Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-350-2016.pdf
PDF · 127.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/930/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Natáliou Štrkolcovou v spore žalobkyne: X. G. N.. W., Q.. X.XX.XXXX, M. XX/XX, XXX XX J. Q. U., zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému : Tatra credit a.s., Námestie slobody 10/1718, 921 01 Piešťany, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného L.I.B. legal s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 4.358,22 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3.993,22 € spolu s úrokom z omeškania zo sumy 3.993,22 € vo výške 5,15 % ročne od 25.1.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. Žalobkyňa má nárok na náhradu 84% trov konania proti žalovanému s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa žalobou zo dňa 1.12.2016 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 4.358,22 € s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 4.358,22 € od 11.7.2014 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Uviedla, že so žalovaným dňa 10.10.2012 uzatvorila Úverovú zmluvu č. XXX/XX a toho istého dňa uzatvorila jej matka so žalovaným Zmluvu o záložnom práve č. XXX/ XX, ktorá zabezpečovala pohľadávku záložného veriteľa - žalovaného z Úverovej zmluvy. Poukázala na to, že na základe Úverovej zmluvy jej žalovaný poskytol úver vo výške 7.500 € za podmietok v zmluve uvedených, pričom za poskytnutie úveru od nej inkasoval poplatok vo výške 150 € - teda reálne jej vyplatil len 7.350 €. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sumu 8.850 €, ktorá predstavovala celkovú výšku úveru s navýšením na základe zmluvy Č.. XXX/XX sa zaviazala uhradiť žalovanému v mesačných splátkach do 10.4.2013 a to nasledovne : v šiestich mesačných splátkach vo výške 225 € a poslednej siedmej splátke vo výške 7.500 €. Následne dňa 10.4.2013 uzatvorili strany Dodatok č. 1 k Úverovej zmluve, ktorým došlo najmä k predĺženiu splatnosti úveru na 12 mesiacov, pričom žalobkyňa sa ako dlžníčka zaviazala zaplatiť žalovanému ako veriteľovi celkovú výšku úveru s navýšením, ktorá predstavovala sumu 10.200 € v 13 mesačných splátkach do 10.10.2013 a to nasledovne : v dvanástich mesačných splátkach vo výške 225 € a poslednej trinástej splátke vo výške 7.500 €. Dňa 25.4.2013 ďalej žalobkyňa utvorila so žalovaným Dodatok č. 2 k Úverovej zmluve, na základe ktorého došlo k navýšeniu úveru o 2.500 €, pričom žalobkyňa sa v súlade s týmto Dodatkom zaviazala zaplatiť žalovanému celkovú výšku úveru s navýšením v sume 12.727,47 € v 13 mesačných splátkach do 10.10.2013 a to nasledovne : prvých sedem mesačných splátok vo výške 225 €, ôsma mesačná splátka vo výške 232,47 €, deviata až jedenásta mesačná splátka vo výške 230 € a posledná trinásta splátka vo výške 10.000 €. Žalobkyňa mala za to, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 € je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný dôvodiac tým, že táto zmluvná podmienka netýkajúca sa hlavného plnenia a odmeny za toto plnenie je dohodnutá zjavne v neprospech spotrebiteľa. Ďalej uviedla, že v úvode zmluvy
je uvedené, že je uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s čím dodala, že favorizovanie Obchodného zákonníka pred predpismi určenými na ochranu spotrebiteľa neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa. Tiež akcentovala, že Úverová zmluva neobsahuje podstatnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., s ktorou absenciou spájala záver, že poskytnutý úver je podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. K dojednanému spôsobu vrátenia úveru namietala, že je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch resp. že ho obchádza majúc za to, že ust. § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona má za cieľ, aby úver bol vrátený v pravidelných rovnomerne rozložených splátkach. V tejto súvislosti tiež poukázala na to, že u spotrebiteľa, ktorý je odkázaný na úver 7.500 € väčšinou nie je predpoklad, aby popri