Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-193-2021.pdf
PDF · 100.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/193/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd C. - okolie sudkyňou B.. Q. W. vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. E., nar.XX.X.XXXX bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom X. práce, sociálnych vecí a rodiny v C., dieťaťa rodičov matky B. G., rodenej G., nar.XX.XX.XXXX, bytom Y. 3, C. - C. G. Z., právne zast. B.. K. Z., advokátkou, so sídlom AK na E. A. XX v C. a otca M. E., nar.XX.X.XXXX, bytom ul.X.mája XXX/XX, P., právne zast. B.. B. K., advokátom, so sídlom AK O. papierňou XX v K., v konaní o určenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. U r č u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletému M. E., nar.XX.X.XXXX tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M. E., nar.XX.X.XXXX, za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX sumou XXX N. mesačne, s tým, že dlžné výživné za uvedené obdobie, spolu v sume XXX,XX N. je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa do X dní od doručenia rozsudku.
II. Z a m i e t a návrh matky na určenie výživného zo strany otca k maloletému M. E., nar.XX.X.XXXX za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX.
T.. J. z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. P. Okresného súdu C. - okolie, sp.zn.XXP/XXX/XXXX - XXX zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.X.XXXX, bolo manželstvo rodičov maloletého M. E., nar.XX.X.XXXX rozvedené, maloletý M. bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. U. maloletého M. bola určená vyživovacia povinnosť k maloletému M. vo výške XXX N. mesačne, vždy do XX.dňa v mesiaci, vopred k rukám matky maloletého, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. U. maloletého bola uložená povinnosť prispievať na tvorbu úspor pre maloletého M. sumou XXX N. mesačne, vždy do XX.dňa v mesiaci vopred, na účet maloletého dieťaťa, zriadeného na tento účel matkou maloletého dieťaťa, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. A. bol upravený styk otca s maloletým M.. G. matky, ktorým žiadala určiť výživné otcovi k maloletému M., počnúc dňom podania návrhu matky na rozvod manželstva, t.j. od X.X.XXXX do budúcna, vylúčil súd na samostatné konanie.
2. Zo spisu Okresného súdu C. - okolie, sp.zn. XXP/XXX/XXXX súd zistil, že dňa X.X.XXXX podala tunajšiemu súdu v elektronickej forme manželka, matka maloletého dieťaťa, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, advokátky B.. K. Z., návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, kde v petite návrhu žiadala, aby súd rozviedol manželstvo manželov B. G. a M. E. a aby súd zveril maloletého M. E., nar.XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. V časti návrhu na určenie výživného zo strany otca k maloletému M. navrhla, aby súd zaviazal otca na platenie výživného na maloletého M. vo výške XXX N. mesačne,
vždy do XX.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého, počnúc právoplatnosťou rozsudku. E. navrhla, aby súd zaviazal otca maloletého prispievať na tvorbu úspor maloletému M. sumou XXX N. mesačne, vždy do XX.dňa v mesiaci, na účet zriadený matkou maloletého, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX právna zástupkyňa manželky, matky maloletého dieťaťa predniesla návrh, ktorým matka žiadala o určenie vyživovacej povinnosti otca vo výške XXX N. mesačne, a to spätne, odo dňa podania návrhu matky, manželky na rozvod manželstva., t.j. odo dňa X.X.XXXX. V záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX právna zástupkyňa matky uviedla ako dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili súdu priznať matke maloletého dieťaťa výživné spätne, odo dňa podania návrhu na rozvod manželstva, skutočnosť, že matka maloletého mala znemožnený prístup k právnej pomoci na podávanie návrhov na určenie výživného, poukázala na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav maloletého M., tiež poukázala na to, že otec maloletého dieťaťa sa nepodieľal na výživnom na maloletého a to od doby, odkedy sa matka s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti s otcom.
3. M. maloletého M., aj v tomto konaní zastúpená právnou zástupkyňou B.. Z., zotrvala na podanom návrhu na určenie výživného na maloletého M. vo výške XXX N. mesačne, od podania návrhu na rozvod manželstva, t.j. od X.X.XXXX do právoplatnosti rozvodu, do XX.X.XXXX vrátane. V záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX právna zástupkyňa matky ako dôvody hodné osobitného zreteľa uviedla, že matke bránili podať návrh na určenie výživného na čas do rozvodu objektívne okolnosti a to konkrétne obmedzenie slobody pohybu a zákaz vychádzania, ktoré platili v tom čase v zmysle platných tzv. „covidových“ vyhlášok, keďže sa nemohla stretnúť s právnym zástupcom a udeliť mu plnú moc na zastupovanie v takomto konaní, ďalej nepriaznivý zdravotný stav maloletého a skutočnosť, že otec maloletého si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť.
4. M. maloletého na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX okrem iného uviedla, že podaný návrh na rozvod manželstva, doručený súdu elektronicky právnou zástupkyňou, si prečítala, myslela si však, že nárok na výživné bude jej spätne priznaný automaticky. G. dostatok finančných prostriedkov, aby iniciovala ďalšie konanie, nedomnievala sa, že rozvodové konanie bude trvať takú dlhú dobu, so svojou advokátkou komunikovala iba telefonicky. Od apríla XXXX do septembra XXXX bola na pandémickej U.. Aj keď otec maloletého jej výživné na maloletého vôbec neplatil, aj keď ho o to žiadala, nepodala si ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na určenie výživného na maloletého M., ani nevedela, že niečo také je možné, o takejto možnosti nebola dostatočne poučená. U. maloletého jej začal prispievať na výživu maloletého až od januára XXXX.
5. U. maloletého dieťaťa navrhol určiť výživné vo výške výživného, určenej v rozvodovom konaní, t.j. vo výške XXX N. mesačne, pričom žiadal započítať do dlžného výživného sumy výživného, ktoré za dané obdobie maloletému zaplatil. G. priznať výživné na maloletého M. odo dňa uplatnenia nároku matky na pojednávaní v rozvodovom konaní.
6. C. opatrovník maloletého dieťaťa navrhol súdu upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťa za obdobie od uplatnenia nároku matky do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a určiť výživné tak, ako bolo určené v rozvodovom konaní a súčasne uložiť povinnosť otcovi uhradiť dlžné výživné. C. opatrovník tiež súdu uviedol, že matke bolo poskytnuté poradenstvo v rámci rozvodového konania aj v otázke možnosti uplatniť si nárok na určenie výživného, bol jej poskytnutý telefonický kontakt, kde sa matka mohla kontaktovať v prípade akýchkoľvek otázok ohľadom maloletého dieťaťa.
7. A. vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, oboznámil sa s obsahom spisu Okresného súdu C. - okolie, sp. zn. XXP/XXX/XXXX. M. a príjmové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa boli predmetom dokazovania hlavne v tomto konaní.
8. M. žije s maloletým M. na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorého je výlučnou vlastníčkou. O. od X.X.XXXX ako predavačka v spoločnosti L., s.r.o. C., kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú. O. z pracovnej činnosti uviedla matka vo výške približne XXX N. mesačne netto. E. je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške XXX N. mesačne. O. rodinné prídavky na dieťa. T. príjem matka nemá. M. maloletého nežije s otcom maloletého dieťaťa podľa vlastného vyjadrenia od X.X.XXXX. Z. na domácnosť a na maloletého M. matka deklarovala v rozvodovom konaní. F. na bývanie náklady vo výške XX N. mesačne, na stravu v domácnosti uviedla výdaje XXX N. mesačne. M. výdaje uviedla
na platby mobilného telefónu, cestovné výdavky, ošatenie, obuv, voľnočasové aktivity, výdaje na chod domácnosti a iné.
9. M. M. bol v školskom roku XXXX/XXXX (rozhodné obdobie), žiakom X.ročníka na ZŠ P.. M. maloletému zabezpečuje všetky jeho odôvodnené potreby, hlavne školské potreby a pomôcky, poplatky do školy, stravu v školskej jedálni, školské aktivity, krúžky florbal a bedminton, lekárske a zubné ošetrenia, lieky, oblečenie, obuv, voľnočasové aktivity. M. deklarovala zdravotný stav maloletého M. v návrhu na rozvod manželstva, kde uviedla, že maloletý trpí genetickou poruchou zdedenou po otcovi, je sledovaný na imunoalergológii, na kardiológii pre šelest na srdci, bola mu diagnostikovaná histamínová intolerancia, na ktorú užíva lieky, trpí refluxom a gastritídou, navštevuje kontroly očného lekára kvôli zhoršenému zraku, ortopédiu pre plochy nohy a vpadnutý hrudník. V písomnom vyjadrení zo dňa X.X.XXXX matka uviedla, že maloletý M. absolvoval dňa XX.X.XXXX návštevu u urológa, kvôli zistenej genetickej vade. B. zdravotný stav je pravidelne monitorovaný odbornými lekármi.
