Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-729-2015.pdf
PDF · 100.11 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/729/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: K.O. F., H.. XX.XX.XXXX, R. C. O. XXXX, D., o zaplatenie 71,79 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 71,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 42,26 eur od 04.09.2012 do 24.11.2014, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 37,26 eur od 25.11.2014 do 22.01.2015, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 32,26 eur od 23.01.2015 do 23.02.2015, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 27,26 eur od 24.02.2015 do 24.03.2015, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 22,26 eur od 25.03.2015 do 22.05.2015, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 17,26 eur od 23.05.2015 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5,03 eur od 04.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24,83 eur od 04.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4,87 eur od 04.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 19,80 eur od 04.01.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.12.2015 doručenou súdu dňa 21.12.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 71,79 eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení podľa ust. § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanému:
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 03.01.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 19,80 eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 03.12.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 4,87 eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 03.10.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5,03 eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 03.11.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 24,83 eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 03.09.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 42,26 eur. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi písomne uznal čo do dôvodu aj výšky. Žalovaný sa uznaním záväzku zaviazal na zaplatenie celej dlžnej sumy voči žalobcovi formou pravidelných mesačných splátok poukazovaných v prospech účtu žalobcu a to až do úplného zaplatenia dlžnej sumy, pod stratou výhody splátok v prípade nevykonania ktorejkoľvek splátky v stanovenom termíne a určenej výške. Po postúpení predmetnej pohľadávky žalovaný svoj záväzok do dňa podania žaloby uhradil len sčasti a to vo výške 25,00 eur, úhradami po 5,00 eur v dňoch 24.11.2014, 22.01.2015, 23.02.2015, 24.03.2015 a 22.05.2015. Zostatok neuhradenej sumy predstavuje 71,79 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom dňa 09.06.2014 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 96,79 eur s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Na základe uvedeného vzniklo žalobcovi právo požadovať z dôvodu nezaplateného záväzku od žalovaného, aby mu zaplatil istinu 71,79 eur s príslušenstvom a nahradil trovy konania.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014, prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, Uznanie dlhu zo dňa 29.10.2014, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, Zmluvu o pripojení zo dňa 17.03.2011, faktúru č. XXXXXXXXXX, Identifikačné údaje účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.
5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10C/729/2015-40 zo dňa 09.05.2016 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, keď pohľadávku uplatnenú žalobcom považoval za premlčanú a uznanie dlhu žalovaným za právne neúčinné, keďže v konaní nebolo preukázané, že žalovaný vedel o premlčaní dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 7Co/512/2016-58 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že s písomným uznaním práva čo dôvodu a výšky je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej doby, ktorý je upravený v ustanovení § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Platné uznanie práva z hľadiska plynutia a dĺžky premlčacej doby zakladá plynutie novej premlčacej doby v dôsledku jej pretrhnutia (prerušenia). Uvedené znamená, že namiesto doteraz uplynutej premlčacej doby začínať plynúť nová 10-ročná premlčacia doba. Ak v uznaní bola výslovne uvedená lehota na plnenie, začína nová premlčacia doba plynúť až po uplynutí tejto lehoty. Ak v uznaní lehota na plnenie nebola uvedená, premlčacia doba začína plynúť od toho dňa, keď k uznaniu došlo. Uznanie práva je jednostranný , adresovaný a hmotnoprávny úkon dlžníka , ktorý k svojej platnosti okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka ) musí spĺňať náležitosti uvedené v § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Uznanie práva sa musí urobiť predovšetkým v písomnej forme (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a musí sa týkať tak jeho dôvodu ako aj jeho výšky. Zároveň musí spĺňať požiadavky určitosti a zrozumiteľnosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže uznanie práva je právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle uznať práva čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nepostačuje, že dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil, príp. veriteľovi, ktorému bol uvedený úkon adresovaný, boli dôvody a výška uznaného práva jasné, ak nie sú poznateľné z obsahu listiny. Občiansky zákonník paralelne s právnou úpravou uznania práva upravuje v § 558 inštitút uznania dlhu, ktorý je samostatným zaisťovacím inštitútom. Zaisťovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania, čím sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu, ani jeho trvanie v dobe, kedy k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, aby preukázal, že dlh nevznikol, resp. že bol splnený alebo zanikol iným spôsobom. Uznaním dlhu tak prechádza dôkazné
bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) potrebné, aby tento jednostranný právny úkon urobil dlžník písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatiť dlh a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh, čo do dôvodu a výšky. Z uvedeného vyplýva, že splnením predpokladov uvedených v § 558 Občianskeho zákonníka dochádza jednak k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním spojené i právne účinky pretrhnutia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 2 vety druhej Občianskeho zákonníka. Pokiaľ písomný prejav vôle dlžníka obsahuje uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky a absentuje v ňom výslovný prísľub zaplatenia, je dôsledkom tohto úkonu iba pretrhnutie premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka a vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka nevznikne. Na kvalifikované uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka s dopadom na plynutie a dĺžku premlčacej doby sa na rozdiel od uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka nevyžaduje vyjadrenie prísľubu dlžníka zaplatiť dlh. Veriteľovo právo na zaplatenie dlhu sa potom síce premlčuje v 10 ročnej premlčacej dobe, avšak v prípadnom súdnom konaní ho zaťažuje dôkazná povinnosť preukázať existenciu a výšku dlhu. Pre záver, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, svedčia i odlišné právne dôsledky spojené s uznaním premlčaného práva. Zatiaľ čo uznanie premlčaného práva z hľadiska účinkov spojovaných s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal právo premlčané, právna úprava obsiahnutá v § 558 Občianskeho zákonníka pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe tejto domnienky nemá, avšak aj tak dôjde k založeniu plynutia novej premlčacej doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14. septembra 2006 sp. zn. 33 Odo 1039/2004 a zo dňa 28. februára 2007, sp. zn. 33Cdo 155/2007). So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti bolo pre rozhodnutie v danej veci podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vyriešiť otázku, či zo strany žalovaného došlo k písomnému uznaniu dlhu čo do dôvodu a výšky podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka právne relevantným spôsobom. V prípade, ak písomné uznanie dlhu zo dňa 29.10.2014 spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, potom uznanie dlhu žalovaným v predmetnej dohody má tie účinky, že nastupuje nová 10 ročná premlčacia doba, a to bez ohľadu na to, či dlh uznaný žalovanou bol v tom čase už premlčaný alebo nie a či žalovaná mala vedomosť o tom, že dlh bol v čase uznania premlčaný.
