Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/359/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, D., zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 830,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6Csp/28/2017-106 zo dňa 28. septembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 838,47 eur s úrokom z omeškania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 838,47 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 25. 04. 2017 do zaplatenia, v časti o zaplatenie 991,53 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 10. 11. 2016 do zaplatenia konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Zmluvou o úvere bol dojednaný úver pre žalobcu vo výške 1 500,- eur, z ktorého sa tento zaviazal zaplatiť odplatu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok vo výške 215,75 eur. Dojednaných bolo 42 mesačných splátok po 80,37 eur a ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 46,30 % a celková čiastka, ktorú dlžník mal zaplatiť, t. j. úver a úroky za celú dobu čerpania spolu vo výške 3 375,54 eur. RPMN dojednaná nebola, nakoľko v bode 5 Zmluvy o úvere, ktorá obsahuje žiadosť žalobcu, je táto uvedená vo výške 70,01 % a v bode 6 - Údaje o schválenom revolvingovom úvere, je RPMN uvedená vo výške 69,21 %. Takúto výšku RPMN žalovaný uviedol aj do oznámenia veriteľa o schválenie úveru dlžníkovi zo dňa 28. 04. 2014. V súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Obč. zák. potom žalovaným vyznačený údaj o RPMN - 69,21 % sa považuje za nový návrh, pričom žalovaný nepreukázal, že ním navrhnutá výška RPMN bola obsiahnutá v písomnej zmluve (§ 9 ods. 1 ZSÚ). Odhliadnuc od toho, že RPMN nebola dojednaná, žalovaným uvedený údaj 69,21 % je nesprávny, nakoľko je v rozpore s ostatnými dojednaniami. Z ustanovenia § 2 písm. i/ ZSÚ vyplýva, že RPMN má predstavovať celkové náklady spotrebiteľa, vrátane úrokov, takže RPMN nemôže byť nižšia, ako dojednaná výška úrokov z úveru. Navyše, do RPMN veriteľ musí zahrnúť všetky náklady, preto v danom prípade mal započítať aj odplatu vo výške 215,75 eur. Pokiaľ išlo o úroky z úveru súd dospel k záveru, že dojednaná výška 70,01 % je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.). Súd

považoval v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Medzi stranami bolo nesporné a potvrdzujú to aj listinné dôkazy predložené obidvoma stranami, že žalovaný poskytol žalobcovi dňa 28. 04. 2014 finančné prostriedky 1 284,25 eur a žalobca za účelom splatenia úveru zaplatil spolu 2 122,72 eur, teda zaplatil o 838,47 eur viac. Tento rozdiel predstavuje v zmysle § 451 Obč. zák. bezdôvodné obohatenie, ktoré je v zmysle § 456 Obč. zák. povinný žalobcovi vydať. Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 838,47 eur. V časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať z istiny 838,47 eur úroky z omeškania aj za obdobie od 11. 10. 2016 do 24. 04. 2017, nárok nebol dôvodný, a preto v tejto časti súd žalobu zamietol. Žalobca mal v konaní úspech iba čiastočný, nakoľko späťvzatie žaloby ohľadne sumy 991,53 eur je potrebné kvalifikovať ako procesný neúspech žalobcu. Potom priznaním istiny 838,47 eur z uplatneného nároku vo výške 1 830,- eur, bolo žalobe vyhovené v rozsahu 46 % . Potom pomer úspech žalobcu a žalovaného bol približne rovnaký, a preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Napadol záver súdu o tom, že nebola dohodnutá RPMN, nakoľko tento údaj sa dohodnúť nedá. Poukázal na ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú pre určenie RPMN relevantné, pričom zdôraznil, že súd ani jedno toto ustanovenie nepoužil. Ani jedno ustanovenie nehovorí o tom, že sa strany dohodnú, vyplýva z nich len, kedy a ako sa určuje RPMN. Nebol vykonaný žiadny dôkaz o tom, že výška RPMN uvedená je nesprávna. Nesúhlasil ani s názorom, že úroková sadzba dohodnutá medzi stranami je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Mal za to, že nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti takto dohodnutej výšky úrokov, ale len k záveru, že by dlžník z úverovej zmluvy bol povinný platiť úroky vo výše najviac prípustnej podľa alebo na základe zákona.