XX. U. maloletého dieťaťa býva na adrese trvalého bydliska, v rodinnom dome, ktorého je výlučným vlastníkom. V domácnosti býva sám. O. približne X rokov ako strojník v spoločnosti M., s.r.o. C., kde má uzavretý trvalý pracovný pomer na dobu neurčitú, príjem z pracovnej činnosti uviedol vo výške približne XXX N. mesačne netto. T. príjem neuviedol. A. výdaje uviedol v rozvodovom konaní - platí náklady na bývanie vo výške XXX N. mesačne, telefón XX N. mesačne, na stravu uviedol výdaje XXX N. mesačne, náklady na O. vo výške XXX N. mesačne. Od januára XXXX prispieva na výživu maloletého M. sumou XXX N. mesačne.
XX. O. zástupkyňa matky poukázala v rozvodovom konaní na majetkové pomery otca. U. maloletého je vlastníkom rodinného domu na adrese trvalého bydliska, ako aj vlastníkom pozemkov - orná pôda, lesné pozemky, v katastrálnom území obce P.. O. matky otec investoval finančné prostriedky do T. obchodnej spoločnosti, a.s. K., nakúpil dlhopisy v roku XXXX za sumu X.XXX N., pravidelné sporí v A. sporiteľni, a.s., ďalej pravidelne sporí na doplnkové dôchodkové sporenie v NN E. A., uzavrel kúpnopredajnú zmluvu so spoločnosťou G. diaľničná spoločnosť, a.s., od G., a.s. získal financie aj za prenájom pozemkov, vlastní a prenajíma spoločnosti AT Q., s.ro.. pozemky. E. skutočnosti matka zdokladovala v rozvodovom konaní.
XX. U. mzdových listov od zamestnávateľa otca - spoločnosti M., s.r.o. C., bolo preukázané, že priemerný mesačný netto príjem otca v období od X/XXXX do X/XXXX bol vo výške XXX N., v období od X/XXXX do X/XXXX vo výške XXX N., v období od X/XXXX do XX/XXXX vo výške XXX N.. U. maloletého bol v období od X/XXXX do X/XXXX práceneschopný spolu XXX kalendárnych dní, za dané obdobie bol poberateľom nemocenských dávok vo výške spolu XXX N..
XX. O. určení výživného zo strany otca, ako povinného rodiča vychádzal v danom prípade súd z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov i odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol aj na to, kto z rodičov a v akej miere sa o maloletého osobne stará. M. odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie) aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t.j. sú to všetky nevyhnutné potreby, ktoré v súčasnosti vyžaduje život kultúrneho človeka. Ak to životná úroveň povinného rodiča dovoľuje, treba do výšky výživného zohľadniť aj výdaje dieťaťa na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, kurzy a podobne. U. potreby dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. U. potreby dieťaťa v určitom veku a stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, ak netvoria špecifiká napríklad v prípade zhoršeného zdravotného stavu, alebo zvýšených výdajov napríklad na nadštandardné vzdelávanie, či vrcholový šport, sú to všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. A. je potrebné dokazovať výdaje, ktoré rámec bežných potrieb vybočujú.
XX. Z. pre maloletého M. určil súd vo výške XXX N. mesačne, t.j. tak, ako žiadala matka maloletého, ktorú sumu považuje súd za primeranú možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa s poukazom na jeho vek, zdravotný stav a ďalšie odôvodnené potreby. Z. má prednosť pred inými
výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z. hodnotu pre určenie vyživovacej povinnosti má aj zistenie životnej úrovne povinného rodiča, ktorá je deklarovaná okrem preukázaných majetkových pomerov povinného rodiča aj výškou finančných nárokov na uspokojovanie potrieb povinného rodiča. V. má právo podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča, pričom je zrejmé, že v tomto prípade u otca, ako povinného rodiča je miera jeho životnej úrovne jednoznačne preukázaná jeho majetkovými pomermi, ako aj výdajmi, ktoré súdu prezentoval ako mesačné či ročné, čiže pravidelné výdaje. O. rovnakej životnej úrovne otca a maloletého dieťaťa znamená, že na oboch sa pozerá rovnako a ich postavenie v rámci užívania rodinných zdrojov má byť buď rovnaké alebo obdobné. M. a príjmové pomery otca, ako povinného rodiča viedli súd k určeniu celkovej výšky vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu tak, ako je to stanovené vo výroku tohto rozsudku. C. povinný rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu, je povinný si usporiadať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby nebola ohrozená vyživovacia povinnosť maloletého dieťaťa. O. určení výšky vyživovacej povinnosti súd prihliadol aj na to, že otec iné vyživovacie povinnosti nemá.
