Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/73/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu S., s.r.o., S. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. C. E., advokát so sídlom K. XXX/X, XXX XX Z., proti žalovanej P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., H. XXX/X, o zaplatenie 64,23 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. októbra 2016, č. k. 3C/63/2016-47, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia špecifikovaného úroku z úveru vo výške 64,23 eur, špecifikovaného úroku z omeškania vo výške 0,78 eur a trov mediačného konania vo výške 139,65 eur. Zamietnutie žaloby odôvodnil vo vzťahu k úroku ust. § 2 a § 9 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, pretože sadzba úroku nebola v zmluve o úvere uvedená správne, keď do jej výpočtu nebola zahrnutá aj odplata 120,12 eura, ktorá mala predstavovať administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Aj táto suma totiž predstavuje odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, teda úrok a výška úroku ju preto mala zohľadňovať. Požadovanú odplatu považoval súd prvej inštancie za uplatnenú v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka nákladov mediačného konania uplatnených v sume 139,65 eura, ohľadom tohto nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno o vzniku týchto nákladov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C s.p..

2. Proti rozsudku podala odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezodplatnosti úveru, keďže úverová zmluva obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ročná percentuálna miera nákladov bola vypočítaná so zohľadnením celej odplaty vo výške 218 eur. Žalobca namietal, že právna úprava platná v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neupravovala maximálnu prípustnú výšku odplaty. Regulácia odplaty sa v danom prípade riadila ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V čase poskytnutia úveru boli na peňažnom trhu stovky iných subjektov, ktoré vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru a žalovaná uzatvorila úverovú zmluvu so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, bez tiesne a bez nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdila svojím podpisom. Uplatnený úrok vo výške 39,15 % ročne dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere so žalovanou bol vzhľadom na povahu a podmienky úver, ako aj vzhľadom k jeho zabezpečeniu podľa žalobcu primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty v obdobných

prípadoch poskytovania úverov inými nebankovými subjektmi, respektíve bankami na trhu finančných produktov. Čo sa týka poplatkov za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobca uviedol, že slovenská právna úprava úverov účtovaniu poplatku výslovne nebráni. Zákon o spotrebiteľských úveroch totiž výslovne niektoré poplatky spomína. V prípade definície celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa napríklad uvádzajú okrem iného aj poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Je teda zrejmé že slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.

5. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom, že poplatok za uzavretie úverovej zmluvy pokrývajúci spravidla administratívne náklady spojené s uzatvorením úverovej zmluvy je podľa práva prípustný. Tiež nie je správny záver súdu prvej inštancie, že takýto poplatok predstavuje odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov, teda úrok, a preto musí byť pri výpočte úrokovej sadzby zohľadnený. Naopak, je postačujúce, ak je daný poplatok zohľadnený pri výpočte RPMN, ako to tvrdí žalobca. Správny je však záver súdu prvej inštancie, že pri úvere vo výške 250 eur a celkovej výške úroku za jeho ročné poskytnutie 97,88 eur je poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 120,12 eur dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi. Uvedená výška poplatku, ktorý podľa zmluvy kryje náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a administratívu s tým spojenú je v zjavnom nepomere k poskytnutej istine 250 eur ako aj k celkovej výške úroku, ktorú presahuje. Predmetom úveru nie je poskytovanie administratívnych služieb, ale poskytovanie peňazí, čomu by mal zodpovedať aj pomer úroku a ostatných nákladov na úver. Odvolací súd nenachádza racionálne vysvetlenie, aby administratívny poplatok za uzatvorenie úverovej zmluvy presahoval samotnú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov a dosahoval takmer polovicu poskytnutej istiny úveru, i keď sa jedná o relatívne nižšiu výšku istiny. V uvedenom pomere k parametrom úveru je predmetný poplatok zjavne nadhodnotený, bez adekvátneho protiplnenia v prospech žalovanej ako dlžníčky a poskytnutý úver neúmerne umelo predražuje. Uvedený poplatok nemožno pri jeho parametroch hodnotiť inak, ako skrytú cenu za poskytnutie peňazí. Toto skryté predraženie dosahuje v danom prípade až do takej miery, že úverová zmluva ako celok je v rozpore s dobrými mravmi, a preto neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z neplatnej zmluvy nevzniklo žalobcovi právo na požadované plnenia, a preto bol napadnutý rozsudok vo výroku vecne správny, i keď jeho čiastkový záver o povinnosti zahrnúť poplatok za poskytnutie úveru do úrokovej sadzby správny nebol. Správny bol aj záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť nároku na náklady mediačného konania, ktorý záver súdu prvej inštancie napokon žalobca ani v odvolaní nenapáda.

6. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej by podľa uvedených ustanovení patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal.

8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.