Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-170-2021.pdf
PDF · 163.44 KB
No categories available
36Csp/170/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Q. F., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie 672,94 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 672,94 EUR, zmluvný úrok vo výške 107,37 EUR, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 14,82 EUR a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 654,66 EUR od 5.12.2020 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou do upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.8.2021 sa domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 672,94 EUR, vyčísleného zmluvného úroku vo výške 107,37 EUR, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 14,82 EUR a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 654,66 EUR od 15.12.2020 do zaplatenia titulom nezaplatenia poskytnutého spotrebiteľského úveru.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 14.12.2020 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril dňa 6.9.2017 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX podľa zákona č. 266/2005 Z. z., v zmysle ktorej žalovanému poskytol finančné prostriedky a povinnosťou žalovaného bolo splácať poskytnutý úver. Dôvodil, že v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bol žalovaný zo strany právneho predchodcu žalobcu upozornený na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu, že žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, právny predchodca žalobcu ku dňu 10.8.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovaného činil sumu 795,13 EUR, pozostávajúcu z istiny vo výške 654,66 EUR, riadneho zmluvného úroku vo výške 107,37 EUR, úroku z omeškania vo výške 14,82 EUR a poplatkov vo výške 18,28 EUR. Žalobca si uplatňuje aj zaplatenie príslušenstva
- úrokov z omeškania počnúc dňom 15.12.2020, t. j. dňom nasledujúcom po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Na preukázanie svojho právneho nároku žalobca spolu so žalobou doručil zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretú medzi postupcom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. IČO:
00151653 a žalovaným dňa 14.12.2020, prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok - špecifikácia pohľadávky voči žalovanému, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 11.8.2020 adresované právnym predchodcom žalobcu žalovanému, dôkaz o doručovaní oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanému; žalovaným oznámenie o zosplatnení prevzaté dňa 17.8.2020, všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s. účinné od 1.1.2015, produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a. s. účinné od 1.1.2015, sadzobník Slovenskej sporiteľne, a.s., výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 10.9.2020 adresovaná žalovanému, výzva právneho predchodcu žalobcu adresovaná žalovanému zo dňa 9.7.2020 adresovaná žalovanému, špecifikácia a prehľad úhrad a splátok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 12. 2020 adresované postupcom žalovanému, návrh na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), potvrdenie Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 6. 9. 2017 o akceptácii návrhu žalovaného na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver).
4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril; žaloba bola žalovanému doručená v súlade s § 106 ods. 3 CSP.
5. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur, súd v súlade s § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
7. Súd v spore vykonal dokazovanie oboznámením listinnými dôkazmi doloženým zo strany žalobcu, posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti:
8. Žalovaný žiadosťou, resp. návrhom na uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere (spotrebiteľskom úvere) adresovanej prostredníctvom služby internetbanking právnemu predchodcovi žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s., IČO: 00 151 653 požiadal o úver vo výške 750 EUR, s výškou úrokovej sadzby 8,95 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy, s výškou splátky 11,67 EUR, s jej splatnosťou vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky ku dňu 15.10.2017 v prípade, ak zmluva bude uzatvorená do 15.9.2017 vrátane alebo 15. 11. 2017 v prípade, ak bude zmluva uzatvorená po 15.9.2017, s počtom splátok 96, pri hodnote RPMN 11,01 %, s priemernou hodnotou RPMN 14,87 %, s celkovou čiastkou spojenou s úverom vo výške 1.119,17 EUR, s výškou odplaty 9,83 % a s poplatkom za poistenie k úveru 0,58 EUR splatného v termíne a periodicite splátok úveru. Je nesporné, že návrh na uzavretie zmluvy bol adresovaný právnemu predchodcovi žalobcu prostredníctvom služby internetbanking a k uzavretiu zmluvy sa vyžadovala akceptácia návrhu, pričom k uzatvoreniu zmluvy malo dôjsť okamihom, keď sa dlžník o tejto skutočnosti dozvedel, najneskôr okamihom poskytnutia úveru. Právny predchodca žalobcu akceptoval žiadosť, resp. návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy listom zo dňa 6.9.2017 s nasledovnými parametrami: výška úveru 750 EUR, výška úrokovej sadzby 8,90 % ročne, výška splátky 11,60 EUR mesačne, s jej splatnosťou k 15-temu dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky ku 15. 10. 2017 a každej ďalšej vždy k 15- temu dňu v kalendárnom mesiaci, s počtom splátok 96, s konečnou splatnosťou úveru 15.9.2025, pri hodnote RPMN 10,97 %, priemernej hodnote RPMN 14,87 %, s výškou odplaty 9,82 %, s poplatkom za poistenie k úveru 0,57 EUR splatného v termíne a periodicite splátok úveru a s celkovou čiastkou spojenou s úverom vo výške 1.112,53 EUR. Je nesporné, že žalovanému bol úver poskytnutý, čím došlo k platnému uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy. Nespornou skutočnosťou je aj to, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného pred zosplatnením úveru výzvami zo dňa 9.7.2020 a 10.9.2020 na úhradu omeškaných splátok s upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Za nespornú skutočnosť súd považuje aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku dňu 10.8.2020, ktorá skutočnosť bola žalovanému oznámená právnym predchodcom žalobcu listom zo dňa 11.8.2020, prevzatým žalovaným dňa 17. 8. 2020. Výška dlhu vyplýva z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom - Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným, ktorá činí na istine sumu 654,66 EUR, na zmluvných úrokoch sumu 107,37 EUR, na úrokoch z omeškania sumu 10,17 EUR, na poplatkoch sumu 18,28 EUR. Výška poslednej úhrady je datovaná k dňu 31. 12.2019 v sume 2,35 EUR.
