Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/117/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu Z. T. J., a.s., so sídlom T., R. 5, O.: XX XXX XXX proti žalovanej P. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. H., adresa na doručovanie H., T. XX/XX, o zaplatenie 4.463,23 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 04. októbra 2016, č.k. 14C/87/2016-69, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e.

Žalovaná n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 4.463,23 eur, zmluvné úroky vo výške 1.095,69 eur, úroky z omeškania vo výške 85,52 eur, úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 4.463,23 eur od 23.04.2016 do zaplatenia a poplatky v sume 60,20 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov kvantifikovaných k 22.04.2016 v sume 199,67 eur. Vo výroku III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo výroku IV. žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 100% trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ v postavení banky uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom v postavení spotrebiteľa zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 4.626,-eur, s úrokovou sadzbou ku dňu podpísania zmluvy 21,90% ročne a ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) vo výške 27,37%. Žalovaná bola povinná úver splatiť do 21.11.2015, v 72 mesačných splátkach po 120,54 eur. Žalovaná splácala poskytnutý úver len prvé tri mesiace. Tým, že úver splácať prestala, dostala sa do omeškania, na základe čoho žalobca po predchádzajúcej výzve zo dňa 24.04.2014 vyhlásil dňa 03.06.2014 úver za predčasne splatný. Keďže žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie úrokov kvantifikovaných k 22.04.2016 v sume 199,67 eur, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 144, § 145 ods. 2 CSP. Podľa názoru súdu bol žalovaný nárok dôvodný v časti nezaplatenej istiny úveru 4.463,23 eur, úroku ku dňu zosplatnenia vo výške 1.095,69 eur (ako je vyčíslený v tabuľke na č.l. 52 spisu), vyčísleného úroku z omeškania ku dňu zosplatnenia vo výške 85,52 eur, úroku z omeškania v dohodnutej výške 1 % ročne z istiny 4.463,23 eur od 23.04.2016 do zaplatenia a poplatkov v sume 60,20 eur. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Súd zamietol žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku po 23.06.2014, t.j. v sume ktorá prevyšovala sumu 1.095, 69 eur, t.j. prevyšovala priznaný vyčíslený úrok ku dňa zosplatnenia úveru. Súd zároveň zamietol žalobu v časti uplatneného úroku 22,7 % zo žalovanej istiny od 23.04.2016 až do zaplatenia. Podľa ustálenej súdnej praxe, dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, teda jeho splátok. Od splatnosti (zosplatnenia úveru) je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, ktoré majú povahu sankcií. V prípade, ak by po splatnosti dlhu bol spotrebiteľ povinný platiť úroky a aj úroky z omeškania, dochádzalo by k dvojnásobnému zaťaženiu, čo by spôsobovalo značnú

nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ však veriteľ pristúpi k zosplatneniu celého úveru, nastupuje len režim platenia úrokov z omeškania a nie aj zmluvných úrokov z úveru (viď i uznesenie NS SR 4Obo 143/1998, uznesenie ÚS SR IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 497, § 502, § 503 ods. 1, § 504, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2,4, § 53 ods. 9, § 565 Obč. zák., § 1 ods. 2, § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na istinu v sume 4.463,23 eur. Súd mu v tejto časti vyhovel a preto bol v konaní úspešný. Vzhľadom na to mu súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s nepriznaním úrokov k úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti, keď ním uplatnený nárok nie je v rozpore s právnymi predpismi. Poukázal na ust. § 261 ods. 6, § 497 Obchodného zákonníka, komentár Iura k ust. § 497, v ktorom sa konštatuje, že zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke spočíva v dohode o úrokoch. Vo vzťahu úroku z úveru a úrokov z omeškania je potrebné oba inštitúty dôsledne rozlišovať. Zatiaľ čo úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu, úrok z úveru je sankcia za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1). Poukázal na skutočnosť, že citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998 rozhodne nie je ustálenou súdnou praxou. Banka pri vymáhaní svojich pohľadávok disponuje rozhodnutiami súdov z celej Slovenskej republiky, ktoré nemajú problém priznať veriteľovi k predčasne splatnej pohľadávke zmluvné úroky do zaplatenia tak, ako to vyplýva z gramatického a aj logického výkladu platných zákonných ustanovení. Doterajšia právna prax a aj úmysel zákonodarcu vyjadrený v platných kódexoch je jednoznačný - dohodnutý úrok a úrok z omeškania sú dva rozdielne inštitúty a v prípade omeškania dlžníka so splátkou, patrí veriteľovi okrem úroku (popri dohodnutom úroku a nie namiesto) aj úrok z omeškania. Zdôraznil, že povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru žalovanému okrem citovaných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní v čl. I. bode 1. a 2. Zmluvy o úvere a čl. IV. bodu 1. Zmluvy o úvere. Nakoľko Zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa čl. VIII. bodu 2. písm. a) a e) a odstúpenie od zmluvy podľa čl. VIII. bodu 2 písm. f) predstavujú rozličné inštitúty), žalobcov nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky (resp. do zániku Zmluvy o úvere). Upozornil, že právny výklad, podľa ktorého by dlžníci v omeškaní boli povinní platiť len zákonné úroky z omeškania a neboli by povinní platiť zmluvné úroky z poskytnutého úveru, by legalizoval zvýhodnenie neplatiacich dlžníkov (s povinnosťou platiť zákonného úroky z omeškania na úrovni v súčasnosti 5% p.a., keďže základná úroková sadzba ECB je od 16.03.2016 na úrovni 0% p.a.), oproti platiacim klientom (s aktuálnymi úrokovými sadzbami pre otp expres úvery, t.j. úvery typu, ktorý bol poskytnutý aj žalovanému, na úrovni cca 22,70% p.a.), čím sa stráca výchovný aj logický zmysel zákonnej úpravy. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o tom, že v časti 1,23 eur žalobu zamieta, pričom mal rozhodnúť, že konanie v tejto časti zastavuje, nakoľko v tejto časti zobral žalobu späť. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu prizná istinu v sume 4463,23 eur, zmluvné úroky vo výške 2978,47 eur, úroky z omeškania vo výške 85,52 eur, zmluvné úroky vo výške 22,70 % ročne zo sumy 4529,65 eur od 23.04.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 4463,23 eur od 23.04.2016 do zaplatenia a poplatky v sume 60,20 eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadal, aby súd konanie zastavil v časti o zaplatenie úrokov kvantifikovaných k 22.04.2016 v sume 199,67 eur a v sume o zaplatenie úrokov z omeškania kvantifikovaných k 22.04.2016 v sume 1,23 eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výrokovej zastavujúcej časti, vo výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli , neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia v tejto časti, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

6. Uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy o poistenom otp expres úvere zo dňa 21.11.2012 je potrebné aj podľa názoru odvolacieho súdu posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 4626 eur s úrokovou sadzbou ku dňu podpísania zmluvy 21,90% ročne a ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 27,37%. Žalovaná bola povinná úver splatiť do 21.11.2015 v 72 mesačných splátkach po 120,54 eur. Žalovaná splácala poskytnutý úver len prvé tri mesiace. Tým, že úver prestala splácať, dostala sa do omeškania, na základe čoho žalobca po predchádzajúcej výzve vyhlásil dňa 03.06.2014 úver za predčasne splatný s účinnosťou k 23.06.2014. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu úveru vo výške 4463,23 eur, úrok ku dňu zosplatnenia vo výške 1095,69 eur , vyčíslený úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia vo výške 85,52 eur, úrok z omeškania vo výške 1% ročne z istiny 4463,23 eur od 23.04.2016 do zaplatenia a poplatky v sume 60,20 eur. V prevyšujúcej časti žalobu, v ktorej žalobca požadoval priznať zmluvný úrok po 23.06.2014, t.j. v sume, ktorá prevyšovala sumu 1095,69 eur, t.j. prevyšovala priznaný vyčíslený úrok ku dňu zosplatnenia žalobu zamietol, zároveň zamietol žalobu v časti uplatneného úroku 22,7% zo žalovanej istiny od 23.04.2016 až do zaplatenia. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, teda jeho splátok. Od splatnosti (zosplatnenia úveru) je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania , ktoré majú povahu sankcií. Takýto záver súdu prvej inštancie je správny, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru , ako aj úrokov z omeškania , čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Odvolací súd poukazuje na to, že zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru , teda dochádza k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa spôsobuje stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo veriteľovi patrí úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práv na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľov. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Prípadná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Z uvedeného teda vyplýva, že po zosplatnení úveru sa dlžník pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 týkajúceho sa

skutkovo a právne obdobnej veci. Za daného stavu preto súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu (zmluvných úrokov po zosplatnení úveru) zamietol.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne procesne postupoval, keď nezastavil konanie aj v časti späťvzatia žaloby o zaplatenie 1,23 eur, keď v tejto časti zobral žalobu späť písomným podaním zo dňa 26.09.2016. Z písomného podania žalobcu zo dňa 26.09.2016 vyplýva, že žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania do 22.04.2016 kvantifikovaných v žalobe vo výške 86,75 eur berie späť v časti v sume 1,23 eur (úroky z premlčanej časti istiny) a požaduje od žalovanej uhradenie úrokov z omeškania k 22.04.2016 vo výške 85,52 eur. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď tento procesný úkon žalobcu nepovažoval za čiastočné späťvzatie žaloby, pretože žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia úrokov z omeškania k 22.04.2016 vo výške 85,52 eur, teda jeho uplatňovaný nárok v tejto časti sa nezmenil a zostal rovnaký tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie. Za tohto stavu boli odvolacie námietky žalobcu v celom rozsahu neopodstatnené.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

9. Úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

10.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .