Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Co-44-2017.pdf
PDF · 98.21 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/44/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. Ing. Q. Q., narodený XX.XX.XXXX, bydlisko P.O.O. XX E, XXX XX K., a 2. Q., narodená XX.XX.XXXX, bydlisko XXX XX Y. X, o zaplatenie 10.355 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. októbra 2016 č.k. 10C/180/2016-41, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalovaní v prvom a druhom rade sú povinní uloženú povinnosť splniť v splátkach vo výške 300 eur mesačne.
II. V napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2 rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 10.355 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 18.08.2015 do zaplatenia. Dlžnú sumu im povolil zaplatiť v splátkach vo výške 30 eur mesačne zročných vždy do 20-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 9, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzavreli úverovú zmluvu podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení. Konštatoval, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobkyňa konala a žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí sú fyzickými osobami, nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zmluva bola uzavretá ako tzv. formulárový typ zmluvy, ale z obsahu výpovedí žalovaných zistil, že o jej podstatných náležitostiach rokovali so žalobkyňou a že im bola jasná, zrozumiteľná a určitá. Preto dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá platne. Zistil, že žalobkyňa si svoje povinnosti zo zmluvy splnila riadne a poskytla žalovaným v 1. a 2. rade úver. Žalovaní sa s vrátením úveru dostali do omeškania, na čo si žalobkyňa dôvodne uplatnila právo na vrátenie celej dlžnej sumy naraz. Preto žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaných na zaplatenie zostatku dlžnej sumy vo výške 10.355 eur. Poukázal na zlú majetkovú a zárobkovú situáciu žalovaných v 1. a 2. rade, v dôsledku ktorej im povolil splniť uloženú v splátkach podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, pod hrozbou straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky. Priznal žalobkyni aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške odo dňa, ktorý nasleduje po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti (18.08.2015) do zaplatenia. V ostatnej časti týkajúcej sa uplatneného úroku z istiny vo výške 6,59 % ročne po zosplatnení dňa 17.08.2015 žalobu zamietol. Dospel k záveru, že predčasným zosplatnením zo strany žalobkyne došlo k zmene záväzku a k vzniku práva domáhať sa od žalovaných jednorazového okamžitého vrátenia celej poskytnutej sumy a povinnosti žalovaných okamžite a naraz vrátiť celú sumu poskytnutého úveru spolu s kapitalizovanými úrokmi ku dňu zmeny, v opačnom prípade sa dostávajú do omeškania a ide o protiprávny stav. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je takáto úprava na škodu žalovaných neprijateľne odchylná od zákona, čo ju robí podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30.6.2015). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalobkyne priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že povolí žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť dlžnú sumu v splátkach vo výške 300 eur mesačne. V zamietajúcej časti žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť jej spoločne a nerozdielne úrok z úveru vo výške 6,59 % ročne zo sumy 9,887,15 eura od 18.08.2015 do zaplatenia v splátkach vo výške 300 eur mesačne zročných vždy do 20-eho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Dôvodila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP). Nesúhlasila s výškou mesačných splátok 30 eur, ktorými mali žalovaní v 1. a 2. rade splniť uloženú povinnosť. Poukázala na skutočnosť, že takáto výška splátok je nižšia, ako bola dohodnutá splátka podľa zmluvy, čím sa žalovaní porušením zmluvy dostali do výhodnejšej situácie. Navyše takýmito splátkami by žalovaní len istinu splácali vyše 27 rokov. Namietala, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, že žalovaní svoju zlú majetkovú a zárobkovú situáciu preukázali. Namietala tiež voči nepriznaniu požadovaného úroku z úveru. Poukázala na ustanovenia § 497 a § 502 Obchodného zákonníka a tvrdila, že z nich vyplýva povinnosť dlžníka platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do dňa ich úplného vrátenia. Tvrdila tiež, že túto povinnosť možno analogicky vyložiť z ustanovenia § 502 ods. 3 Obchodného zákonníka. Namietala, že splatnosťou nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver, len sa menia podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť tak, že celá pohľadávka sa stáva splatnou bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. Uviedla, že úrok z úveru je odplata za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, na rozdiel od úroku z omeškania, ktorý je sankciou za to, že dlžník je v omeškaní so splatením peňažného záväzku.