9. Je nepochybné, že ide o spor spotrebiteľský, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 8.8.2015. Pre spory s ochranou slabšej strany platia ustanovenia §§ 290 až 300 CSP. Tieto ustanovenia sa použijú jedine na individuálne spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom, teda na spory o individuálnom nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi alebo spotrebiteľa voči dodávateľovi. Dôležitým je ustanovenie § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol a ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať nielen k posúdeniu neprijateľnosti ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by smerovať k posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí (porovnaj čl. 4 ods. 1 Smernice 93/13/EHS.
10. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Zákonodarca to zhrnul tak, že súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu súd sám. Súd je teda povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky. Povinnosťou súdu okrem iného je taktiež v súlade s § 54a Občianskeho zákonníka skúmať aj bez toho, aby stranami sporu bola vznesená námietka premlčania, premlčanie práva a taktiež, vzhľadom na hmotnoprávny charakter vecnej legitimácie, ex offo skúmať, či už aktívnu alebo pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu.
11. Podľa ust. § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
12. Podľa ust. § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo s a všetky práva s ňou spojené.
13. Podľa ust. § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
14. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
15. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe účastníka záväzkovoprávneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v ust. § 524 a nasl.. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník o nej vedel.
16. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka obsahuje výnimky zo všeobecne platnej zásady, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môže byť akákoľvek pohľadávka. Má za cieľ zabrániť tomu, aby sa postúpením pohľadávky v určitých prípadoch nezhoršilo postavenie dlžníka, alebo postavenie veriteľa. Postúpiť nemožno pohľadávku: a) ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa, b) ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, c) ktorá nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, d) ktorej postúpenie by odporovalo dohode s dlžníkom.
17. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
18. Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky. Porušenie povinnosti podľa prvej vety je osobitne závažným porušením povinností podľa osobitného predpisu.
19. Predmetom sporu je nárok žalobcu ako postupníka, ktorý má hmotnoprávny základ v pôvodnom právnom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným.
20. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky
21. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podmienky, za ktorých môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky vyplývajú z ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktorými sú: a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, k vyššie uvedeným podmienkam pristupujú ešte ďalšie dve podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a to: a) veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok ( možnosť požadovať zaplatenie celého dlhu naraz pred jeho konečnou splatnosťou) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, b) veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podmienkou účinného zosplatnenia úveru teda je, že veriteľ pred zosplatnením pohľadávky má povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie (výkon) tohto práva. Upozornenie veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi na uplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienkou pre účinný výkon tohto práva a ak táto podmienka nie je splnená, je zosplatnenie neúčinné a veriteľ nemá právo na zaplatenie celého dlhu naraz. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo 36/2020. 23. Z dôkazov predložených žalobcom spolu so žalobou vyplýva, že pôvodný veriteľ listom zo dňa 11.8.2020 oznamuje žalovanému vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru ku dňu 10.8.2020 EUR a zároveň ho vyzýva na úhradu dlhu v celkovej výške 765,55 EUR. K zosplatneniu dlhu došlo v zmysle bodu 8.1 písm. a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015 pre naplnenie prípadu porušenia zmluvných povinností žalovaným, ktorý sa so splácaním pohľadávky dostal do omeškania o viac ako 3 mesiace. Žalovanému táto skutočnosť bola známa, keďže list zo dňa 11.8.2020 prevzal dňom 17.8.2020. Výzvou zo dňa 9.7.2020 Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzýva žalobcu (pred zosplatnením) na zaplatenie dlžnej sumy 194,76 EUR, s ktorou je v omeškaní ku dňu 9.7.2020 a upozorňuje ho, že ak do 15 dní od doručenia výzvy nedôjde k úhrade dlžnej sumy, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Zosplatnenie dlhu bolo dohodnuté v bode 8. 1 písm. a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015. Z listinných dôkazov doložených žalobcom na preukázanie splnenia podmienok, za ktorých môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky t.j. za splnenia podmienok ustanovení § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ si splnil podmienky na to, aby mohol vyhlásiť dlh z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy za predčasne splatný, t. j. aby mohol zosplatniť úver. Je nepochybné, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky ku dňu 9.7.2020 viacej ako tri mesiace, veriteľ má právo na tzv. stratu výhody splátok a veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
24. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu - pôvodným veriteľom - Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 14.12.2020 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok v zmysle ust. § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, súčasťou zmluvy bola aj jej príloha, z ktorej vyplýva, že bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa na žalobcu voči žalovanému so zostatkom na istine vo výške 654,66 EUR zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. Z dôkazu doloženého žalobcom vyplynulo, že zo strany
pôvodného veriteľa bol žalovaný listom zo dňa 22.12.2020 upovedomený o postúpení pohľadávky, ktorá mu vyplýva zo zmluvy č. XXXXXXXXXX - Úver na čokoľvek cez Internetbanking zo dňa 6.9.2017 uzatvorenej medzi žalovaným ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom spolu s príslušenstvom a právami na žalobcu - postupníka. Zároveň bolo žalovanému oznámené, že momentom doručenia tohto oznámenia je žalovaný povinný záväzky zo zmluvy plniť výhradne postupníkovi, a že postupník je voči žalovanému oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie záväzkov zo zmluvy. Túto skutočnosť žalovaný nenamietal a súd poukazujúc na ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenie strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, dôkaz predložený žalobcom o oznámení postúpenia pohľadávky žalovanému, súd považoval za nesporný.
25. Súd uvádza, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi pôvodným veriteľom - postupcom a žalobcom - postupníkom má písomnú formu, táto je určitá, čo v prípade zmluvy o postúpení pohľadávky znamená, že z nej je zrejmé kto je v postavení postupcu, kto je v postavení postupníka a dlžníka; prílohou tejto zmluvy je aj identifikácia samotnej pohľadávky, ktorá je postupovaná a táto je identifikovateľná a nezameniteľná, nakoľko žalovaný ako dlžník je v tejto prílohe vymedzený údajom o osobe dlžníka a je identifikovateľná tiež predmetom plnenia. Tak ako súd vyššie konštatoval, je nesporné, že postupca, t. j. pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 22.12.2020 a tým došlo k splneniu povinnosti postupcu v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je postupcovi uložená povinnosť dlžníkovi a súčasne z uvedeného teda vyplýva, že splnením oznamovacej povinnosti zo strany postupcu a pre ktoré oznámenie nie sú predpísané žiadne osobitné náležitosti, sa stáva postúpenie voči dlžníkovi účinným, čo znamená, že od tohto okamihu je dlžník povinný svoj záväzok splniť novému veriteľovi.
26. Podľa ust. § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu (§ 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
27. Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky inému subjektu, a to aj nebankovému subjektu bez súhlasu klienta, pričom musí ísť o postúpenie písomnou zmluvou, postúpená môže byť iba tá časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a ktorá je splatná (teda musia byť splnené predpoklady na predčasné zosplatnenie úveru podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a podmienkou postúpenia je aj omeškanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky. Dané predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
28. Súdna prax je vzácne jednotná v závere, že v prípade nesplnenia týchto osobitným zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakázané (vylúčené). Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže zmluva o postúpení pohľadávok je v rozpore so zákonom o bankách v prípade nesplnenia stanovených podmienok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp.zn.
1 Cdo 147/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp.zn. 7 Cdo 26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp.zn. 1Obdo/92/2018 etc).
29. Splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. o bankách je teda potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, a iba v prípade splnenia týchto zákonných podmienok je daná aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie bankovej pohľadávky.
30. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z. a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
31. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka ako účastník zmluvy o úvere má obmedzené možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v tom, že môže postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením nesplatnej pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného subjektu do aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy zákona o bankách môže byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru nemôže úspešne uplatniť iný subjekt ako banka (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky), keďže tomu bráni vyššie uvedená prekážka v možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku.
32. Rozborom ustanovenia ust. § 92 ods. 8 zák. 483/2001 Z.z treba dospieť k záveru, že jednoznačne definuje podmienky, za akých (ne)možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta citovaného ust. definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorých prvou je písomná výzva banky, uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky, klientovi, aby pohľadávku splnil, a druhou je nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka nebude môcť uplatniť právo postúpiť pohľadávku, a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku trval viac než jeden rok. Tretia veta cit. ust. vymedzuje povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi dokumentácie o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia.
33. Tak ako súd konštatoval, žalobca, resp. jeho právny predchodca - pôvodný veriteľ za splnenia podmienok ustanovení § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil dlh z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy za predčasne splatný, t. j. úver zosplatnil a tiež postupoval v súlade so zákonom pri postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.), keď predčasne zosplatnený dlh zo spotrebiteľskej zmluvy previedol, a to platne, na tretiu osobu
- žalobcu, pričom v tomto prípade súhlas dlžníka (žalovaného) zákon nevyžaduje. V prejednávanom spore žalobca splnenie povinnosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení pre platné postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu preukazuje výzvou zo dňa 9.7.2020, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.8.2020 a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2020. Všetky tieto listiny boli žalovaným aj riadne doručované.
34. Ustanovenie § 92 ods.8 Zákona o bankách, upravuje špeciálne podmienky, za ktorých môže byť banková pohľadávka alebo jej časť postúpená, a to je, že musí ísť o pohľadávku splatnú, a to až po prechádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne musí byť splnené omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Teda prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu je písomná výzva banky. Medzi výzvou a zmluvou o postúpení pohľadávky musí uplynúť 90 kalendárnych dní.
35. V spore bolo preukázané účinné zosplatnenie pohľadávky, t. j. ku dňu postúpenia pohľadávky bol úver splatný v celom rozsahu, a preto banka ako pôvodný veriteľ - postupca bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane príslušenstva inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok je platným právnym úkonom.
36. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) ma pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca zažaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a legitimácii žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého žalobca za žalovaného neoznačil. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), ale pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého sporového konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta Vzhľadom na charakter prejednávaného sporu súd sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktorého je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná.
37. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore.
38. Súd vec právne posúdil nasledovne:
39. Podľa ust. § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
40. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
41. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, dodávateľ môže použiť na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona. Automatický telefónny volací systém a fax môže dodávateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom spotrebiteľa.
42. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o a) dodávateľovi, a to 1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu, 2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené v bode 1, 3. predmet podnikania alebo činnosti, 4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca, označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom zozname alebo registri zapísaný, 5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu, 6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi, 7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,
b) finančnej službe, a to uvedením 1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby, 2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom, 3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie je zárukou budúcich výnosov, 4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo ním nie sú vyberané, 5. doby platnosti poskytnutých údajov, 6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby, 7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa účtujú, c) zmluve na diaľku, a to o 1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy, 2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo opakovane, 3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich zmluvných pokutách, 4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie o odstúpení, 5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, 6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu, 7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu, d) spôsobe vybavovania reklamácií a sťažností alebo o možnosti mimosúdneho vybavenia sťažností, e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy náhrad podľa osobitných zákonov.
43. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
44. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, informácie uvedené v odseku 1, ktoré sa musia oznámiť spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy na diaľku, musia byť v súlade so zmluvnými povinnosťami, ktoré by vyplynuli z právneho poriadku, ktorým by sa riadila zmluva na diaľku, ak by sa uzavrela.
45. Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ustanoveniami tohto zákona nie je dotknutá povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie informácie týkajúce sa príslušnej finančnej služby podľa osobitných predpisov.
46. Podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, informácie uvedené v odseku 1 je dodávateľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v primeranom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy na diaľku v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, ktoré je k dispozícii a je dostupné spotrebiteľovi; to platí aj pre informácie uvedené v odseku 5, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Primeraným časovým predstihom sa rozumie čas, ktorý potrebuje spotrebiteľ na posúdenie informácií a zmluvných podmienok podľa tohto zákona.