4) K podanému odvolaniu podal vyjadrenie žalobca. Považoval záver súdu o tom, že RPMN v zmluve uvedená nebola, za vecne správny. Poukázal na rozhodovaciu činnosť viacerých súdov, pokiaľ išlo o problematiku rozporu úrokov s dobrými mravmi. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 838,47 eur s úrokom z omeškania, podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým žalobu v časti o zaplatenie 991,53 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 10. 11. 2016 do zaplatenia konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) V prvom rade mal odvolací súd za to, že je potrebné prioritne poukázať na skutočnosť, že súd prvej inštancie uviedol, že RPMN nebola vôbec dohodnutá. Ako uviedol žiadosť žalobcu o poskytnutie úveru obsahovala údaj o RPMN vo výške 70,01 % a v bode 6 - Údaje o schválenom revolvingovom úvere, je RPMN uvedená vo výške 69,21 %. Takúto výšku RPMN žalovaný uviedol aj do oznámenia veriteľa o schválenie úveru dlžníkovi zo dňa 28. 04. 2014. V súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Obč. zák. potom žalovaným vyznačený údaj o RPMN - 69,21 % sa považuje za nový návrh, pričom žalovaný nepreukázal, že ním navrhnutá výška RPMN bola obsiahnutá v písomnej zmluve. Odvolací súd mal za to, že právny poriadok umožňuje akceptovať návrh na zmluvy aj konkludentným spôsobom, avšak že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V danom prípade by teda bola potrebná písomná akceptácia daného návrhu. Zo strany žalobcu nebolo tvrdené ani preukázané, že vo vzťahu k žalovanému akceptoval jeho návrh písomne. V danom prípade, teda nebolo možné písomnú akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy nahradiť len konkludentným prejavom vôle. Vzhľadom na to, že dohoda o RPMN nemá písomnú formu, je neplatná.

8) Námietku žalovaného spočívajúcu v tom, že namieta, že v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o RPMN sa dohodnúť nedá a ani zákon neurčuje, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ, považuje odvolací súd za účelovú. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že uzavretá zmluva neobsahuje údaj o RPMN, a to práve z dôvodu, že v žiadosti/zmluve sú uvedené dva údaje o RPMN. Odvolací súd je toho názoru, že takéto situácie nemožno mať za to, že by zmluva takýto údaj obsahovala, pričom zároveň je nespochybniteľné, že údaj o RPMN má byť v zmluve uvedený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými stranami, a to z dôvodu predovšetkým právnej istoty spotrebiteľa, ktorý s prihliadnutím aj na tento údaj má možnosť rozhodnúť sa, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrie, alebo takúto zmluvu neuzavrie. Zároveň mal odvolací súd za to, že návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1), pričom podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. V tejto súvislosti neobstojí odvolacia námietka, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený. Jej výška musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi v čase vzniku dohody. Ako zákonom požadovaný údaj nemôže byť menený jednostranným úkonom žalovaného.

9) Pokiaľ išlo o výšku úrokov, mal odvolací súd, v súlade s judikatúrou súdov, za to, že hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, v danom prípade dojednaný úrok vo výške 70,01 % je možné považovať za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, a ako taký nemôže požívať súdnu ochranu. Preto je nutné ho hodnotiť ako neprijateľný. Súd je povinný v každom jednotlivom prípade posúdiť, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Za zhodnotenie obvyklým spôsobom nemožno nepochybne považovať požadovanie úroku z úveru vo výške 70,01 % ročne. Preto je správny záver prvostupňového súdu, že zmluvné úroky za poskytnutý úver dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania sú neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi.

10) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal v odvolacom konaní úspech, má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .