Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5C/40/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: N.. N. O. , B.. XX.XX.XXXX , X. Y.. W. XXX , X., občan SR zastúpený: JUDr. Eduard Veterník, advokát so sídlom Viničná 20, 900 27 Bernolákovo proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 12.270,06 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I. dňa 29.04.2016 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 12.270,06 eur z titulu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v trestnom konaní.

2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že vyšetrovateľ OR PZ - Úrad justičnej a kriminálnej polície v Topoľčanoch uznesením č. C.-XX/OdV-O.-XXXX zo dňa 18.03.2005 podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol voči nemu obvinenie za pokračovací trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods.1, ods. 2 Trestného zákona a za pokračovací trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175 ods. 1 písm. a), b) ods. 2 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.

Proti uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť, ktorá však bola uznesením Okresnej prokuratúry Topoľčany č. XPv XXX/XXXX zo dňa 03.05.2005 ako nedôvodná zamietnutá.

Dňa 19.01.2006 podala Okresná prokuratúra Topoľčany na žalobcu v predmetnej trestnej veci obžalobu, pričom Okresný súd Topoľčany rozsudkom sp. zn. XT/X/XXXX -XXXX zo dňa 09.01.2014 žalobcu podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod predmetnej obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Proti uvedenému (oslobodzujúcemu) rozsudku podala Okresná prokuratúra Topoľčany odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 19.11.2014 zamietnuté ako nedôvodné. Žalobca poukázal na to, že v zmysle článku 46 ods. 3 Ústavy SR, má každý právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom. Zároveň žalobca poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj ďalšie ustanovenia uvedeného zákona. Žalobcom uplatnený nárok pozostával zo sumy 2.145,06 eur titulom vynaložených nákladov za právnu pomoc v uvedenom trestnom konaní a sumy 10.125 eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca uviedol, že morálna ujma zahŕňa ujmu spôsobenú poškodením jeho občianskej cti, dobrej povesti, ktorá morálna ujma je

na jeho strane nepochybná a je tak rozsiahleho charakteru, že samotné ospravedlnenie alebo iná forma zadosťučinenia nie je spôsobilá odstrániť utrpenú ujmu. Žalobca poukázal aj na dĺžku trvania predmetného trestného konania ako aj závažnosť spôsobených následkov žalobcovi aj jeho rodiny.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 23.01.2017 a doplnenom dňa 27.01.2017 žiadala podanú žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení okrem iného uviedla, že žalobca dňa 04.02.2016 podal na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody , ministerstvo postúpilo žiadosť Generálnej prokuratúre SR a táto žiadosť žalobcu odmietla ako nedôvodnú dňa 11.04.2016 . Žalobca v podanej žiadosti žiadal náhradu škody v sume 12.270,06eur z rovnakých dôvodov ako v žalobe . Podľa žalovanej v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody voči nej, nakoľko žiadne z rozhodnutí vydaných v rámci uvedeného trestného konania v prípravnom konaní nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť, obdobne ani v konaní pred súdom nedošlo k zrušeniu právoplatného súdneho rozhodnutia pre nezákonnosť. Podľa žalovanej v čase vydania oboch žalobcom označených rozhodnutí, t.j. uznesenie o vznesení obvinenia ako i zamietnutia jeho sťažnosti prokurátorom Okresnej prokuratúry Topoľčany, existovala doposiaľ v trestnom konaní vykonaného dokazovania pravdepodobnosť o spáchaní tam uvedeného skutku žalobcom, ktorá sa však v trestnom konaní vedenom pred súdom napokon nepotvrdila. Podľa žalovanej, v konaní nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom uplatneného nároku v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia, keďže žiadne z rozhodnutí orgánu verejnej moci nebolo príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené, v rámci vedenia trestného konania. Žalovaná v doplnení písomného vyjadrenia zo dňa 26.1.2017 vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Poukázala na to, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalobcovi doručené dňa 29.03.2005 a s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. tak desaťročná objektívna premlčacia doba uplynula 30.03.2015. Trestné konanie voči žalobcovi bolo už v tom čase právoplatne skončené( skončilo 19.11.2014) . V prípade, že žalobca si právo na náhradu škody uplatňuje aj titulom nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa a/ alebo prokurátora v prípravnom konaní ( čo však zo žaloby žiadnym spôsobom nevyplýva ), desaťročná objektívna premlčacia doba uplynula dňa 21.01.2016 , resp. najneskôr uplynutím 10-tich rokov odo dňa, kedy bolo obhajcovi doručené oznámenie o podaní obžaloby na žalobcu , pričom podľa žalovanej nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu sa podľa § 19 ods. 1 veta prvá, zákona č. 514/2003 Z.z. premlčuje za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je titulom nesprávny úradný postup , nevyžaduje sa podmienka uvedená v druhej vete §19 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. Právo žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia a aj z titulu nesprávneho úradného postupu , bolo premlčané už v čase, keď žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku (4.2.2016 ). Na túto vec nie ej preto aplikovateľné ani ust., §19 ods.3 zák.č. 514/2003 Z.z. Žaloba bola na súd doručená dňa 29.04.2016 a teda až po uplynutí premlčacej lehoty podľa §19 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. aj vo vzťahu k titulu podľa §3 ods.1 písm.a) aj vo vzťahu k titulu podľa §3 ods.1 písm.d) cit. zákona.

4. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s vyjadrením žalobcu, žalovanej ako aj predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Uznesením OR PZ Topoľčany, Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-XX/OdV-O.-XXXX zo dňa 18.03.2005 bolo podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie žalobcovi pre pokračovací trestný čin krivého obvinenia podľa § 174 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a za pokračovací trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 Trestného zákona, na skutkovom základe špecifikovanom v uvedenom uznesení. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi podľa vyjadrenia žalovanej doručené dňa 29.3.2005 .

7. Žalobca si dňa 29.3.2005 zvolil obhajcu JUDr., Eduarda Veterníka a podal prostredníctvom neho sťažnosť proti tomuto uzneseniu , ktorú zahlásil podľa vyjadrenia žalovanej dňa 24.03.2005 a písomne doplnil dňa 13.04.2005 .

8. Proti vyššie špecifikovanému uzneseniu podal podľa žaloby žalobca včas sťažnosť dňa 13.04.2005 , ktorá však bola uznesením Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch č. XPv XXX/XXXX zo dňa 03.05.2005 ako nedôvodná zamietnutá.

9. Dňa 20.01.2006 podala Okresná prokuratúra v Topoľčanoch v predmetnej trestnej veci na Okresnom súde Topoľčany obžalobu na žalobcu a spol.

10. Okresný súd Topoľčany v uvedenom trestnom konaní vyhlásil dňa 09.01.2014 rozsudok sp. zn. XT/ X/XXXX-XXXX , ktorým žalobcu spod podanej obžaloby Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.

11. Proti predmetnému oslobodzujúcemu rozsudku tunajšieho súdu podala Okresná prokuratúra v Topoľčanoch odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. XTo/XX/XXXX-XXXX zo dňa 19.11.2014 zamietnuté ako nedôvodné. Vyššie uvedený oslobodzujúci rozsudok tunajšieho súdu tak nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2014.

12. Písomným podaním zo dňa 2.2.2016 , doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 04.02.2016 žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovania uplatneného nároku. Táto žiadosť bola dňa 18.02.2016 postúpená Generálnej prokuratúre SR.

13. Generálna prokuratúra SR písomným podaním zo dňa 11.04.2016 žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako nedôvodnú odmietla.

14. Podľa § 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 514/2003 Z.z.), tento zákon upravuje (a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci (a) nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní

Podľa poznámok pod čiarou k bodu 4 uvedený zákon odkazuje na § 38 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

15. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil náhradu škody titulom vydania nezákonného rozhodnutia, ktorým malo byť predmetné uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia ČVS: C.-XX/OdV-O.-XXXX zo dňa 18.03.2005, ktoré bolo žalobcovi doručené 29.03.2005. Uplatnený nárok na náhradu škody bolo treba preto posúdiť podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko právo poškodeného na náhradu škody (nemajetkovej ujmy) vzniká momentom vydania nezákonného rozhodnutia, vzatia do väzby, či zbytočnými prieťahmi v konaní (Najvyšší súd SR 7Cdo 145/2011).

16. V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medziiným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.

17. Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu (§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009).

18. Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

Ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. rozlišuje viaceré prípady spôsobenia škôd orgánom verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje viacero orgánov konajúcich v mene štátu.