6. Po vrátaní veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a rozhodnutie súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 21.12.2017, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Dňa 17.03.2011 bola medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-mobile Slovensko a.s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom a.s., a žalovaným uzavretá Zmluva o pripojení. V zmysle uvedenej zmluvy bolo umožnené žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované právnym predchodcom žalobcu. Zo žalobcom predložených faktúr bolo zistené, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému poplatky za poskytnuté služby v celkovej sume 96,79 eur, ktorú žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil. Dňa 29.10.2014 žalovaný písomne uznal dlh. Z písomného uznania dlhu vyplýva, že dlh mal ku dňu uznania predstavovať sumu 459,98 eur, pričom dlžná suma pozostáva z istiny 96,79 eur, z úrokov z omeškania v sume 16,73 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a zmluvnej pokuty v sume 346,46 eur. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 09.06.2014 medzi postupcom: Slovak Telekom, a.s. a postupníkom: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., vyplýva, že jej predmetom bolo postúpenie pohľadávok voči žalovanému. Po postúpení pohľadávky žalovaný čiastočne uhradil svoj záväzok, a to vo výške 25,00 eur.
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 43 ods. 1 z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 17.03.2011, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
10. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 17.03.2011, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,
11. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 17.03.2011, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
12. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
13. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
14. Podľa § 524 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 526 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014 bola pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, postúpená z obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Žalobcovi teda svedčí aktívna legitimácia v tomto spore.
19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 17.03.2011 uzatvorená Zmluva o pripojení. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby elektronickej komunikácie, za ktoré žalovaný riadne a včas nezaplatil a neuhradil vystavené faktúry spolu vo výške 96,79 eur. Poskytovanie elektronických komunikačných služieb a vyúčtovanie ceny za ich poskytnutie v zmysle uvedených faktúr nebolo v konaní nikým spochybnené. Nezaplatením faktúr na uhradenie cien poskytnutých elektronických komunikačných služieb žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti voči právnemu predchodcovi žalobcu a vznikol mu dlh na istine spolu v sume 96,79 eur. Žalovaný dňa 29.10.2014 písomne uznal tento dlh čo do dôvodu a výšky. Súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu preskúmal toto písomné uznanie dlhu žalovaným a vyhodnotil, že uznanie dlhu podľa § 110 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka je platný právny úkon a spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, keďže je dodržaná písomná forma tohto právneho úkonu, ktorý je dostatočne určitý a
zrozumiteľný a je z neho zrejmý dôvod aj výška uznaného dlhu. Uznaním dlhu žalovaným začala plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to bez ohľadu na to, či dlh uznaný žalovaným bol v tom čase už premlčaný alebo nie a či žalovaný mal vedomosť o tom, že dlh bol v čase uznania premlčaný. Keďže k uznaniu dlhu došlo dňa 29.10.2014 a žaloba bola podaná dňa 21.12.2015, je zrejmé, že nová 10 ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť od uznania dlhu, do podania žaloby neuplynula. Žalobca sa teda domáha voči žalovanému zaplatenia nepremlčanej pohľadávky. Žalobcom uplatnená pohľadávka vyplýva z ním predložených listinných dôkazov, najmä zo zmluvy o pripojení a z faktúr, z týchto listinných dôkazov súd vyhodnotil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol zmluvou o pripojení platne založený záväzkový vzťah, na základe ktorého právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal zaplatiť fakturovanú cenu. Žalovaný tento svoj záväzok nedodržal, vyfakturované sumy v celom rozsahu nezaplatil. Výška žalovanej pohľadávky vyplýva zo žalobcom predložených faktúr. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepoprel, v priebehu konania nepreukázal, že by pohľadávka žalobcu zanikla splnením alebo iným spôsobom, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 71,79 eur.
20. Keďže žalovaný nezaplatil svoj dlh vyúčtovaný faktúrami riadne a včas t.j. v lehote splatnosti uvedenej vo faktúrach, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo na úroky z omeškania zo sumy priznanej súdom vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Začiatok omeškania mal súd preukázaný dátumom splatnosti na jednotlivých faktúrach, pričom žalobca správne zohľadnil aj jednotlivé platby žalovaného uskutočnené pred podaním žaloby.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).