného stíhania, ktoré žalobcu počas 7 rokov obmedzovalo vo výkone práva poľovníctva. Ďalej žalobca poukazoval na súvislosť trestného stíhania s poškodením jeho dobrej povesti, rodinného života a výkonu podnikania ako samostatne zárobkovo činnej osoby.
13. Nemajetkovú ujmu je možné priznať v zmysle § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. len v rozsahu, v akom bola uplatnená na príslušnom orgáne bez ohľadu nato, či príslušný orgán žiadosť predbežne prerokoval alebo nie. Z toho dôvodu mohol konajúci súd pri posúdení nemajetkovej ujmy vychádzať iba v rozsahu, ktorú žalobca preukazoval dĺžkou trestného stíhania, kedy počas siedmych rokov nepochybne utrpela kvalita osobného života a súkromia žalobcu, jeho spoločenských vzťahov spojených s poľovníctvom. Pokiaľ išlo o spoločenský život žalobcu, súd mohol priznať peňažné zadosťučinenie len v rozsahu obmedzenia aktívneho výkonu práva poľovníctva. Žalovaný utrpenie ďalšej nemajetkovej ujmy, okrem preukázanej dĺžky trestného konania a obmedzenia práva poľovníctva ničím nepreukázal. Odvolací súd nepovažoval za preukázané tvrdenia, týkajúce sa straty povesti žalobcu ako podnikateľa a straty jeho spoločenských kontaktov, resp. spoločných dovoleniek. Za sedem rokov trestného stíhania považuje odvolací súd za primerane priznať žalobcovi nemajetkovú ujmu, ako uviedol súd prvej inštancie v sume 3.530 EUR, zvýšenú o ujmu spojenú so stratou výkonu práva poľovníctva, čo spolu zodpovedá
nemajetkovej ujme, v sume 4.000 EUR. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.
14. Výrok, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, zostáva týmto rozhodnutím nedotknutý.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Výsledok odvolacieho konania zmenil pomer úspechu a neúspechu žalobcu vzhľadom na celkú v žalobe uplatnenú škodu a nemajetkovú ujmu. Žalobca bol úspešný v pomere 58 % a neúspešný v pomere 42 %. Keďže žalobca bol úspešnejší v pomere 16 %, ktorý zodpovedá rozdielu jeho úspechu a neúspechu, odvolací súd zmenil aj rozhodnutie o nároku žalobcu na náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ale vzhľadom na pomer jeho úspechu v odvolacom konaní v porovnaní s výsledkom prvostupňového konania, ktorý sa týkal len čiastočného zníženia priznanej nemajetkovej ujmy, odvolací súd mu nárok na náhradu trov voči žalobcovi nepriznal.
16. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).