XX. O. § 62 ods. X J. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
XX. O. § 6X ods. 2 J. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
XX. O. § 62 ods.X J. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
XX. O. § 62 ods. X zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
XX. O. § 62 ods. X J. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. O. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
XX. O. § 75 ods.X J. o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
XX. O. § 77 ods. X J. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. M. ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Z. pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
XX. A. matke priznal nárok na určenie výživného odo dňa jeho uplatnenia, na súdnom pojednávaní v konaní o rozvod manželstva dňa XX.X.XXXX do právoplatnosti rozvodového konania, t.j. do XX.X.XXXX, a to výške XXX N. mesačne. B. sa o obdobie X mesiacov a X dní, t.j. spolu vo výške X.XXX,XX N.. Do dlhu zarátal výživné, ktoré otec uhradil za X mesiacov po XXX N., t.j. XXX N. a určil dlh celkom vo výške XXX,XX N.. U. zaviazal na zaplatenie dlhu v zákonnej lehote X dní od doručenia rozsudku.
XX. M. maloletého dieťaťa si prvý raz uplatnila nárok na spätné určenie výživného za obdobie od podania návrhu na rozvod manželstva na pojednávaní konanom XX.X.XXXX. Aj keď bola od začiatku rozvodového konania zastúpená právnou zástupkyňou, takýto nárok si skôr neuplatnila ani v rozvodovom konaní, ani v inom konaní. M. ako dôvody hodné osobitného zreteľa uviedla skutočnosť, že nemohla dostatočne využiť právnu pomoc pre pandemickú situáciu a obmedzenia, ktoré z nej vyplývali. A. návrh na rozvod manželstva bol podaný elektronicky, aj návrh na určenie výživného do rozvodu mohla podať matka sama alebo prostredníctvom právnej zástupkyne elektronicky, alebo písomne poštou alebo podať osobne na súde do podateľne. G. tomu tak neučinila. M. uviedla, že bola PN do septembra XXXX, potom sa zamestnala v spoločnosti L., s.r.o. M. podľa vyjadrenia kolízneho
opatrovníka bola poučená aj kolíznym opatrovníkom o možnostiach poskytnutia právneho poradenstva vo veciach maloletého dieťaťa. M. matka uviedla, že dôvodom, pre ktorý si nárok neuplatnila, je dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav maloletého M.. Z lekárskych správ, ako aj z písomného vyjadrenia matky nevyplývajú také skutočnosti, žeby bol maloletý M. dlhodobo hospitalizovaný, alebo žeby bol v takom zdravotnom stave, ktorý by vyžadoval XX hodinovú starostlivosť matky o maloletého. M. M. má síce rôzne diagnózy a matka s ním navštevuje priebežne pravidelne odborných lekárov, ale jeho zdravotný stav je sledovaný a primerane stabilizovaný. M. súdu tiež neuviedla, že by bola v období od podania návrhu na rozvod manželstva do apríla XXXX hospitalizovaná, či dlhodobo odcestovaná. M. presné informácie o pobyte otca, o jeho zamestnaní a súd je názoru, že jej nič nebránilo podať či už v rozvodovom konaní alebo samostatne, nielen návrh na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva, ale aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na určenie výživného v nevyhnutnom rozsahu, keďže jej otec na výživu maloletého neprispieval vôbec. A. konštatuje, že matka nemala dostatočné znalosti o uplatnení svojho nároku na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva, aj keď bola v konaní od začiatku zastúpená právnym zástupcom z radov advokátov.
XX. V. hodné osobitného zreteľa musí navrhovateľ súdu dostatočne kvalifikovane preukázať a až potom súd a iba vo výnimočných prípadoch môže priznať nárok na určenie výživného spätne. Za dôvody osobitného zreteľa nemožno považovať samo o sebe skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa prestali žiť v spoločnej domácnosti, musí sa jednať o taký ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nebolo možné resp. by bolo možné len s ťažkosťami začať konanie o určenie výživného skôr. Za dôvod hodný osobitného zreteľa tiež nemožno považovať neznalosť matky podať si takýto návrh na určenie výživného, ktorý si matka mohla uplatniť aj v samotnom návrhu na rozvod manželstva, čím by automaticky iniciovala ďalšie konanie, ktoré spoplatnené súdom nie je. A. preto dospel k záveru, že matka nepreukázala dostatočne jasne a zreteľne súdu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožnili súdu priznať výživné spätne odo dňa začatia konania o rozvod manželstva a preto súd návrh matky na určenie výživného za toto obdobie ako nedôvodný zamietol.
XX. Z. na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
XX. P. o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 R., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Košiciach dňa 4.5.2022
JUDr. Andrea Gazdagová sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Múčková