splácaní úveru ušetril toľko, že by bol schopný naraz zaplatiť siedmu splátku úveru vo výške 7.500 €. Takto veriteľom určený spôsob vrátenia dlžnej sumy kvalifikovala ako nekalú obchodnú praktiku opierajúc sa o ust. § 4 ods. 8 a ust. § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Namietala tiež správnosť výpočtu RPNM ako aj súlad dohodnutého úroku vo výške 36 % s dobrými mravmi. Čo sa výšky jej úhrad na úverový prípad týka k týmto uviedla, že žalovanému uhradila dňa 10.10.2012 sumu 225 €, dňa 25.1.2013 sumu 50 €, dňa 6.3.2013 sumu 50 €, dňa 6.3.2013 sumu 10 €, dňa 25.4.2013 sumu 1.025 €, dňa 3.6.2013 sumu 468 €, dňa 28.11.2013 sumu 1.144,47 € a dňa 10.7.2014 sumu 13.870,75 €, t.j. spolu 16.843,75 € a k tomu ešte aj 150 € ako poplatok za poskytnutie úveru. Dodala, že žalovaný listom s názvom Upomienka - výzva na úhradu omeškaných splátok a príslušenstva zo dňa 13.2.2014 deklaroval platby od nej prijaté vo výške 3.337,47 €, z čoho vyvodila záver, že po úhrade sumy vo výške 13.870,75 € (splátka zo dňa 10.7.2014) zaplatila celkovo žalovanému 17.208,22 € (3.337,47 € + 13.870,75 €). Výšku vzniknutého bezdôvodného obohatenia 4.358,22 € preto zadefinovala ako rozdiel medzi sumou 17.208,22 €, ktorú žalovanému na úverový prípad zaplatila a sumou 12.850 € (výška poskytnutého úveru po odpočítaní 150 € ako poplatku za poskytnutie úveru). Úrok z omeškania žiadala vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. zo sumy 4.358,22 € od 11.7.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni poslednej vykonanej splátky úveru) až do zaplatenia.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (č.l. 66 - 71 spisu) potvrdil, že so žalobkyňou dňa 10.10.2012 uzatvoril Úverovú zmluvu ako aj to, že na jej základe poskytol žalobkyni úver vo výške 7.500 €. Namietal však tvrdenie, že jej reálne vyplatil len 7.350 €, t.j. že si odpočítal 150 € titulom poplatku za poskytnutie úveru. Tvrdenie žalobkyne, že tým, že si za poskytnutie úveru účtoval poplatok vo výške 150 € postupoval v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval za nepravdivé odvolávajúc sa na to, že svoje sídlo má v trnavskom kraji, pričom vycestovanie povereného zamestnanca do bydliska žalobkyne predstavovalo prekonať vzdialenosť 340 km a poplatok slúžil najmä na úhradu nákladov spôsobených klientom nad rámec bežných služieb. Ďalej namietal i to, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Akcentoval, že článok XIX. Úverovej zmluvy jasne definuje poradie, v akom sa budú splátky splácať, termín splátky, splátku úroku, splátku istiny a celkovú splátku v prípade, že si dlžník plní svoj záväzok v súlade so zmluvou. K RPNM uviedol, že pri jej výpočte vychádzal z platnej legislatívy, kde na výpočet RPNM slúži v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. uvedený vzorec. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobkyne, že dojednaný spôsob vrátenia úveru je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch resp. ho obchádza a tým odporuje dobrým mravom, rovnako sa bránil aj označeniu, že ide o nekalú obchodnú praktiku. Uviedol v tejto súvislosti, že v čase poskytnutia úveru pôsobil ako nebankový subjekt a preto podmienky poskytnutia úveru nie sú totožné s podmienkami komerčných bánk a úver nie je určený klientom, ktorí požadujú časovo dlhšie obdobie splácania s rozložením istiny do jednotlivých splátok. Poukázal na to, že žalobkyňa bola vopred oboznámená s podmienkami úveru a so skutočnosťou, že poslednou splátkou úveru je splátka istiny. K tejto podmienke splácania úveru nemala žiadne pripomienky pred uzavretím úverového vzťahu a ani počas jeho trvania a dokonca ani v dobe, kedy ho požiadala o predĺženie splatnosti úveru alebo jeho navýšenie. K argumentácii žalobkyne, že úrok za poskytnutie úveru nie je v súlade s dobrými mravmi uviedol, že žalobkyňa v tejto súvislosti vychádza z úrokových sadzieb bánk, ktorým sa snaží porovnávať neporovnateľné produkty na rozdielnom trhu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal nahradiť mu trovy konania.
3. Z listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav : Žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 10.10.2012 Úverovú zmluvu č. 212/12 (č.l. 8
- 11 spisu, ďalej len „Úverová zmluva“) podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni nebankový
úver vo výške 7.500 € a žalovaná sa zaviazal poskytnutý úver vrátane príslušenstva splatiť a platiť úroky, úroky z omeškania, náklady, poplatky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v Úverovej zmluve. Podľa článku I. bodu 1 Úverovej zmluvy úver mal charakter nebankového spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba predstavovala 36 % a celková výška úveru s navýšením bola 8.850 €, pričom dátum konečnej splatnosti úveru bol 10.4.2013. Článok II. Úverovej zmluvy obsahuje vyhlásenie dlžníka, že si prevzal v hotovosti a prepočítal peňažné prostriedky vo výške uvedenej v článku I. bod 1/c (7.500 € - pozn. súdu). Článok XIX. Úverovej zmluvy obsahuje splátkový kalendár siedmych splátok úveru splatných vždy 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná dňa 10.10.2012 a posledná siedma dňa 10.4.2013, výška prvej až šiestej splátky je 225 € a výška poslednej siedmej splátky je 7.500 €. Dodatkom č. 1 zo dňa 10.4.2013 k zmluve o úvere Č.. XXX/XX uzatvorenej dňa 10.10.2012 (č.l. 14
- 15 spisu, ďalej len „Dodatok č. 1“) došlo k zmene doby splatnosti úveru tak, že splatnosť úveru s príslušenstvom bola stanovená do 10.10.2013, čím došlo k zmene úverovej zmluvy spôsobom uvedeným v článku II. bode 3.1 Dodatku č. 1. Predmetom článku II. bodu 3.2 Dodatku č. 1 je nasledovná zmena splátkového kalendára : splatnosť jednotlivých mesačných splátok je 10. deň príslušného kalendárneho mesiaca, prvá mesačná splátka je splatná dňa 10.10.2012 a posledná trinásta dňa 10.10.2013 s tým, že výška prvých 12 mesačných splátok (pri prvých dvoch z nich je poznámka „uhradené“) je 225 € a výška poslednej 13. splátky predstavuje 7.500 €. Dodatkom č. 2 zo dňa 25.4.2013 k zmluve o úvere Č.. XXX/XX uzatvorenej dňa 10.10.2012 (č.l. 16 - 17 spisu, ďalej len „Dodatok č. 2“) došlo k navýšeniu úveru o 2.500 €. Predmetom článku II. bod 3.2 Dodatku č. 1 bola nasledovná zmena splátkového kalendára : splatnosť jednotlivých mesačných splátok je 10. deň príslušného kalendárneho mesiaca, prvá mesačná splátka je splatná dňa 10.10.2012 a posledná trinásta dňa 10.10.2013 s tým, že výška prvých 7 mesačných splátok (pri všetkých z nich je poznámka „uhradené“) je 225 €, výška 8. splátky je 232,47 €, výška 9. až 12. splátky je 230 € a výška poslednej 13. splátky je 10.000 €. Dodatkom č. 3 zo dňa 10.10.2013 k zmluve o úvere Č.. XXX/XX uzatvorenej dňa 10.10.2012 (č.l. 116
- 118 spisu, ďalej len „Dodatok č. 3“) došlo k zmene doby splatnosti úveru tak, že splatnosť úveru s príslušenstvom bola stanovená do 10.4.2014, čím došlo k zmene úverovej zmluvy spôsobom uvedeným v článku II. bode 3.1 Dodatku č. 3. Predmetom článku II. bodu 3.2 Dodatku č. 3 je nasledovná zmena splátkového kalendára : splatnosť jednotlivých mesačných splátok je 10. deň príslušného kalendárneho mesiaca, prvá mesačná splátka je splatná dňa 10.10.2012 a posledná devätnásta dňa 10.4.2014 s tým, že výška prvých 7 mesačných splátok (pri všetkých z nich je poznámka „uhradené“) je 225 €, výška 8. splátky je 232,47 € (je pri nej poznámka „uhradené“), výška 9. až 18 splátky je 230 € (pri splátke č. 9 je poznámka „uhradené“) a výška poslednej 19. splátky je 10.000 €. Dodatkom č. 4 zo dňa 28.11.2013 k zmluve o úvere Č.. XXX/XX uzatvorenej dňa 10.10.2012 (č.l. 121
- 123 spisu, ďalej len „Dodatok č. 4“) došlo k navýšeniu úveru o 3.000 €, čím došlo k zmene úverovej zmluvy spôsobom uvedeným v článku II. bode 4.1 Dodatku č. 4. Predmetom článku II. bodu 4.2 Dodatku č. 4 bola nasledovná zmena splátkového kalendára : splatnosť jednotlivých mesačných splátok je 10. deň príslušného kalendárneho mesiaca, prvá mesačná splátka je splatná dňa 10.10.2012 a posledná devätnásta dňa 10.4.2014 s tým, že výška prvých 7 mesačných splátok (pri všetkých z nich je poznámka „uhradené“) je 225 €, výška 8. splátky je 232,47 (s poznámkou „uhradené“), výška 9. až 14. splátky je 230 € (všetky s poznámkou „uhradené“), splátka 15. je vo výške 217,75 , splátky 16. - 18. sú vo výške 221 € a výška poslednej 19. splátky je 13.000 €. Vo všetkých štyroch Dodatkoch k Úverovej zmluve Č.. XXX/XX sú splátky od prvej až po predposlednú splátku splátkami úroku a poslednou splátkou je splátka istiny. Podľa výdavkového pokladničného dokladu (č.l. 72 spisu) dňa 10.10.2012 bola žalobkyni ako príjemcovi vyplatená žalovaným suma 7.500 € na účel označený ako Úverová zmluva Č.. XXX/XX, prijatie je potvrdené podpisom žalobkyne ako príjemcu. V potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov (výdavkový doklad) zo dňa 10.10.2012 (č.l. 73 spisu) žalobkyňa potvrdila prevzatie finančných prostriedkov vo výške 7.500 € v zmysle Úverovej zmluvy Č.. XXX/XX od žalovaného. Zmluvou o záložnom práve č. XXX/XX zo dňa 10.10.2012 uzatvorenou medzi žalovaným ako veriteľom a Máriou Takácsovou ako záložcom (č.l. 19 - 28 spisu) došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam uvedeným v článku II. Záložnej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky v Úverovej zmluvy Č.. XXX/XX uzatvorenej dňa 10.10.2012 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou. Listom zo dňa 13.2.2014 (č.l. 29 spisu) žalovaný vyzval žalobkyňu na úhradu nedoplatku z úverovej zmluvy Č.. XXX/XX, pričom v popise pohľadávky ako platby od klienta uviedol sumu vo výške 3.337,47 €.
Listom zo dňa 10.7.2014 (č.l. 32 spisu) žalovaný potvrdil žalobkyni vyplatenie pohľadávky vyplývajúcej z Úverovej zmluvy Č.. XXX/XX zo dňa 10.10.2012. Podľa príjmového pokladničného bloku (č.l. 44 spisu) žalovaný dňa 10.10.2012 prijal od žalobkyne 375 €, z ktorej sumy 150 € predstavovalo poplatok za poskytnutie úveru a 225 € predstavovalo 1. splátku úveru. Podľa podacieho lístku Č.. XXXXX (č.l. 45 spisu) žalobkyňa zaplatila dňa 6.3.2014 žalovanému sumu 10 €. Podľa potvrdenia banky o platbe vykonanej v prospech účtu žalovaného zo dňa 25.1.2013 (č.l. 46 spisu) žalobkyňa zaplatila žalovanému 50 €. Podľa potvrdenia banky o platbe vykonanej v prospech účtu žalovaného zo dňa 6.3.2013 (č.l. 47 spisu) žalobkyňa zaplatila žalovanému 50 €. Podľa potvrdenia banky o platbe vykonanej v prospech účtu žalovaného zo dňa 25.4.2013 (č.l. 48 spisu) žalobkyňa zaplatila žalovanému 1.025 €. Podľa potvrdenia banky o platbe vykonanej v prospech účtu žalovaného zo dňa 3.6.2013 (č.l. 49 spisu) žalobkyňa zaplatila žalovanému 468 €. Podľa potvrdenia banky o platbe vykonanej v prospech účtu žalovaného zo dňa 28.11.2013 (č.l. 50 spisu) žalobkyňa zaplatila žalovanému 1.144,47 €. Podľa výpisu z účtu žalobkyne zo dňa 10.7.2014 (č.l. 51 spisu) žalobkyňa zaplatila žalovanému 13.870,75 €.
4. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 18.1.2018 vypovedala, že dodatky k Úverovej zmluve uzavierala, lebo úver nedokázala splácať. Po vyplatení úveru jej žalovaný vydal kvitanciu, bola spokojná a aj jej rodičia, aj keď naďalej prežívali v zložitých ekonomických podmienkach. Následne totiž prišli aj o dom. Po týchto udalostiach sa v mesiaci október 2016 skontaktovali s právnou zástupkyňou JUDr. Marjanovič, v súvislosti s predajom domu poskytla dokumentáciu právnej zástupkyni a medzi dokumentami bola založená aj zmluva so žalovaným, pričom vtedy ich právna zástupkyňa upozornila na nedostatky zmluvy so žalovaným, že jednotlivé zmluvné ustanovenia nie sú v súlade s právnymi predpismi.
5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o znene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z.z., nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
6. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 10.10.2012 Úverovú zmluvu Č.. XXX/XX podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni nebankový úver vo výške 7.500 € a žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátane príslušenstva splatiť a platiť úroky, úroky z omeškania, náklady, poplatky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v Úverovej zmluve. Úver mal charakter nebankového spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba predstavovala 36 %, dátum konečnej splatnosti úveru bol 10.4.2013. K Úverovej zmluve strany uzatvorili postupne štyri Dodatky. Dodatkom č. 1 došlo k dohode o zmene doby splatnosti úveru tak, že splatnosť úveru bola predĺžená o 6 mesiacov do 10.10.2013. Dodatkom č. 2 došlo k navýšeniu úveru o 2.500 €, Dodatkom č. 3 sa opätovne predĺžila doba splatnosti úveru - tentokrát do 10.4.2014 a napokon Dodatkom č. 4 došlo k navýšeniu úveru o 3.000 €. Z uvedeného je teda zrejmé, že v zmysle Úverovej zmluvy a Dodatkov k nej výška úveru predstavovala v konečnej fáze celkovo 13.000 €. V úverovej zmluve a rovnako i vo všetkých štyroch Dodatkoch - v príslušnom splátkovom kalendári, boli splátky úveru upravené tak, že prvá až predposledná splátka boli splátkami úroku z úveru a poslednou splátkou bola splátka istiny. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobkyňa na úverový prípad zaplatila žalovanému dňa 10.10.2012 sumu 225 €, dňa 25.1.2013 sumu 50 €, dňa 6.3.2013 sumu 50 €, dňa 6.3.2013 sumu 10 €, dňa 25.4.2013 sumu 1.025 €, dňa 3.6.2013 sumu 468 €, dňa 28.11.2013 sumu 1.144,47 € a dňa 10.7.2014 sumu 13.870,75 €, t.j. spolu 16.843,75 € a okrem týchto splátok ešte aj 150 € ako poplatok za poskytnutie úveru. Všetky tieto platby žalovaná preukázala aj listinnými dôkazmi uvedenými v odseku 3. tohto rozsudku (nachádzajúcimi sa na č.l. 44 - 51 spisu) a ani žalovaný ich zrealizovanie v konaní nenamietal.
7. V konaní bola medzi stranami sporná predovšetkým otázka právneho posúdenia a to najmä, či Úverová zmluva Č.. XXX/XX, ktorú strany uzavreli je absolútne neplatným právnym úkonom, čo žalobkyňa v konaní tvrdila a žalovaný odmietal. Sporná medzi stranami bola aj na to nadväzujúca otázka existencie bezdôvodného obohatenia (§ 457 Občianskeho zákonníka) a jeho premlčania.
8. K posudzovanej Úverovej zmluve súd uvádza, že v jej záhlaví je uvedené, že bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. Je však zrejmé i to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ > Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>). V konaní totiž nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ poskytoval úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobkyňa
v postavení dlžníčky nesledovala použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.
9. Spôsob vrátenia úveru je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak táto časť je v rozpore s dobrými mravmi, resp. je v rozpore so zákonom, potom je celý právny úkon absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). V prejednávanom spore v úverovej zmluve a rovnako i vo všetkých jej štyroch Dodatkoch sú v prislúchajúcom splátkovom kalendári splátky úveru upravené tak, že prvá až predposledná splátka sú splátkami úroku z úveru a poslednou splátkou je splátka istiny (t.j. sumy 7.500 € ako poslednej 7. splátky podľa Úverovej zmluvy, sumy 7.500 € ako poslednej 13. splátky podľa Dodatku č. 1, sumy 10.000 € ako poslednej 13. splátky podľa Dodatku č. 2, sumy 10.000 € ako poslednej 19. splátky podľa Dodatku č. 3, sumy 13.000 € ako poslednej 19. splátky podľa Dodatku č. 4). Súd sa stotožňuje so žalobkyňou, že takto dojednaný spôsob vrátenia poskytnutého úveru je v rozpore s účelom sledovaným zákonom o spotrebiteľských úveroch. Cieľom zákona č. 129/2010 Z.z., ust. § 9 ods. 2 písm. k) bolo vrátenie poskytnutých peňazí v pravidelných rovnomerne rozložených splátkach tak, aby sa časť splátky započítala na istinu, časť na úroky a časť na poplatky. Nemožno totiž opomenúť, že spotrebiteľ si požičiava peňažné prostriedky spravidla z toho dôvodu, že nedokáže za službu alebo tovar, o ktoré má záujem, zaplatiť z vlastných prostriedkov jednorazovo vyššiu sumu. Následne po získaní úveru, môže zo svojho príjmu vrátiť požičané peňažné prostriedky len takým spôsobom, že dlh spláca časťou svojho príjmu, ktorá mu ostáva po zaplatení aspoň nevyhnutných životných nákladov. U žalobkyne, ktorá bola odkázaná na úver 7.500 € nebol predpoklad, aby popri splácaní úveru (a platení nákladov na bývanie, stravu a pod.) ušetrila toľko, aby bola schopná naraz v jedinej splátke zaplatiť žalovanému 7.500 €, 10.000 € alebo 13.000 € - čoby poslednú splátku úveru. V tejto súvislosti súd akcentuje, že podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ďalej ust. § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V prejednávanom spore žalovaný pri formulovaní úverovej zmluvy nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď splatnosť úveru rozložil tak, že žalobkyňa mala zaplatiť od prvej po predposlednú splátku rozložený úrok z úveru a poslednou splátkou jeho celú istinu. Takto dohodnutý postup splácania úveru bol bez pochybností spôsobilý podstatne narušiť ekonomické správanie žalobkyne ako priemernej spotrebiteľky. Napokon aj z jej výpovede na pojednávaní dňa 18.1.2018 vyplynulo, že takúto dohodu nebola schopná splniť, navyšovanie úveru pre ňu predstavovalo de facto len dočasné preklenutie finančných problémov (resp. ich odsunutie), jej dlh voči žalovanému (aj napriek tomu, že ho čiastočne splnila) neustále narastal a to až tak, že u nej vznikla v dôsledku porušenia platobnej disciplíny hrozba straty obydlia. Za daného stavu, keď sa vady Úverovej zmluvy dotýkajú jej esenciálnej náležitosti, ktorou je spôsob vrátenia úveru, súd konštatuje neplatnosť zmluvy ako celku (§ 39 Občianskeho zákonníka). Uvedený právny záver súd opiera aj o ust. § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. A nič na ňom nemení ani to, že žalobkyňa bola vopred oboznámená s podmienkami úveru a s tým, že poslednou splátkou úveru je splátka istiny, k tejto podmienke splácania úveru nemala žiadne pripomienky pred uzavretím úverového vzťahu a ani počas jeho trvania a dokonca ani v dobe, kedy ho požiadala o predĺženie splatnosti úveru alebo jeho navýšenie.
10. Keďže súd kvalifikoval Úverovú zmluvu Č.. XXX/X uzavretú medzi stranami ako absolútne neplatný právny úkon platí, že každý z jej účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).
11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný na základe zmluvy poskytol žalobkyni celkovo 13.000 € a to v troch fázach postupne - 7.500 €, 2.500 a 3.000 €. Žalobkyňa síce v konaní
namietala, že po uzatvorení zmluvy jej žalovaný neposkytol celý úver 7.500 € ale len 7.350 € dôvodiac tým, že od neho odpočítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 €. Predmetné skutkové tvrdenie ale nepodložila žiadnym dôkazom (táto povinnosť jej vyplýva z článku 8 Civilného sporového poriadku). Naopak žalovaný súdu predložil ako listinný dôkaz výdavkový pokladničný doklad (č.l. 72 spisu) zo dňa 10.10.2012, podľa ktorého bola žalobkyni ako príjemcovi vyplatená žalovaným suma 7.500 € na účel označený ako Úverová zmluvy č. XXX/XX, pričom prijatie tých prostriedkov je na pokladničnom doklade potvrdené podpisom žalobkyne ako príjemcu ako aj potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov (výdavkový doklad) zo dňa 10.10.2012 (č.l. 73 spisu). Platí síce, že každá listina, ktorá je podpísaná oprávnenou osobou je platná len ak sa nepreukáže, že jej obsah nie je pravdivý, v prejednávanom spore však žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tvrdení, že žalovaný jej vyplatil len sumu 7.350 €. Pre úplnosť súd ešte uvádza, že podľa príjmového pokladničného bloku (č.l. 44 spisu) žalovaný dňa 10.10.2012 prijal od žalobkyne 375 €, z ktorej sumy 150 € predstavovalo poplatok za poskytnutie úveru a 225 € predstavovalo 1. splátku úveru. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni na úverový prípad Č.. XXX/ XX úver vo výške 13.000 €, ktorý žalobkyňa aj čerpala.
12. Pri ustálení výšky platieb vykonaných žalobkyňou v prospech žalovaného titulom splátok úveru súd vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobkyňou (nachádzajúcimi sa na č.l. 44 - 51 spisu), z ktorých vyplynulo, že zaplatila žalovanému dňa 10.10.2012 sumu 225 €, dňa 25.1.2013 sumu 50 €, dňa 6.3.2013 sumu 50 €, dňa 6.3.2013 sumu 10 €, dňa 25.4.2013 sumu 1.025 €, dňa 3.6.2013 sumu 468 €, dňa 28.11.2013 sumu 1.144,47 € a dňa 10.7.2014 sumu 13.870,75 €, t.j. spolu 16.843,75 € a okrem toho ešte aj 150 € ako poplatok za poskytnutie úveru (príjmový pokladničný blok na č.l. 44 spisu), pričom vykonanie týchto platieb v konaní potvrdil aj žalovaný. Žalobkyňa síce v žalobe uvádza, že žalovanému uhradila 17.208,22 € vychádzajúc pritom z úvahy, že žalovaný listom s názvom Upomienka - výzva na úhradu omeškaných splátok a príslušenstva za dňa 13.2.2014 deklaroval platby od nej prijaté vo výške 3.337,47 € a táto suma po pripočítaní 13.870,75 € (splátka zo dňa 10.7.2014) činí 17.208,22 €. Zrealizovanie platieb v tejto sume ale nepodložila žiadnymi (listinnými) dôkazmi a skutkové tvrdenie založila výlučne na vyššie opísanej úvahe. Pri ustálení výšky sumy, ktorú žalobkyňa žalovanému zaplatila súd preto vychádzal z dôkazov v konaní predložených, podľa ktorých žalobkyňa zaplatila žalovanému celkovo 16.993 € (t.j. 16.843,22 € titulom splátok úveru + 150 € titulom poplatku za poskytnutie úveru).
13. Bezdôvodné obohatenie tak na základe záverov uvedených v odsekoch 10. až 12. tohto rozsudku predstavuje 3.993,22 € - čo je rozdiel medzi preukázanými platbami vykonanými na príslušný úverový prípad žalobkyňou v prospech žalovaného vo výške 16.993 € a sumou 13.000 € ako výšku úveru, ktorý žalobkyňa od žalovaného čerpala. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
14. Čo sa vznesenej námietky premlčania týka, túto súd nepovažoval za dôvodnú. Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka ustanovuje kombinované premlčacie doby, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu, ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky. Ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty a súčasne určuje dĺžku tejto premlčacej lehoty v trvaní dvoch rokov. Pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 18.1.2018 uviedla, že po vyplatení úveru číslo XXX/XX jej žalovaný vydal kvitanciu, následne ale ona a jej rodina prišli o dom. Po týchto udalostiach sa v mesiaci október 2016 skontaktovali s právnou zástupkyňou JUDr. Marjanovič, ktorá ich upozornila na to, že jednotlivé zmluvné ustanovenia nie sú v súlade s právnymi predpismi. Žaloba bola podaná dňa 13.12.2016. Preto i keď žalobkyňa nevie uviesť presný dátum, kedy sa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, podľa jej výpovede sa tak stalo v októbri 2016 a keďže žaloba bola podaná v decembri 2016, nárok bol uplatnený nepochybne v rámci subjektívnej premlčacej doby.
15. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby, po ktorej uplynutí sa právo na vydanie bezdôvodne získaného majetkového prospechu vždy premlčí, pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, kedy skutočne (t.j. fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Podľa výpisu z účtu žalobkyne zo dňa 10.7.2014 (č.l. 51 spisu) žalobkyňa zaplatila žalovanému 13.870,75 €, zaplatenie tejto splátky v uvedenom čase žalovaný v konaní nerozporoval. Vzhľadom na moment úhrady vyššie označenej splátky
a moment podania žaloby súd konštatuje, že žalobkyňa si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila v rámci objektívnej 3 ročnej premlčacej doby.
16. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.
17. Podľa § 517 ods. 1veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak dlžník je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Žalovaný sa nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania. Žalobkyni tak vznikol nárok na úrok z omeškania. Ten si žalobkyňa uplatnila vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11.7.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy zaplatila žalovanému poslednú splátku úveru) do zaplatenia. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 18.1.2018 na otázku súdu, či pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia odpovedala, že nie a priamo podala žalobu. Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia adresovanou žalovanému za takejto situácie preto možno považovať až doručenie žaloby žalovanému, ktorý moment nastal dňa 24.1.2017. Do omeškania sa žalovaný dostal dňom nasledujúcom po tomto dni, preto súd žalobkyni priznal úroky z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR zo sumy 3.993,22 € od 25.1.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 4.358,22 € s príslušenstvom, v konaní bola úspešná v časti. Úspech žalobkyne v konaní predstavoval 92 % a úspech žalovaného 8 %. Žalobkyni teda prináleží pri pomernom rozdelení náhrada trov konania vo výške 84 % (t.j. 92 % - 8 %) uplatnených trov. V súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 3 rovnopisoch s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.