3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 388 zmenil tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť splniť uloženú povinnosť splniť v splátkach vo výške 300 eur mesačne. V napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 10.355 eur spolu s 6,59 % úrokom z úveru ročne zo sumy 9.887,15 eura od 18.08.2015 do zaplatenia a 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.355 eur od 18.08.2015 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe čo do základu vyhovel a uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 10.355 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 18.08.2015 do zaplatenia. Dlžnú sumu im povolil zaplatiť v splátkach vo výške 30 eur mesačne zročných vždy do 20-teho dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V ostatnej časti žalobu zamietol. Predmetom odvolacieho konania na základe odvolania žalobkyne je jednak výška povolených splátok a jednak zamietajúca časť uplatneného nároku týkajúca sa požadovaného úroku z úveru v dohodnutej výške z istiny úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení až zaplatenia.
10. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
11. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
12. Čo sa týka výšky splátok, ktorými súd prvej inštancie povolil žalovaným v 1. a 2. rade splácať uloženú povinnosť, treba prisvedčiť námietkam žalobkyne, že sú príliš nízke, zbytočne predlžujú dobu splácania len istiny až na 27 rokov a nie sú ničím odôvodnené. Výška mesačnej splátky 30 eur stanovená pre oboch žalovaných spolu nezaručuje, že veriteľovi bude zosplatnený úver vrátený v lehote, ktorú možno považovať za primeranú, pričom žalovaní sú podľa rozsudku povinní zaplatiť aj úrok z omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňou navrhnutá výška splátky 300 eur je primeraná dlžnej sume tak, aby bola zaplatená v lehote zodpovedajúcej právu veriteľa na jej zaplatenie v lehote primeranej, ako aj možnostiam žalovaných. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé z akých okolností vychádzal, keď povolil žalovaným splácať uloženú povinnosť v takých nízkych splátkach, keď z neho nevyplývajú žiadne okolnosti rodinného charakteru, zdravotných obmedzení, či iné obdobné okolnosti, ktoré by žalovaným bránili splniť uloženú povinnosť v splátkach, s ktorými súhlasí žalobkyňa. Žalovaný v 1. rade pri svojom návrhu na povolenie splátok argumentoval len svojim nízkym príjmom zo živnosti, ktorého výšku však nešpecifikoval, a žalovaná v 2. rade povolenie splátok vôbec nežiadala. Preto odvolací súd bez potreby zopakovať dokazovanie rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť splniť uloženú povinnosť v splátkach vo výške 300 eur mesačne.
13. Odvolací súd preskúmal rozsudok aj v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z úveru vo výške 6,59 % ročne zo sumy 9,887,15 eura od 18.08.2015 do zaplatenia, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal v tejto časti v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie skutkového stavu, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predčasným zosplatnením došlo k zmene záväzku a k vzniku práva domáhať sa od žalovaných jednorazového okamžitého vrátenia celej poskytnutej sumy, čomu zodpovedá povinnosť žalovaných okamžite a naraz vrátiť celú sumu poskytnutého úveru spolu s kapitalizovanými úrokmi ku dňu zmeny, v opačnom prípade sa dostávajú do omeškania. Zmluvnú dohodu, podľa ktorej patria žalobkyni úroky z úveru až do zaplatenia považoval za neprijateľne odchylnú od zákona, a preto za absolútne neplatnú (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd s uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
14.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka definitívne normatívne stanovila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014 a zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, v prípade každej formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená. 14.2. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 1. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zaviedol nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom spoplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru (dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. 14.3. Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012 sp.zn. IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa. 14.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. 14.5. Keďže v danej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel, zhodne so súdom prvej inštancie, k záveru, že po spoplatnení úveru žalobkyni neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.
15. Žalobkyňa v odvolaní voči zamietajúcej časti rozhodnutia poukázala na ustanovenia § 497 a § 502 Obchodného zákonníka a tvrdila, že z nich vyplýva povinnosť dlžníka platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do dňa ich úplného vrátenia. Uvedené tvrdenie odvolací súd s poukazom na dôvody uvedené v bode 14. nepovažoval za dôvodné. Hoci odvolací súd nespochybňuje žalobkyňou použitú definíciu úroku z úveru, ako odplatu za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, ani definíciu úroku z omeškania, ako sankciu za to, že dlžník je v omeškaní so splatením peňažného záväzku, uvedené nič nemení na závere, že žalobkyni v danej veci úrok z úveru po dni zosplatnenia nepatrí.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 388 zmenil tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť splniť uloženú povinnosť splniť v splátkach vo výške 300 eur mesačne. V napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 a 2 CSP a podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, z dôvodu, že obe strany mali v odvolacom konaní úspech čiastočný. Žalobkyňa bola úspešná v odvolaní voči stanoveným splátkam a žalovaní v 1. a 2. rade boli úspešní v časti týkajúcej sa odvolania žalobkyne voči výroku o zamietnutí úroku z úveru za čas po jeho zosplatnení.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).