Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Co-39-2017.pdf
PDF · 100.85 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/39/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, B. nad I., štátny občan W. republiky, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42343828, zast. JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 8435,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/176/2014-318 z 7.10.2016 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Priznal žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu100 % a taktiež priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania v rozsahu100 %. 2. Z dôvodov, prečo tak súd prvej inštancie rozhodol, vyplýva, že nárok bol uplatnený na základe uzavretej zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky na terajšieho žalovaného. Predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol klient s plnením pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň to, aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Táto písomná výzva banky je nevyhnutnou podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky banky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto postúpenie je svojim obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Aktívna legitimácia je hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva, že subjektu, v danom prípade žalobcovi, vyplýva isté právo, ktoré uplatňuje na súde. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 205/2009). Síce žalobca doložil konajúcemu súdu výzvu adresovanú žalovanej ešte právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou zo dňa 16.02.2010 s konštatovaním omeškania viac ako 4 mesiace. V tejto výzve bola uložená lehota 10 dní od doručenia tejto výzvy, aby žalovaná uhradila pohľadávku. S poukazom na § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, treba analogicky použiť aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý je stanovená písomná forma. Takýto právny úkon môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti je na
žalobcovi. Žalobca v danom prípade túto okolnosť nepreukázal, a z tohto dôvodu považoval konajúci súd zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú. Žalobu zamietol s poukazom na rozhodnutia viacerých súdov prvej inštancie, ale aj súdov odvolacích. 3. Výrok o trovách konania odôvodnil § 251, § 262 ods. 1 CSP. 4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, keďže zákon č. 483/2001 Zb. o bankách v § 89 ods. 1 pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona. Keďže zákon odchýlku nevylučuje, nevylučuje ani odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom omeškaných dní, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Podľa žalobcu nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpením pohľadávky. Preto porušenie povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanej. Inak povedané, porušenie administratívnoprávnej povinnosti v súvislosti s uzavieraním zmluvy o postúpení pohľadávky nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu podaním z 20.5.2013, na základe ktorého došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu k 17.5.2013. Z platobnej histórie je zrejmé, že žalovaná bola dlhodobo v omeškaní a postúpená bola pohľadávka, ktorej omeškanie bolo viac ako 90 dní nepretržite, a to napriek doručeniu výzvy k úhrade. Žalobca preukázal výzvu na úhradu spolu s podacím hárkom, ktorý preukazuje, že písomnosť bola odoslaná žalovanej a ktorá bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, keďže zmluvu nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo/210/2001. Rovnako žalobca nesúhlasí s priznaním náhrady trov konania združeniu, keďže považuje tieto za neúčelné na uplatnenie alebo bránenie práva. Citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Mcdo/15/2014, 6Mcdo/5/2013. Združenie samo o sebe by malo byť schopné zo svojej podstaty poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach. Združenie, ktoré vstupuje do konania, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Pre vstup nebol žiaden dôvod. Ide im len o získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Teda bolo potrebné zrušiť rozhodnutie, vec vrátiť na ďalšie konanie tak vo veci samej, ako aj vo vzťahu k trovám konania, resp. zmeniť súdne rozhodnutie a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. 5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník Združenie na ochranu práv spotrebiteľa, ktorý poukázal na to, že je vecné správne rozhodnutie súdu prvej inštancie a citoval rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 84/2014. 7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a vec je aj správne právne odôvodnená. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 8. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 9. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. 10. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení ( § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). 11. V § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 14. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ). 15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 16. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 18. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. 19. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. 20. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 21. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ). 22. V zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 23. Žalovaná uzavrela zmluvu o úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava dňa 14.5.2008 pod č. 561773265. Poskytnutý bol úvere vo výške 6.638,78 eur s tým, že sa zaviazala uhrádzať úver
v mesačných splátkach 95,47 eur vždy k 20. dňu v mesiaci, až do 20.04.2018. Dňa 27.06.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok so žalobcom vrátane pohľadávky voči žalovanej. Slovenská sporiteľňa, a.s. písomne žalovanú vyzvala, aby uhradila dlžnú čiastku v rámci mimoriadneho zosplatnenia v celkovej sume 9.248,45 eur k 17.5.2013 a to od tohto obdobia v lehote do 15 dní od oznámenia tohto mimoriadneho zosplatnenia. Základnou námietkou v odvolaní žalobcu bolo to, že je možné sa odkloniť od zákonných ustanovení, konkrétne § 98 ods. 8 zákona o bankách a je možné aj bez dôvodu postúpiť pohľadávku na tretí subjekt a druhou námietkou bola tá okolnosť, že jeho právny predchodca v čase ešte pred postúpením pohľadávky mimoriadne zosplatnil tento úver a následne aj požadoval výzvou úhradu celého zosplatneného úveru a tiež tej okolnosti, že žalovaná bola dlžná viac ako 90 dní a tým boli aj splnené podmienky zo zákona. Žalobca sa bránil poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo/210/2001, kde stačí len oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky a je tým vecná legitimácia postupcu daná. Odvolací súd však poukazuje na odklon od uvedeného rozhodnutia a v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Obo/49/2008 a 1Cdo/76/2007. 24. V spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009 sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV.ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012. 25. Z týchto dôvodov sa odvolací súd domnieva, že bolo správne, ak súd prvej inštancie sa zaoberal nielen formálne splnenými podmienkami uvedenými v § 92 ods. 8 zákona o bankách a možného iného dojednania medzi účastníkmi konania, ale aj tým, či otázka mimoriadneho zosplatnenia, výzvy k úhrade, oznámenia o postúpení pohľadávky na žalobcu sa dostala do vedomosti dlžníka, teda žalovanej. Toto žalobca nepreukázal a konajúci súd vo veci nemal o tomto dôkazy. 26. Preto považoval rozhodnutie vo veci samej za vecne správne a potvrdil ho podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 27. Vo vzťahu k priznaným trovám vedľajšieho účastníka účelnosti a schopnosti združenia samého sa zastupovať v konaní a poskytnúť členom združenia odbornú právnu pomoc sa odvolací súd vo viacerých rozhodnutiach vyjadril v tom zmysle: 28. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36). 29. Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania“ tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). 30. Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“). 31. Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. 32. Vo vzťahu k námietkam priznanej odmeny za právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v konaní odvolací súd poukazuje na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného, o tom bolo rozhodnuté osobitným uznesením súdu prvej inštancie. Následne v dôsledku odvolania žalobcu proti tomuto uzneseniu vec posúdil odvolací súd a rozhodnutie o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania potvrdil. Bolo poukázané na to, že každý účastník konania ,vrátane vedľajšieho účastníka, má právo byť právne zastúpený. 33. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (rozsudok SD Mostazo Claro C-168/05 bod 37). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj sankčnú povahu takéhoto rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR, 7Mcdo/4/2010). S poukazom na ust. § 24 Občianskeho súdneho poriadku platného v čase, kedy bolo rozhodované o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania a s poukazom na § 470 ods. 2 CSP bolo potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pri úkonoch, ktoré boli vykonané za jeho účinnosti. Tak sa posudzoval vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania, ako aj obrana vedľajšieho účastníka vo veci spotrebiteľského vzťahu v tomto konaní, kde vystupoval na strane žalovanej. Z obsahu spisu ani nemožno dospieť k záveru, ktorý uvádza v odvolacích námietkach žalobca v tom zmysle, že paušálny vstup do tohto konania bez vedomosti o veci samej, pretože vyjadrenie, ktoré doručil konajúcemu súdu, svedčí o tom, že bol oboznámený s obsahom spisu a vecne reagoval na predmet tohto sporu, v konečnom dôsledku aj na základe argumentov vedľajšieho účastníka bola žaloba zamietnutá. 34. Preto odvolací súd potvrdil aj tento výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny. 35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca úspech v konaní nemal, žalovaná síce bola v konaní úspešná, ale žiadne trovy odvolacieho konania jej nevznikli, rovnako ako ani vedľajšiemu účastníkovi, preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).