47. Podľa ust. § 4 ods. 7 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ak je zmluva na diaľku uzavretá na žiadosť spotrebiteľa prostredníctvom prostriedku diaľkovej
komunikácie, ktorý neumožňuje poskytnutie informácií uvedených v odsekoch 1 a 5 v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, dodávateľ je povinný zaslať spotrebiteľovi tieto informácie v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu bezprostredne po uzavretí zmluvy na diaľku.
48. Podľa ust. § 4 ods. 8 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, dodávateľ je povinný informovať spotrebiteľa o uzavretí zmluvy na diaľku bez zbytočného odkladu. Dodávateľ je povinný na žiadosť spotrebiteľa poskytnúť mu ďalšie informácie o finančnej službe týkajúce sa finančnej služby podľa osobitných predpisov v listinnej podobe alebo v podobe zápisu na inom trvanlivom médiu, a to kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Spotrebiteľ má právo zmeniť používané prostriedky diaľkovej komunikácie; to neplatí, ak to nie je v súlade s uzavretou zmluvou na diaľku alebo ak to vylučuje povaha poskytovanej finančnej služby.
49. Podľa ust. § 4 ods. 9 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na a) zmluvy na diaľku uzavreté na základe rámcovej zmluvy; rámcovou zmluvou sa rozumie zmluva o vykonávaní postupného sledu súvisiacich operácií alebo série operácií rovnakého druhu, b) postupný sled súvisiacich operácií alebo sériu operácií rovnakého druhu, ktoré nadväzujú na prvú operáciu z postupného sledu súvisiacich operácií alebo série operácií rovnakého druhu nevykonávaných na základe rámcovej zmluvy; to neplatí, ak sa operácia rovnakého druhu nevykonávala dlhšie ako jeden rok.
50. Podľa ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
51. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
52. Podľa ust. § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
53. Podľa ust. § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
54. Podľa ust. § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
55. Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
56. Podľa ust. § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
57. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej citovaný zákon ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
58. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
59. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
60. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
61. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
62. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
63. Nespornou skutočnosťou bolo, že medzi pôvodným veriteľom - právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 6. 9. 2017 uzatvorená spotrebiteľská zmluva - Úver na Čokoľvek cez Internetbanking, teda zmluva prostredníctvom diaľkovej komunikácie v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z., na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 750 EUR. Niet pochýb o tom, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z. z. a zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. Žalovaný prisvedčil zmluvným podmienkam, vyjadril súhlasnú vôľu s uzatvorením predmetnej zmluvy o pôžičke na diaľku. Z vykonaného dokazovania tiež nesporne vyplynulo, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo z podnetu žalovaného. Zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 citovaného zákona, je uzavretá v zákonom predpísanej forme podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, nárok žalobcu bol uplatnený včas, t.j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť 3 mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac apríl 2020 (splatná 15.4.2020), t.j. od 16.7.2020 a keďže k uplatneniu nároku na súde došlo dňa 27.8.2021, teda ešte pred jej uplynutím (16.7.2023), k premlčaniu práva zodpovedajúceho zosplatnenému úverovému záväzku nedošlo, pričom k zosplatneniu úveru došlo zákonom predpísaným spôsobom. Stranám sporu tiež prislúcha vecná legitimácia, žalobcovi aktívna, žalovanému pasívna.
64. Z obsahu posudzovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere tiež vyplýva, že žalovaný ako dlžník prejavil záujem o komplexný súbor poistenia; mesačná výška poistného činila sumu 0,57 EUR a táto mala byť splácaná v dohodnutej mesačnej splátke. Ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré vo vete za bodkočiarkou príkladmo vymenováva, aké náklady je potrebné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom; do celkových nákladov je potrebné zahrnúť aj náklady na doplnkové služby a za také zákonodarca považuje aj tzv. povinné poistné, jedine v prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, teda, ak poskytnutie úveru bolo poistením úveru podmienené. Ak však uzavretie poistnej zmluvy je fakultatívne a spotrebiteľ na túto službu pristúpi dobrovoľne, hodnota poistného nevstupuje (nezapočítava sa) do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Premietnuc vyššie uvedený výklad zákonného ustanovenia, vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné uzavrieť, že v tomto prípade uzavretie poistnej zmluvy bolo fakultatívne, na túto službu žalovaný ako spotrebiteľ pristúpil dobrovoľne.