19. Je nesporné, že trestné stíhanie žalobcu začalo uznesením vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. V zmysle § 4 ods. 1 písm. f) uvedeného zákona, koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je uvedený § 38 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

20. V zmysle § 4 ods. 1 písm. l) uvedeného zákona, koná vo veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

21. V danej veci došlo ku škode žalobcu v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj vyšetrovateľ Policajného zboru. Dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania podľa § 157 až 159 a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (§ 174 ods. 1 Tr. poriadku č. 141/1961 Zb.). Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený a) dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov, b) vyžadovať od vyšetrovateľa alebo od policajného orgánu alebo od príslušného orgánu (§ 88c ods. 3) spisy vrátane spisov vo veciach, v ktorých nebolo začaté trestné stíhanie, dokumenty, materiály a správy o spáchaných trestných činoch za účelom previerky, či vyšetrovateľ alebo policajný orgán včas začína trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa ustanovení platných podľa tohto zákona pre vyšetrovateľa alebo policajný orgán a proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, d) vracať vec vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu so svojimi pokynmi na doplnenie, e) zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa a policajného orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami; pri uznesení podľa § 159, uznesení o zastavení a prerušení trestného stíhania alebo o postúpení veci môže tak urobiť do pätnástich dní od doručenia uznesenia; ak rozhodnutie vyšetrovateľa a policajného orgánu nahradil vlastným rozhodnutím inak než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, f) odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu a urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu, g) nariadiť vo veci, v ktorej sa vykonáva skrátené vyšetrovanie, aby v nej bolo vykonané vyšetrovanie, ak to okolnosti odôvodňujú (§ 174 ods. 2 Tr. poriadku č. 141/1961 Zb.).

22. Uvedená časť ustanovení Trestného poriadku ozrejmuje, že na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý (§ 4 ods. 1 písm. l/ zákona č. 514/2003 Z.z.). Uvedené konštatovanie vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 194/2010 zo dňa 30.03.2011.

23. Z citovaných zákonných ustanovení a ich výkladu tak jednoznačne vyplýva, že žalovaná bola v tomto konaní pasívne legitimovaná a boli splnené zákonné predpoklady pre vznik jej zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

24. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetné uznesenie o vznesení obvinenia vyšetrovateľa OR PZ Topoľčany, ÚJKP ČVS: C.-XX/OdV-O.-XXXX zo dňa 18.03.2005 sa v súvislosti s rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/5/2006-1072 zo dňa 09.01.2014 , ktorým rozsudkom bol

žalobca oslobodený spod obžaloby, ukázalo ako nezákonné. Oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Topoľčany nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2014 a týmto dňom začala žalobcovi plynúť trojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá neplynula počas predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, a to najdlhšie po dobu 6 mesiacov. Je teda zrejmé, že žalobca si uplatnil tento nárok žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2016 , čo je síce v rámci trojročnej subjektívnej premlčacej doby, avšak žalobca nesplnil požiadavku, aby tento nárok bol uplatnený na súde v rámci 10-ročnej objektívnej premlčacej doby, keď subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej.

25. V prejednávanej veci bolo žalobcovi nezákonné rozhodnutie (uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia) doručené dňa 29.03.2005 a uvedeným dňom mu začala plynúť 10-ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie žalovaného nároku, ktorá tak uplynula 29.03.2015 t.j. ešte pred podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Generálnu prokuratúru SR ( žiadosť bola doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 04.02.2016 , ktoré ju postúpilo Generálnej prokuratúre SR dňa 18.02.2016 ) . Prípravné konanie v predmetnej trestnej veci bolo skončené dňa 20.01.2006 doručením obžaloby na Okresný súd Topoľčany , pokiaľ žalobca mienil si uplatňovať náhradu škody aj z titulu nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa a / alebo prokurátora v prípravnom konaní ( čo zo žaloby však nevyplýva) , 10 ročná objektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr uplynutím 10 -tich rokov odo dňa , kedy bolo obhajcovi žalobcu doručené oznámenie o podaní obžaloby na žalobcu .

26. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania , súd dospel k záveru, že táto je dôvodná a nárok žalobcu je premlčaný. Preto podanú žalobu súd zamietol, bez toho, aby sa ďalej podrobnejšie zaoberal vecou samou (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).

27. V konaní úspešnej žalovanej v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorý nárok súd žalovanej priznal vo výške 100% s tým, že výške náhrady trovy konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.