65. Je potrebné si uvedomiť, že nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pričom veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, t.j. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška RPMN je povinnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, pričom RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a musia sa uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň výška RPMN je najdôležitejší ukazovateľ ceny úverov pre spotrebiteľa. RPMN vyjadruje v percentách všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (úrokovú sadzbu, poplatky, poistenie k úveru, ak sú na úvere uplatnené). RPMN pre spotrebiteľov predstavuje najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru a náklady sú v tomto prípade sumou, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. 66. Podľa ust. § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
67. Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., (1) Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. (2) Odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
68. Podľa ust. § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. 69. Podľa ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
70. Podľa ust. § 1a ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
71. Ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy limitovalo najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov zákazom prevýšenia dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej podľa § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Komentované ustanovenie je špecifickou, hoci všeobecnou právnou úpravou vzťahov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov. Druhá veta citovaného ustanovenia odkazuje na vykonávací predpis, ktorý upravuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty a týmto je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré bolo novelizované nariadením č. 141/2014 Z.z. Ustanovenia § 1a uvedeného nariadenia upravujú najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá sa posudzuje podľa pravidiel platných ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ročnej percentuálnej miery bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa § 21 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu
spotrebiteľskej zmluvy. Ust. § 1 uvedeného nariadenia súčasne upravuje, čo sa považuje za odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Za odplatu možno považovať úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ sa aplikuje aj na vzťahy inak upravené zákonom č. 129/2010 Z.z.
72. Je nepochybné, že záväzkový vzťah vznikol po 1.9.2014, t.j. odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných od 1.9.2014 a znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej po 1.9.2014, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (priemerná hodnota RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu) pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. 73. Kontrolou vstupných údajov uvedených v spotrebiteľskej zmluve súdom, hodnota RPMN v zmluve rešpektuje zákonné limity, je platná a v súlade s dobrými mravmi. V súlade s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy s poukazom na § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priemernou RPMN pre 2. štvrťrok 2017 - stav k 30.6.2017 (štvrťrok predchádzajúci uzatvoreniu zmluvy - 9 ods. 2 písm. z) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvárania zmluvy) bola RPMN vo výške 9,08 % (údaje zistené z www MF SR - súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk, rok 2017, úver od 5 do 10 rokov ), dvojnásobok predstavuje 18,16 %, a teda RPMN dojednaná podľa zmluvy o spotrebiteľskej pôžičke - 10,97 %, rešpektuje zákonné limity, je platná a v súlade s dobrými mravmi.
74. Premietnuc vyššie uvedené súd dospel k záveru, že výška RPMN 10,97 % nepresahuje zákonom určené limity, a teda výška odplaty neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov a pre úplnosť súd uvádza, že za účelom zistenia, či výška odplaty prevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, priemerná hodnota RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch sa pravidelne zverejňuje na stránke MFSR, je teda skutočnosťou všeobecne známou, ktorá sa v zmysle ust. § 186 ods. 1 CSP nedokazuje.
75. Súd už len na záver poznamenáva, že zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ako povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ust. § 9 ods. 2 písm. j) vyžaduje určenie ( stanovenie ) výšky odplaty, pričom pri tomto ustanovení odkazuje na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a ust. § 1 a 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. S účinnosťou od 1.9.2014 sa na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Platí, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu) pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Obdobným úverom alebo pôžičkou sa pritom rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
76. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený v celom rozsahu, jeho výška nesporne vyplýva z listinných dôkazov doložených žalobcom (príloha k zmluve o postúpení pohľadávok a z prehľadu splátok a úhrad) súd zaviazal žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy na istine vo výške 654,66 EUR, na zmluvných úrokoch vo výške 107,37 EUR, na vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 14,82 EUR a na poplatkoch výške 18,28 EUR.
77. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
78. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
79. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
80. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
81. Nakoľko je nepochybné, že žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť poskytnutý úver riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 654,66 EUR - istiny od 15.12.2020, t.j. od nasledujúceho dňa po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Z obsahu listinných dôkazov vyplýva a je nepochybné, že žalovaný sa do omeškania s dlžnou istinou dostal od 3.9.2020, t.j. márnym uplynutím 15 dňovej lehoty od doručenia oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru; doručenie riadne vykázané dňom 17.8.2020. Keďže žalobca požadoval úrok z omeškania od neskoršieho dňa, pričom výška úrokov z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami; základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00 %; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška činí 5 % ročne, súd žalobcovi priznal aj ním uplatňované príslušenstvo.
82. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
83. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
84. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. V spore bol žalobca úspešný v celom rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP). Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Odvolanie môže podať strana, ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).